Poskytovanie záloh všeobecne prebieha podľa uvedených smerníc, ktoré sú doplnené dodatkom v Úradnom liste I č. 599/1948.

Ukončenie tohto zálohovania náhrad je predpokladom pre konečné riešenie náhrady vojnových škôd.

Preto doporučujem, aby túto osnovu Národné shromaždenie prijalo, ako ju doporučuje ústavno-právny a rozpočtový výbor.

Místopředseda V. David: Ke slovu jsou přihlášení řečnící, zahájíme proto rozpravu. Řečníky jsou páni poslanci Kapišovský a Danielič. Dávám slovo panu posl. Kapišovskému.

Posl. Kapišovský: Slávne Národné shromaždenie!

Azda o ničom inom po našich dedinách, obzvlášť na východnom Slovensku sa tak veľa nedebatuje ako o náhrade vojnových škôd. Už z toho vyplýva, že táto otázka je veľmi dôležitá, zodpovedná a musíme jej venovať zvýšenú pozornosť.

Je samozrejmé, že ohromné škody zapríčinené poslednými vojnovými udalosťami nemohly byť v pomerne tak krátkej dobe úplne odstránené, a to nielen vzhľadom k naším finančným možnostiam, ale aj podľa materiálnych hodnôt.

Naša vláda od počiatku obnovenia Československej republiky sa snaží postupne odstraňovať tieto škody, a uvoľnila už veľké sumy na tieto ciele. Len na Slovensku do konca roku 1947 bolo vyplatených už 2.100,000.000 Kčs. Tohto roku do konca júna bolo vyplatených ďalších 157 miliónov. Vojnových škôd je samozrejme na Slovensku oveľa viacej, ale aj tak bol na tieto ciele venovaný takmer taký obnos, ako na všetky investície v rámci dvojročnice.

Novým vládnym návrhom zákona o niektorých opatreniach v odbore poskytovania záloh na náhradu za niektoré škody spôsobené mimoriadnymi pomerami rieši sa táto otázka jednotne pre celé územie našej republiky. Týmto zákonom sa má odstrániť pomerne pomalé vybavovanie žiadostí na Slovensku, lebo skutočná potreba finančných prostriedkov jednotlivých krajov bude sa riadiť podľa počtu nevybavených žiadostí a výšky uvedenej škody, ako správne zdôrazňuje dôvodová zpráva.

Vychádzajúc z našich materiálnych a finančných možností podľa cit. zákona pre rok 1948 uvoľňuje sa čiastka 870 miliónov Kčs. Je jasné, že keď chceme poskytovaním záloh rýchle pomôcť skutočne ľuďom sociálne. slabým, musíme postupovať prísne a nanajvýš spravodlivo. Treba zvlášť zdôrazniť, aby príslušné úrady skúmaly došlé žiadosti nie podľa poradia ako dochádzaly v jednotlivých okresoch, ale individuálne podľa sociálnych pomerov, berúc do úvahy prednostne žiadateľov vlasteneckých obcí a obcí partizánskych v zničených okresoch. Je to nie málo dôležitý úsek v činnosti našich miestnych národných výborov.

Ešte pred februárovými udalosťami mohli sme právom poukázať na to, že vojnové škody poukazovaly sa nesprávne ľubovoľne, od buka do buka. Nebol zriedkavý zjav na dedine, že jednotlivec za poškodenú strechu hospodárskej budovy obdržal aj 100.000 Kčs, zatiaľ čo veľká čiastka sociálne slabých za celú zničenú hospodársku usadlosť dostala len nepatrné sumy, alebo vôbec nič.

Dnes však najmä pri prevádzaní tohto zákona leží všetka ťarcha a zodpovednosť na pleciach našich ľudí a administratívnych orgánov, a bude to súčasne skúška ich vyspelostí, plynulej práce a dôkazom spravodlivého konania.

Bude záležať na dobrej vôli našich ľudových orgánov, miestnych a okresných národných výborov a dobrej práci administratívnych úradov Povereníctva vnútra, aby snahu a úsilie našej vlády realizovaly bez byrokratických preťahov, spravodlive a aby krivdy napáchané do februárových udalostí odstránily a nových nesprávností sa nedopustily. Bude treba previesť prísnu a spravodlivú kontrolu nielen navrhnutých preddavkov na vojnové škody, ale aj čiastok už vyplatených.

To isté platí aj pre iné orgány, ktoré vyplácajú náhrady za vojnové škody. Mám na myslí likvidovanie náhrad za tzv. vojnové dodávky. Vojenská správa vypláca na potvrdené doklady 100 % hodnotu plnenia v prospech československej alebo spojeneckej armády. Keďže veľká časť drobných roľníkov buď nemala patričné potvrdenia, alebo z neinformovanosti uplatňovala si náhradu za vyššie uvedené plnenia spôsobom platným pre náhradu za škody spôsobené vojnovými udalosťami na hnuteľnom majetku, dostala alebo dostane vo forme preddavku od Povereníctva vnútra 50 % zo škody priznanej ONV. Na druhej strane je známe, že veľkostatkári na Slovensku, náležíte poučení, uplatňovali si náhradu za všetky škody, ktoré vojnovými udalosťami utrpeli na hnuteľnom majetku, od vojenskej správy-bez ohľadu na skutočnú povahu škody. Takým spôsobom do februára t. r. vyinkasovali si náhradu stopercentnú a často ďaleko nad 100.000 Kčs.

Navrhujem preto zrevidovať takéto prípady, kde vojenskou správou boly vyplatené väčšie obnosy hospodársky silným jednotlivcom, a preskúmať povahu uplatnenej náhrady v tom smysle, či sa skutočne jedná o plnenie v prospech našej alebo spojeneckej armády.

Je žiadúce, aby tiež žiadosti sociálne slabých jednotlivcov boly prednostne a urýchlene vybavované a o výsledku vybavených žiadostí nech vojenská správa upovedomí aj príslušné ONV.

Klub poslancov KSS sa stotožňuje s predneseným návrhom zákona, preto zaň bude hlasovať a záleží na nás všetkých, aby tento zákon doniesol nášmu ľudu žiadaný osoh. (Potlesk.)

Místopředseda V. David: Dávám slovo dalšímu řečníku, panu posl. Danieličovi.

Posl. Danielič: Vážené Národné shromaždenie!

Posledná svetová vojna, ktorá sa celou svojou prudkosťou a hrôzou prehnala i cez naše štátne územie, vyžiadala si mnoho obetí nielen na životoch našich spoluobčanov, ale zanechala mnoho ťažko nahraditeľných vecných škôd. Kto mal možnosť v tomto čase precestovať väčšiu časť nášho štátu, mohol sa presvedčiť o veľkosti a rozsahu katastrofy, ktorú nám posledná vojna zapríčinila. Spálené obce, zničené cestné a železničné mosty, trate, odvlečenie dobytka, to všetko vydávalo svedectvo o nemeckej kultúre a novej Europe, ktorú Nemci tak často propagovali. Pre takto postihnutý ľud bolo treba rýchlej pomoci najmä. finančnej na čiastočné zmiernenie utrpenia.

V prvých dvoch rokoch povojnových, keď ešte kompetencia slovenských orgánov v ústrednej vláde nebola vyriešená, poskytovaly sa preddavky na vojnové škody na Slovensku odlišné od zemí českých. Prvé preddavky vyplácala Slovenská národná rada za súčinnosti niektorých povereníctiev. Výška týchto preddavkov bola vyplácaná okresnými národnými výbormi podľa stupňa poškodenia okresu na základe predbežných hlásení o utrpených škodách. ONV bez obdržania bližších smerníc rozdeľovaly tieto preddavky jednotlivcom. Tento postup rozdeľovania preddavkov bohužiaľ neuspokojil najpotrebnejších, lebo mnohé ONV nepostupovaly pri ich rozdeľovaní spravodlivo. Stávaly sa prípady, že v niektorých okresoch nadelili si predovšetkým členovia okresných národných výborov a miestnych správnych komisií. Ďalšie preddavky sa vyplácaly na základe nar. SNR č. 130. Ani podľa tohto nariadenia neuspokojily výplaty preddavkov všetkých poškodených, ktorí boli sociálne slabí a ktorí túto pomoc najviac potrebovali. Nariadenie SNR č. 130 nestanovilo prejednať výšku utrpených škôd, ani podávanie návrhov na preddavky cestou miestnych a okresných komisií za tým účelom sostavených s pribratím odborníkov, ale rozhodovanie nechalo MSK a ONV, ktoré často bez svolania rady alebo pléna týchto orgánov ponechávaly rozhodovanie jednotlivým referentom a predsedom týchto orgánov.

Za účelom jednotného vyplácania preddavkov na vojnové škody bol vydaný zákon č. 161/46 Sb., ale prítomná osnova, ktorá zákon 161/46 Sb. v istom smere doplňuje, dokazuje, že ani posledné zákonné riešenie nebolo najdokonalejšie, i keď táto osnova zákona predpokladá rozdeliť zbývajúcu sumu prostriedkov so zreteľom na skutočnú potrebu, neodčiňuje nesprávnosti a chaos vo vyplácaní preddavkov v rokoch 1945 a 1946, ako aj niektorých preddavkov vyplatených v rokoch 1946 až 1948 veliteľstvom tylu 4. oblasti na Slovensku. Pretože v predošlých rokoch vyplácanie preddavkov na vojnové škody nebolo sústredené na jednom úrade, dnes mnohé okresy nemajú ani zachytené všetky preddavky v evidencii, najmä preto, lebo neboly za ich súčinnosti vyplácané. Tak napríklad prvé preddavky rozdeľovaly a vyplácaly ONV, druhé preddavky podľa nar. SNR č. 130 vyplácalo Povereníctvo financií, ďalšie preddavky podľa zákona č. 161/46 vyplácalo Povereníctvo vnútra. Okrem toho pod titulom sociálnej výpomoci poľnohospodárom vyplácalo značné sumy Povereníctvo pôdohospodárstva. Za vecné plnenie pre československú armádu vypláca náhradu veliteľstvo tylu 4. oblasti v Bratislave. Ďalej podľa nariadenia SNR č. 128/45 Povereníctvo soc. starostlivosti stanovilo výšku stavebného príspevku na obnovu vojnou zničených domov, ktoré potom predplácalo štátnym stavebným úradom.

Za takéhoto stavu občan skutočne nevie, na čom je, akú pomoc môže ešte od štátu očakávať. Na druhej strane ani ONV nemajú presnú evidenciu dosiaľ vyplatených čiastok pod rozličnými titulmi. Dovolím si poukázať na niektoré boľavé skutočnosti, ktoré si zaslúžia kritiky a povšimnutia:

Maloroľník, otec troch malých detí, utrpel vojnovú škodu. Nemecké vojsko mu sobralo pár mladých koní s novými postrojmi a vozom, granát mu značne poškodil hospodárske budovy. žiadosť o vojnovú škodu podal v zákonitej lehote. Škoda činila v r. 1945 50.000 Kčs. V peniazoch nedostal žiadnej podpory. Vojenská správa mu na jeden rok pridelila pár koní, potom mu ich odňala. Dodnes je bez záprahu. Keby chcel kúpiť kone takej kvality, akej mu bolí odňaté, musel by zaplatiť za ne 60.000 Kčs. Hospodársky upadá. Neochota alebo zlomyseľnosť úradu zapríčiňuje, že tento statočný občan prichádza s rodinou na mizinu. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Komzala.)

Iný prípad. Zásah granátu ťažko poškodil obytný dom. Občan si dom s rodinou s vypnutím síl opravil. Zadĺžil sa. Žiadosť o vojnovú škodu podal v zákonitom čase. Pri urgencii u nadriadených úradov žiadosť nebolo možno nájsť. Konečne sa našla žiadosť v písacom stolíku p. notára na miestnom nár. výbore. Poškodený občan s pocitom krivdy v duši hnevá sa na zákon, na republiku. Krivdu mu urobil úrad, lepšie povedané, nesvedomitý úradník.

Bolo by v záujme konsolidácie vykonať revíziu vykonaných preddavkov na vojnové škody, zistiť krikľavé prípady nehonorovaných škôd a urobiť nápravy. Nám poslancom denne prichádzajú poškodení občania a ponosujú sa. Máme pochopenie pre ich ťažkostí. Prihováram sa s tohto miesta k všetkým činiteľom, ktorí sú povolaní zmierniť kruté následky hroznej vojny, aby to konali urýchlene a spravodlive.

V preddavkoch vyplácaných Povereníctvom financií bolo presne stanovené, ktorá časť preddavku slúži ako náhrada na hnuteľnosti a ktorá na nehnuteľnosti. Teraz sme však svedkami zaujímavej skutočnosti. Stavebníkom, stavajúcim v hromadnej stavebnej akcii, stavebná firma postaví dom podľa zákona 86/46 resp. jeho novely zákona č. 115/47 bez toho, aby stavebník prispel na stavbu tou sumou, ktorá mu bola výslovne na stavbu poukázaná, lebo túto sumu už dávno minul na zakúpenie iných, často menej potrebných vecí. Škoda, že táto dobre mienená osnova zákona prichádza trošku oneskorene. Ak sa podľa tohto zákona budú vyplácať ďalšie preddavky čo najobozretnejšie, docielime aspoň odstránenie krikľavých prípadov doterajšej nesprávnosti pri vyplácaní vojnových preddavkov.

Z týchto nesrovnalostí pri vyplácaní preddavkov na vojnové škody v predošlých rokoch plynie cenné poučenie, že pri vydaní zákona o konečnom usporiadaní vojnových škôd, môžeme sa podobných chýb varovať.

Podpredseda Komzala (zvoní): Ku slovu nie je už nikto prihlásený, rozprava je skončená.

Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi za výbor ústavno-právny, posl. Taušovi.

Zpravodaj posl. Tauš: Vzdávám se slova.

Podpredseda Komzala: Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi za výbor rozpočtový posl. Babejovi.

Zpravodajca posl. Babej: Vzdávam sa slova.

Podpredseda Komzala: Sú nejaké návrhy opráv alebo zmien textových?

Zpravodaj posl. Tauš: Nejsou.

Zpravodajca posl. Babej: Nie sú.

Podpredseda Komzala: Pristúpime k hlasovaniu.

Osnova má 3 články, nadpis a úvodnú formulu.

Pretože niet pozmeňovacích návrhov, dám o celej osnove hlasovať naraz podľa zprávy výborovej. (Námietky neboly.)

Námietok niet.

Kto teda súhlasí s celou osnovou, to je s jej 3 článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina.

Tým Národné shromaždenie prijalo túto osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Tým je vybavený 11. odsek poriadku.

Budeme rokovať o dvanástom odseku poriadku, ktorým je

12. Zpráva výboru rozpočtového a ústavnoprávneho o vládnom návrhu zákona (tlač 45), ktorým sa menia a doplňujú predpisy o dočasnej úprave finančného hospodárstva sväzkov ľudovej správy a niektorých iných osôb verejného práva (tlač 66).

Zpravodajcom za výbor rozpočtový je posl. dr Hulínský, dávam mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Hulínský: Pane předsedo, paní a pánové!

Rozpočtový výbor se zabýval vládním návrhem zákona, jímž se mění a doplňují předpisy o zatímní úpravě finančního hospodářství svazků lidové správy a některých jiných osob veřejného práva, ve své schůzí dne 15. července t. r. Předložená osnova zákona, jak zdůrazňuje důvodová zpráva, prodlužuje dosavadní provisorium finančního hospodářství svazků lidové správy, vytvořené zákonem č. 249/1946 Sb., o další rok.

Zákon č. 249 z r. 1946 upravil finanční hospodářství národních výborů v podstatě tak, že prodloužil na další tři léta protektorátní úpravu, kterou byly zrušeny komunální přirážky k přímým daním a nahrazeny pevnými příděly ze státní pokladny.

Tento zákon však vykazuje podle dosavadních zkušeností tyto stinné stránky:

1. Náhradové příděly nebyly dosud valorisací přizpůsobeny vzestupu hospodářských čísel, jež se po měnové reformě a cenových a mzdových opatřeních v r. 1945-1946 ihned automaticky projevily v potřebě svazků lidové správy.

2. Náhradové příděly nejsou svazkům lidové správy poskytovány jednotně, nýbrž ve vnitřní oblasti ve výši, jejímž podkladem.je výnos komunálních přirážek v berních letech 1940 až 1941 (přirážek ke zvláštní dani výdělkové, k daní rentové přímo vybírané a k dani z vyššího služného, resp. v r. 1944 u všeobecné daně výdělkové, daně pozemkové a domovní); v pohraniční oblastí pak jen ve výši, vypočtené podle přirážkových základen a průměrného procenta přirážek v berním roce 1936.

Tyto náhradové příděly uhrazuje stát z výnosu jednotných náhradních přirážek, které se vybíraly v letech 1946-1948 ve prospěch státní pokladny místo suspendovaných komunálních přirážek.