Statočný, pracovitý ľud tohto rozsiahleho územia Slovenska si právom zasluhuje, aby sa mu plným priehrštím sypaly dobrodenia, vyplývajúce z Košického vládneho programu o kultúrnom povznesení Slovenska a z ďalších vládnych programov o potrebe spravodlivého vyrovnania regionálnych rozdielov každého druhu.

Mali by sme dostatok dôvodov k tomu, aby sme práve východné Slovensko vyhlásili za vec nášho srdca, za objekt našej vrelej lásky, bude však mužnejšie a vonkoncom priliehavejšie odhliadnuť od prchavých citových vzťahov a vyhlásiť východné Slovensko definitívne za vec nášho spravodlivého konania a priznať mu po práve, čo mu prináleží.

Tento postoj dokumentuje krok za krokom náš nový ľudovodemokratický režim. Prihliada spravodlivo k potrebám východného Slovenska s každej stránky, čoho jasným dôkazom na poli kultúrnom je nedávne otvorenie niektorých odborov Vysokej školy technickej a terajší návrh na zriadenie lekárskej fakulty v Košiciach.

Košice stávajú sa tak skutočným kultúrnym strediskom najvyššej kvality, do ktorého budú mať podľa ľudovodemokratických zásad prístup všetci, čo vyšli z ľudu, medzi nimi po zásluhe aj ti, od ktorých boly najmocnejšie žriedla kultúry ďaleko vzdialené pre nepriazeň bývalých sociálnych poriadkov.

Ich kultúrne povznesenie odzrkadlí sa napokon nielen v ich osobnom sociálnom postavení, ale aj v osožnej práci pre blaho celého pracujúceho kolektívu, pre ktorý je zamerané celé naše plánované budovanie a ktorý potrebuje dobre školenú, ľudovodemokraticky smýšľajúcu a konajúcu inteligenciu.

Niet ďalej sporu o tom, že nová fakulta nájde mnoho príležitostí k výskumným a iným vedeckým prácam v špeciálnych regionálnych problémoch východného Slovenska, ktorých je nadostač a ktoré bude potrebné zvládnuť.

Oblastná nemocnica v Košiciach pri svojej čisto nemocničnej funkcii nemohla by sa nikdy rozvinúť vo smere vedeckého bádania v takej miere, ako po jej premene na klinickú, fakultnú nemocnicu, lebo z úloh, ktoré vyplynú z jej vyučovacieho poslania, nevdojak vyrastie aj potreba vedeckej práce a výskumu.

Zákon, i keď zapadá do ingerenčnej sféry štátnej školskej správy, začlení sa na dôstojnom a nosnom mieste v reťazi zdravotníckych zákonov, ktoré boly od oslobodenia a najmä od víťazstva ľudovej demokracie v rozsiahlej sérii vydané. Nimi sa v ČSR vytvára ojedinele ucelená a dobre premyslená sústava účinnej starostlivosti o zdravie ľudu, ktorá bez pochybnosti nesie pečať osvietene smýšľajúcich a pokrokových zákonodarcov.

V rámci konštrukcie tohto systému majú sa vykonať všetky opatrenia na povznesenie zdravotnej a tým všeobecnej životnej úrovne ľudu.

Indexy, ktoré môžu zdravotnú úroveň ľudu dobre ilustrovať, neboly na Slovensku uspokojivé.

V celoštátnej relácii sa Slovensko nápadne odrážalo od západných krajín republiky nepomerne vyššou dojčenskou úmrtnosťou, podstatne vyššou úmrtnosťou na tbc, celkovou úmrtnosťou, veľkým vojnovým a povojnovým výskytom škvrnitého týfu, rozsiahlym rozšírením brušného týfu a iných nákazlivých a sociálnych chorôb-a mnohými ďalšími zdravotnými problémami.

So zadosťučinením možno však konštatovať, že vďaka nebývalému elánu verejno-zdravotných činiteľov sa všetky uvedené zdravotné indexy v posledných dvoch rokoch až nápadne zlepšily.

Dojčenská úmrtnosť, úmrtnosť na Tbc, celková úmrtnosť klesly na najnižšie hodnoty v histórii slovenského zdravotníctva. Škvrnitý týfus bol prakticky likvidovaný, výskyt brušného týfu klesol na polovičku.

Zreteľne nastupujeme teda aj v tomto ohľade fázu vyrovnania so západnými krajinami republiky a nie je smelosťou dúfať, že sa v dohľadnej dobe vyrovnáme.

Nová sústava zdravotnej starostlivosti, stavaná na zásadách budovateľského programu ľudovodemokratickej vlády a konkretizovaná usilovnou zákonodarnou činnosťou Národného shromaždenia, má byť pevným rámcom našich zdravotných opatrení na ochranu, zlepšenie a udržanie zdravia slovenského ľudu, ktorého mocná populačná sila znamená osobitný význam pre budúcnosť celej našej republiky.

Utešený populačný rozmach, podstatne zvýšená natalita, zmenšená celková úmrtnosť a strmo stúpajúci prirodzený prírastok obyvateľstva Slovenska dávajú za pravdu dnešnému spoločenskému poriadku a jeho uskutočňovateľom, a dokazujú, že sme nastúpili správnu cestu sociálneho vývinu.

Slovensko je za novú fakultu vďačné a bude vďačné aj slávnemu Národnému shromaždeniu, keď sa tento návrh stane zákonom.

Druhým vládnym návrhom zákona je návrh zákona o predĺžení lekárnického štúdia. Posudzovať dosah a význam uzákonenia o štvorročnom lekárnickom štúdiu nemôžeme bez toho, že by sme sa trochu bližšie nepozreli na storočný boj lekárnikov-Slovákov za uplatnenie sa slovenského živlu v tomto zdravotnom sektore. Po dlhé desaťročia bolo štúdium lekárnictva pre Slovákov nedostupné z dôvodov národnostných.

V roku 1312 bola na území terajšieho Slovenska otvorená prvá privilegovaná verejná lekáreň v Bratislave. Po sto rokov nežiadala sa žiadna skúška, aby sa niekto stal privilegovaným lekárnikom. Vtedajší lekárnici boli väčšinou cudzinci s vysvedčeniami cudzozemskými. Najviac to boli ľudia od dvora vtedajšieho panovníka. Neskoršie vyvinula sa z týchto lekárnikov privilegovaná vrstva, ktorá v časoch útlaku predstavovala ten najzaťatejší maďarizačný element, ktorým donedávna ešte z 50% ostával. Štúdium na univerzite v Budapešti bolo výsadou vládnucích Maďarov, s finančnej stránky absolútne nedostupné pre zdedovaný slovenský ľud. Tieto pomery trvaly ešte i v prvých rokoch Československej republiky.

Bohatí jednotlivci študovali v Budapešti alebo na vtedajšej nemeckej univerzite v Prahe a veľmi malé percento slovenského živlu na pražskej Karlovej univerzite. Keď v roku 1924 založilo niekoľko nadšencov-Slovákov lekárnikov svoj spolok, dostalo sa im od ich maďarských kolegov, sdružených v maďarskom spolku lekárnikov, výsmechu a pohŕdania. Písal sa rok 1924 a piati Slováci-lekárnici sa odvážili založiť si vo svojej oslobodenej vlasti vlastný slovenský spolok. Prelom znamená zavedenie lekárnického štúdia na Slovenskej univerzite v Bratislave v roku 1941. Lekárnictvo, doteraz doména panských detí, sa stáva prístupnejším i pre našich slovenských synkov a dcéry.

Dnes, keď slovenský lekárnický dorast nahradzuje zmaďarizovaný stav lekárnický a nahradzuje ho dobre, najmä pokiaľ sa týka odborných vedomostí, uzákoňujeme nový zákon, ktorý mu dáva ďalšie možnosti a vzpruhu v ich odhodlanom boji za slovenské, ľudu, pokroku a vede slúžiace lekárnictvo.

Otázka nedostatočnej vedeckej kvalifikácie lekárnického personálu nie je nová. Zaoberali sa ňou viacerí kompetentní činitelia, žiaľ bez úspechu, pre liknavosť a byrokraciu doterajších režimov.

Dvojročné štúdium v českých zemiach, upravené zákonom zo dňa 16. decembra 1889 č. 200 ríš. zák., a trochu modernejšie štúdium lekárnické na Slovensku, upravené zák. zo dňa 22. októbra 1940 č. 276, pokulhávaly ďaleko za lekárnickým štúdiom v iných štátoch, kde lekárnickému štúdiu a lekárnictvu vôbec pripisujú takú dôležitosť, aká mu po zásluhe v odbore verejno-zdravotnom patrí. Dvojkoľajnosť lekárnického štúdia v našom štáte prinášala chaos a nechuť k štúdiu farmácie na Slovensku.

Liek je iný druh zbožia ako všetky ostatné. Poctivý lekárnik a samotný liek sa akosi hanbí za to, že je tzv. "zbožím". Je záujmom nás všetkých, aby liek týmto zbožím prestal byť. Je treba dať všetku manipuláciu s liekmi, od ich výroby až po ich distribúciu, do rúk nie polovičate vzdelaných, ale do rúk plne odborne vzdelaných ľudí, vedomých si plne svojho poslania a veľkej zodpovednosti pri plnení ich funkcií.

Požiadavky rozvíjajúceho sa farmaceutického priemyslu, požiadavky vedeckých ústavov a verejné lekárne volajú po ľuďoch odborne a v duchu modernej farmácie vyškolených.

Dávame lekárnikom a najmä nášmu lekárnickému dorastu možnosť a širšiu bázu na rozvitie ich prirodzených schopností a tým konáme nielen veľkú službu im samým, ale v prvom rade obom našim národom.

Pri tomto konštatovaní nesmie sa však zabúdať, že vo všeobecnosti panuje veľký nedostatok na strojoch a aparatúrach, ktorými by maly byť vybavené vedecké farmaceutické ústavy, laboratóriá a verejné lekárne. Práca i sebe lepšie vedecky vystrojeného lekárnika bez moderných prístrojov je prácou ťažkou. A školenie farmácie na našich učilištiach bez riadneho laboratorného vybavenia nebolo by školením v duchu, za ktorého tento zákon vznikol. Odhlasovaný zákon zostal by papierovým zákonom a tak predpokladaný rozvoj vedeckej farmácie stal by sa problematickým.

Pri kritickom prerokovaní tohto komplexu otázok nesmie sa prehliadnuť to, že doterajší mohutný rozvoj nášho priemyslu znamenal len malý rozvoj a prínos lekárnictvu. Je na samotných lekárnikoch, aby každý z nich, ktorý prakticky a vedecky pracuje, pracoval na strojoch a aparatúrach nezbytných pre novodobú modernú receptúru a defektúru.

K tomuto úsiliu dáva im uzákonené štúdium nové predpoklady a dúfame, že všetci lekárnici možnosti rozšírenia ich vedomostí, ktoré im poskytuje nový zákon, plne využijú vo svoj prospech a na prospech nášho ľudu, ktorý im tieto možnosti dáva.

Každý zdravý človek je motorom štátneho stroja, každý nemocný jeho brzdou. Pod týmto zorným uhlom treba pozerať na veľkú zodpovednosť štátnej zdravotnej správy a jej výkonných orgánov, ale najmä na zodpovednosť zákonodarcov upravujúcich toto zdravotníctvo.

Aj zdravotná správa na Slovensku je vďačná za to, že slávne Národné shromaždenie už na prvých svojich zasadnutiach rokuje o tom zákone. Vyrieši tak jeden z viacerých problémov, zaťažujúcich našu zdravotnú správu.

Nemoc nie je trest, nemoc je nešťastie osobné i verejné, a preto každý krok, ktorým ubíjame tohto zákerného nepriateľa nás všetkých, musí byť rázny a rýchly. Potom bude naše počiny sprevádzať požehnanie ľudu.

Za obe predlohy bude nielen môj klub, ale som presvedčený, že aj ostatní druhovia zo Slovenska, s radosťou hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda V. David: Společná rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 5 za výbor kulturní, posl. Jeleňovi.

Zpravodajca posl. Jeleň: Panie a pánovia!

Bol predložený pozmeňovací návrh poslancov Koubka, Čaploviča, Vodičku, Šafaříka a Daxnera na zmenu zprávy výborov kultúrneho a rozpočtového o vládnom návrhu zákona (tlač 12) o zriadení pobočky lekárskej fakulty bratislavskej univerzity v Košiciach. Navrhuje sa, aby v § 1 v 3. riadku miesto slov "bratislavskej univerzity" boly slová "univerzity v Bratislave".

Navrhujem slávnej snemovni prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu.

Místopředseda V. David: Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 5 za výbor rozpočtový, posl. Ondrušovi.

Zpravodajca posl. Ondruš: Vzdávam sa slova.

Místopředseda V. David: Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 6 za výbor kulturní posl. dr Trávníčkovi.

Zpravodaj posl. dr Trávníček: Vzdávám se slova.

Místopředseda V. David: Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 6 za výbor rozpočtový, posl. dr Šmídovi.

Zpravodaj posl. dr Šmída: Vzdávám se slova.

Místopředseda V. David: Vykonáme nyní oddělené hlasování o každé ze společně projednávaných předloh.

Národní shromáždění je způsobilé se usnášeti. Budeme hlasovat o pátém odstavci pořadu.

Ad 5. Hlasování o osnově o zriadení pobočky lekárskej fakulty bratislavskej univerzity v Košiciach (tlač 34).

Zpravodajem za výbor kulturní je posl. Jeleň, za výbor rozpočtový posl. Ondruš.

Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodajca posl. Jeleň: Nie sú.

Zpravodajca posl. Ondruš: Nie sú.

Místopředseda V. David: Přistoupíme k hlasování.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodní formuli. Poněvadž byl podán pozměňovací návrh poslanců Koubka, Čaploviče, Vodicky, Šafaříka a Daxnera, přednesený p. zpravodajem posl. Jeleňem, dám hlasovat nejprve o osnově tohoto návrhu zákona podle návrhu pana zpravodaje. Nebude-li přijat, budeme hlasovat podle zprávy výborové.

Jsou námitky proti tomuto způsobu hlasování? (Nebyly.)

Není jich. Budeme hlasovat, jak jsem uvedl.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, t. j. s jejími 2 paragrafy, nadpisem a úvodní formulí v úpravě návrhu poslanců Koubka, Čaploviče, Vodičky, Šafaříka a Daxnera, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona v úpravě návrhu poslanců Koubka, Čaploviče, Vodičky, Šafaříka a Daxnera.

Tím je vyřízen 5. odstavec pořadu.

Budeme hlasovat o šestém odstavci pořadu.

Ad 6. Hlasování o osnově zákona o lékárnickém studiu (tisk 79).

Zpravodajem za výbor kulturní je posl. dr Trávníček, za výbor rozpočtový posl. dr Šmída. Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. dr Trávníček: Nejsou.

Zpravodaj posl. dr Šmída: Není jich.

Místopředseda V. David: Přistoupíme k hlasování.

Osnova má 5 paragrafů, nadpis a úvodní formuli.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovati najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jejími 5 paragrafy, nadpisem a úvodní formulí podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku! (Děje se.)