Predložené osnovy dôsledne uskutočňujú citované ustanovenie budovateľského vládneho programu a dovršujú reorganizáciu celého peňažníctva tak, aby celé plne slúžilo potrebám plánovaného hospodárstva a ako jeho nástroj napomáhalo zo všetkých svojich síl, skúseností a odborných znalostí rozvíjať a stupňovať naše nové národné hospodárstvo, dosahovať stále nové úspechy na každom poli podnikania a upevňovať takto našu ľudovú demokraciu.

Zodpovedne týmto postulátom a požiadavkám osnova zákona o organizácií peňažníctva utvára len dva typy peňažných ústavov, a to banky-národné podniky a ústavy ľudového peňažníctva. Kým banky budú vykazovať formu národných podnikov, vytvorených dekrétom č. 102/1945 Sb., zatiaľ ústavy ľudového peňažníctva budú vybudované na podklade družstevnom, avšak s účasťou verejnej ruky v tom smysle, že časť členov ich orgánov, ktorí boli doteraz výlučne voleni, budú teraz menovaní príslušnými národnými výbormi ako orgánom ľudovej správy. Okrem toho osnova zaručuje, obdobne ako je to u bánk, primerané zastúpenie v predstavenstve tiež zamestnancom ústavu ľudového peňažníctva. U malých ústavov ľudového peňažníctva, kde agendu obstarávajú z veľkej časti funkcionári sami, zostáva zachovaná doterajšia právna forma družstva s orgánmi, ktoré volí valné shromaždenie.

Túto konštrukciu treba pokladať za šťastlivú a prospešnú. Umožní nám vychovať ďalšie kádry hospodársky uvedomelých ľudí a prehĺbiť hospodársku samosprávu.

Osnova v ďalšom uskutoční zásadu, že v jednej obci môže byť len jeden ľudový peňažný ústav, a pokiaľ je ich tam viac, slučia sa v jeden ľudový ústav nového typu, ktorý sa na Slovensku bude volať buď úverné družstvo alebo sporiteľňa a pokladnica.

V sídlach okresov slúčením všetkých miestnych ľudových peňažných ústavov bude vytvorená na Slovensku okresná sporiteľňa a pokladnica, ktorá bude súčasne peňažným ústredím všetkých úverných družstiev, ako aj sporiteľní a pokladníc svojho okresu.

Pre okresné sporiteľne a pokladnice vytvára sa obdobne ako v českých krajinách osobitné peňažné ústredie s firemným označením "Ľudové peňažné ústredie v Bratislave". Toto ústredie bude zriadené z doterajších peňažných ústredí, a to zo Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc, Ústredného družstva a zo živnosväzu.

Opísanú konštrukciu možno zaiste v plnej miere akceptovať, lebo: 1. vytvorenie jednotného typu ľudového peňažného ústavu je bezpochyby v línii vývojovej tendencie, nakoľko funkčné poslanie rôznych typov ľudového peňažníctva, a to mestských sporiteľni, roľníckych vzájomných pokladníc a živnostenských úverných ústavov, postupom času stratilo svoju vyhranenosť, takže dnes všetky ústavy ľudového peňažníctva poskytujú či už v menšej alebo vo väčšej miere všetky druhy úverov, či už investičných alebo prevádzkových, či už roľníctvu alebo živnostníctvu.

2. Detašovanie funkcie peňažného ústredia dedinských úverných družstiev z doterajšieho ich ústredia, t. j. Ústredného družstva, na okresné sporiteľne a pokladnice bude mať na Slovensku bezpochyby za následok rozšírenie a prehĺbenie družstevníctva účinnejšie a rýchlejšie uspokojovanie miestnych potrieb z miestnych prostriedkov, častejší a bezprostrednejší styk medzi peňažným ústredím a členskou jednotkou, lepšie plnenie poradenskej a výchovnej funkcie, v dôsledku čoho zintenzívnenie družstevnej práce, rozšírenie bezhotovostného platenia až do dediny.

Ako som už spomenul, u nás na Slovensku sieť dedinských úverných družstiev nie je náležite vybudovaná. Očakáva sa, že teraz zrýchleným tempom sa nahradí to, čo sa doteraz zameškalo. Nedostatok úverných ako aj iných roľníckych družstiev veľmi sa pociťuje najmä na východnom Slovensku. Dúfam, že Slovenská rada družstiev vezme preto za prvú svoju úlohu dobudovanie dedinských úverných družstiev.

3. Utvorenie peňažného ústredia pre okresné sporiteľne a pokladnice je v súlade s decentralizáciou hospodárskej samosprávy a umožňuje plnšie, rýchlejšie a pružnejšie uspokojenie úverových potrieb Slovenska, kde na každom poli hospodárskeho podnikania a zveľadenia drobného slovenského človeka máme čo doháňať. Sú tu špeciálne potreby najmä na poli racionalizácie a mechanizácie roľníckeho podnikania, na poli budovania moderných roľníckych usadlostí a zlepšovania poľnohospodárskej pôdy, ktoré budú vyžadovať pružné a cieľavedomé financovanie. Správne a účelné sostavenie plánov v tomto smere bude možné len v úzkom a bezprostrednom styku medzi peňažným ústredím a okresnými sporiteľňami a pokladnicami. Samostatné ústredie lepšie a účinnejšie umožňuje ústrednú evidenciu, distribúciu a korunovú kontrolu úverov.

4. Podstatne zjednodušuje doterajšiu sieť ústavov ľudového peňažníctva, čím umožňuje špecializovať úkony, prípadne mechanizovať administratívnu agendu. Sústredením prevádzky dosahuje sa úspora osobnej i vecnej režie a uvoľňujú sa obyvateľné priestory na iné dôležité úrady, ústavy a podniky.

5. Odstráni sa doterajšia súťaž a žiarlivosť medzi doterajšími jednotkami ľudového peňažníctva a bude možné plánovite sa venovať sberu uspor a propagovať sporivosť.

6. Správnou a účelnou delimitáciou úloh medzi bankami a ľudovým peňažníctvom odstráni sa tiež nezdravá konkurencia medzi nimi.

Podľa uvedených zásad je už na Slovensku proces slučovania ústavov ľudového peňažníctva na základe príkazov Povereníctva financií v plnom prúde. V sídlach okresných slučuje sa s Roľníckymi vzájomnými pokladnicami-ktoré sa súčasne pretvárajú na okresné sporiteľne a pokladníce-31 živnostenských (občianskych) úverných ústavov, 20 sporiteľní a 3 Úverné družstvá, spolu teda 54 ústavov. Mimo sídiel okresu slučuje sa 6 Úverných družstiev a 2 živnostenské úverné ústavy, spolu teda 8 ústavov s inými miestnymi ústavmi ľudového peňažníctva. Do konca júla prevedie sa zrušenie 5 filiálok živnostenských úverných ústavov, 5 filiálok Mestských sporiteľní a 3 filiálok Roľníckych vzájomných pokladníc, spolu 13 filiálok. Ich obchody budú odovzdané miestnym ľudovým ústavom i s personálom. Okrem toho tam, kde niet teraz iného ľudového peňažného ústavu, bude prevedené osamostatnenie 2 filiálok Mestských sporiteľní a 7 filiálok Roľníckych vzájomných pokladníc. Okrem toho v sídlach dvoch okresných súdov niet vôbec ľudového peňažného ústavu, takže bude potrebné v týchto miestach zriadiť nové ústavy.

Napokon o stave ľudového peňažníctva dovoľujem si uviesť tieto ciferné dáta podľa stavu k 31. decembru 1947: Počet jednotiek 991. Počet členov 426.965. Členské podiely 57,659.828 Kčs. Vklady 5,853.034 Kčs. Úvery 4,605.529 Kčs. Prebytok 2,234.948 Kčs. Voľný vklad Likvidačného fondu menového 2,201.515 Kčs. Počet zamestnancov 1.628.

Z týchto štatistických dát vyplýva, že volúmen ľudového peňažníctva činí podľa úverov len niečo výše 60 % úverového volúmenu Slovenskej Tatra banky. Naproti tomu počet zamestnancov činí spolu 1.628, tedy viac ako počet zamestnancov Slovenskej Tatra banky. Tento počet zamestnancov po prevedenej reorganizácii sníži sa ovšem o zamestnancov, vykonávajúcich pri ústrediach neúvernú agendu revíznu a organizačnú. Naproti tomu aj volúmen úverov sa sníži, najmä odovzdaním veľkých úverov prevádzkovej, prípadne Investičnej banke. Konečný pomer medzí volúmenom úverov a počtom zamestnancov sa podstatne nezmení ani po prevedenej reorganizácii. Zo vzťahu týchto pomerov jasne možno konštatovať výhodu zákona veľkých čísel u Slovenskej Tatrabanky a nevýhodu veľkého počtu, ale malých čísel u ľudového peňažníctva.

Osnova ďalej rieši aj otázku revízie peňažných ústavov. Správne dáva túto pôsobnosť do rúk Ministerstva, resp. Povereníctva financií. Vykonávanie účinného dozoru bez možnosti bezprostredného výkonu revízie svojimi orgánmi nie je dobre možné. Osnova tento nedostatok teraz odstraňuje a doterajšiu revíznu službu sjednocuje.

Pokiaľ ide o organizáciu bánk s celoštátnou pôsobnosťou, o Investičnú banku a Poštovú sporiteľnu voči Slovensku, bola volená účelná decentralizácia a vytvorené boly vlastné ústavy so správnymi a dozornými oblastnými orgánmi. Nie je to ani žiadny dualizmus, ktorý by naše peňažníctvo rozdeľoval na dve nezávislé časti, ani strohý centralizmus, ktorý by mechanicky prenášal všetky opatrenia, ktoré sa dejú v českých zemiach, i na Slovensko. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Valo.)

Oblastné ústavy zabezpečujú-v duchu ústavy-slovenským národným orgánom sledovanie a kontrolu činnosti týchto ústavov na Slovensku a ovplyvňujú ju smerom k rýchlemu rozvíjaniu hospodárskych síl Slovenska. Uvedené usporiadanie taktiež zabezpečuje pružné a urýchlené prejednávanie úverových žiadostí a v podstatnej miere skracuje priestorovú vzdialenosť medzi dlžníkom a veriteľom.

Ako z ďalšej osnovy vysvitá, Investičná banka má byť utvorená z Čs. reeskontného a lombardného ústavu, zo zemských peňažných ústavov a na Slovensku zo Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky. Tým sa splňuje vládny program, podľa ktorého má byť oddelené financovanie prevádzky podnikov od financovania investícií. Slovensko iste s radosťou víta zriadenie Investičnej banky, ktorá umožní obnoviť vojnou zničené hospodárstvo Slovenska, podporí prevedenie nových investícií a prispeje v nemalej miere k industrializácii Slovenska a tým aj k ďialšiemu zvýšeniu hospodárskej, sociálnej a kultúrnej úrovne slovenského ľudu.

Keby sme si srovnali číslice bilančného úhrnu, vkladov a úverov, zistili by sme, že činnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky na Slovensku je úctyhodná. Túto činnosť vedela Slovenská hypotečná a komunálna banka zdolať s pomerne malým personálom. Som presvedčený, že sa taktiež osvedčí ako oblastný ústav Investičnej banky a bude sa aspoň tak pružne, pohotove a iniciatívne starať o ďalšie budovanie Slovenska ako doteraz.

Konečne tretia osnova sa týka Poštových sporiteľní. Z doterajších dvoch samostatných sporiteľní sa vytvára banka-národný podnik s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej činnosť súčasne sa rozšíri o funkciu všeobecného peňažného ústredia. Tým sa uskutočňuje ďalší postulát vládneho programu, totiž čo najväčšie sústredenie všetkých kapitalových prostriedkov a ich ústredná distribúcia dvoma smermi: investičným a prevádzkovým. Zriadenie všeobecného peňažného ústredia s hľadiska slovenských hospodárskych záujmov, majúcich na zreteli čo najrýchlejšiu obnovu a výstavbu ako aj industrializáciu, má ďalekosiahly význam v hladkom presúvaní finančných prostriedkov z jednej oblasti do druhej a opačne. Čoskoro bude treba uskutočniť transfer finančných prostriedkov na stavebnú obnovu, keďže povinné rezervy peňažných ústavov budú čochvíľa plne vyčerpané. Okrem toho Poštová sporiteľňa vo funkcií všeobecného peňažného ústredia stane sa význačným nástrojom menovej politiky po stránke finančného zabezpečenia hospodárskeho plánu, riadenia peňažného trhu Národnou bankou a kontroly úverov.

Všetky predložené osnovy sú, vážená snemovňa, len rámcovými normami. Ich náplň bližšie určia stanovy, rôzne smernice a samotný vývoj hospodárskeho života. Všetky tieto osnovy sa stávajú zákonmi len niekoľko málo mesiacov pred odštartovaním päťročného plánu. Do toho času musia však byť všetky tieto zákony uvedené do života. Dúfam, a som aj presvedčený, že všetky zainteresované kruhy úradné i odborné vynaložia najvyššie úsilie, aby začiatok päťročnice našiel peňažníctvo úplne zreorganizované a pohotové slúžiť uskutočneniu tohto nášho veľkorysého budovateľského úsilia o lepší, krajší a blahobytnejší zajtrajšok.

Napokon dovoľte, aby som ukončil svoj prejav slovami, ktorými skončil náš pán prezident Klement Gottwald svoj článok v Rudom práve dňa 25. októbra 1945:

"Zoštátňovacie dekréty sú teda veľkým dielom, ale predsa len začiatkom. Teraz stojí pred nami veľká úloha organizácie zoštátneného sektoru národného hospodárstva, veľká úloha správneho rozostavenia správnych ľudí na správne miesta. Akékoľvek osobné, úzko lokálne alebo iné záujmy musia ustúpiť záujmom celku. Len tak bude náš zoštátnený sektor hospodársky pracovať a vyrábať rýchle, lepšie a viac, ako tomu bolo predtým.

Verím pevne, že spojenými silami zvládneme v dohľadnej dobe í túto ťažkú úlohu pre blaho národa a štátu."

Podpredseda Valo: Ďalším rečníkom je p. posl. Horák. Dávam mu slovo.

Posl. Horák: Pane předsedo, paní a pánové!

Nutnost organisovat peněžnictví jako celek a vymezit jeho jednotlivým sektorům přesné funkce byla zřejmá již při prvopočátečních pracích na znárodnění bank, jež bylo chápáno jako část širší koncepce, jasné již tvůrcům našeho košického programu, který ve svém XII. článku mluví o všeobecném vedení našeho úvěrního a peněžního systému. A ačkoliv ministr financí od počátku r. 1947 předložil vládě celou kytici osnov o reorganisaci peněžnictví, nedostaly se skorem vůbec do stadia projednávání a podařilo se prosadit jediný bod, a to specialisaci a koncentraci bank, ač mnohým bylo jasno, že právě lidové peněžnictví je zralé pro dalekosáhlé zjednodušení jak z důvodů podniko-hospodářských, tak zejména z důvodů národohospodářských.

Tehdejší Národní fronta, kde v některých stranách nabyly převahy reakční živly, nebyla schopna vyřešit úkoly, před které je stavěla hospodářská situace. Potíže v peněžnictví plynuly z toho, že právě v něm měly tyto strany značnou oporu, silné posice, a že chtěly peněžnictví používat jako brzdy. Tyto posice byly důležitým nástrojem, jímž mohly prosazovat své zájmy v ostatních sférách hospodářství: vytvářet nové posice, soustřeďovat novou moc v úsecích, kde znárodnění bylo provedeno jen částečně.

Únorové události, které vyjasnily ovzduší a daly našemu národu vskutku dělnou vládu, znamenají i pro peněžnictví možnost, aby byly splněny požadavky budovatelského vládního programu z července 1946, a to splněním nikoli ve formě kompromisu, nýbrž tak, jak toho vyžadují potřeby našeho hospodářství. Na odpovědných místech nejsou již lidé, kteří hlásali sice svou ochotu jít k socialismu, ale kteří byli pevně rozhodnuti nejen k němu nikdy nedojít, nýbrž zvrátit vývoj zpět, a kteří s velmi jemným smyslem rozpoznávali plány, které by vedly k socialismu a důrazně se proti nim stavěli.

Těžiskem našeho hospodářství je naše znárodněná výroba, která si jak svým významem, tak i skutečností, že je jednotným plánovitě pracujícím celkem, vyžaduje i svérázné soustavy peněžnické, uzpůsobené plánovanému hospodářství. Nejde tu jen o to, abychom měli banky, které by prováděly bankovní službu, nutnou pro každé podnikání. Jde tu o funkci vyšší, o vnitřní peněžní kontrolu naší znárodněné výroby. Protože však určitá kontrolní opatření jak technická tak finanční si provádějí v rámci znárodněného hospodářství již samy příslušné odpovědné orgány, jde tu o kontrolu vyššího řádu, která by se nezabývala přímým hospodařením jednotlivých národních podniků, nýbrž která by se starala o kontrolu nejvlastnější funkce peněz, t. j. jejích koloběhu.

Do každého podniku vplývají peníze. Přeměňují se v řady různých hodnot, vycházejí proměněny ve zboží vyráběné podnikem a po jeho zpeněžení se zase vracejí, aby znovu a znovu procházely podobným procesem. A tu bude hlavní funkcí bank, sledovat, zda koloběh peněz spojený s každou výrobou prochází normálně, t. j. tak, jak byl předvídán, podle plánovaných předpokladů, a hlídat nejen peníze svěřené bankami národním podnikům, nýbrž být i místům, odpovědným za výrobu a průběh plánů, zárukou, že se o eventuálních poruchách a nesrovnalostech ve výrobě dovědí ihned, jakmile by byly touto cestou zjistitelné.

Povinností bank tedy bude sledovat průtok peněz našimi národními výrobními podniky. Protože naše národní podniky pracují s bankovním úvěrem, budou banky touto svou funkcí dbát toho, aby se peníze, které si samy vypůjčily, vskutku vracely, a to v čase podle plánovaného výrobního koloběhu předvídaném, zpátky na jejich účet.

Díváme-li se na naše národní hospodářství jako na systém, na celek, je zřejmo, že teprve organisací bank, která je uzpůsobí co nejdůsledněji i pro právě vylíčenou službu, uzavíráme jeho budovu. Nelze nikterak dělit národní podniky výrobní od národních podniků-bank a nelze již vůbec mluvit o jejích rozdílných či dokonce protichůdných zájmech. Není již doba, kdy banky ovládaly výrobu pro zisk a moc svých vladařů.

Není jíž doba, kdy banky ovládaly prostřednictvím svých exponentů v průmyslových závodech výrobu a řídily jí podle vlastních sobeckých zájmů bez ohledu na potřebu lidu. Není již doba, kdy svou vahou vykonávaly nátlak pří podávání vládních návrhů, spolurozhodovaly a diktovaly o směru vládní politiky a byly brzdou všech k dobru lidu směrujících opatření. Ačkoli byli do bank dosazeni vládní komisaři a byl vydán obsáhlý zákon o revisi bankovních ústavů, který s byrokratickou důkladností hrozil trestními sankcemi, umožňovaly banky daňové defraudace svých klientů a vědomě je podporovaly, a tyto nesrovnalosti se děly pod patronancí a za němého souhlasu úřadů.

Náš finanční kormidelník, ministr financí dr Dolanský, dlouho bojoval s těmi, kteří se chlubili tím, co se jim podařilo znemožnit a nikoliv uskutečnit, a kteří zdůrazňovali nutnost svobodné soutěže. A co byla vlastně ta jejich svobodná, zdravá soutěž? Bylo to zneklidňování jak bank. tak i průmyslu, neboť podnikům byly poskytovány různé výhody na vrub jistoty zapůjčeného kapitálu, a tak docházelo ke zhoršování psychologických vztahů mezí bankou a financovaným podnikem, což bylo v rozporu s potřebami našeho plánovaného hospodářství. Nelze vyjádřit množství vyplýtvané energie bankovních akvisitérů, kteří ze sobeckých důvodů pro vyšší ohodnocení své činnosti si podávali dveře u ředitelů podniků a u různých pánů šéfů. Ti pochopitelně brzy vystihli zájem bank o navázání obchodního spojení, tohoto zájmu využívali a zneužívali při sjednávání podmínek zajištění úvěru. A tak vznikala bankovní džungle v souhlasu s džunglí kapitalistické společnosti.