V priebehu vykonávania revízneho a kontrolného oprávnenia finančná správa prišla k tomu poznaniu, že len tento druhý spôsob revízie je účinným, a preto v novších predpisoch len tento druhý spôsob revízie je normovaný.

Náhle revízie sú zavedené platným právom jednak pre určité sektory a jednak pre určité revízne orgány. Tieto orgány totiž pre výkon revízie alebo kontroly sú zvláštne školené a organizované.

Predložený vládny návrh zákona o revíznej službe finančnej správy upravuje vykonávanie náhlej revízie takýmito zvláštnymi orgánmi finančnej správy, uvedenými v § 2, nedotýka sa však tých predpisov, ktorými sú oprávnené iné orgány finančnej správy vykonávať revíziu a nedotýka sa tiež ani tých špeciálnych predpisov o kontrolách, ktoré vykonávajú revízne orgány finančnej správy v určitých odboroch. Takéto špeciálne predpisy sú napr. pre vykonávanie revízie devízovej. Vládny návrh zákona tým, že doplňuje a slučuje len predpisy o náhlych revíziách, vlastne len upravuje predpisy vydané pre bývalý revízny odbor Ministerstva financií, zriadený vládnym nariadením č. 96/1919 Sb. a zrušený vládnym nariadením č. 234/1942 Sb. Podľa § 1 cit. vlád. nar. č. 96/1919 Sb. revízny odbor Ministerstva financií bol oprávnený vykonávať kontrolu v sektore osobných daní priamych, dane z vojnových ziskov, dane voj novej a dávky z majetku. Tento odbor pôsobnosti bol stále rozširovaný, a dnes, pri vzrastajúcich úlohách finančnej správy, javí sa byť potrebným pripustiť náhlu revíziu vo všetkých jej agendách. Normujúc takto náhlu revíziu vo všetkých odboroch a úlohách finančnej správy, predložený vládny návrh zákona vlastne len dovršuje doterajší vývoj.

Táto náhla revízia môže byť vykonávaná len zvláštnymi orgánmi, ktorých školenie a výber sú zárukou proti zneužitiu a tiež zárukou, že toto oprávnenie bude finančnou správou používané s najväčšími ohľadmi ako na záujmy súkromné, tak í záujmy verejné. Predpisy o revíznom a kontrolnom oprávnení finančnej správy sú roztrieštené po rozličných normách a sú preto neprehľadné a často tiež nejasné. Dôsledky toho ako pre daňovníka, tak aj pre finančnú správu sú na bielom dni. Odstrániť tieto nedostatky a závady je ďalšou úlohou navrhnutého zákona.

Myslím, panie a pani, že je dobré poukázať ešte na jednu závažnú okolnosť, a to s hľadiska unifikácie práva. Revízny odbor Ministerstva financií totiž na Slovensku zanikol koncom r. 1942, Normy, vydané v tomto odbore v dobe neslobody v českých zemiach, na Slovensku prirodzene neplatia. Na Slovensku preto pre účele priamych daní prevádzajú sa revízie podľa zákona o priamych daniach len nahliadnutím do kníh. Osnova zákona odstraňuje rozdielnosť vo vykonávaní revízie, javiacu sa dnes medzi zemami českými a Slovenskom. Ostraňuje ju tým, že dáva jednotné predpisy pre revíznu službu finančnej správy pre celé územie republiky. Túto zásadu normuje § 1 osnovy.

V § 2 je stanovený pojem revíznych orgánov, oprávnených vykonávať revíziu podľa predpisov tohto zákona. Organizáciu týchto revíznych orgánov upraví Ministerstvo financií a ono tiež stanoví, ktorí zamestnanci môžu byť poverení vykonávaním tejto revízie. Táto právomoc Ministerstva financií, pravda, sa rozumie v shode s ustanovením § 95 zákona č. 150/1948 Sb. ústavy Československej republiky, upravujúcim výkonnú moc na Slovensku. Materiálnym predpisom je ustanovenie § 3, ktoré stanoví, čo treba rozumieť pod pojmom revíznej služby finančnej správy.

Predpisy o pokračovaní pri prevádzaní revízie obsahujú §§ 4 až 11. Podľa § 4 môžu revízne orgány-pri dodržovaní predpisov §§ 2 až 6 ústavy o ochrane slobody osobnej a domovej, tajomstva listovného a tajomstva dopravovaných zpráv-vstupovať do všetkých prevádzkových miestností a za predpokladu v zákone určeného i do miestností neslúžiacich prevádzke a v týchto miestnostiach prevádzať, a to v hodinách pracovných a za určitej podmienky i v hodinách mimopracovných, prehliadku hocijakého majetku. § 5 obsahuje ustanovenia o vypočúvaní svedkov. § 6 zmocňuje revízne orgány, aby vzaly do úschovy alebo iným vhodným zpôsobom zabezpečili písomnosti uvedené v § 4, ods. 1, písm. b), ak týmto hrozí nebezpečie straty alebo zavlečenia.

Ústavno-právny výbor, schvaľujúc toto ustanovenie, sa usniesol pripomenúť Ministerstvu financií, aby v inštrukcii, vydanej revíznym orgánom, týmto uložilo, že sú povinné o týchto množstvách, podľa tohto paragrafu vzatých do úschovy alebo iným spôsobom zabezpečených, vydať revidovanému podmetu písomné potvrdenie. V § 8 sú stanovené povinnosti revidovaného podmetu. V § 9 ukladá sa súdom, úradom, orgánom, podnikom povinnosť účinne podporovať revízne orgány pri ich revíznej činnosti. Do § 10 sú shrnuté povinnosti revíznych orgánov.

V § 11 osnovy sa jednak zavádza inštitúcia záverečnej rozpravy s poplatníkom a jednak sa umožňuje finančnej správe, aby stanovila finančný základ v súčinnosti s poplatníkom konečnoplatne tam, kde poplatník s takto stanoveným základom vyslovil súhlas. Toto posledné ustanovenie je obsažené v ods. 2 citovaného § 1. Podľa usnesenia právneho výboru-vzhľadom na širokú právomoc danú revíznym orgánom, a to najmä ustanovením § 4 navrhovaného zákona-nevylučuje toto ustanovenie možnosť, aby poplatník, jeho zástupca-zmocnenec-v postupe inštančnom odvolal svoj písomne potvrdený súhlas so zahrnutím určitej čiastky do vymerovacieho základu, ak sa tento súhlas zakladá na omyle.

V § § 12 až 17 sú stanovené skutkové podstaty trestných činov a sú určené na ich spáchanie trestné sadzby.

Podľa § 18 nedotýkajú sa predpisy tohto zákona ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. o obrane štátu. V § 19 sú taxatívne vypočítané tie predpisy, ktorých platnosť, po prípade používateľnosť sa týmto zákonom zrušuje. Podľa § 20 je možno revízne úkony previesť s účinkami podľa tohto zákona tiež na vyšetrenie okolností z doby pred jeho účinnosťou a konečne v § 21 sa určuje účinnosť tohto zákona dňom vyhlásenia.

Panie a páni, ústavno-právny výbor prerokoval vo svojej schôdzi dňa 14. júla 1948 tento vládny návrh zákona-tlač 16-o revíznej službe finančnej správy a usniesol sa doporučiť Národnému shromaždeniu jeho prijatie so zmenou v § 21, kde slovo "ministry" sa nahradzuje slovami "členy vlády". (Potlesk.)

Místopředseda Richter: Dávám slovo zpravodaji k odst. 4 za výbor rozpočtový, posl. Součkovi.

Zpravodaj posl. Souček: Slavná sněmovno, dámy a pánové!

Vládní návrh zákona o revisní službě finanční správy se snaží vyrovnat mezery porušené platební morálky z minulých dob. Daňové defraudace byly souběžným zjevem kapitalistického systému, a dnes je závažnou otázkou napravit toto neblahé dědictví kapitalismu. Zkušenosti ukazují, že k tomu bude třeba hodně trpělivosti a námahy, aby bylo toto dědictví odčiněno. Je proto třeba, abychom měli pružnou normu, která umožní včasné zjištění daňových úniků a podle které by by!o možno provést potřebná opatření. Toto je základní snahou předloženého vládního návrhu zákona.

Až dosud nebylo možno provádět úplnou kontrolu, protože pro ni chyběla zákonná ustanovení. Především bylo nutno zavésti jednotnou kontrolu na celém území státu. Některé zákony sice pamatovaly na provedení revise orgány finanční správy, ale zůstaly zde mezery, které vyrovnává tento vládní návrh zákona.

Daňové, devisové a jiné úniky byly dříve vždy džunglí, v níž pronikli jen ti finančně nejsilnější. V lidově demokratickém režimu nemůžeme však připustit tento starý systém a staré zlořády. Proto bylo třeba pružné normy, pomocí níž se nám povede, aby byla napravena daňová morálka, neboť někteří poplatníci se snaží pokračovat ve svých starých špatných mravech.

Jak tomu bylo dříve v dobách kapitalismu a předmnichovské republiky, dokazuje tento příklad: Ministr Kalfus vyhlásil 31. prosince 1938 daňovou amnestii. Tehdy bylo do ní pojato 167.144 poplatníků, kteří přiznali, že šidili naši republiku. Tito poplatníci zatajili před zdaněním zásoby v celkové ceně 2 miliard Kč, což se tehdy rovnalo celkovému výnosu přímých daní. Kapitálových hodnot bylo zatajeno-jak bylo při této amnestii zjištěno-celkem přes 13 miliard 226 milionů Kč. Tak tomu bylo tehdy.

A do jaké míry došlo ke zlepšení v našich nových dobách, v naší lidové demokratické republice? Ministerstvo financí zavedlo loni revisní službu. Zkušenosti z ní dokazují, že i dnes je mnoho těch, kdož by hrozně rádi pokračovali ve starých moresech.

Revisní orgány ministerstva financí provedly 1.201 zjištění v dávkových povinnostech podle zákona č. 134/46 Sb., 232 daňových revisí, 56 revisí dávkových a 41 kontrol uvolněných vkladů. Výsledek těchto zásahů znamenal, že bylo zachráněno ve prospěch státní pokladny na majetkových dávkách 1.031,192.619 Kčs, na daňových poplatcích 694,942.262 Kčs, celkem tedy 1.175,268.929 Kčs. A to je výsledek této činnosti za pouhého půl roku!

Jak se toto zjištění projevuje v některých případech, ukazují tyto údaje: Na zvýšených dávkových povinnostech podle zákona 134/46 Sb. bylo československým závodům BrownBoveri vyměřeno o 11,570.000 Kčs více, než samy přiznaly; firmě Agrosol a. s., Praha, byla zvýšena dávková povinnost o 7,914.000 Kčs, Akciové společnosti pro obchod mezinárodní byla zvýšena dávková povinnost o 16,174.500 Kčs, firmě Bílá labuť, obchodní dům, Praha, byla zvýšena dávková povinnost o 4,770.200 Kčs, firmě Brouk a Babka, obchodní dům, Praha, byla zvýšena dávková povinnost o více než 14 mil. Kčs, firmě Lanna, akciová stavební společnost, Praha, o více než 21 mil. Kčs, firmě Ouhrabka, Turnov, o 6,408.000 Kčs; u této firmy byla zvýšena také daňová povinnost o dalších 7 mil. Kčs.

A tak bych mohl pokračovat do nekonečna a snášet důkazy o tom, že mnozí naši poplatníci-zvláště z těch kruhů, které pro sebe akceptovaly vlastenectví-projevují své vlastenectví takovou cestou. Typickým takovým příkladem je případ Josefa Švanka, Praha VIII, a Martina Andreanského, Praha X, kde bylo revisními orgány finanční správy zadrženo 18,500.000 Kčs záhadného původu.

Bylo tedy nutno a i pro budoucnost je třeba zajistit, abychom vymýtili všechny tyto pokusy o únik, a proto vláda předkládá sněmovně návrh zákona, aby byla učiněna náprava.

Revisní služba potřebuje především dobře k tomuto účelu školených revisních orgánů a vyžaduje také dobrou organisaci revise tak, jak až dosud byla prováděna, nebyla revisí úplnou a proto se vládní návrh zákona snaží vyrovnat i tyto nedostatky. Předložený vládní návrh nevyžaduje zvláštních vydání mimo rozpočet, právě naopak získává státní pokladně nové prostředky.

Rozpočtový výbor projednal tento vládní návrh zákona na své schůzi dne 14. července 1948 a doporučuje jeho přijetí ve smyslu zprávy výborové. (Potlesk.)

Místopředseda Richter: Nyní přistoupíme k rozpravě. Uděluji slovo prvnímu přihlášenému řečníku, jímž je pan posl. dr Púll.

Posl. dr Púll: Slávne Národné shromaždenie!

Príslušné parlamentné výbory prerokovaly a predložily nám na schválenie osnovu zákona o organizácii peňažníctva, osnovu zákona, ktorým sa rozširuje pôsobnosť a mení právna povaha Poštovej sporiteľne a osnovu zákona o Investičnej banke. Tieto tri osnovy dovršujú sériu zákonov, ktoré majú za cieľ v základoch prebudovať náš doterajší peňažnícky systém tak, aby bol plne postavený do služieb novej výstavby nášho národného hospodárstva, zodpovedal požiadavkám plánovaného hospodárstva a stal sa jeho účinným nástrojom.

Organizácia peňažníctva, ktorú uzákonením predložených osnov uskutočňujeme, je dovŕšením doterajšieho, desaťročia trvajúceho vývinu. Nemôžeme sa v rámci tejto reči zaoberať charakteristickými rysmi vývinu peňažníctva za kapitalizmu, hoci by takýto rozbor bol poučný. Poučil by nás o tom, že vývin peňažníctva na Slovensku je verným obrazom vývinu kapitalistickej výroby na Slovensku. O tom, že začal neskoro. O tom, že začal z drobných ústavov, ktoré rástly s rastúcou akumuláciou kapitálu, tým istým koristníckym spôsobom, ktorý je vlastný kapitalizmu, až dorástly do úlohy vlastníka a kontrolóra najväčších priemyselných a obchodných podnikov, uskutočnily personálnu úniu s vedením vedúcich bánk, s vedúcimi podnikov, splynuly s nimi získaním vzájomných účastí-verný obraz toho, čo vylíčil Lenin v "Imperializme ako najvyššie štádium kapitalizmu". O tom, aký veľký podiel v peňažníctve na Slovenku hral cudzí finančný kapitál. O tom, že podobne oneskorene sa vyvíjaly nielen banky, ale i ostatné druhy nášho peňažníctva, i o tom, ako i naše ľudové peňažníctvo, menovite roľnícke, bolo ovládané špičkami agrárnej reakcie a ako imanie ľudu-muselo slúžiť.

Začiatkom nového, ľudovodemokratického vývinu bol Košický vládny program, ktorý stanovil, že celý peňažný a úverový systém, kľúčové podniky priemyselné, poisťovníctvo, prírodné a energetické zdroje majú byť postavené pod všeobecné štátne vedenie a do služieb novej výstavby národného hospodárstva a nového oživenia výroby a obchodu.

Aby bol tento program uskutočnený, boly potom vydané známe znárodňovacie dekréty, medzi nimi aj dekrét čís. 102/1945 Sb., o znárodnení účastinných bánk. Po vydaní tohto dekrétu bolo na Slovensku v činnosti len 6 slovenských bánk a dve filiálky (reprezentácie) českých bánk na Slovensku. Usnesením vlády zo 16. januára a 25. marca 1948 boly všetky slovenské banky a obe filiálky českých bánk na Slovensku skoncentrované do jedného útvaru pod názvom "Slovenská Tatra banka, národný podnik v Bratislave, ktorá má-podobne ako v českých zemiach živnostenská banka-monopolné postavenie na polí poskytovania prevádzkových úverov v sektoroch jej vyhradených.

Až týmito opatreniami bolo naše bankovníctvo postavené na novú základňu. Táto základňa plne zabezpečuje, že bankovníctvo nebude tu pre zisk ani mocenské úsilie, ale pre to, aby v plnej miere a zo všetkých síl slúžilo hospodárskemu životu. Plánované hospodárstvo a náš systém národného podnikania, ktorý bol nedávno vynesenými zákonmi vhodne rozšírený, vyžaduje si nové pojatie doterajšej funkcie bánk. Banky sa musia stať a stanú sa účinnými nástrojmi pre financovanie a kontrolu našej znárodnenej i neznárodnenej výroby. Koncentráciou bankovníctva dosahujeme prehľadu a jednotnej kontroly plánovania, dostatočnej pružnosti a optimálneho výkonu. Usnadní sa výkon peňažnej korunovej kontroly národných podnikov podľa zákona 51 z roku 1948 o úprave niektorých finančných pomerov národných podnikov.

Predstavenstvo, dozorčia rada i vedúci úradníci Slovenskej Tatra banky vynakladajú úsilie na technické prevedenie slúčenia, sústredenie prevádzky do vhodných budov, resp. miestností, na utvorenie jednoliateho a dobre fungujúceho úradníckeho aparátu, na utvorenie špecializovaných oddelení podľa jednotlivých výrobných sektorov a podobne. Zanedlho tu bude stáť jednoliaty a na svoje nové poslanie dobre vybavený bankový ústav, ktorý bude zárukou hladkého financovania prevádzky podnikov a ich účinnej kontroly, ktorá zaiste bude môcť podnetne pomáhať pri racionalizácii prevádzky a skvalitnení výroby.

Dovoľte mi, aby som vás pri tejto príležitosti niekoľkými číslami informoval o stave obchodov Slovenskej Tatra banky. Táto vykazuje podľa súvahy sostavenej k 31. máju bilančný úhrn 11.334 mil. Kčs. Z tohto bilančného úhrnu vynímam pre informáciu tieto najdôležitejšie položky: vklady na knižky 1.654 mil. Kčs, vklady v bežnom účte včítane peňažných ústavov 2.858 mil. Kčs, voľný vklad Likvidačného fondu menového 2.494 mil. Kčs, základný kapitál a rezervné fondy 235 mil. Kčs, držba cenných papierov 2.557 mil. Kčs, zmenky 2.467 mil. Kčs, úvery a pôžičky 5.222 mil. Kčs.

Stav filiálok a zmenární činí 89 a počet zamestnancov 1.596.

Takto bol utvorený mohutný finančný inštrument, ktorý po usporiadaní a reorganizácii pomerov národných podnikov a po prekonaní napätia na peňažnom trhu, spôsobeného hlavne vlaňajším suchom, zaiste v plnej miere a dochvíľne zabezpečí financovanie prevádzky všetkých národných podnikov na Slovensku, ako aj financovanie prevádzky toho úseku súkromného sektoru, ktorý mu bude prikázaný.

Usporiadanie pomerov bankovníctva bez usporiadania pomerov ostatných složiek peňažníctva zodpovedne potrebám plánovaného hospodárstva o požiadavkám ľudovej demokracie, smerujúcej k uskutočneniu socializmu, minulo by sa vlastne bez účinku. Preto tiež reakčné kruhy vynakladaly všemožné úsilie, aby preťahovaly a znemožňovaly zjednanie poriadku vo finančnom systéme podľa budovateľského vládneho programu, ktorý mimo iného stanovil toto:

"Naše peňažníctvo má byť zreorganizované podľa potrieb plánovaného hospodárstva. Vedúcou myšlienkou bude pritom zásada sústredenia všetkých kapitálových prostriedkov a ich ústredná distribúcia dvoma smermi: investičným a prevádzkovým. Aby bolo umožnené jednotné vedenie znárodneného i neznárodneného peňažníctva, je treba bezodkladne zriadiť národnú radu peňažníctva s jej oblastným vedením ako vrcholný orgán všetkých sektorov peňažníctva. Znárodnené banky sa sústredia na poskytovanie prevádzkového úveru. Národné podniky budú používať k financovaniu svojej prevádzky vždy len služieb jedného peňažného ústavu... Agenda financovania investícií bude prikázaná zvláštnym investičným ústavom. Tým, že oddelí financovanie prevádzky od financovania investícií, ďalej špecializáciou bánk podľa výrobných sektorov a koordináciou medzi bankami a ostatnými druhmi peňažných ústavov sa vylúči doterajšia nezdravá konkurencia medzi nimi, takže budú môcť lepšie plniť svoju novú funkciu, rozšírenú o kontrolu národných podnikov, s technickou prevádzkou ktorých sa pri svojej špecializácii lepšie oboznámia. Uvedenými opatreniami bude umožnená väčšia a jednoduchšia kontrola daňová, cenová, mzdová, ako aj kontrola rýchlosti obratu tovaru a výkonnosti a hospodárnosti národných podnikov."