Osnova zákona o organisaci peněžnictví, o nové úpravě působností Poštovní spořitelny i tato osnova zákona o Investiční bance jsou důležitým krokem k realisaci našeho finančního plánu.

Finanční plán jakožto součást hospodářského plánu našeho státu trvale zabezpečí stálou kupní sílu našich peněz a finanční rovnováhu a přispěje k tomu, že budeme plynule financovat plánované úkoly s hlediska této rovnováhy. Význam Investiční banky vysvitne nejlépe, uvědomíme-li si, že v příští pětiletce bude se podíl celkových investic pohybovat i mezi 21,5-27,5% národního důchodu.

Jestliže jsem se zde zmínil také o národním důchodu, chtěl bych se ještě zmíniti o nutnosti jeho zjištění s hlediska zdokonalených method statistických a finančních, zejména pokud se týkají tak zv. národního rozpočtování. Nevýhodou takových rozborů ovšem je, že se národní důchod zjišťuje statisticky jenom v ročních intervalech.

Závěrem bych chtěl říci, že se rozpočtový výbor velmi podrobně zabýval osnovou zákona o Investiční bance a doporučuje slavnému Národnímu shromáždění, aby ji schválilo ve znění, jak je uvedeno v tisku 64.

Zároveň bych chtěl uvésti za klub lidových poslanců, že klub vítá všecky tři předložené osnovy, týkající se peněžnictví a že bude pro ně hlasovat.

Místopředseda Richter: Dávám slovo zpravodaji k odst. 3 za výbor hospodářský, posl. Daubnerovi.

Zpravodajca posl. Daubner: Vážené Národné shromaždenie!

Hospodársky výbor na svojej schôdzi dňa 15. júla prerokoval osnovu zákona o Investičnej banke. Peňažníctvo Československej republiky sa momentálne nachádza v stave reorganizácie a prestavby, sledujúcej základnú líniu vládneho budovateľského programu.

Predmetný návrh zákona o Investičnej banke nám predstavuje jednu z podstatných etáp prebudovania určitého úseku nášho peňažníctva, a to špeciálne v tej časti spomenutého vládneho programu, ktorá vytýčila, že v plánovanej distribúcii úveru a financovania oddelí sa financovanie prevádzky od financovania investícií. Touto zásadou sa sledovalo nielen základné rozčlenenie pôsobnosti, t. j. špecializácia, ale aj automatické odstránenie nezdravej konkurencie medzi peňažnými ústavmi, zjednodušenie kontroly ich činnosti, ďalej zvýšenie i vo výkonnosti a hospodárnosti. Podľa uvedeného plánu bolo financovanie prevádzky sverené bankám-národným podnikom, a financovanie investícií má byť sverené Investičnej banke, ktorú kreuje predmetný návrh zákona vo svojich konkrétnych ustanoveniach.

Po všeobecnej stránke otázku zriadenia Investičnej banky treba zvážiť v 3 podstatných bodoch: 1. aká bude jej právna konštrukcia, 2. aké budú jej hospodárske úlohy čiže pôsobnosť, a 3. aké bude jej začlenenie do nášho peňažníckeho systému.

Ad 1. Investičná banka má podľa ustanovenia § 1 osnovy zákona konštrukciu banky-národného podniku v smysle bankového dekrétu č. 102/45 Sb. Ako sa aj v dôvodovej zpráve k § 1 osnovy poznamenáva, bol dôvodom k tejto konštrukcii predpoklad, aby prevádzkové banky a Investičná banka tvorily jednotný typ, čo je aj s hospodárskej aj s administratívnej stránky racionálne. Orgány Investičnej banky budú z uvedeného dôvodu obdobné ako u bánk-národných podnikov; odchýlka, ktorá sa podáva z osnovy, pokiaľ sa týka orgánu Investičnej banky v pomere k orgánu bánk-národných podnikov, vyplýva z toho, že Investičná banka je peňažným ústavom s celoštátnou pôsobnosťou, kým naše banky-národné podniky majú svoju teritoriálnu pôsobnosť rozčlenenú: Živnostenská banka pre Čechy a Moravu, Slovenská Tatra banka pre Slovensko.

Z tohože dôvodu sú predstavenstvo Investičnej banky a dozorčia rada nie 7členné ako u bánk-národných podnikov, ale 9členné. Počet členstva v oboch sboroch bol určený na 9 tiež s hľadiska zaistenia a umožnenia tretinového zastúpenia orgánov Investičnej banky Slovákmi.

Sídlo banky je v Prahe. Má pobočku v Brne a na Slovensku v Bratislave má Oblastný ústav pre Slovensko v Bratislave. Oblastný ústav pre Slovensko má v §§ 5, 6 a 7 osnovy zákona zaistené osobitné orgány, a to oblastné predstavenstvo, oblastnú dozorčiu radu a riaditeľa (námestníkov) oblastného ústavu. Spomenuté oblastné sbory pozostávajú zo slovenských 3 členov príslušných sborov banky. Oblastného riaditeľa a jeho námestníkov menuje priamo minister financií.

Ad 2. Pokiaľ sa týka pôsobnosti Investičnej banky, je táto s teritoriálneho hľadiska rozprestretá na celé územie štátu, a s vecného hľadiska určuje všeobecne jej pôsobnosť ustanovenie § 1, ods. 3 osnovy zákona. Citované ustanovenie vymedzuje Investičnej banke: financovanie a peňažnú kontrolu investícií, poskytovanie a preberanie dlhodobých pôžičiek emisných i neemisných, a to aj k iným účelom než investičným, a ďalej vykonávanie služieb pre Fond znárodneného hospodárstva.

Hospodárska úloha Investičnej banky bude mať veľký význam pre Slovensko, nakoľko 5ročný budovateľský plán v rámci spriemyselnenia Slovenska si bude vyžadovať veľké investície. Oblastný ústav v Bratislave bude zárukou, že sa toto bude diať pružne a vecne.

Osnova zákona uspokojuje sa len výpočtom základných úloh, kým detaily podrobne ustanovia stanovy, ktoré schváli minister financií a vyhlási ich v Úradnom liste.

Ako je teda z uvedeného zrejmé, je pôsobnosť Investičnej banky určená v súhlase s vládnym programom z 8. júla 1946. Prináležia jej úvery investičné, ako aj dlhodobé úvery emisné i neemisné. Jej význam bude stále stúpať, lebo národný dôchodok v päťročnici bude ročne stúpať o 20 miliárd.

Svoju konkrétnu obchodnú náplň dostane Investičná banka ihneď prevzatím obchodov a vôbec práv a záväzkov týchto doterajších peňažných ústavov: 1. Československého reeskontného a lombardného ústavu, 2. Zemskej banky pre Čechy-strednej banky sporiteľní v Čechách a na Morave, 3. Zemskej banky pre Moravu a Sliezsko a 4. Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.

Uvedené ústavy zaniknú dňom, ktorým Investičná banka zaháji svoju činnosť.

Základné vklady štátu v zanikajúcich ústavoch, 100 mil. Kčs z Československého reeskontného a lombardného ústavu a 50 mil. Kčs zo Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, sa prevedú do kmeňového majetku Investičnej banky.

V smysle ustanovení bankového dekrétu č. 102/45 Sb. sa banka pri svojej prevádzke bude riadiť zásadami obchodného podnikania. Svoje prebytky bude odvádzať štátu. Podľa ustanovenia § 1, ods. 4 osnovy zákona o Investičnej banke bude štát ručiť za všetky záväzky banky, čo je odchýlka od ustanovení bankového dekrétu. Toto je odôvodnené jednak povahou niektorých prebraných obchodov a jednak doterajšou konštrukciou vyššie spomenutých zanikajúcich peňažných ústavov, kde ručily zeme pri Zemských úverných ústavoch a štát za vklady u Československého reeskontného a lombardného ústavu.

Slúčením uvedených 4 peňažných ústavov a vytvorením novej Investičnej banky bude fakticky uskutočnený vládny program tak, že financovanie investícií a poskytovanie dlhodobých úver v bude sa diať v celom štáte jednotne a z jedného centra.

Ad 3. Už z vyššie uvedeného automaticky vyplýva, aké bude začlenenie Investičnej banky do celého nášho peňažníckeho systému. Táto osnova má i veľký význam unifikačný medzi českými zemami a Slovenskom, nakoľko v peňažníctve boly rozdielne situácie.

Investičná banka bude časťou bankového sektoru, do ktorého budú ešte patriť so špeciálnymi úlohami banky-národné podniky a Poštová sporiteľňa. Bankovému sektoru paralelne sa buduje s osobitnými úlohami sektor ľudového peňažníctva.

Vzájomné vzťahy oboch sektorov a ich administratívne problémy rieši súčasne v legislatívnom pokračovaní osnova zákona o reorganizácii nášho peňažníctva.

Mzdové podmienky zamestnancov budú upravené v rámci všeobecnej úpravy v peňažníctve, teda ako v bankách-národných podnikoch.

Minister financií v "Úředním listě" vyhlási deň, kedy Investičná banka zaháji svoju činnosť, ako aj deň, ku ktorému sa sostaví spoločná východisková bilancia Investičnej banky. Toto zmocnenie je odôvodnené tým, že treba počítať s tým, že slučovacie prípravné práce si vyžiadajú určitý čas k tomu, aby sa mohlo započať pod jednotnou firmou Investičnej banky.

S poukazom na vývody vo všeobecnej časti tejto zprávy navrhujem za hospodársky výbor prijatie osnovy zákona o Investičnej banke. (Potlesk.)

Místopředseda Richter: Dávám slovo zpravodaji k odst. 3 za výbor ústavně-právní, p. posl. dr Roháľ-Iľkivovi.

Zpravodajca posl. dr Roháľ-Iľkiv: Slávna snemovňa!

Februárové udalosti postavily pevne ďalší vývoj našej republiky na cestu k socializmu. Výrazom toho sú i práve prerokovávané návrhy zákonov: rámcový zákon o organizácii peňažníctva, zákon, ktorým sa rozšíruje pôsobnosť a mení právna povaha Poštovej sporiteľne, ako í zákon o Investičnej banke, ktoré majú vedľa bankového dekrétu č. 119/45 Sb. dať pevný podklad pre organizáciu siete peňažníctva u nás. Povrchnému pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že význam bánk v socializujúcom štáte upadne, že banky ukončia svoju funkciu spolu so zánikom kapitalistického spoločenského poriadku. Takýto názor je mylný, banky v socializme nestratia na svojom význame, práve naopak. Dôkazom toho je i tá skutočnosť, že sám Lenin, tvorca moderného socializmu, pripisoval bankám, ich správnemu ovládnutiu, ohromný význam práve v socialistickom spoločenskom zriadení.

I u nás stávajú sa dnes banky dôležitým nástrojom v našom plánovanom hospodárstve. Prestávajú byť prameňom bezpracných špekulačných ziskov jednotlivcov a stávajú sa orgánom, ktorý bude zámerne podľa plánu distribuovať všetky druhy úveru našim podnikom, prevádzať peňažnú kontrolu týchto podnikov.

Naše banky, zriadené podľa týchto zákonov, budú jedným z nástrojov, ktoré umožnia, aby naše krásne a veľkolepé hospodárske plány boly uvedené do života, aby z týchto plánov vznikly výrobné zariadenia, statky, slúžiace k zvýšeniu bohatstva a k zlepšeniu života nášho pracujúceho ľudu. Funkcia bánk v našom plánovanom hospodárstve bude podobná funkcii srdca v ľudskom tele.

Reakcia správne vytušila dôležitosť tejto funkcie bánk ako dôležitého nástroja k budovaniu socializmu v našej zemi a preto jej odpor proti novej organizácii nášho peňažníctva bol taký zúrivý. Josko a spol. vedeli, aký význam to bude mať pre nich, pre pár tzv. lepších slovenských rodín, pre ich triedu, keď sa dôsledne previede dekrét o poštátnení bánk keď sa celý systém peňažný prebuduje na takom základe, aký majú na zreteli práve prerokovávané návrhy zákonov. Reakcia sabotovala všemožným spôsobom reorganizáciu peňažníctva, lebo predlžovala si tým život, bránila si jednu z hlavných bášt svojich mocenských pozícií. Február í v tomto smere zjednal jasno v prospech potrieb nášho ľudu, v prospech zaistenia nášho vývoja k socializmu.

Pripadla mi česť byť zpravodajcom za výbor ústavno-právny o vládnom návrhu zákona o Investičnej banke, jednom zo základných pilierov organizácie nášho peňažníctva. Hlavným účelom tohto zákona je úprava financovania investícií našich národných podnikov. Za tým cieľom zriaďuje sa jednotná Investičná banka pre celé územie so sídlom v Prahe, s pobočným závodom v Brne a s oblastným ústavom pre Slovensko v Bratislave.

Kompetencia tejto banky je rámcove určená v odseku 3 § 1; je to najmä financovanie a peňažná kontrola investícií, poskytovanie a prejímanie dlhodobých pôžičiek emisných i neemisných, prevádzanie účtovníckej, pokladničnej a kancelárskej služby pre Fond znárodneného hospodárstva, zriadený podľa § 9, ods. 2 dekrétu prezidenta republiky čís. 100/45 Sb.

Podrobnosti v tomto smere určia stanovy, o ktorých sa usnáša predstavenstvo banky a schvaľuje ich minister financií.

Táto osnova znamená i veľké zjednodušenie v organizácii nášho peňažníctva, poskytujúceho dlhodobý úver, a znamená i veľký prínos po stránke unifikačnej.

Jednotná Investičná banka podľa tohto zákona nahradí doterajšie tri zemské ústavy, ktoré sa doteraz v prvom rade zaoberaly poskytovaním dlhodobého úveru, a to 1. Zemskou banku pro Čechy, Ústřední banku spořitelen v Čechách a na Moravě, 2. Zemskou banku pro Moravu a Slezsko a za 3. Slovenskú hypotečnú a komunálnu banku a konečne Československý reeskontný a lombardný ústav, zriadený v r. 1934, aby podporoval likviditu a mobilitu peňažných ústavov po ťažkých krízových rokoch. Po oslobodení dostal tento ústav ďalšie úlohy pre poskytovanie štátom zaručených úverov podnikom podľa dekrétu č. 78/45 Sb. a pre vrchné riadenie plánovej úverovej podpory stavebných investícií v zemiach českých.

Toto sú hlavné body prvého oddielu osnovy zákona.

Oddiel II, §§ 3-7, obsahuje ustanovenia o správe, predstavenstve, dozore a dozornej rade banky a oblastného ústavu pre Slovensko. Tieto ustanovenia sú analogické s príslušnými ustanoveniami rámcového zákona o organizácii peňažníctva, ktoré jednajú o bankách-národných podnikoch s celoštátnou pôsobnosťou.

V smysle týchto ustanovení Investičná banka bude mať 9členné predstavenstvo a dozornú radu, z čoho 6 členov menuje minister financií a 3 členov si volia zamestnanci zo svojho stredu prostredníctvom príslušného orgánu jednotnej odborovej organizácie.

Oddiel III, §§ 8-12, obsahuje všeobecné ustanovenia. Zvlášť zdôrazňujem, že za všetky záväzky banky, t. j. nielen za vklady, ale najmä za záväzky z dlžných úpisov, ručí štát.

Oddiel IV, §§ 13-15, obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia.

Zradenie novej banky z doterajších ústavov sa prevedie tou formou, že doterajšie ústavy právne zaniknú a ich práva a záväzky prejdú univerzálnou sukcesiou bez likvidácie na novú banku. Zamestnancov zaniklých ústavov prevezme nová banka.

Navrhovaná osnova zákona o Investičnej banke je logickým dôsledkom našej pevnej vôle, ísť k socializmu. Investičná banka je potrebná z niekoľkých dôvodov. Je to záujem, aby sa financovanie investícií dialo centrálne s jedného miesta pre celý štát. Je nutné i v sektore peňažných ústavov pre dlhodobý úver previesť obdobné zjednodušenie, ako sa stalo v sektore znárodnených bánk pre prevádzkový úver.

V smysle ustanovenia § 167, ods. 2, a § 176, ods. 3 z 9. mája majú byť zeme ako právnické osoby, o ktoré sa opierajú zemské peňažné ústavy, zrušené a nahradené krajmi. Teda i toto je jedným z dôvodov, prečo navrhovaný zákon bol potrebný. A ďalej sú to dôvody plynúce z našej cesty k socializmu.

Uvážiac všetky tieto dôvody, ústavno-právny výbor doporučuje Národnému shromaždeniu prijať navrhovanú osnovu zákona o Investičnej banke so zmenami prevedenými vo vládnom návrhu ústavno-právnym výborom a ostatnými výbormi vo znení, ako vyplýva z tlače č. 64, ktorá je súčiastkou mojej zprávy. (Potlesk.)

Místopředseda Richter: Dávám slovo zpravodaji k odst. 4. za výbor ústavně-právní, posl. dr Štefánikovi.

Zpravodajca posl. dr Štefánik: Slávna snemovňa, panie a páni!

Predložený vládny návrh zákona, tlač 53, ako už z jeho nadpisu je zrejme, upravuje revíznu službu finančnej správy. Podľa platného práva revízne a kontrolné právo finančnej správy znamená revíziu účtovníckych kníh a prehliadku majetku pre účele finančné a môže byť vykonávané len v prípadoch, v ktorých je finančná správa výslovne oprávnená takúto revíziu vykonávať. Tieto revízie vykonáva dvojakým spôsobom: buď revíziou vopred oznámenou a za určitý čas prevedenou, v ktorom prípade toto revízne pokračovanie je súčiastkou správneho pokračovania, alebo revíziou vopred neoznámenou, revíziou náhlou, ktorá nie je súčiastkou vlastného správneho pokračovania, ale jej účelom je zistiť skutkové podklady pre rozhodovanie finančnej správy.