Domnívám se, že v naší zdravotní politice se nedostaneme dál a že toto je i podklad naší socialistické a lidové politiky dokud všichni lidé si neuvědomí, jakou cenu má zdraví pro život lidský na této zemi, co znamená zdraví pro výrobu, pro národní hospodářství, pro obranu, pro kulturní život každého člověka.

Pan ministr zde velmi krásně zakončil, že právě v únoru jsme dostali moc a právo, abychom mohli jednat tak, jak nám velí naše socialistické a lidské cítění. Já bych si jen ještě k tomu přál, a tím končím, abychom uměli toho práva a té moci tak užívat, aby všechen náš lid, který nám toto právo a tuto moc dal do rukou, mohl být spokojeně a dobře živ. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dalším řečníkem je p. posl. Daxner; prosím, aby se ujal slova.

Posl. Daxner: Slávna snemovňa, panie a páni!

Vládny návrh zákona o zoštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a organizácií štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti iste všetci veľmi vítame. Zoštátnenie liečebných ústavov a nemocníc nadväzuje na historický vývin našich domácich pomerov na ceste k socializácii. Starostlivosť o liečebné ústavy povahy verejnej spočívala aj dosiaľ na štáte. Pacientov prijímaných do verejných ústavov - ak títo nemali možnosti sami si uhradiť liečebné trovy -garantoval štát a to tak, že uhradzoval verejným nemocniciam tieto trovy v podobe tzv. nedobytného liečenia. Dnes, keď národné poistenie preberá starostlivosť takmer o každého občana tohto štátu, zostáva pre verejnú štátnu starostlivosť už len nepatrný zlomok tých, za ktorých priamu starostlivosť je povinný prevziať štát. Za občanov, pojatých do národného poistenia, väčšiu časť liečebného bude uhradzovať priamo národné poistenie. Len zlomok tejto ťarchy pripadne na verejnú starostlivosť štátu.

Dosiaľ bola starostlivosť o zdravie poistením zaručená robotníctvu a úradníctvu; nateraz sa táto rozširuje aj na roľníkov a živnostníkov, ako aj na iné slobodné povolania. Keďže riziko na úhradu liečebného u týchto občanov u ktorých ho nemôže uhradiť nositeľ verejnoprávneho poistenia, i tak preberá štátna pokladnica, je len samozrejmé a prirodzené, že najlepšie môže učiniť zadosť tejto zodpovednosti štátna správa tak, že preberie priamo do svojich rúk hospodársku aj administratívnu správu ústavov poskytujúcich liečebnú starostlivosť. Predložená osnova o liečebných a ošetrovacích ústavoch a ich organizácií dokonale definuje pojem sem náležajúcich zdravotníckych zariadení. Štátna zdravotná správa začlení tieto zariadenia do svojej organizácie, poťažne do organizácie národného poistenia a vytvorí tak pevnú záruku starostlivosti o zdravie svojich občanov. Pomer medzi ústavmi, ktoré bude spravovať v budúcnosti štát a národné poistenie, bude upravovaný Ministerstvom zdravotníctva a Ministerstvom sociálnej starostlivosti prípadne Ústrednou národnou poisťovňou. Nejednotnosť v organizácii liečebných ústavov v zemiach českých a na Slovensku bude preklenutá týmto zákonom k lepšiemu, jednotnejšiemu, modernému duchu, vyhovujúcejšiemu usporiadaniu.

Zákon tento rozčlení naše ústavné liečebné zariadenie, vytvorí organizovaný princíp budúceho vývoja našich nemocníc, a to najmä vytvorením ich dvoch hlavných typov: 1. nemocnice okresnej a 2. nemocnice oblastnej.

Podľa tohto rozčlenenia budeme mať na Slovensku 8 nemocníc oblastných: v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Turč. Sv. Martine, Banskej Bystrici, Spiš. Novej Vsi, Košiciach a Michalovciach, ku ktorým sa pridružia nemocnice okresné, predbežne predvídané v 33 miestach, a v troch miestach nemocnice národného poistenia.

Pre poštátnenie podľa tohto zákona z verejných nemocníc prichodia do úvahy samosprávne, mestské nemocnice: v Banskej Štiavnici, v Brezne n. Hronom a v Kremnici. Z ostatných verejných neštátnych nemocníc rím. kat. biskupská nemocnica v Rožňave a nemocnica Milosrdných bratov v Skalici.

Z neverejných nemocníc pre poštátnenie v smysle tohto zákona do úvahy prichádzajú Evanjelická nemocnica v Bratislave, židovská nemocnica v Bratislave, ústav Pezinských železitých kúpeľov pre liečbu duševne chorých, nemocnica sv. Alžbety v Bratislave, v ktorej je nateraz umiestený ústav pre výskum a liečbu nádorov, nemocnica Milosrdných bratov v Bratislave, v ktorej sú zo štátnej nemocnice v Bratislave odsunutí chronikovia, nemocnica Milosrdných bratov v Spišskom Podhradí, kde sa poskytuje ošetrenie chorým starcom, a osobitné liečebné ústavy pre pľúcne choroby: sanatórium dr Opatrného v Novej Lesnej, sanatórium Palace a Europa v Novom Smokovci, Zdravá generácia v Štóle, sanatórium Tatra v Starom Smokovci, Tatranský domov v Gerlachove, sanatórium Encián v Hornom Smokovci, sanatórium dr Zeleného v Tatranskej Kotline a ozdravovňa Charitas v Dolnom Smokovci. K týmto ústavom sa svojou povahou radia tiež ústavy Masarykovej ligy proti tuberkulóze v Považskom Podhradí a v Lefantovciach a ozdravovne v železnom a na Muráni. Osobitnej povahy ústav pre liečbu Basedowa a onemocnení štítnej žľazy je sanatórium dr Guhra v Tatranskej Polianke, ktorý taktiež zapadá pod pojem poštátnenia v smysle tohto zákona.

Štátna zdravotná správa má nateraz na Slovensku pod svojou priamou správou v nemocniciach 11.200 postelí; po zoštátnení ďalších verejných nemocníc a nemocníc neverejných bude mať pod svojou správou 12.400 nemocničných postelí.

V ústavoch pre pľúcne chorých má štátna správa nateraz pod priamou správou 860 postelí, po prevedení zoštátnenia bude jej podliehať temer 2.000 postelí. Ostatné ústavy pre štítnu žľazu a duševne chorých rozšíria počet priamo štátnou správou spravovaných postelí o ďalších 680, takže štátna zdravotná správa bude po prijatí tohto zákona spravovať na Slovensku úhrnom vyše 15.000 postelí.

V takto získanom väčšom počte postelí bude možno previesť hospodársku a administratívnu, ako aj odborne liečebnú racionalizáciu, ktorá sa uplatní v ďalšom vývoji nášho liečebného ústavníctva a prinesie blahodarné účinky našej pospolitosti.

Harmonická spolupráca medzi štátnou zdravotnou správou, reprezentovanou Ministerstvom zdravotníctva a Ministerstvom soc. starostlivosti, poťažne Ústrednou národnou poisťovňou, vytvorí navzájom sa doplňujúcu pevnú bázu a splní požiadavky februárových sjazdov podnikových rád o zoštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov.

Shrnujúc všetky ustanovenia tohto zákona musím konštatovať, že jeho dosah splňuje znárodňovacie, socializačné úsilie nášho ľudu, stáva sa doplnkom už doteraz vyšlých zákonov, smerujúcich k tomuto cieľu, a dáva pevný základ k organizácii nášho ústavníctva.

Klub poslancov Strany slovenskej obrody zásadne víta návrh a bude za osnovu hlasovať. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dalším řečníkem je pí posl. Janečková. Prosím aby se ujala slova.

Posl. Janečková: Vážené Národné shromaždenie, panie a pánovia!

Keď pristupujeme k rozprave o zákone o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej liečebnej starostlivosti, uvedomujeme si, že k prijatiu takého zákona môžeme pristúpiť len na základe našej novej ústavy, ktorá je plodom veľkého februárového víťazstva pracujúceho ľudu našej republiky. § 29 našej ústavy hovorí, že všetkým občanom prislúcha právo na ochranu zdravia a na liečebnú starostlivosť.

Dnes, keď základy kapitalistického sveta sa otriasajú zápasmi pracujúceho ľudu o chlieb a prácu, keď je kapitalizmus nútený k otvorenému teroru, atentátom a plynovým útokom proti robotníckej triede, naša ľudová demokracie, budujúca na platforme spojenectva s ľudovodemokratickými mierumilovnými štátmi v čele so Sovietskym sväzom, neobmedzuje sa len na stavbu nových tovární a výrobných objektov, ale kladie základný kameň pre najkrajšiu budúcnosť nášho života naše národné zdravie.

Neprehľadné škody, napáchané kapitalistickým systémom na zdraví pracujúcich, sa obzvlášť zreteľne odzrkadľujú na zdravotnej bilancii Slovenska. Naša smutne známa dojčenská úmrtnosť ešte aj dnes je reprezentovaná ročne 12.000 deťmi do jedného roku života, čo znamená odumretie každého siedmeho, v najlepšom prípade desiateho dieťaťa. Na Slovensku máme ešte aj dnes ročne na každých 10.000 obyvateľov 104 onemocnení tuberkulózou a veľkú úmrtnosť na rakovinu, na srdcové, reumatické, kožné a i rôzne sociálne choroby.

Na druhej strane musíme už zaznamenať aj radostné výsledky mnohých našich ľudovodemokratických sociálne-zdravotných zásahov a opatrení. S radosťou čítame už dnes o poklese našej detskej úmrtnosti aj infekčných onemocnení a o stúpajúcej celkovej úrovni nášho ľudu. Táto stúpajúca úroveň je výsledkom zlepšenia našej liečebnej služby. Stačí poukázať, ako sa zlepšila starostlivosť o zdravie pracujúcich v praxi nemocenského poistenia. Kým v r. 1940 bolo poslaných do Tatier Nemocenskou poisťovňou 426 prípadov tuberkulózy na liečenie, už v r. 1946 bolo poslaných 1.641 prípadov, čo je skoro štvornásobok.

Tiež liečebná starostlivosť postihnutých reumatizmom sa zvýšila na viac než dvojnásobok, ako je vidieť z nasledujúcich čísel: v r. 1940 bolo poslaných do Trenčianskych Teplíc, Piešťan a Sklených Teplíc 1.641 prípadov na liečenie reumatizmu. Tento stav sa v r. 1946 zvýšil na 3.821 prípadov.

Tak by som mohla číselne vypočítavať zvýšenú starostlivosť o využívanie našich liečebných ústavov pracujúcimi, ktorí sú postihnutí rôznymi sociálnymi chorobami.

Tiež rekreačná akcia, ktorá je na Slovensku v plnom prúde, dáva možnosť pracujúcim Slovenska cestou ROH využiť všetky naše prírodné krásy za minimálny poplatok. V r. 1947 vyslala Slovenská odborová rada na rekreáciu 15.000 pracujúcich a tohto roku chce tento stav zvýšiť na 20.000.

Z týchto niekoľkých čísel je vidieť, že kúpele a liečebné ústavy postupne slúžia tým, ktorí majú na ne najväčšie právo nášmu pracujúcemu ľudu. V minulosti kapitalisti si monopolizovali právo na využitie všetkých liečebných zriadení a klimatických liečení. Nikdy sa neriadili zásadami zdravotných potrieb nášho pracujúceho ľudu, pre nich rozhodujúce boly peniaze a obchod, aj keď išlo o zdravie národa. Veď ako si mohol robotník dovoliť ísť na liečenie napr. do Piešťan, keď denná taxa len za byt a stravu bola 230-250 Kčs a lekárske ošetrenie a kúpele musel platiť ešte zvlášť? O tomto svedčí tiež nevyužitie našich liečebných prameňov. Stačí poukázať na to, ako obchodný duch neplánovane a úplne chaoticky vládol v našom hospodárstve s liečebnými prameňami, ktorých na Slovensku máme vyše 400, z ktorých väčšina odteká do našich potokov a riek, ako napr. v Sklených Tepliciach, v Trenčianskych Tepliciach, Korytnici atď.

Tiež sú nevyužité naše minerálne pramene a bude treba, aby tieto, napr. v Korytnici, Dudinciach, vo Zvolene a iných miestach na Slovensku, boly odborne zistené a minerálna voda z nich používaná, pretože je iste zdravšia a jej obstaranie je menej nákladné ako výroba sódovej vody.

Zákon, ktorý ideme dnes odhlasovať, smeruje práve k tomu, aby všetky ústavy slúžily celému pracujúcemu ľudu, aby budovanie liečebných a ošetrovacích ústavov nebolo predmetom obchodných špekulácií, ale plánovitej štátnej starostlivosti o zdravie národa.

Pracujúci a najmä pracujúce ženy s radosťou vítajú i poštátnenie tzv. súkromných sanatórií. V týchto doteraz vládol ten istý obchodný duch ako v liečebných ústavoch a prístup do nich bol možný len za vysoké poplatky, zatiaľ, čo naše pracujúce matky rodily často za nemožných hygienických pomerov na roľách a pri práci.

Ani v našich verejných a štátnych nemocniciach nebolo všetko v poriadku. Aj tu sa čiastočne uplatňovala obchodná zásada kapitalistického zdravotníctva. Tu v tzv. triedach mali jednotlivci možnosť kúpiť si za peniaze prednostné právo na záchranu svojho zdravia. Zrušenie tried stavia všetkých nemocných na rovnakú úroveň a je spravodlivé, že len nemoc bude určovať, kto a ako má byť liečený.

Vážené panie a pánovia! Tak ako v našom národnom hospodárstve sme znárodnením urobili prvý krok k vyšším socialistickým formám organizácie práce, uzákonením poštátnenia liečebných a ošetrovacích ústavov zanesieme do nášho zdravotníctva plán a systém.

Uvedomujeme si, že odhlasovaním zákona nekončí naša zdravotnícka práca. Musíme zaistiť všetky predpoklady, aby tento pre zdravie nášho ľudu tak dôležitý zákon znamenal v našom každodennom živote pokrok nielen čo do rozšírenia našej zdravotníckej ústavnej siete, ale aj čo do kvality našej zdravotníckej starostlivosti.

Je jasné, že KSS, ktorá vždy húževnate presadzovala a bojovala za požiadavky pracujúceho ľudu, víta vládny návrh tohto zákona, ktorý je tak dôležitý a významný pre zdravie našich národov. Klub poslancov KSS bude zaň hlasovať. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor soc.-politický a zdravotnický, posl. dr Burešovi.

Zpravodaj posl. dr Bureš: Paní a pánové, byl podán doplňovací návrh posl. Hodinové-Spurné, dr Bartušky, dr Beráka, V. Davida, Dr Jelínka, Koktána, Valo a Poláka ke společné zprávě výboru soc.-politického a zdravotnického a výborů ústavně-právního a rozpočtového k vládnímu návrhu zákona (tisk 14) o zestátnění léčebných a ošetřovacích ústavů a o organisaci státní ústavní léčebné péče (tisk 38):

Podepsaní navrhují, aby za § 19 byl vsunut nový § 20 tohoto znění:

"§ 20.

Ustanovení tohoto zákona se použije i na případy zestátnění léčebných a ošetřovacích ústavů, provedené podle jiných předpisů po 1. lednu 1948."

Nynější § 20 se přečísluje na § 21.

Odůvodnění: Rozhodnutím Sboru pověřenců byla zestátněna v březnu t. r. městská nemocnice v Komárně. Jde o to, aby v otázce náhrady, vstupu v závazky atd. i tento případ byl podroben všeobecnému režimu navrhovaného zákona.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dávám slovo k doslovu zpravodajce za výbor ústavně-právní, pí posl. dr Patschové.

Zpravodajka posl. dr Patschová: vzdávám se slova.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dávám slovo zpravodaji za výbor rozpočtový, p. posl. dr Berákovi.

Zpravodaj posl. dr Berák: vzdávám se slova.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. dr Bureš: Nejsou.

Zpravodajka posl. dr Patschová: Není změn.

Zpravodaj posl. dr Berák: Nemám změn.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Přistoupíme k hlasování.

Osnova má 3 části, nadpisy částí, 20 paragrafů, nadpis a úvodní formuli.

Poněvadž byl podán pozměňovací návrh posl. Hodinové-Spurné, dr Bartušky, dr Beráka, V. Davida, dr Jelínka, Koktána, Valo a Poláka, přednesený panem zpravodajem, míním dát hlasovat takto: