Osobitný význam má právomoc a spolupôsobnosť národných výborov pri správe kultúrnych, sociálnych a hospodárskych vecí, najmä pri vypracovaní a uskutočnení plánovaného hospodárstva, pri veciach zásobovania, cien, ako aj pri potrebnej prevýchove a usmernení občianstva k socialistickému zdravému dobudovaniu nášho štátu.

Z doterajšieho vývoja pôsobnosti národných výborov je zrejmé, že sa odstraňuje rozdiel medzi samosprávou a byrokraciou. V prvej republike boly zastupiteľstvá na rôznych stupňoch verejnej správy podriadené notárom a náčelníkom ako reprezentantom štátnej moci. Sústava národných výborov vychádza zo zásady, že rozhoduje a má rozhodovať ten, kto nesie zodpovednosť, teda volený funkcionár národného výboru, a úradníci pri rešpektovaní predpisov zákonov vykonávajú ich rozhodnutia. Takto národné výbory sú nadriadené byrokratickému aparátu, samozrejme tiež pri plnom uplatňovaní a zachovávaní zákonov, vládnych nariadení a nariadení národných výborov vyšších stupňov.

Podľa doterajších skúseností nebude robiť ťažkostí vydať moderný zákon, v ktorom sa dosť podrobne určí, čo je národný výbor na tom ktorom stupni povinný, čo môže a čo smie vykonať.

Dôležitejšia právomoc a pôsobnosť národných výborov ukáže sa v otázkach hospodárskych a finančných práve pri správe týchto vecí v našich obciach a okresoch. V našej republike máme vysoké percento obcí a miest finančne slabých a zadĺžených. Naša dobrá snaha i porozumenie vlády smeruje zámerne k tomu, aby sa rozdiele medzi chudobnými a bohatými obcami odstránily. Pri dobrej vôli docielime, že občania z chudobných obcí a miest, ak plnia svoje povinnosti, zúčastnia sa na všetkých technických, sociálnych a kultúrnych vymoženostiach.

§ 125 výstižné formuluje to, čo sa ako živá potreba cíti. Národné výbory ako orgány ľudovej demokracie len vtedy splnia svoju úlohu, keď budú v stálom, živom a úprimnom styku s ľudom, keď si vybudujú v okruhu svojej pôsobnosti ovzdušie spolupráce, dorozumenia s občianstvom, keď si vďačne osvoja iniciatívu ľudí a ochotne sa podrobia kritike a kontrole ľudu. Toto ustanovenie nie je mŕtvou literou zákona to je život, to je mravná výchova členov národných výborov k povedomiu vážnej zodpovednosti. To bude členov národných výborov nabádať k živému svedomiu, aby bolí ochrancami práv najširších ľudových vrstiev, aby merali občanom podľa čestne vykonaných povinnosti, aby pamätali, že ich vlastná sloboda ako aj sloboda každého jednotlivca nesmie byť v rozpore so záujmami celku.

Právo kontroly nášho občianstva je široké a dáva mu možnosť, aby nehodných ľudí, členov národných výborov a ich reprezentantov, nemilosrdne z verejného života odstránilo.

Národné výbory sa osvedčily. Sú tu skúsenosti a záruky v mravnej povahe nášho ľudu, že národné výbory budú vážne chápať svoju vznešenú úlohu, že ich členovia a reprezentanti budú nositeľmi pokroku, hospodárskeho a sociálneho zveľaďovania, budovateľmi šťastnej spoločností, ako aj strážcami našej štátnej slobody, vymožeností a práv pracujúceho ľudu našej ľudovej demokracie.

Náš ľud po prekonaní hrozného duševného a fyzického utrpenia druhej svetovej vojny, po dosiahnutí slobody rýchlo chápal zásadnú zmenu v politickom nazeraní na demokraciu. Novú demokraciu sme nazvali ľudovou. Zodpovední politickí činitelia, ktorí vyšli z ľudu, v celom svojom živote borili sa za práva ľudu a vo vedomí veľkej zodpovednosti rozhodli sa nepripustiť viac kupčenie s právami ľudu. Demokracia, čiže ľudovláda, nebývala vždy vládou ľudu, ale často pod jej firmou vládly ľudu hospodársky silné, hoci nie početné vrstvy a svoju hospodársku pozíciu upevňovaly na úkor ľudu. Je potrebné, aby ľud svoje politické práva neuplatnil len raz za 5-6 rokov pri voľbách a cez celý čas živoril, ale aby správu svojich verejných a hospodárskych vecí vzal do svojich rúk, sám o nich rozhodoval, aby bol nielen hlasovacím materiálom, ale skutočným vykonávateľom svojej vôle.

Predpokladom ľudovej demokracie je hospodárska demokracia. Politická sila ľudu sa prejaví v jeho hospodárskej a sociálnej sile.

Kapitola o hospodárskom zriadení v ústave nie je už len programom, ale aj potvrdením toho, čo sme na hospodárskom a sociálnom poli od oslobodenia r. 1945 zariadili. Dlhá, tŕnistá a boľavá bola cesta, po ktorej dospel náš ľud k dnešku, kedy vo svojom štáte dáva si ústavu ako spoločenskú smluvu, podľa ktorej si bude budovať svoj blahobyt, svoju sociálnu spravodlivosť, svoje štastie. Mnoho je žalôb na minulosť, na nedostatky a vady, ktoré boly príčinou telesných i duchovných nedostatkov najširších vrstiev nášho ľudu. Pracujúci ľud konal ťažkú prácu za malé mzdy, hladoval, neposkytovalo sa mu patričného vzdelania, nepožíval ochrany osobnej, nemal majetku, bol bez politického vplyvu, nedostával zaslúžený podiel z výťažkov práce, nemal prístup k vysokým duchovným hodnotám, nemal nárok na osviežujúci odpočinok. Sociálne hnutie, vyjadrené novodobým vedeckým socializmom, domáhalo sa práv pre pracujúci ľud. Prišly silné postavy bojovníkov za lepšie hospodárske a sociálne usporiadanie spoločenského života a neohrozene rúcaly staré predsudky, starý nespravodlivý svet a stavaly lepší život. Pracujúci ľud chápal zdravé myšlienky a sdružoval sa. Robotnícke hnutie na celom svete mohutnelo a zachvacovalo široké masy a dnes toto hnutie prenáša sa i na najširšie masy roľníctva. Protesty a stávky pracujúcich voľakedy otriasaly svedomím mocných tohto sveta.

Europská civilizácia nemohla sa zastaviť pri dosiahnutých cieľoch meštiactva. Zápas a úsilie musely pokračovať do čias, kedy robotníci rúk i mozgov zaujmú rovnoprávne postavenie s majetnými vrstvami, aby sa mohli zúčastniť pri politickej správe zemí a pri budovaní hospodárskeho poriadku, v ktorom nesmie byť ani vykorisťovania, ani námezdného otroctva. Robotnícke hnutie zachvacovalo krajinu za krajinou, štát za štátom. Ľudia stavali sa k nemu kladne alebo záporne. Každý mal k nemu nejaký vzťah. Niekto včaššie, iný neskôr ho pochopil. Ale beda, kto ho nechal. Jeho vyvrcholením je ruská októbrová revolúcia, ktorá je začiatkom nového dejinného údobia v ľudskej spoločností. Naše národné a štátne oslobodenie, naša hospodárska a sociálna revolúcia sú len pokračovaním tejto revolúcie. Naše československé sociálno-politické hnutia spôsobily a pôsobia tie isté ideály, túžby, smútky a výkriky tých, ktorí trpeli v biede ľudskej spoločnosti.

Nášmu spoločenskému, predovšetkým hospodárskemu a sociálnemu poriadku dávame povahu ľudovej demokracie. Nielen iluzórne politické práva, ale i najširšiu účasť, právomoc a zodpovednosť dávame ľudu v hospodárskom zriadení. Z majetkov, ktoré vlastnil veľkokapitál, banky, uhlobaróni, urobili sme národný majetok. Veľkostatkársku pôdu dostalo do rúk roľníctvo. Sväzy ľudovej správy maj ú umožnené hospodáriť na vlastnom majetku. Družstvá ako sdruženia pracujúcich podporuje štát v záujme zvýšenia úrovne pracujúceho ľudu, v záujme rozvoja národného hospodárstva a blahobytu. Ústava zaručuje súkromné vlastníctvo roľníkom v dostatočnej miere, živnostníkom, malým a stredným podnikateľom umožňuje súkromné podnikanie. Viem, že i toto súkromné podnikanie bude začlenené do života hospodárskeho, aby aj títo podnikatelia boli spokojní. Naša ľudová demokracia zaisťuje a chráni všetkému občianstvu rovnaké materiálne predpoklady pre hospodárske uplatnenie sa, každému občanovi vo spravodlivej odmene vracia a vráti toľko, koľko svojou prácou prispel národnému celku. Ľudová demokracia nepripustí, aby sa výhod techniky, bohatstva štátu mohli zmocniť jednotlivci a skupiny, ktorí by z nich koristili, bohatli, získavali moc, aby mohli znovu diktovať ľudu, zástupcom ľudu, tlači a upravovať verejnú mienku. Naša ľudová demokracia dôsledne zrovnoprávnila ženy, stará sa o deti, o mládež, poskytuje im rovnaké vzdelanie, mravnú a telesnú výchovu. Sme spravodliví a humánni voči chorým a starcom, zabezpečili sme im národným poistením v nemoci slušný život a v starobe tichý a pokojný odpočinok.

Politické, hospodárske, sociálne a kultúrne zrovnoprávnenia dávajú nám všetky podmienky a predpoklady, aby sme Slováci a Česi v bratskom sväzku medzi sebou v tomto štáte tvorili vyrovnanú a usporiadanú rodinu. Žijeme na europskom kontinente. Povojnová Europa, dokaličená nielen vojnou, ale aj liberalistickým hospodárskym poriadkom, prežíva hlbokú krízu. Návrat k liberalistickému systému znamenal by cestu do biedy, do zúfalstva. So slovanskými národmi, na čele s Ruskom, kráčame cestou vpred k takej rekonštrukcii svojho i europského hospodárstva a spoločenského poriadku, ktorou odstránime prežitky, nedostatky a krízy v hospodárskom živote. Nestrácame a nestratíme silu ducha, rozhodnutí sme využiť duševné sily v solidárnej spolupráci. Táto práca a spolupráca neobíde sa bez plánu, bez plánovitého hospodárstva. Hospodársky plán zameriavame ku prospechu národa a všetkých jeho členov, aby osobná sloboda nebola zneužitá k útisku bližného a jeho vykorisťovaniu.

28. októbra t. r. skončíme dvojročnicu, o 2 mesiace skôr, ako sme predpokladali. Náš pracujúci ľud dokazuje, že je vyspelý pre prácu podľa hospodárskeho plánu. Chystáme sa na hospodársku päťročnicu. Tešíme sa zo spoločného úsilia i z výsledkov dobre konanej práce. Ak sa kde-tu vyskytujú chyby, odstraňujeme ich. Doterajšie dobré skúsenosti s plánovaným hospodárstvom sú dobrou zárukou, že uzákonenie hospodárskeho plánovania v ústave je vec veľmi odôvodnená a potrebná. Slovensko v silnom štátnom sväzku v ČSR len získa a môže získať hospodárskym plánovaním.

Dali sme sa na cestu pokroku, na cestu k socializmu. Nebudeme obnovovať to, čo sa obnoviť nedá a čo by obnovovať bolo škoda. Nezastavujeme a nezastavíme pochod dejín vďačne a radi robíme hospodárske a sociálne zmeny, lebo slúžia celku.

Nech sa nikto nepokúša z osobného alebo stavovského záujmu kaziť reformy, ktoré sa staly dejinne odôvodnené a nutné a ktorými sa dostávajú do popredia ľudia predtým ubiedení, ponižovaní a vykorisťovaní. (Potlesk.)

Veľké kladné hodnoty ústavy v kapitole o hospodárskom zriadení v štáte vidím v nekompromisnej snahe vyrovnať medzí občanmi rozdiele hospodárske a tak dôjsť k zrovnoprávneniu a skutočnej slobode ľudu.

A jednako, vec sociálnej spravodlivosti nevyrieši sa len predpismi a paragrafmi. Potrebujeme ducha, ktorý obživí tieto normy a ustanovenia, potrebujeme svornosť v národe, vzájomnú úctu občanov, úprimné pochopenie nového života, aby sme tvorili spoločnosť šťastných ľudí v modernom, dobre usporiadanom štáte.

Zákonom o jednotnej škole dali sme predpoklad k preformovaniu našich mladých generácií. Pokladám za odôvodnenú potrebu základnej prevýchovy nášho dospelého občianstva. Ide o výchovu sociálnej duše v jednotlivcovi i v celej spoločnosti. výchovné pôsobenie našich škôl, osvetovej služby, kresťanských cirkví musí byť preniknuté ideálnosťou sociálneho nazerania a cítenia, nado všetko cítenia a vôle, lebo na cítenie sa práve v minulosti zabúdalo. Keby bolo viac citu, nebolo by bývalo toľko ústrkov, toľko krívd a utrpení. Pravda, pôjde aj o výchovu sociálnej vôle. Táto výchova musí sa prejaviť vo výchove ľudí k práci, v návyku a láske k práci. Práca už dnes nie je potupou, ale musí sa stať predmetom túžby k uplatneniu schopností a síl človeka pre súkromný i verejný prospech.

Ústava je fundamentálnym zákonom v štáte. Rôzne národy maly rôzne sústreďujúce sily, ktoré ich držaly vo vedomí najužšej spolupatričnosti. Národ židovský mal sústreďujúcu silu v zákone Božom v desiatich prikázaniach. Kresťanstvo všetkých smerov vyznáva základné vyznanie lásky k Bohu a k človeku. Slovákov a Čechov v úprimnom sväzku nedrží len mŕtva litera je to živý zákon v našich srdciach, že patríme spolu, že sa milujeme, že len v spoločnom silnom štátnom celku máme predpoklady dobrého života. Somknime sa najužšie, obklopme láskou svojho prezidenta dr. Beneša ako deti starostlivého otca, s dôverou sa viňme k vláde Klementa Gottwalda, veď je to naša vláda, plňme jej program, rozviňme vedomie slovanskej družby, vzájomnosti a oddanosti do poslednej chalúpky našej vlasti!

Takouto sústreďujúcou silou, občianskym programom a katechizmom bude nám a nášmu ľudu nová ústava. Ona bude nabádať naše občianstvo k vznešenému československému, slovanskému a ľudskému poňatiu pravej slobody, opravdivej rovnosti a skutočného bratstva. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Dalším řečníkem jest p. posl. dr. Šoltész. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. dr. Šoltész (uvítaný potleskom): Pani predsedkyňa, panie a pánovia, vážené Ústavodarné Národné shromaždenie!

Deje a skutočnosti, ktoré napĺňajú ostatné roky nášho národného a štátneho vývinu, radia sa jedna popri druhej ako kvádre vytvárajúce stavbu historickej etapy, s ktorou len máloktorú z minulosti možno porovnať. A azda k týmto naj základnejším kvádrom patrí ústava, ktorú práve prejednávame.

Prívlastkami o historickom význame tej ktorej udalosti či skutočnosti isteže treba šetriť, ale v tomto prípade nemožno nevysloviť pravdu i hlboké presvedčenie, že chvíle, keď výsledky novodobého národného, politického i sociálneho zápasu československého ľudu vteľujeme v základný zákon štátu, sú vpravde dejinné. Bolo už povedané, že ústava nie je program, ale vyjadrenie tej skutočnosti, ktorú národ vo svojom nacionálne-politickom štátnom vývine, v tom-ktorom dejinnom období dosahuje. Nuž v tom väzí velikosť týchto troch májových dní tohto roku, že výsledky národnej a ľudovodemokratickej revolúcie českého a slovenského národa stelesnené v našom ľudovom, štátnom a spoločenskom zriadení stvrdzujú základný štátny zákon. A preto dnes každý pracujúci Čech i Slovák s hrdosťou i radostným zadosťučinením v duchu hľadí na svoj ústavodarný sbor, ktorý v mene svrchovaného ľudu pred sebou i celým svetom slávnostne vyhlasuje, že stupeň vývoja, na ktorý dnes dospel, treba považovať za niečo, o čom sa nikdy viac diskutovať nebude, že v ústave vyjadrené ideály stávajú sa základňou i súčiastkou celého života nášho ľudu. Áno, táto ústava nie je kopou paragrafov, ale živým dielom, ktoré vyviera z myslí nášho ľudu. Je vyjadrením jeho túžob i vôle, je politickým prejavom národného ľudu českého i slovenského, rozhodnutého svoju domovinu usporiadať tak, aby v nej nebolo duchovnej tmy, hmotnej biedy, mravnej nízkosti, ale aby v nej vládlo ovzdušie radostnej tvorivej práce osvieteného napredovania, hospodársky blahobyt a dobrobyt a sociálna vyrovnanosť, slovom spoločenský poriadok socialistický.

Ústavné dielo poskytuje každému statočnému a pracujúcemu príslušníkovi našich národov radostné perspektívy pokojnej, ale urýchlenej cesty k socializmu.

Ak februárové udalosti dovršujú výsledky našej národnej a demokratickej revolúcie, vychádza aj návrh ústavy z ducha týchto dní a náš ľudovodemokratický právny poriadok kladie na taký základ, v ktorom už nebude prekážok, ale naopak, ktorý umožní hladké a bezpečné vybudovanie socialistickej spoločnosti. Je historickým poslaním novej ústavy, že napevno stavia a splňuje vrúcne želanie nášho robotníka, roľníka, živnostníka, pracujúceho inteligenta a každého slušného príslušníka našich národov, aby už nikdy viac naša republika od započatej cesty k socializmu neustúpila, aby bolo definitívne odstránené vykorisťovanie človeka človekom, aby bohatstvá našej vlasti zostaly navždy v rukách ľudu, aby plody jeho práce boly spravodlivo, podľa zásluhy rozdeľované, aby žiadny nepriateľ ľudu nemohol viac zneužívať moci v štáte v svoj prospech. Dnes sú zmarené nádeje tých, čo si mysleli, že je ešte možno privolať staré časy, že hodiny možno zastaviť, ba obrátiť nazad. Nie, ostražitosť pracujúcich je dnes na výške, ich sila je mohutná, odhodlanie nezviklateľné. Dávno bol a bude osudný každý pokus Donquichotských bojovníkov za starý zašlý svet. Dnes je už jasno na našom štátnom horizonte. Čisto vidíme obrysy budúcnosti, na ktorú mysleli najlepší synovia našich národov, keď bojovali i umierali v zápase za obrodenú, vskutku demokratickú, ľudovú našu republiku.

Základným charakteristickým rysom i fundamentom, na ktorom je táto ústava založená, je zásada, že ľud je nositeľom všetkej moci v štáte. Počuli i čítali sme tieto slová v mnohých tzv. demokratických ústavách. Ale nie všade boly prevedené do dôsledkov a nie všade sa nimi riadi. Na samú podstatu pojmu demokracie dostáva sa naša nová ústava v tých častiach, kde hovorí o hospodárskej sústave republiky, o našom výrobnom systéme, o vlastníctve výrobných prostriedkov, o majetkových otázkach a o právach sociálnych. Ona vychádza z poznania, že národná sloboda, že politické práva a formálne demokratické vymoženosti ešte neznamenajú záruku plného rozvoja každého indivídua, národného celku, uvoľnenie tvorčích síl v ľude driemajúcich a dnes sú doprevádzané aj slobodou a rovnakými možnosťami hospodárskymi, vyrovnaním sociálnym, slovom premietnutím demokratických postulátov aj na pole hospodárskej a sociálnej politiky. Princípy nového hospodársko-sociálneho poriadku, ktoré vteľujeme do ústavy, si náš ľud už v živote vybojoval. Teraz sa im dostáva uznania a vyjadrenia v ústave. To preto, že aj takto chceme dať výraz tomu odhodlaniu nášho ľudu, že ten stupeň vývoja ľudu, na ktorý raz dospel, je definitívny a nebude sa k starým formám viac vracať. Ale robí sa tak aj zo samozrejmej ostražitosti, lebo hľadiac na skúsenosti z minulosti, treba byť bedlivý aj opatrný. Poučenie z čias po prvej svetovej vojne je draho zaplatené. Podľa logických zákonov spoločenského vývoj a prvá svetová voj na uvoľnila a urýchlila pohyb dejinných síl, ktoré poháňajú vývin ľudstva k pokrokovejším a dokonalejším formám spoločenského poriadku, usporiadania, čo malo za následok nastolenie socialistického poriadku na ¹/₆ zemegule. Avšak aj keď obrodný vplyv veľkej októbrovej revolúcie mocne zapôsobil na vývin pomerov u nás, vinou rôznych historických okolností a najmä zradou niektorých predstaviteľov robotníckej triedy nedošlo v republike k dovŕšeniu boja československého ľudu aj na poli hospodársko-sociálnom. Triede kapitalistických vykorisťovateľov podarilo sa po prvej vojne usmerniť vývoj tak, že sa zostalo stáť pri dosiahnutí národnej a štátnej slobody a nastolení formálnej demokracie s nenarušeným systémom liberalistického kapitalizmu. Kto iný ako široké vrstvy pracujúceho ľudu na to potom doplatily. Republika sa uberala v čase medzi prvou a druhou svetovou vojnou cestami, akými prechádzal celý kapitalistický svet: z jednej do druhej hospodárskej kríze so samozrejmými sprievodnými zjavmi, státisícami nezamestnaných, zúfalstvom hladujúcich a zbiedačených rodín, podvýživou celých generácií, katastrofálnou úmrtnosťou novorodeniat atď.