I stará, predmníchovská Československá republika trpela na túto latentnú chorobu buržoáznych štátov. Na papieri mal ľud všetky práva, občania boli si teoreticky rovnoprávni a rovní pred zákonom, ba ústavná listina obsahovala i slávnostné vyhlásenie, že ľud je zdrojom všetkej moci. Hej, podľa slov mohol si ľud zvoliť svojich zástupcov - poslancov - a vykonávať vládu, uplatňovať svoju vôľu vo štáte. No vo skutočnosti buržoázia a jej slúžiace meštiacke politické strany pomocou mocenských prostriedkov, hospodárskych a finančných možností, podplácaní, nákladnou agitáciou, korumpovaním tlače atď., ovplyvňovaly voľby vo svoj prospech a postaraly sa o to, aby vznešené heslá o ľudovláde ostaly heslami a nestaly sa nikdy skutočnosťou z mäsa a krvi. Nielen že ľud nevládol, ale vládnuca veľkostatkárska a kapitalistická trieda na ochranu svojho vykorisťovania a fakticky triednych privilégií, neštítila sa používať proti ľudu mocenských prostriedkov a orgánov štátu. Vrchnostenské násilie a streľba do štrajkujúcich robotníkov alebo do roľníkov, brániacich sa pred nesvedomitosťou úderníkov a pred exekútormi, siahajúcimi na korene ich existencie - to všetko bolo podľa predstáv vládnucích fabrikantov, bankárov a veľkostatkárov ako aj politických služobníkov slučiteľné s právnym poriadkom. Za takého faktického stavu boly ústavou zaručené ľudské a občianske práva a slobody hotovým výsmechom práva, morálky, ba aj slušnosti.

Preto sme my komunisti usilovali o zmenu takýchto pomerov, preto sme sa dostávali často do rozporov s vtedajšími panskými nositeľmi politickej moci, preto sme tak urputne bojovali o nový spoločenský poriadok, o nový, vyšší typ demokracie, o socializmus.

Porážka nemeckého nacionalizmu i domáceho fašizmu, politické kompromitovanie kolaborujúcej buržoázie, víťazné zakončenia národneoslobodzovacieho zápasu i našej národnej a demokratickej revolúcie - tieto okolnosti umožnily nám po oslobodení budovať obnovenú republiku na nových, ľudovo demokratických základoch.

V čom spočívaly základné zásady našej novej ľudovo demokratickej politiky?

Nová ľudovo demokratická republika usilovala predovšetkým o to, aby zásada, ktorá bola deklarovaná aj v starej ústave, že ľud je zdrojom všetkej moci, bola uvedená do života, aby bola uskutočnená. Z politického a verejného života vylúčené boly tie politické strany a tí činitelia - a boli to práve politickí reprezentanti buržoázie - ktorí sa kompromitovali spoluprácou s Nemcami a fašizmom, čo v ťažkých časoch neslobody zradili národ a republiku. Namiesto starého koaličného systému vládnutia usilovali sme sa uskutočniť ozajstnú vládu ľudu, vládu Národného frontu ako sväzku pracujúceho ľudu miest a dedín. Šlo nám o to, aby si ľud prostredníctvom svojich zvolených zástupcov zákony nielen dával, ale aby si ich sám aj vykonával. V obciach a okresoch namiesto starej dvojkoľajnosti a nadvlády byrokratického aparátu zaviedli sme orgány novej ľudovej správy, národné výbory ako základ celej našej štátnej a verejnej správy.

No, uvedomovali sme si od počiatku, že ľud svoju politickú moc, svoje politické práva a vymoženosti udrží si len vtedy, keď budú podložené aj hospodársky, ak našu novú demokraciu pevne zakotvime aj v hospodárskom živote. (Potlesk.) Preto sme sa postarali o znárodnenie kľúčových hospodárskych pozícií a preto sme presadili novú pozemkovú reformu.

Štastne sme vyriešili aj vzájomný pomer a spolužitie českého a slovenského národa, a Košický vládny program nie neprávom bol nazvaný Magnou chartou práv slovenského národa. No, čo zasa nápadne bije do očú pri porovnaní s pomerami v predmníchovskej republike, to sú tie možnosti hospodárskeho vzrastu a rozkvetu, ktoré Gottwaldova vláda a český pracujúci ľud pomáhajú na Slovensku vytvárať.

Košický vládny program nebol však iba Magnou chartou práv slovenského národa, on bol Magnou chartou celého nášho nového života, zákonníkom našej ľudovej demokracie, plánom, na základe ktorého započali sme s výstavbou obnovenej republiky. Povedľa budovateľského a novšie i akčného programu Gottwaldovej vlády je to najvážnejší politický dokument po oslobodení nášho národa a jeho hlavné zásady tvoria do veľkej miery chrbtovú kosť novej ústavy.

Cesta ľudovej demokracie, plánovitého hospodárstva, cesta pokojného vývinu k socializmu, ktorú sme nastúpili po oslobodení, umožnila nám pomerne rýchlu konsolidáciu pomerov, energické odstránenie následkov vojny a intenzívnu výstavbu našej krajiny. Prišla však minuloročná neúroda, ktorá značne zarazila a spomalila náš rozbeh, a s ňou spojila sa druhá pliaga - šarapatenie a rozvratnícke úklady panskej reakcie. Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu, vedeného komunistickou stranou, rozmliaždilo tieto intrigy a súčasne rozmnožilo hospodárske, politické i sociálne výdobytky ľudu.

Februárové udalosti zmarily nielen kontrarevolučné pokusy reakcie, ale umožnily aj do života uviesť celý rad zákonov naozaj dejinného dosahu, ako je zákon o národnom poistení, školský zákon, roľnícke zákony, ďalšie znárodňovacie zákony atď. a umožnily tiež vypracovať dôstojnú, víťazstvu ľudu i dosiahnutému stupňu historického a spoločenského vývinu zodpovedajúcu ústavu.

Celá bohatosť, šírka i hĺbka nášho nového života odzrkadľuje sa v novej ústave; sú v nej v plnej miere zakotvené výsledky našich bojov i práce: je to ústava štátu ľudového, demokratického a budovateľského. Je to naša, československá ústava, ústava Čechov a Slovákov, zobrazuje naše osobitné pomery a vyrastá z našich podmienok, z našich tradícií, z našich snažení. Je to ústava celého národa, lebo v nej nájde zabezpečenie svojich základných životných záujmov robotník, roľník, príslušník pracujúcej inteligencie i živnostník.

Ako každá opravdivá ústava, nie je ona programom, ale uzákonením, zakotvením docieleného stavu, docieleného stupňa vývinu národnej a štátnej pospolitosti. Je teda ona pre nás ukazovateľom veľkosti našich bojov a úsilí, ukazovateľom veľkosti docielených výsledkov. Pripomína nám, že sme sa navždy rozišli s epochou kapitalistického vykorisťovania, triednych privilégií a bezprávia pracujúceho ľudu, že sa pred nami otvárajú brány socialistickej éry netušeného rozvoja hmotných i duchovných síl národa.

Nová ústava ukazuje všestrannú bohatosť nášho nového života, zaručuje rozvoj jednotlivca i celého národa a má na zreteli vzrast všetkých složiek našej novej ľudovo demokratickej spoločnosti, garantuje ozajstnú rovnoprávnosť občanov, mužov i žien.

Je treba, aby si celý ľud osvojil znalosť všetkých zásad novej ústavy, aby jej myšlienky a formulácie prenikly i do tej najzapadlejšej dedinky, lebo štúdium novej ústavy je štúdiom našej spoločenskej skladby, je analýzou základov našich politických, hospodárskych, sociálnych i kultúrnych pomerov. Je hodnotením výsledkov našich zápasov, našej budovateľskej práce a úsilia.

A tak ako skutočný život v ľudovej demokracii poskytuje ozajstnú slobodu, práva a možnosti najširším vrstvám národa, práve tak i nová ústava nielen že zaručuje občianske práva a slobody, ale tieto podstatne rozširuje aj v úseku hospodárskeho a sociálneho života. Občianske práva a slobody v ľudovej demokracii neznamenajú teda ako v ústavách buržoáznych slávnostné, no pritom papierové deklarácie ale opravdivú slobodu, opravdivé práva, podopreté hospodárskymi možnosťami a sociálnou istotou.

Staroslivosť o pracovné podmienky a výchovu mládeže, ochrana rodiny, materstva, detí, no i ochrana života a zdravia pri práci to nie je vec súkromná, vec jednotlivca, ale vec celej spoločnosti a ústavne zabezpečená.

Áno, skutočnú slobodu a práva treba vidieť tiež v práve na prácu a na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu, v práve na odpočinok a na platenú dovolenku na zotavenie a najmä tiež v práve "na zaopatrenie v starobe, pri nespôsobilosti k práci a pri nemožnosti obživy".

Predložený návrh znamená ozaj ústavu novú. Nové víno nemožno liať do starého mecha. Nová náplň života vyžaduje si aj nové formy. Návrh novej ústavy vyhovuje v plnej miere týmto požiadavkám. Preberá zo starej len tie zásady, ktoré sa osvedčily a ktoré vývojom neboly prekonané a na druhej strane zakotvuje všetky výdobytky našej národnej a demokratickej revolúcie. Dáva pevný a trvalý právny základ našej novej hospodárskej sústave, definuje jej charakter a konštatuje, že všetko národné hospodárstvo v ČSR má slúžiť ľudu a že z dôvodov verejného záujmu je riadené jednotným hospodárskym plánom.

Ľud a jeho záujmy sú obsahom novej ústavy; je to teda ústava ľudová a pre ľud. Ľud je tvorcom i stredom jej pozornosti. Dôkazom toho je i skutočnosť, že prv, než bol návrh ústavy predložený parlamentu, prediskutovaný bol ľudom vo verejnej rozprave.

Uzákonenie novej ústavy je takou významnou udalosťou, ktorá nás núti zamyslieť sa nad smyslom celého nášho dejinného vývoja. Údel nášho národa v minulosti nikdy nebol závideniahodný a ľahký. V starom Uhorsku nás dlávil žarnov toho nemilosrdného feudalisticko-kapitalistického systému, ktorý ubíjal náš ľud národne i sociálne. Znemožňoval hmotné povznesenie národa a má na svedomí hospodársku zaostalosť našej krajiny a všetky z toho plynúce nedostatky a biedy. Za predmníchovskej republiky kapitalistická chamtivosť podväzovala možnosti plného rozvoja nášho národa; až teraz systém ľudovej demokracie a plánovitého hospodárstva vytvoril predpoklady materiálneho i kultúrneho rozkvetu, napredovania a zveľaďovania. Nová ústava je posmelením do ďalšej budovateľskej práce a výstavby republiky. Dáva nášmu ľudu pocit a vedomie istoty, že po stáročiach útlaku, krívd a neslobody vybojoval si v ľudovo demokratickej Československej republike, po boku českého, vek slobody, spravodlivosti a životnej zábezpeky. Napĺňame tak sny, nádeje a myšlienky našich národných buditeľov a plníme tým súčasne vôľu nášho ľudu, ktorý sa stal naozaj a doslova zdrojom všetkej moci v štáte. (Potlesk.)

Prirodzene, naša nová ústava vzbudí veľkú pozornosť i v medzinárodných kruhoch. Jej humanistická, ľudová náplň vyvolá sympatie u pokrokových a demokratických ľudí na celom svete, najmä však u našich slovanských priateľov na čele so SSSR, a bude súčasne predmetom nevecnej kritiky a ohavných útokov so strany imperialistických štváčov a nepriateľov pokroku a demokracie.

Je pochopiteľné, veď naša ľudovodemokratická ústava bude pre národy kapitalistických štátov, práve tak, ako naša cesta k socializmu a najmä naše februárové víťazstvo, posmelením v ich úsiliach a bojoch.

Pred niekoľkými týždňami prebiehala v tejto snemovni rozprava o akčnom programe obnovenej Gottwaldovej vlády, ktorý bol napokon za nadšeného súhlasu celého parlamentu jednohlasne schválený. Krátko po tom dostal som list od jedného svojho amerického priateľa, ktorý mi okrem iného píše toto: "Minulý štvrtok sedel som pri rádii a počúval som zprávy z New Yorku, keď odrazu hlásateľ predniesol ťbulletinŤ z Prahy, že parlament odhlasoval plnú dôveru Gottwaldovej vláde. Pravda, musel tak urobiť - tvrdí zpráva - keď dvaja členovia kominformu: Rudolf Slánský a Štefan Bašťovanský prehovorili predtým k poslancom." Teda tá zpráva chcela v zahalenej forme povedať americkej verejnosti asi toľko, že súdruh Slánský a ja sme vtedy slávnu snemovňu akosi "zterorizovali" a prinútili schváliť akčný program Gottwaldovej vlády.

Je vecou amerického ľudu, do akej miery verí zpravodajským bájkam a pohádkam tohto druhu. Myslím, že dôvera americkej verejnosti nebude v tomto ohľade tak jednoznačná, nakoľko aj môj americký známy ma úpenlive prosí, aby som mu napísal pravdu o skutočných pomeroch, lebo - hovorí doslovne - neverím americkým novinám.

Ja uvádzam tento prípad iba preto, že v sozname rečníkov o novej ústave prihlásení sme zasa obaja - súdruh Slánský i ja - a nie je preto vylúčené, že americké zpravodajské agentúry priniesú zasa zprávu, že nová ústava ČSR bola síce schválená, no akože sa mohlo stať ináč, keď k poslancom prehovorili dvaja krvižízniví členovia kominformu. Nuž, vážení páni novinári a rozhlasoví komentátori v Amerike, Anglicku, Francúzsku a v ostatných kapitalistických štátoch, ráčte vziať láskave na vedomie, že nová československá ústava je ovocím naších bojov, obetí a budovateľskej práce, že je výsledkom nášho vývoja a zavŕšením našich doterajších dejín, je dielom nášho ľudu, preto nijaké vaše sliny, cigánstva a hany nemôžu vplývať na pomer nášho národa k jeho ústave. Nová naša ústava je klenotom, ktorý si bude náš ľud v láske a oddanosti uctievať tak, ako miluje a uctieva si svojú vlasť - jednotnú a ľudovo demokratickú Československú republiku. Slovenský pracujúci ľud a celý slovenský národ s nadšením víta novú ústavu, pozdravuje ju ako dôkaz toho nového, bratského pomeru k jeho problémom a záujmom.

V mene Klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska preto vyhlasujem, že budeme bez výhrady hlasovať za návrh novej ústavy. (Potlesk.)

Podpredseda Polák: Ďalším rečníkom je pán minister dr Neuman. Prosím, aby sa ujal slova.

Posl. dr Neuman: Slavná sněmovno, paní a pánové!

Přistupujeme ke splnění největšího úkolu, který byl na nás vložen, když se tento slavný sbor sešel před dvěma roky k vypracování nové, lidově demokratické ústavy republiky Československé.

Můžeme říci, že z ohně prvé světové války vzešla prvá naše ústava, která byla duchovním plodem politických, kulturních, sociálních a národnostních proudů předválečných, válečných i poválečných. Náš předválečný politický a vůbec myšlenkový vývoj měl vliv na její náplň i charakter. Byl to vliv přímý i nepřímý, stejně jako sám průběh oné války se všemi reflexy, jež vrhala na politické, sociální, vojenské, národnostní a hospodářské dění v celém světě. Je na místě si uvědomit, že v druhé polovině první světové války, roku 1917, došlo k velké říjnové revoluci ruské, jejíž vliv na myšlení politiků, státníků i státovědců je dnes nesporný. Uvažme, že naše první ústava pochází z jara roku 1920 a že uplynulo právě dosti času, ne aby Evropa strávila onu velkou událost ruskou, ale aby poznala aspoň v jádře její podstatu. Jsem ovšem naprosto dalek toho, abych dnes tvrdil, že naše prvá ústava byla jakkoliv sdělána pod jejím vlivem. Připomínám jen časovou a věcnou souvislost, stejně jako souvislost s jiným světovým vývojem. Demokracie, paní a pánové, byla tehdy na postupu. vítězství spojenců a zejména rozbití Rakousko-Uherska mělo na směr myšlení, zejména u nás, svůj vliv.

V hesle o sebeurčení národů, jež se dostalo i do textu preambule naší prvé ústavy, bylo tehdy - a s tehdejšího hlediska nepochybně právem - spatřováno splnění ideálů svobody. Národní svoboda byla na prvním místě a v politickém myšlení všechno ostatní záviselo na ní, tedy i svoboda sociální.

Dnes myslíme - jak víte - poněkud odchylněji. Ale jděme dále. Společnost národů, to bylo - nejen se zřetelem na tehdejší dobu, ale i objektivně - splnění starého mezinárodního ideálu, v jehož širokém obzoru se rýsoval jakýsi mír na věky. I slova "Společnost národů" vyskytují se ve významné souvislosti v preambuli naší první ústavní listiny. Bohužel, tato skvělá a ušlechtilá myšlenka byla zpracována a do mezinárodně politického života promítnuta tak špatně, že Společnost národů - dávný sen lidstva a jeho největších politických myslitelů - skončila tak, jak za těchto okolností také skončit musela.

Dívejme se ještě dále na půdu, z níž rostla naše první ústava. Světem a zejména Evropou šly tehdy nové, mocné sociální proudy a sociální zápas se rozvíjel do rozměrů stále a stále mohutnějších. Nacionalismus a proti němu internacionalismus, kapitalismus a proti němu socialismus, demokracie a proti ní diktatura, nové a staré pojetí práv a povinností individua a státu, nové pojetí svobody kulturní a celá řada dalších fundamentálních i sekundárních složek, vzory a zkušenosti velkých i malých národů, velkých i malých demokracií, zkušenosti positivní i nepříznivé, naše vlastní starosti se správnou aplikací těchto zkušeností, to bylo, paní a pánové, prostředí, v němž a z něhož vznikla a vyrostla první ústava republiky Československé z 29. února 1920. Bylo to dílo v podstatě dobré, dobré na svojí dobu a dobré i pro budoucnost. Tato budoucnost - t. j. dnešek - to jasně dokazuje. Vám všem je dobře známo, co vše přejímá naše nová ústava z dobrého díla naší ústavy prvé a nemusím tedy v tomto směru dále argumentovat. A je vám také dobře známo, že naše první ústava přijala jisté principy z ústav jiných států, které se osvědčily v dějinách i v přítomnosti, jejichž všeobecně morální i politicko-ústavní hodnota byla mimo spor a principy moderního pojetí konstitucionalismu a moderního pojetí lidských svobod. Bylo ostatně plným právem národa, který měl takovou tradici bojů o svobodu jako právě český národ, jenž po třech stoletích poroby si opět vybojoval samostatnost, podívati se po světě a z ústav jiných národů pojmout do své ústavy vše, co bylo vskutku hodnotné, spojit tyto prvky s našimi charakteristickými znaky českými a slovenskými a vytvořit tak moderní ústavní dílo.

Bylo již mnoho napsáno o zrcadlení se velkých ústav světových v ústavě naší. Nehodlám toto thema dále rozvíjet, ale v jistém smyslu je třeba se ho dotknout. Je obecným zjevem při sdělávání nových ústav, že přejímají mnohá dobrá osvědčená a nový stav vyjadřující ustanovení starých ústav země nebo i jiných ústav. Mohli bychom tento zjev sledovat a nepochybně bychom prvou etapu skončili u matky moderních revolucí, u velké revoluce francouzské a jejího prohlášení lidských a občanských práv. Ale nesměli bychom se ani tam zastavit. Už před francouzskou revolucí byla to Declaration of independence a o století předtím Declaratiom of rights, jež obsahují základní principy ustav západoevropských států.