Musím ďalej zdôrazniť, že garbiarne, výroba koží surových, taktiež nebola dobre organizovaná, lebo kožu náš roľník, či už to bola z dobytka, z barana, z čohokoľvek, odpredal za lacné peniaze, a kým sa jemu vrátila nazad, bola jej cena neprimeraná; bolo to teda využívanie situácie, bolo to vykorisťovanie nášho človeka. Mám dojem, že teraz, keď tento sektor bude poštátnený, poťažne znárodnený, bude slúžiť nášmu ľudu, a keď náš človek, poľnohospodár, odovzdá niečo pre garbiarsky priemysel, vráti sa to jemu i jeho spolubratovi za cenu primeranú, aby si mohol roľník urobiť postroje na kone a robotník kúpiť ľahko baganče do svojej práce.

Vážená snemovňa, v povojnovej konjunktúre sa tieto podniky zveľadily a majitelia zbohatli. Štát bol im dojnou kravou. Tento štát, ktorý je náš, ktorý je Čechov a Slovákov, bol utiahnutý, bol vykorisťovaný, bol vyciciavaný, bol - lepšie povedané slovensky - dojený jednotlivcami, ktorí mali na zreteli len blaho seba a nie blaho národa a štátu. Ja predpokladám, že i v tomto sektore príde zlepšenie, že sa všetko napraví v prospech nášho ľudu, v prospech širokých vrstiev, ku spokojnosti Čechov i Slovákov.

Ďalšie znárodnenie, slávna snemovňa, je v priemyslových podnikoch v odbore potravinárskom. A tu si dovolím tvrdiť, že sa tu jedná o hlavný artikel v tomto potravinárskom priemysle, o lieh. Vy Česi hovoríte alkohol, naši Slováci pálené, a ja k tomu ešte dodám, že je to lieh smiešaný s vodou. Ide o poštátnenie tohto sektoru, ktorý bol síce prínosom štátu, štátnej pokladnice, ale na druhej strane strašným otroctvom pre náš národ, menovite slovenský, dovolím si to, priatelia, tvrdiť. Lieh, ktorý bol prínosom pre štátnu pokladnicu, ale zdeptával menovite náš slovenský národ - dovolím si zdrazniť ako bývalý robotník na sezónnych prácach u veľkostatkárov - v minulosti dávali robotníkovi ako mzdu. Pánovia, to sa môžete presvedčiť, že pred rokom 1918, keď tu ešte nebolo republiky Československej, náš robotník, vtedy sedliacky syn alebo sedliacke dievča, dostával na veľkostatku 5 lebo 6 deci páleného, bez mlieka, bez všetkých príplatkov, len aby spokojne pracoval pre statkára a za neho sa bil.

Vážení pánovia, slávna snemovňa, i toto je problém dosť ťažký, a preto budeme musieť týmto zákonom, týmto opatrením raz navždy vyriešiť ten boľavý problém, ktorý tu je, oddeliť národ od páleného a pálené od národa. Ja viem, že štát potrebuje peniaze, ale dovolím si tvrdiť, že reprezentanti tohto štátu môžu do štátnej pokladnice iným spôsobom prínos doniesť, a síce môžu zariadiť takzvané dobré šťavy, ako to v mnohých iných štátoch je, a z tých brať poplatky a nezriaďovať pálenice, kde sa musia dať zemiaky, kde sa musí dať kukurica, na mnohých miestach aj obilie, aby sa chlieb premieňal na lieh, ktorý otravuje dušu československú, dušu slovanskú.

Vážená snemovňa, nebudem sa podrobne zaoberať týmito osnovami. Chcem len v krátkosti povedať, že štát mal tu príjem, ale národ škodu. Vidieť to z toho, drahí priatelia, že u nás na Slovensku - a nech to donesú ktorékoľvek noviny, ja zodpovedám za to - máme ešte také prípady, kde je v dedine veľký kostol s vysokou vežou, podľa neho pálenica s vysokým komínom a trochu ďalej škola 180 cm vysoká, kde sa žiaci nemôžu vyučovať. Toto bola kultúra minulosti. Je síce pravda, že za bývalej Československej republiky sa táto vec odstraňovala, ale nie tak radikálne ako teraz, lebo mnohí ľudia, ktorí žili z tohto špiritusu, z týchto páleníc, chceli mať slovenskú dedinu - prepáčte za výraz - sprostú, chceli ju mať takú ako pred 100 rokmi, pred košútovskou revolúciou. Ja myslím, drahí priatelia, že ste ma pochopili, že hovorím z duše a že beriem toto znárodnenie celkom vážne, beriem ho s plným vedomím zodpovednosti, že bude vyhovovať našim širokým vrstvám, že bude slúžiť našej dedine, ktorá potrebuje kultúru bez špiritusu.

Slávna snemovňa! Slovenský roľník čaká od zoštátnenia nápravu. Čaká, že bezpracné zisky jednotlivcov prestanú, že sa zvýši životná úroveň nášho ľudu. A prepáčte, bratia Česi, že menovite sa dotýkam slovenského ľudu, lebo ten žije na ešte nižšej životnej úrovni ako vy. Toto znárodnenie poslúži širokým vrstvám a neposlúži jednotlivcom, ktorí hľadia, kde je Cheb, kde je Plzeň, kde je hranica, aby sa dostali na druhú stranu; toto znárodnenie pomôže našim širokým vrstvám, ktoré zostávajú verné svojmu rodu, verné svojmu štátu, nech by sa robilo čokoľvek.

Slávna snemovňa, keď obrodený Národný front dokáže, že bude slúžiť ľudu, bude mu ľud vďačný a ľud si povie, že tento parlament, táto snemovňa po februárových udalostiach robí pre ľud, ktorý jej vďačnosť splatí prácou, bude jej vďačný a budúca generácia tiež.

Máme ešte prerokovať vládny návrh o organizácii veľkoobchodnej činnosti, o znárodnení veľkoobchodných podnikov. Doterajší stav distribúcie bol prostriedkom k bohatnutiu výrobcov. Medzi výrobcom a spotrebiteľom niekto stál. Nazývame ho šmelinárom. Na druhej strane stál člen HKS, ale verte mi, že nebolo možné toto zvládnuť, lebo sme mali toľko šmelinárov, že členovia HKS si nemohli s nimi poradiť. Dovoľujem si tvrdiť s tohto výsostného miesta, že je na čase, aby sme pomohli členom HKS odstraňovať šmelinárov tým, že im mincovne, kde sa vyrábaly peniaze nesvedomite, vezmeme a dáme ich ľudu, takže na jednej strane výrobca bude odovzdávať spotrebiteľovi a nebudú tu raz medzi spotrebiteľom a výrobcom hodnoty, ktoré slúžia len za tým účelom, aby niektorí ľudia v lete či v zime odchádzali do Francie, do Monte Carla zahrať si na veľkých pánov, zahrať si ruletu, atď. Myslím, že my vyriešime v týchto dobách ten ťažký problém, ktorý je - a to som zdôraznil - medzi výrobcom a spotrebiteľom, že odstránime reťazový obchod, ktorý bral bezpracné zisky na úkor spotrebiteľa i výrobcu.

Vážená snemovňa, denná potreba tovarov môže len zlacnieť, keď skutočne sa prizrieme a keď si navzájom všetci ľudia dobrej vôle povieme, že znárodnený priemysel, znárodnené obchody majú a budú slúžiť ľudu. A preto, keď zdôrazňujem výrobcu a spotrebiteľa, poťažne reťazový obchod, netreba sa čudovať - to zdôrazňujem - drobnému človekovi, ktorý tvrdil a hneval sa oprávnene na ľudí, ktorí bohatli bez akejkoľvek práce, a hovoril, ako je toto možné, že sedliak robí dvoma rukami a jednou je a pán robí s jednou rukou, poťažne ani s jednou, a s dvoma sa hoduje.

Často sa stávalo a stáva i to, že bohatá rodina, ktorá v minulosti zakotvila vo finančných prostriedkoch, ktorej umožnila pracujúca vrstva s mozoľami na rukách lepšie žiť, deti nechať študovať, lepšie do života kráčať, dnes povie: Mal i tvoj otec tak sporiť, ako som si sporil ja, bol by si mal. Ja som z tej vrstvy, ktorá vyšla z chudoby - som bývalý baník, horník - a preto na adresu tých, ktorí hovoria: Mal si si sporiť, alebo mal si si nagazdovať, musím odpovedať toto: Veľmi dobre sa sporí ľuďom, ktorí majú príjem 50 tisíc mesačne, a veľmi ťažko sa sporí ľuďom, ktorí majú 3 tisíce mesačne. Vážená snemovňa, i k tejto otázke musím zdôrazniť: Raz navždy sa treba vyporiadať s vykorisťovateľmi ľudu, raz navždy sa treba vyporiadať s otázkou toho, či má niekto bohatnúť na úkor druhého, alebo chudobnieť na úkor jednotlivca. Ja myslím, že i v tomto znárodnení, v tomto procese, ktorý robíme, je kus idealizmu u nás, a poviem: Na tento svet sme sa narodili preto, aby sme žili, a nie bohatli a vykorisťovali.

Vládny návrh zákona o znárodnení stavebníctva je dosť boľavý problém a mnohí majitelia firiem iste povedia: Ten parlament zbolševizovaný nám krivdí, lebo nám berie zisky, berie nám firmy do dôsledkov s hodnotami, ktoré sme si za 3 roky na úkor ľudu vytvorili. Ja tvrdím s tohto miesta, že to je správne, že treba vziať tomu, ktorý kradol, a dať tomu, ktorý bol okradnutý. Mám taký prípad - súkromný list od predsedu Okresného nár. výboru z Trstenej, ktorý mi píše: Dom, ktorý oferovala veľká firma, má stáť 800 tisíc, a dom takej istej rozlohy a kvality, čo si chce postaviť súkromník, postavený majstrom murárom, stojí 360 tisíc. Na mieste je, keď staviteľská firma, ktorá dostala stavebný materiál od štátu za lacné peniaze, za úradné ceny, nebude môcť okrádať štát špekuláciou. Treba ich znárodniť, treba im dať síce možnosť zárobku, ale nie možnosť okrádania chudobných roľníckych rodín, ktoré cez vojnu na Slovensku stratily chalupy nešťastnou vojnou.

Úlohou štátu je, aby dozor obstarával pomocou odborníkov, ľudí vzdelaných, národu a štátu oddaných, ktorí budú reprezentovať štát a vykonávať svoju službu s toho stanoviska, že každému Čechovi i každému Slovákovi patrí rodinný domček, patrí mu, aby býval vo svojom s rodinným krbom a vychovával svoju rodinu vo svojom a nie v cudzom, ako to doteraz bolo robené.

Slávna snemovňa, ja si ešte dovolím tvrdiť, že na mnohých miestach, ale i medzi mnohými našimi ľuďmi, vzdelancami, sú veľké rozdiele. Máte syna, ktorý odchádza na štúdie a ktorému otec povie: Choď, študuj profesora! Druhému povie: Choď, študuj stavebného inžiniera, raz budeš staviteľom. Nie preto, aby žil dobre, ale preto, aby bohatol. A vážená snemovňa, ja si dovolím tvrdiť, že majiteľ stavebnej firmy má také vzdelanie, aké má profesor, on buduje dom, ten buduje kultúru, ale profesor je žobrák proti majiteľovi stavebnej firmy. To je jasná vec a to je jasná reč. A preto je potrebné viac idealizmu, aby sme v Československej republike mali viac na zreteli život národa, republiky, a len potom peniaze a hodnoty, ktoré, bohužiaľ, doteraz hýbaly minulosťou.

Slávna snemovňa, máme tuná ešte jeden dôležitý zákon, vládny návrh zákona o štátnej organizácii zahraničného obchodu a medzinárodných zasielateľských firiem. No myslím, že to bude najväčší žiaľ tých ľudí, ktorí si postavili tieto firmy, nazvali ich akciovými spoločnosťami a mali možnosť zarábať či už tu alebo za hranicami zase na úkor štátu a ľudu. Mnohí z vás by mi potvrdili, že na Ministerstve zahraničného obchodu deň čo deň boly plné chodby ľudí, ktorí len sledovali to, s ktorým štátom Československá republika urobila obchod, aby ho mohli získať, aby mohli prv zarobiť a takto zase na úkor nášho ľudu a štátnej pokladnice keťasovali. To je iste žiaľ pre tých ľudí, ktorí sú zbavení týmto vládnym návrhom všetkých možností, ovšem že nie možností práce poctivej.

Táto nemilá spoločnosť, ktorá tu bola od vekov, nedbala, či sú tu Nemci, či na Slovensku tukovci, len aby mohli zarábať. Brali marky, brali franky, brali doláre a všetky peniaze, všetky hodnoty boli by radi brali, lebo nemali na srdci dobro českého a slovenského ľudu, neboli národného zamerania. Títo ľudia mali na zreteli bohatstvo, mali na zreteli blahobyt seba a nie československého ľudu.

A teraz mi dovoľte sa trochu dotknúť otázky zahraničného obchodu, poťažne jednotlivcov a akcionárov. Takíto ľudia s plačom, so slzami v očiach odchádzajú do zahraničia a veľmi radi ich vyhľadávajú zahraniční novinári a pýtajú sa, čo to je tam za tzv. železnou oponou v Československej republike, veď sa tam berú majetky, veď tam rabujú. A oni odpovedia: Áno, ja som bol členom firmy, mal som toľko a toľko kapitálu, sobrali mi ho, všimnite si zákona odhlasovaného Gottwaldovou vládou. Ale nepovie: Ja som okradol ľud, celkom oprávnene mi to parlament československý berie a ja sa s tým kľudne lúčim, lebo ani ja, ani moje deti, ani môj otec, ani starý otec na toto nerobili. Títo ľudia by chceli v zahraničí na československú demokraciu hádzať špinu, prepáčte ten výraz, ako keby sa tu robilo niečo takého, že by sa bralo človekovi, ktorí si to vlastnými rukami poctivo vyrobil. Ja súhlasím, aby sa týmto ľuďom, ktorí nepoctivým spôsobom prišli k majetku, zobral tento majetok a dal tomu ľudu, ktorého ruky a mozole toto vytvorily.

Záverom svojej reči dovolím si tvrdiť, že keď všetci statoční a ideálne založení občania, národu a štátu oddaní, budeme pracovať na tomto základe, ktorý dnes v tomto parlamente odhlasovávame, keď túto bázu, ktorú dnes dávame verejnosti ako základ lepšieho života, budeme podporovať, verte, že život bude dobrý, že tento ľud, ktorý žije v Československej republike, bude vďačný a budúce generácie tiež povedia, že československý parlament sa postaral o všetky sociálne otázky, zariadil slušnú životnú úroveň pre náš ľud. Bude našim reprezentantom a Gottwaldovej vláde vďačný, že to úprimne myslí s naším ľudom, že to úprimne myslí s našou republikou. A ja si odtiaľto dovolím tvrdiť celkom sebavedome, že Strana slovenskej obrody s týmito osnovami súhlasí, bude za ne hlasovať, pretože tým poslúži československému ľudu a upevneniu republiky Československej. (Potlesk.)

Podpredseda Polák: Ku slovu sa ďalej prihlásil posl. Lindauer. Udeľujem mu slovo.

Posl. Lindauer: Paní a pánové!

Schválením projednávaných 6 zákonných osnov o znárodnění dalších průmyslových a jiných podniků, o organisaci velkoobchodní činnosti a o znárodnění velkoobchodních podniků, o znárodnění ve stavebnictví, o státní organisaci zahraničního obchodu a mezinárodního zasilatelství a o znárodnění podniků s 50 nebo více činnými osobami, bude po provedeném znárodnění v r. 1945 učiněn veliký krok v hospodářském budování osvobozené republiky v duchu zásad socialismu.

Bude zdokonaleno započaté dílo v průmyslové výrobě, bude zaveden pořádek do velkoobchodní činnosti a do stavebnictví, budou odstraněny státu škodlivé elementy ze zahraničního obchodu a mezinárodního zasilatelství a budou definitivně vzaty z rukou soukromých obchodních podnikatelů možnosti snadno a často bez práce dosahovati nadměrných a nezasloužených zisků na úkor našeho národního kolektiva.

Jedním z nejoblíbenějších argumentů vyznavačů kapitalistického soukromého podnikání a nepřátel znárodnění bylo stálé poukazování na nutnost soutěže. Soukromé podnikání mělo soutěžit s podnikáním znárodněným a družstevním, při čemž výsledkem tohoto soutěžení měla býti rychlá obnova našeho hospodářství a prospěch nejširších lidových vrstev ve formě snižování cen a tím zvyšováním životní úrovně. Tvůrci znárodňovacích dekretů z r. 1945 skutečně také předpokládali, že soukromé podnikání bude vystupovat jako partner ve zdravém výrobním a obchodním soutěžení a vykonávat tak dobrý vliv na hospodářské ozdravění. Naše prvé znárodnění se zachovalo k soukromému podnikání opravdu velkomyslně. Zůstalo mu 20 % naší výrobní kapacity, při čemž zůstaly v soukromém vlastnictví podniky velmi značného rozsahu, často i klíčové výroby.

Ještě zřetelněji to bylo patrné v distribuci, kde velkoobchody v rukách soukromníků byly velmi významným činitelem v našem hospodářství. Ti, kdož tvořili znárodňovací dekrety r. 1945, si uvědomovali potíže, které mohou za tohoto stavu později vzniknout, ale věřili, že zkušenosti z války, zkušenosti z dřívějších odbytových krisí a zkušeností z údobí nezaměstnanosti, stejně tak jako vývoj mezinárodních událostí snad byly dostatečným ponaučením pro soukromé podnikatele, ponaučením, které změní jejich dřívější postoj k národnímu celku i k jejich úkolům v našem novém hospodářském zřízení.

Ale srovnáme-li v odstupu dvou roků theorii s praxí, speciálně srovnáme-li tvrzení o nutnosti soutěže soukromého podnikání s podnikáním znárodněným a družstevním, dojdeme k žalostným závěrům. Soukromé podnikání, správněji řečeno mnozí soukromí podnikatelé, dokázali soutěžit bez konkurence v jednom oboru, v honbě za ziskem, v obchodování na černo a v podvádění často nejhoršího druhu. Nedostatku spotřebních statků se nestoudně využívalo k tomu, aby se ceny na černém trhu vystupňovávaly na nejvyšší míru, při čemž bylo veřejnému zásobování a také plánované výrobě odnímáno stále větší a větší množství hotových výrobků, polotovarů a surovin, a to jen proto, aby zmizely v propadlišti černého trhu, cenově dostupného jen nejbohatším. Tak zv. tvůrčí síly soukromého velkoobchodu, soukromého zahraničního obchodu a velkovýrobního podnikání se soustředily na vymýšlení nejrůznějších způsobů, jak dosíci v honbě za ziskem a ve šmelině co nejrychlejšího úspěchu. Několik souhrnných čísel ze statistiky o trestech za přestupky ve výrobě a distribuci, o daňovém úniku a o srovnání vykázaných zisků z dosažených obratů jen potvrdí, co jsem řekl. Při poměrně mírném stíhání přestupků podle zákona č. 15/1947 o stíhání černého obchodu a jiných pletích bylo za r. 1947 zjištěno tolik případů, že bylo uloženo přes 127 roků trestů na svobodě, odňato 145 živnostenských oprávnění, uloženo 223 trestů přikázáním na nucené práce a vyměřeno více než 36 mil. na pokutách. V témže roce bylo vydáno v sektoru vyživovací, zásobovací a cenové politiky za nejrůznější přestupky více než 80.000 trestních nálezů, podle kterých bylo uloženo 181 roků trestů na svobodě, 249 odnětí živnostenských oprávnění a na pokutách předepsáno více než 280 mil. Kčs.

Zvlášť markantní byly černé zisky a podvody při výrobě likérů. R. 1946 činil obrat ve všech likérkách 7 až 8 miliard Kčs, při čemž vykázaný čistý zisk se pohybuje mezi 500 až 600 mil., t. j. asi 8 %. Není třeba velkého vtipu k tomu, zjistit pouhým srovnáním dosaženého obratu a vykázaných zisků, že tyto zisky jsou neúměrně nízké. K tomu přistupuje ještě skutečnost, že při kontrolách lihovin neodpovídaly skoro tři čtvrtiny předložených vzorků stanoveným předpisům, to znamená, že byl buď obsah alkoholu nižší, nebo byla na nálepkách vyznačována lepší jakost, než jakou výrobek skutečně měl. Že se takto mohly vydělat statisíce a miliony, není třeba zvlášť dokazovat.

Některým výtečníkům ovšem nestačil černý obchod a porušování jakosti zboží. Stát byl poškozován i starým způsobem, příznačným pro kapitalistické hospodářství, t. j. daňovými defraudacemi. Kapitalisté se snažili uniknout majetkovým dávkám, které měly sloužit k ozdravění naší měny a hospodářství. Berní správy zjistily spoustu nesprávných přiznání a odhadují prozatím zatajené hodnoty na částku vyšší než jedna miliarda. Velké majetky byly rozdělovány mezi příslušníky rodin, byly svěřovány i cizím spolehlivým osobám, které je přihlašovaly jako majetek svůj, a v četných případech došlo k úspěšným pokusům o podvodnou přeměnu vázaných peněz na peníze volné.

Když byla loni před vánocemi a letos v prvních měsících daňová kontrola zostřena, ukázaly se přestupky v plné míře. Zatím co se za celý rok 1947 vybralo na pokutách za daňové manipulace v soukromých podnicích a obchodech 62 mil. Kčs, vybralo se jen za prvé tři měsíce letošního roku pouze v Čechách více než 52 mil. Kčs. Nestydaté zisky a záměrné vytváření hospodářského chaosu byly však jen průvodním zjevem vlastní tendence, která směřovala přímo k rozvrácení našeho hospodářského a politického řádu, jak jsme si jej vytvořili v osvobozeném státě po květnové revoluci. Zbytky kapitalismu se stávaly oporou sil nepřátelských republice, jejímu lidově demokratickému zřízení, nepřátelských socialisaci a socialismu a tvořily také dobrou finanční a hospodářskou základnu naší vnitřní reakci.