Paní a pánové, netřeba zapírati, že naše živnostenské vrstvy nejsou pro náš nový řád dostatečně vychovány politicky. Prudký revoluční vývoj zastihuje živnostnictvo jako vrstvu celkem konservativní nepřipraveno, a je pochopitelné, že v těchto vrstvách zůstává mnoho z dřívější doby. Mnoho pěkného i nedobrého. Pěkná je typicky česká šetrnost těchto vrstev. Pěkná je také důkladnost, všestrannost a vynalézavost v práci a houževnatá snaha po uplatnění a vyniknutí. Již méně dobrá je nedůvěra k novotám, pochopitelně, že k politickým novotám zvláště. Již méně dobrá je hospodářská orientace a myšlení, které zůstává liberalistickým, a poměr živnostníka ke společnosti je dán jeho pocitem jistoty osobního a rodinného zajištění podnikatelským ziskem a zajištěných úspor.

Paní a pánové, budeme potřebovati určitého času k politické převýchově živnostnictva a budeme muset při tom dbát, abychom neporušili ony dobré stránky jeho charakteru. Sám jsem přesvědčen, že nejvýznačněji bude zde působiti uskutečnění národního pojištění, které živnostnictvo uvítalo s povděkem a důvěrou a které značně ovlivní jeho smýšlení a orientaci. A také ústavní záruky živnostenskému podnikání jistě rozptýlí nedůvěru a obavy živnostnictva a dají mu podnět k další investiční a podnikatelské iniciativě.

Je ovšem třeba, abychom v našem hospodářském plánování pamatovali na opravdové zapojení drobných živnostenských podniků do hospodářského plánu, hlavně ve výrobě spotřebního zboží a spotřebních služeb tak, aby rentabilita drobného podnikání byla vyrovnána. Nesmíme zapomínati, že v drobném živnostenském podnikání zůstává zapojeno statisíce odborných pracovníků, jejichž výkonnosti mělo by býti náležitě využito v našem plánování. A domnívám se, že by nebylo moudré, kdyby tito pracovníci ve značném počtu musili se přeškolovati na zaměstnání jiná, i když snadná k naučení.

Drobné živnostenské podnikání je snad příliš roztříštěno, ale je mnoho možností pro určitou koncentraci a specialisaci práce, při čemž by bylo možno zachovati úplnou samostatnost jednotlivých živnostenských provozoven. Jen dobrých námětů a dobré organisace je třeba a iniciativních moudrých organisátorů, kteří by získali důvěru valné části živnostnictva. A proto dejme našemu obchodnictvu a živnostnictvu pokud možno brzy reorganisovanou hospodářskou samosprávu, opravdovou samosprávu. Jejím prostřednictvím můžeme vykonati nejvíce. V rámci hospodářské samosprávy v odborných svazech, ve společenstvech a gremiích je také nejlépe možno formou odborných a národohospodářských přednášek starati se o ideové zaměření a celkovou orientaci živnostnictva tak, aby bylo a zůstalo vysoce platným článkem našeho plánovaného hospodářství ku prospěchu svému vlastnímu, ku prospěchu národa a republiky.

Místopředseda dr John: Ke slovu je dále přihlášen posl. Gottier. Uděluji mu slovo.

Posl. Gottier: Slávna snemovňa, panie a pánovia!

Tým, že odhlasujeme osnovy zákonov o ďalšom znárodnení v našom priemysle, v stavebníctve a distribúcii, nastáva druhá, významná etapa našej cesty k vytvoreniu socialistického poriadku v našej republike.

Keď sme končili prvú etapu, keď prezident republiky podpísal za jasotu celého nášho ľudu v októbri 1945 dekréty o znárodnení priemyslu a peňažníctva, 62 % robotníkov v Československej republike sa stalo zamestnancami znárodnených podnikov a začalo pracovať v prospech celého ľudu. Tak sa dostala najväčšia časť našich národných výrobných prostriedkov a zdrojov z rúk jednotlivých vlastníkov a akcionárov do rúk národa. Tak sa začaly u nás prvé kroky plánovaného hospodárstva.

Pracujúci ľud na Slovensku veľmi skoro pocítil prvé blahodarné účinky revolučných zmien, ktoré nastaly v našom hospodárstve. Hoci uplynulých dva a pol roka od podpísania znárodňovacích dekrétov a necelých 1¹/₂ roka práce na uskutočnení dvojročnice je príliš krátkou dobou, predsa však táto krátka doba už ukázala základnú, rozhodujúcu prevahu ľudovo demokratického hospodárstva nad hospodárstvom kapitalistickým.

Gazdovanie českých a slovenských pánov na Slovensku za prvej republiky prinieslo pracujúcemu ľudu iba odbúranie priemyslu, zvýšenú nezamestnanosť, salvy do radov robotníkov a roľníkov. Nie je od veci v tejto súvislosti uviesť iba niekoľko suchých dát o rozsahu odbúrania priemyslu na Slovensku v predmníchovskej republike.

Počet baní a všetkých vysokých pecí klesol za prvých 10 rokov existencie republiky o 7, počet kovozávodov o 25, kovorobotníkov v nich zamestnaných viac ako o 5000, počet sklárskych závodov o 9, textilných závodov o 17, papierní a celulózok o 8 atď. atď. Slovenský pracujúci ľud nikdy nezabudne na Rumanovú, Krompachy, Olič, Telgárt, Červenú Skalu, Košúty, Polomku, kde tiekla krv robotníkov a roľníkov, aby zisky českých a slovenských kapitalistov zostaly nestenčené.

Nový hospodár našej republiky, československý ľud, sa ináč postaral o rozvoj hospodárstva Slovenska a vzostup životnej úrovne pracujúceho ľudu. Dnes pracuje v slovenskom priemysle viac ako 200.000 robotníkov, to znamená dvakrát toľko ako v r. 1937 a o 50.000 viac než začiatkom roku 1947. Prírastok počtu robotníkov činí asi 4000 mesačne. Staviame 29 nových tovární a ďalších 11 závodov začneme stavať tohto roku. V 28 starších závodoch sa s veľkým nákladom uskutočňujú rozsiahle rekonštrukčné a modernizačné práce.

Priemerné mzdy slovenských robotníkov stúply oproti mzdám z r. 1936 na šestinásobok. Od roku 1946 učinil vzostup miezd ďalší krok dopredu. Kým vo februári 1946 činila priemerná mzda robotníka 1943 korún, v septembri 1947 dosiahla už 2.943 korún.

Spolu a na roveň s týmito radostnými zjavmi sme však videli celý rad záporných zjavov, ktoré ukázaly, že sa kapitalisti ničomu nenaučili a že sa snažili za zmenených podmienok novým spôsobom a novými prostriedkami pokračovať vo svojej starej, protiľudovej koristnej politike.

Od prvej etapy znárodnenia temer 3 roky existovaly vedľa seba tri rozličné formy podnikania: podnikanie štátne a národné, teda verejné, ďalej podnikanie družstevné a potom tzv. podnikanie kapitalistické. Úmyselne nechávam teraz stranou malovýrobu a maloobchod, ktoré síce patria tiež do sektoru súkromného podnikania, ale majú v našom hospodárstve podstatne inú funkciu a iné postavenie než hospodárstvo výslovne kapitalistické.

Kapitalistický sektor mal možnosť súťažiť s verejným podnikaním v budovaní našej republiky v pozdvihnutí životnej úrovne ľudu, mal možnosť v rámci nášho hospodárskeho plánu spolupracovať na zvýšení blahobytu národa a postarať sa čo najrýchlejšie o dosiahnutie, ba prekonanie predvojnovej úrovne výroby. Kapitalistický sektor mal možnosť odčiniť tie veľké krivdy, ba zločiny, ktoré v predmníchovskej republike napáchal predovšetkým na slovenskom ľude, a mal možnosť dokázať, že odteraz chce svoje hospodárske pozície a svoje prostriedky používať v prospech ľudu.

Veľmi skoro sa však ukázalo - a ukázalo sa to najmä a predovšetkým v prípade a na príklade Slovenska, kde kapitalisti mali pomerne väčšie možnosti, lepšie spojenie so štátnym aparátom a širšiu politickú základňu vďaka protiľudovému postoju vedúcich činiteľov Demokratickej strany - že kapitalisti nielenže nechcú použiť svoje hospodárske pozície, ktoré im ešte boly ponechané, v prospech ľudu, ale všade, kde len mohli, poškodzovali záujmy ľudu, pracovali priamo proti jeho záujmom.

Je síce pravda, že kapitalistický sektor mal v našom podnikaní od oslobodenia a víťaznej revolúcie podstatne menší vplyv, než tomu bolo kedykoľvek predtým, mal však predsa - najmä na Slovensku - ešte dostatočnej moci a sily, aby mohol vykonať záškodnícky vplyv na vývin nášho hospodárstva a najmä na rozdelenie národného dôchodku. Nebyť tohto základného protiľudového postoja našich kapitalistov, boly by naše úspechy už dnes väčšie a ešte rozsiahlejšie.

Kapitalisti za prvé nielenže nesplnili plán, ale poškodzovali jeho splnenie, pokračovali vo svojich starých kapitalistických spôsoboch, a táto "čierna" výroba viedla k citeľnému poškodzovaniu plánovaného hospodárstva, lebo suroviny, pracovné sily a energia boly často použité pre také výrobné odvetvia a také zbožie, čo s hľadiska národného hospodárstva nebolo najpotrebnejšie. Percento splnenia plánu bolo priamo úmerné percentu rozsahu znárodnenia v tom-ktorom sektore. Čím väčší podiel mal na tom-ktorom odvetví kapitalistický sektor, tým nižšie bolo splnenie plánu.

Za druhé sa snažili olúpiť ľud o jeho podiel na národnom dôchodku tým, že svoje výrobky nepredávali za úradnú cenu, ale pustili priamo na čierny trh. Zase možno priamo štatisticky dokázať, že čím väčší bol podiel kapitalistického sektoru na tom-ktorom odvetví národného hospodárstva, tým menej bolo možno dostať výrobky tohto odvetvia na riadnom trhu, tým viac sa zmocnili tohto zbožia priekupníci, čiernoobchodníci, viac boly znehodnotené zárobky pracujúceho ľudu.

Za tretie: výťažky tohto kapitalistického podnikania a čierneho obchodu boly vo zvýšenej miere používané k posilovaniu frontu reakcie, k podpore tých politických strán a tých politických činiteľov, ktorí pripravovali vo službách kapitalistov generálny útok na vymoženosti našej ľudovej demokracie.

Táto spolupráca kapitalistov, čiernoobchodníkov a politických reakcionárov najzjavnejšie sa ukázala na Slovensku. Bolo to skutočné eldorádo kapitalistov a veľkošmelinárov, ktorí za spolupráce a pod ochrannou rukou vysokých politických dejateľov Demokratickej strany rozvracali zásobovanie, odsunuli stovky miliónov za hranice, žili v rozprávkovom blahobyte, stavali si veľkopanské paláce atď.

Kapitalisti mysleli a dúfali, že svojou politikou vyhrajú na celej čiare. Mysleli a dúfali jednak, že si zaistia trvalý blahobyt na úkor pracujúceho ľudu. Mysleli, že sa im podarí obchádzať nové ľudovo demokratické poriadky a zaviesť zase staré nemravnosti a vykorisťovateľské spôsoby predmníchovskej republiky a fašistického tisovského Slovenska. Mysleli a dúfali, že keď aj sú vytlačení z vedúcich pozícií v národnom hospodárstve, môžu sa zahniezdiť na iných úsekoch, a že čo prehrali na jednom úseku, môžu si aj s úrokami vynahradiť na inom. Kapitalisti, vytlačení zo znárodnených sektorov, vrhli sa predovšetkým na obchodovanie a najmä na Slovensku za najužšej súčinnosti Fraštackého, Kvetka, Zibrína a iných výtečných advokátov šmelinárskeho hospodárenia ovládali distribúciu a prevrátili ju v najtemnejšiu džunglu.

Mysleli a dúfali jednak, že súčasne so zaistením vlastného blahobytu vyvolajú u pospolitého ľudu odpor voči novému ľudovo demokratickému režimu. Sami vyvolali rozvrat v zásobovaní, sami vyvolali nedostatok potravín, sami zavinili citeľné poškodzovanie ľudu, ale nevinne si umývali ruky, kým ich politickí posluhovači kričali do ochrípnutia: všetko to zavinila Československá republika, všetko to zavinil nový ľudový režim!

Bolo úplne jasné, že muselo prísť k novému energickému zákroku proti kapitalistickým elementom vo výrobe a distribúcii, ak ľud nechcel pripustiť, aby ho kapitalisti pripravili o plody jeho bojov a obetí.

Naša Komunistická strana Slovenska už počnúc od r. 1946/47 neprestajne poukazovala na to, že týmito cestičkami odčerpávajú kapitalisti z národného dôchodu miliónové, ba miliardové obnosy a okrádajú ľud o výsledky jeho práce. Naše komunistická strana neprestajne poukazovala na to, že výsledky industrializácie Slovenska, vzostup životnej úrovne pracujúceho ľudu by mohol byť oveľa väčší, nebyť záškodníckeho postupu kapitalistov a záškodníckej politiky Demokratickej strany. Poukazovali sme a varovali sme, že nie je možné beztrestne prepínať trpezlivosť pracujúceho ľudu, nie je možno podceňovať vyspelosť a zrelosť nášho slovenského ľudu. Už na jeseň minulého roku, keď po neúrode sa kapitalistické machinácie stávaly obzvlášť trúfalými, musela odborová organizácia svolať sjazd závodných rád do Bratislavy, ktorý dal dôraznú výstrahu kapitalistom a protipanským politikom. Kapitalisti a ich politickí agenti nechceli však túto výstrahu pochopiť a dúfali, že sa im v spolupráci a opierajúc sa o českú reakciu nielen podarí zachovať svoje hospodárske a politické pozície, ale že môžu prejsť do generálneho útoku proti ľudovému režimu vôbec.

Dnes pracujúci ľud a najmä ľud Slovenska veľmi dobre vie, že výsledky februárového víťazstva nad trúfalým pokusom kapitalistov treba upevniť a zakotviť aj hospodársky. Keby sa kapitalistom ponechaly ich doterajšie pozície a prostriedky, zanedlho by zase pokračovali vo svojej protiľudovej a záškodníckej politike, ako to robili pred februárom. Preto sa usniesol sjazd závodných rád, preto žiadal celý náš pracujúci ľud a preto trval celý národ na tom, že treba zbaviť kapitalistických zloduchov ich hospodárskej moci a možnosti, aby nemohli ďalej v tejto záškodníckej činnosti pokračovať.

Zákony, ktoré dnes ideme odhlasovať, sú nám zárukou, že už nikto nebude môcť pripraviť pracujúci ľud o výsledky jeho práce, že najmä hospodársky rozkvet a vzostup Slovenska pôjde teraz ešte rýchlejšími krokmi dopredu, než tomu bolo dosiaľ.

Vítam s veľkou a úprimnou radosťou aj ako robotník, aj ako Slovák, aj ako komunista predložené návrhy na ďalšie znárodnenie. Vítam to ako robotník z Horehronia, ktorý bol vlani svedkom toľkých veľkých hrdinných zápasov slovenského pracujúceho ľudu o chlieb a prácu. Som presvedčený, že z týchto zákonov vyrastú nám - a vyrastú urýchlene - desiatky nových závodov na strednom Slovensku, ale aj v ostatných častiach Slovenska, že prijatie týchto zákonov znamená ešte rýchlejšie spriemyselnenie Slovenska, ešte rýchlejšie stúpanie životnej úrovne slovenského pracujúceho ľudu. Je to jednoduchý aritmetický výpočet: čím viac podviažeme všetky vedľajšie cestičky a potôčky, kde by páni mohli uliať svoje zisky, kde by mohli rýchlo a bez práce zbohatnúť na úkor ľudu, tým lepšie je to pre ľud, tým viacej možno tieto milióny používať v prospech ľudu.

Vítam to ako Slovák, ktorý som celý svoj život zápasil za práva a slobodu slovenského národa. Zdrojom a prameňom neslobody slovenského národa, zdrojom a prameňom národného a sociálneho útlaku, ktorý pocítil predovšetkým slovenský pracujúci človek, bol panský poriadok, ktorý nedal slovenskému národu možnosť k zaisteniu jeho národnej budúcnosti. Panský poriadok znamenal pre Slovákov vždy cudziu nadvládu, vyvandrovanie, nezamestnanosť; znamenal, že Slovák nebol doma vo vlastnom domove, že musel ísť za chlebom do cudziny. Som presvedčený, že z týchto zákonov vyrastie len dobro pre Slovákov. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Polák.)

Vítam to ako komunista, ktorý som za svoje socialistické presvedčenie bojoval celý svoj život, lebo vidím v týchto zákonoch stelesnenie svojich životných túžob, časť našich bojových cieľov, lebo vidím, a to právom, v týchto zákonoch kus socializmu. Som rád, že vďaka veľkému februárovému víťazstvu ľudu, vďaka svornej spolupráci všetkých dobrých Čechov a Slovákov zase sa nám podarilo vykonať kus dobrej práce. (Potlesk.)

Podpredseda Polák (zvoní): Ku slovu je ďalej prihlásený p. posl. Mjartan. Udeľujem mu slovo.

Posl. Mjartan: Pán podpredseda, slávna snemovňa, panie a páni!

S tohto miesta už hodne rečí vyznelo, menovite pred februárovými udalosťami, keď ešte složenie politických strán bolo akosi rozhašterené. A ja si dovolím s tohto miesta tvrdiť, vážená snemovňa, že tie slová tu padaly viacej pre časopisy politických strán, aby sa takto mohlo na dedinách a mestečkách agitovať. A dnes, chvalabohu, keď hovorím s tohto miesta, nebudem hovoriť pre politickú stranu, ale hovorím len za účelom činov a skutkov, ktoré majú slúžiť všetkým vrstvám nášho drobného pracujúceho ľudu. Dnes obrodený Národný front Čechov a Slovákov - ja to niekedy nazývam Čechoslovákov - pracuje za tým účelom, aby skutočne v tejto Československej republike bol ľud spokojný, aby vedel, že pracuje na svojom mieste, že pracuje pre seba, že nepracuje pre šmelinárov a pre ľudí, ktorí v minulosti žili bezstarostne, žili len na úkor nášho ľudu. Tento Národný front Čechov a Slovákov pracuje, a pevne verím, že bude pracovať na takom základe, aby ľud Československej republiky byl spokojný a šmelinári - prepáčte mi za výraz - ktorí vedeli žiť z ľudu, boli nespokojní.

Leží pred vami 6 osnov, ktoré máme odhlasovať. Prvá z nich, vládny návrh zákona o znárodnení niektorých ďalších priemyselných a iných podnikov a závodov, sa týka nášho roľníckeho, menovite slovenského ľudu. Dotýka sa píl a tehelní, ktoré maly slúžiť našim širokým vrstvám za účelom vybudovania budov, domkov zničených vojnou, ktoré maly slúžiť k tomu účelu, aby uspokojily nášho človeka, ktorý žije bez domu, v pivniciach býva, aby mu daly dosť tehál atď. A ja ako roľník si dovolím tvrdiť, že v minulosti tieto píly a menovite tehelne nepracovaly za tým účelom, aby pomáhaly ľudu, ale za tým účelom, aby samy zbohatly. Boly to akciové spoločnosti, poťažne jednotlivci, ktorí chceli bohatnúť a zbohatnúť za tri roky. Bohužiaľ, musím potvrdiť, že aj zbohatli na úkor pracujúceho človeka, na úkor toho, ktorý chcel mať vybudovaný domček, aby pri krbe svojej rodiny mohol povedať: žijem si ako normálny človek a nie ako na divokom Západe.