Doterajšie sociálne poistenie vzťahovalo sa iba na osoby v námezdnom pomere, na robotníkov a ostatných zamestnancov. Nové poistene bude sa, ako som už uviedol, vzťahovať na všetkých pracujúcich. Bude rovnaké ako pre zamestnancov, tak aj pre poľnohospodárov, živnostníkov, lekárov, advokátov, notárov, výtvarných umelcov či hudobníkov. Bude zahrnovať všetky osoby, ktoré pracujú ako spolupracujúci členovia rodiny, bude zahrnovať aj spolupodnikateľov. S rovnakými právami, pokiaľ ide o dávky z nemocenského poistenia, budú na ňom účastní taktiež dôchodci a osoby nezamestnané. Nezabudlo sa na žiadny druh ľudí, ktorí pracujú. Budú do neho pojatí i tí, ktorí pracujú striedavo u rôznych zamestnávateľov, ako práčky a pod.

I keď nové národné poistenie má nesmierny význam pre všetkých pracujúcich, najväčší význam predsa však má pre tie skupiny pracujúcich, ktoré doteraz neboly vôbec sociálnym poistením chránené, a z týchto v prvom rade pre roľníkov a drobných živnostníkov. Len nepatrná časť z okruhu osôb samostatne zárobkové činných mohla totiž bez ohrozenia existencie zniesť náklad najmä dlhotrvajúcej nemocí a ešte menšia časť mohla si po dobu aktívnej činnosti zaopatriť prostriedky, z ktorých by uhradila svoju výživu v dobe, kedy invalidita, staroba apod. im vyrazí pracovný nástroj z ruky.

Pre mladého roľníka alebo živnostníka bola nemoc v rodine zpravidla katastrofou. Ak nemoc postihla otca rodiny, bola rodina, odkázaná na cudzie pracovné sily, nespôsobilá kryť svoju výživu a poskytnúť nemocnému potrebné ošetrenie. Bolo častým zjavom u malých roľníkov a živnostníkov, že akonáhle postihla nemoc rodinného príslušníka, bol liečený len v krajnom prípade, lebo liečenie bolo pre také rodiny neúnosné a nútilo ich pre hroznú voľbu: voliť medzi vyliečením člena rodiny a zánikom hospodárskej existencie celej rodiny. Veľmi často, ba zpravidla bolo ľudské zdravie obetované pre zachovanie existencie ostatných zdravých členov. Umieraly deti, dospievajúci i dospelí ľudia, lebo ich rodiny pre zachovanie existencie ostatných členov neboly schopné poskytnúť im ani to najpotrebnejšie liečenie. Lekár a najmä liečenie v nemocnici bolo vyhľadávané len v najkrajnejších prípadoch, a to zpravidla vtedy, keď už nebolo pomoci. Bol takto nielen zmarený kapitál, ktorý štát a národ investuje do svojich detí na ich výchovu a vyučovanie až do doby ich zapojenia do pracovného procesu, ale bol takto tiež neustále ochudobňovaný náš národný produkt o potrebné pracovné sily, o hotových pracovníkov, ktorí predčasne odchádzali, lebo starý spoločenský poriadok nedával im dostatočnú ochranu, keď ju potrebovali.

Keď zavádzame sociálnu ochranu, ktorú poskytuje národné poistenie týmto osobám, plníme len svoj záväzok voči socialistickej spoločnosti, záväzok odpovedajúci právam pracujúcich voči novému socialistickému štátu.

Národné poistenie prináša veľmi významné zlepšenie aj pre vrstvy, ktoré majú už teraz ochranu sociálneho poistenia. Toto zlepšenie sa neprejavuje len v tom, že sa zvyšujú nároky v prípade mimoriadnej potreby a v prípade, keď pracujúci bez vlastného zavinenia nemá postačujúceho dôchodku z práce. Národné poistenie prináša podstatné zmeny voči doterajšiemu stavu v tom, že pamätá na všetky prípady zvýšenej sociálnej potreby a že odstraňuje existujúce rozdiele v doterajších nárokoch vyrovnaním na existujúcu najvyššiu úroveň, prinášajúc nové a prenikavé zlepšenie voči doterajšiemu stavu.

Pokiaľ ide o poistenie nemocenské, zlepšuje národné poistenie nároky poistencov voči terajšiemu stavu v prípade nemoci, ako aj v prípade materstva. Pamätá novým spôsobom na výpomoc rodinám v prípade, keď onemocní poistenka alebo rodinná príslušníčka obstarávajúca sama domácnosť. Zavádza novú dôkladnú starostlivosť o zuby, zavádza pomoc proti neplodnosti a osobitným spôsobom pamätá na liečenie sociálnych chorôb. Odstraňujú sa rozdiele medzi robotníkmi a tzv. úradníkmi. Toto rozdelenie bolo splodinou starého spoločenského poriadku a je v príkrom rozpore s existujúcimi názormi na spoločenský život, v ktorom pracujúci majú byť cenení nie podľa mechanických pravidiel, ale podľa potrebnosti a prospešnosti ich práce pre národné spoločenstvo. Potrebnosť a prospešnosť práce bude vyjadrená odmenou za túto prácu, t. j. mzdou. Pokiaľ v národnom poistení budú poskytnuté peňažité dávky, bude ich výška závislá od životnej úrovne dosiahnutej prácou, t. j. od úrovne mzdovej, a nebude pritom nabudúce rozlišované medzi tým, či pracovník patril do kategórie robotníkov alebo do kategórie tzv. úradníkov.

V našom národnom poistení zachovávame u nás už tradičné rozdelenie poisťovacích rizík, t. j. rozdelenie na poistenie nemocenské, tzv. krátkodobé, a na poistenie dôchodkové, nazvané dlhodobé. Poistenie nemocenské zahrnuje prípady trvajúce zpravidla krátku dobu, poistenie dôchodkové zase prípady, kde ide o stratu pracovného zárobku, trvajúce dlhú dobu, často na doživotie.

Nemocenské poistenie nebude práve tak ako nebolo v minulosti iba poistením pre prípad nemoci. Bude zahrnovať okrem vecných a peňažitých dávok v prípade nemoci tiež pomoc v prípade materstva, starostlivosť o zuby, pomoc pri zmrzačení, zohyzdení a telesných vadách, pomoc pri neplodnosti, podpory v ústavnom ošetrovaní, najmä výpomoc pri tuberkulóze, výpomoc pre rodinné poistenky, ktoré si viedly samy domácnosť, ako aj potrebné. V prípade nemoci bude poistencom a rodinným príslušníkom poskytnuté predovšetkým bezplatné lekárske ošetrenie, lieky, potrebné liečenie a pomocné liečebné pomôcky. Bude prizerané na to, aby ošetrovanie odpovedalo súčasnému stavu a úrovni lekárskej vedy, aby liečenie bolo hodnotné a účelné. Ošetrovanie nebude obmedzené dobou, ale bude poskytované nemocnému do tých čias, pokiaľ bude neschopný práce.

V prípade potreby bude poistencovi alebo rodinnému príslušníkovi poskytnuté bezplatné liečenie a ošetrenie v nemocnici, pôrodníci alebo v inom liečebnom ústave, ako aj liečenie v sanatóriách, kúpeľoch a ozdravovňách. Takéto liečenie bude poskytované najmä preto, aby sa oddialila alebo odvrátila nespôsobilosť k výkonu povolania, ako aj preto, aby chorý, ktorý svojou chorobou ohrozuje svoje okolie, bol od neho odlúčený. Ďalej bude poistenke alebo rodinnej príslušníčke, ktorá obstaráva sama domácnosť a stará sa aspoň o jedno dieťa, poskytnutá výpomoc v rodine, ak je pre nemoc alebo materstvo upútaná na lôžko, alebo môže jej byť poskytnutá náhrada na obstarávanie i takejto výpomoci.

V prípade materstva bude poistenke alebo rodinnej príslušníčke poskytnutá bezplatná lekárska pomoc ako aj ošetrovanie v pôrodnici. Okrem toho bude poskytnutá detská výbava alebo miesto nej peňažitá výpomoc. Okrem liečenia nemoci zubov bude poistencom a rodinným príslušníkom poskytnuté bezplatné ošetrenie zubov a potrebné umelé náhrady.

Pri zmrzačeniach, zohyzdeniach a telesných vadách, ktoré majú nepriaznivý vliv pri výkone povolania, poskytnú sa poistencom a rodinným príslušníkom potrebné pomôcky. Národné poistenie pamätá tiež na potieranie neplodnosti. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Polák.)

Pokiaľ ide o peňažné dávky, ktoré bude národné poistenie nemocenské poskytovať, je tu predovšetkým nemocenské. Toto sa bude poskytovať podľa vymerovacieho základu a bude zamestnancovi patriť odo dňa, od ktorého nemá nárok na mzdu, ale najneskoršie od 43. dňa pracovnej neschopnosti. Osobe samostatne zárobkové činnej bude patriť nemocenské zásadne od 43. dňa pracovnej neschopnosti, avšak prípadne aj od toho skoršieho dňa, ak pre nemoc bolo prevodzovanie podniku zastavené. Nemocenské bude vyplácané až po dobu 1 roku a bude činiť podľa výšky vymerovacieho základu od minimálnej sumy denne Kčs 15,- až do najvyššej sumy denne Kčs 159,-. Poistenke alebo rodinnej príslušníčke vyplatí sa v prípade pôrodu jednorázová dávka v sume Kčs 2.500,-, jednako, pokiaľ ide o poistenku, peňažitá výpomoc v materstve vo výške nemocenského po dobu 18 týždňov, za ktorých došlo k pôrodu a v tejto dobe nevykonávala prácu, ktorá by zakladala povinné poistenie.

Pohrebné, ktoré dosiaľ bolo upravené vo všetkých druhoch poistenia spôsobom málo vyhovujúcim, upravuje sa novo v takej výške, aby odpovedalo skutočným výdavkom pri pohrebe v súčasnej dobe vznikajúcim. Pri uskutočnení nemocenskej časti národného poistenia musíme si ovšem uvedomiť, že samotným zavedením národného poistenia nebudú ihneď odstránené škody na zdraví národa, ktoré vznikaly po celé desaťročia. Novému smeru sociálne-zdravotnej politiky, ako aj zamýšľanému národnému poisteniu, budú musieť byť prispôsobené všetky zdravotnícke inštitúcie a zariadenia. Musíme novým spôsobom organizovať najmä službu lekársku, lekárnickú ako aj nemocničnú novo vybudovať lekárnické zariadenia miestneho a celoštátneho významu. Investície, ktoré do týchto zariadení budú vložené, nebudú mŕtvymi investíciami. Už za niekoľko rokov pocítime dôsledky tejto politiky v tom, že zdravie našich pracujúcich a teda všetkých bude lepšie, že bude menej pracovných prestávok, spôsobených nemocou, a že sa zamedzí predčasnému umieraniu a vyraďovaniu ľudí z pracovného procesu v dôsledku chorobných stavov, ktoré neboly riadne a včas primeraným liečením odstránené. Ak sa nám podarí - a pri pevnej vôli sa podariť musí - aby sa nová sociálne zdravotná politika naplno ujala, budú jej výsledky zrejmé už v prvých rokoch po jej započatí.

Prevedenie dôchodkovej časti národného poistenia, ktoré má vstúpiť do účinnosti skôr než poistenie nemocenské, najzrejmejším spôsobom uvádza v život socialistickú požiadavku po spravodlivom rozdelení národného dôchodku. Národný dôchodok je dôsledkom výrobných činiteľov. Jeho rozdelenie však nemá slúžiť len tým, ktorí pracujú na jeho utvorení, ale i tým, ktorí nepracujú, pretože už pracovať nemôžu pre invaliditu alebo starobu, alebo pracovať nemôžu preto, že sú ešte mladí a pre prácu nevyškolení. Tak ako je príkazom nášho zachovania postarať sa o nový dorast, ktorý by prevzal naše dedičstvo, tak je naším záväzkom, nás vyznavačov socialistického a teda reálneho humanizmu, postarať sa o tých, ktorí už pracovať nemôžu, a to spôsobom, ktorý by nepodrýval ich ľudskú dôstojnosť. V tomto smere, t. j. ako činiteľ, rozdelenia národného dôchodku, bude mať dôchodkové národné poistenie jednu z najhlavnejších úloh. Sme si vedomí, že zavedením národného poistenia, aj keď ním zavedieme poskytovanie dávok pre celkom nový okruh ľudí, nevytvárame nový konzum, ale prevádzame len jeho dielčie zvýšenie a najmä rozdeľujeme spravodlivé úhradu tohto konzumu. Chceme nahradiť doterajší stav, kedy človek, ktorý celý život poctive pracoval, je v dobe svojej staroby odkázaný na náhodilú pomoc, pomoc veľmi často nepostačujúcu a neúčelne poskytovanú. Starci a invalidi boli odkázaní na pomoc detí, rodinných príslušníkov, starostlivosť chudobinskú a náhodilú podporu rôznych dobročinných spolkov. Tento stav, ktorý snižoval ľudskú dôstojnosť poriadnych ľudí a bývalých statočných pracovníkov na jednej strane a neúmerne zaťažoval jednotlivých ľudí alebo slabé obce na strane druhej, chceme odstrániť tým, že zavedením dávok národného poistenia sa národný dôchodok spravodlivo rozvrhne pre všetkých potrebných, ktorí výživu svoju a svojich rodinných príslušníkov nemôžu bez vlastnej viny hradiť z výsledkov svojej práce. Národné poistenie dôchodkové zahrnuje preto do svojho počiatku nielen osoby, ktoré získaly v dôchodkovom poistení nároky, ale poskytne ihneď dávky aj osobám, ktoré boly buď len krátku dobu poistené alebo vôbec poistené neboly. Prakticky bude poskytnutý dôchodok pre každého potrebného československého občana, ktorý nemá iného zaopatrenia. Sme si vedomí toho, že inštitúcia takéhoto dôchodku, ktorý sa výstižne nazýva dôchodok sociálny, je dočasná, lebo v budúcnosti bude každý občan, ktorý pracoval, resp. jeho rodinní príslušníci, mať nárok na riadny dôchodok, ktorý bude úmerný životnej úrovni, dosiahnutej prácou. Dávky, ktoré národné poistenie dôchodkové zavádza, znamenajú významné zlepšenie situácie poistencov opäť nielen tým, že sa tieto dávky zvyšujú, ale najmä aj tým, že sa štruktúra dávok prispôsobuje čo najvhodnejšie sociálnej štruktúre a potrebám spoločnosti. Národné poistenie však znamená aj významné zlepšenie situácie terajších dôchodcov, lebo doterajšie dôchodky budú národným poistením valorizované a vyrovnané v podstate na úroveň budúcich dôchodkov národného poistenia.

Vystríhali sme sa rozdeľovať dôchodcov na nových a starých a vytvoriť smutne známu skupinu staropenzistov. Nová úprava dávok dôchodcov, ktorým napadly dôchodky pred národným poistením, jednak zvyšuje tieto dôchodky na výšku postačujúcu k slušnému živobytiu, jednak odstraňuje podpoistenie, ktoré bolo doteraz u poistencov robotníckych voči poistencom úradníckym. Priemerné dôchodky invalidné a starobné staropenzistov budú, pokiaľ ide o robotnícke kategórie, dosahovať ihneď od zavedenia národného poistenia až 60 % priemerných terajších miezd, a dôchodky, ktoré budú v národnom poistení novonapadať, budú dosahovať úroveň ešte vyššiu. Dôchodkové národné poistenie, ako som predtým spomenul, prináša jednak dávky známe už v terajšom poistení, významne ich zlepšujúc, jednak nové dávky. Budú sa v ňom poskytovať dôchodky starobný, invalidný, vdovský, sirotský, výbavné a odškodnenie za pracovné úrazy, ktoré dávky aj doteraz v sociálnom poistení existovaly, avšak aj nové dávky, ktoré si vyžaduje existujúca potreba a ktoré odpovedajú socialistickému nazeraniu na práva človeka. Medzi tieto nové dávky patrí dôchodok manželky, ktorý sa poskytuje žene zamestnanej v domácnosti, ak pre nemoc alebo starobu nie je ďalej schopná vykonávať domáce práce. Novou dávkou je taktiež dôchodok družiek, ktorý dosiaľ bol zavedený len v baníckom poistení. Pre počiatok existencie národného poistenia jednou z najdôležitejších dávok bude dôchodok sociálny, ktorý má zabezpečiť aspoň najnutnejšiu životnú úroveň každému, kto iných prostriedkov nemá a pre starobu, invaliditu alebo starostlivosť o deti nie je mu možné uhradzovať svoje živobytie vlastnou prácou. Národné poistenie dôchodkové bude dávať celej našej pracovnej pospolitosti veľké práva. Je preto na mieste, ak určuje podmienky pre nápad týchto dávok tak, že z dávok budú vylúčené osoby, ktoré sa práci vyhýbajú alebo sa jej štítia. Osoba, ktorá bezdôvodne dlhšiu dobu pred nápadom dávky nepracuje, bude z dávok vylúčená; pritom sa ovšem inštitúciou náhradných dôb prizerá k tomu, aby neboly z dávok vylúčené osoby, ktoré nepracujú pre nezavinenú nezamestnanosť, pre výkon vojenskej služby, z dôvodov štúdia, pre pracovnú neschopnosť alebo pre starostlivosť o deti.

Pohľad na vekové rozvrstvenie nášho ľudu nás núti, aby sme hranicu starobného dôchodku stanovili na 65. rok. Pre pracovníkov s dlhou pracovnou dobou sa však táto hranica snižuje na 60. rok, vždy ovšem za predpokladu, že už nezarábajú viac ako polovicu priemerného ročného zárobku, ktorý mali v predošlých rokoch. Novým spôsobom sa určia aj podmienky pre nápad dôchodku invalidného. Nebude sa už prizerať len k lekárskemu nálezu, k tomu, čo podľa lekárskeho posudku poistenec zvládne, ale aj k tomu, aké práce a za akú mzdu vo skutočnosti vykonáva. Bude teda prizerané jednak k faktickému stavu ako pracovnej schopnosti, ako sa javí z výsledku práce, jednak k lekárskemu posudku o jeho zárobkovej schopnosti. Vdovský dôchodok bude síce podmienený, avšak podmienky boly stanovené tak miernym spôsobom, že z nároku na tento dôchodok budú vylúčené iba tie vdovy, ktoré sú bezdetné a pritom mladé a práce schopné. Uvážilo sa, že odporuje novému nazeraniu na spoločenský poriadok, aby sa dávaly vlastne bezpracné dôchodky mladým zdravým ženám, ktoré nemajú deti a ktoré môžu byť využité plne v pracovnom procese. Potreba chrániť faktické pomery žien, ktoré trvaly dlhšiu dobu, a potreba chrániť tieto ženy najmä vtedy, ak z ich spolužitia s poistencom sa narodily deti, bola dôvodom zavedenia dôchodkov družiek. Družkám bude priznaný dôchodok za podmienok rovnakých ako pre vdovy, ak splňujú ešte osobitné podmienky rozdielne podľa toho, či sa im zo spolužitia s poistencom narodilo dieťa alebo nie. Podmienkou nároku na dôchodok družky v prípadoch, keď nie sú deti, je desať rokov spolužitia, ktorá doba sa v prípadoch, keď sa zo spolužitia narodilo dieťa, snižuje na 3 roky. Dôchodok sirotský upravuje sa novým spôsobom. Bude sa však priznávať iba tým deťom, ktoré sú odkázané na zaopatrenie u cudzích ľudí, zatiaľ čo deti, ktoré majú jedného rodiča, nebudú zásadne dôchodok sirotský dostávať, ale dôchodok vdovský bude upravený a zvýšený v tom prípade takou mierou, by samotný postačil aj na výživu detí. Dôchodok sirotský bude náležať zásadne do 16. roku veku. Bude sa však vyplácať až do 25. roku v tom prípade, ak dieťa nie je zárobkove činné pre nemoc alebo pre prípravu na svoje životné povolanie - bez ohľadu na to, či sa táto príprava deje štúdiom alebo iným výcvikom. Požívanie dôchodku sirotského môže sa však predĺžiť aj cez 25. rok, ak štúdium bolo prerušené pre výkon vojenskej povinnosti. Dôchodky invalidné, starobné a vdovské budú sa zvyšovať o výchovné rovnakým spôsobom, ako je tomu u aktívnych zamestnancov, pritom však výchovné k dôchodku vdovskému sa zvýši a bude činiť najmenej Kčs 300,- mesačne na každé dieťa. Výbavné bude prislúchať ako poistencom, tak aj dôchodcom v prípade sobáša a bude platené tomu z manželov, ktorý splňuje podmienky. Ak obidvaja splnia tieto podmienky, bude vyplatené žene.

Konštrukcia výšky dôchodkov v národnom poistení je vytvorená novým spôsobom. Neprizerá sa ako doteraz mechanicky ku každému odpracovanému mesiacu, dňu i k mzde, ktorá bola za túto dobu poistencovi vyplatená; prizerá sa predovšetkým k tomu, aby každému na dôchodok odkázanému bolo poskytnuté toľko, koľko mu môže stačiť k úhrade životných potrieb, pričom však výška dôchodku sa určuje s prizeraním na dosiahnutú životnú úroveň a teda na priemerný zárobok, ktorý poistenec v posledných piatich, resp. desiatich rokoch pred nápadom dávky dosiahol. Uvedomili sme si, že doterajší systém dávkový veľmi poškodzoval poistencov, najmä vtedy, ak u nich invalidita alebo úmrtie nastalo predčasne, lebo bol daný príliš veľký dôraz na dĺžku poistnej doby. Nová konštrukcia, ktorú zavádza národné poistenie, znamená, že dôchodok, ktorý sa bude vyplácať po prvých 20 rokoch poistenia, bude rovnaký a bude, len čo budú splnené podmienky pre jeho nápad, činiť u dôchodku invalidného ročne sumu rovnajúcu sa 28 % priemerného zárobku, zvýšenú o pevnú čiastku 8.400 Kčs ročne, t. j. 700 Kčs mesačne. Bude pritom prizerané k tomu, aby sa poistencom, u ktorých napadol dôchodok v dobe, keď boli ešte mladiství, dôchodok zvýšil vtedy, keď dosiahol takého veku, kedy sa predpokladá, že by už boli dosiahli vyššej mzdy ako vyučení zamestnanci.

Ak vychádzame z priemernej mzdy roľníka, u nás 30.000 Kčs ročne, budú tieto dôchodky dostávať u poistencov, ktorí nezískali viacej ako 20 rokov poistenia, 56 % ich primeraných zárobkov. Pre celý rad zamestnaných osôb budú však tieto dôchodky činiť už týmto základom až 60 % ich priemernej mzdy. Za dobu, ktorú poistenci získali po 20 rokoch veku, budú sa dôchodky zvyšovať o 0,8 % priemerného zárobku, a za dobu, ktorú získajú po 60. roku o 2 % priemerného zárobku. Týmito opatreniami sa udrží najmä záujem zamestnancov starších, ale ešte plne výkonných, o zotrvanie v pracovnom procese.

Osobitné výhody budú poskytnuté zamestnancom v baníctve, najmä zamestnancom pod zemou a tým pracovníkom, ktorí budú v zamestnaniach zvlášť namáhavých, nebezpečných alebo pri voľbe povolania obchádzaných. Dôchodky vdovské budú sa poskytovať u vdov plne kvalifikovaných vo výške 70 % a u ostatných vdov, ktoré budú mať nároky, vo výške 50 % dôchodku manžela, pretože u týchto vdov sa ešte predpokladá určitá, aj keď obmedzená zárobková činnosť. Dôchodky sirotské budú činiť 50 % invalidného dôchodku rodiča.