Pracujúci človek svojou prácou už neživil
šľachtu, cirkev a panovníka, ale veľkostatkárov,
fabrikantov, akcionárov a finančných špekulantov.
Túto lživú slobodu noví proroci starého
sveta a zradcovia národného povstania ešte
nedávno nazvali "slobodou osobného šťastia".
Ako táto sloboda osobného šťastia vyzerá
pre milióny pracujúcich, to sme videli v miliónovej
armáde nezamestnaných za prvej republiky. A máme
i dnes príležitosť vidieť to v ťažkých
sociálnych zápasoch, ktoré otriasajú
kapitalistickými štátmi.
Sloboda osobného šťastia, zabezpečená
meštiackymi zákonmi, znamená zabezpečenie
možnosti, aby neobmedzenou podnikateľskou špekuláciou
mohol bezohľadný jednotlivec budovať svoj osobný
blahobyt na biede druhých. Je to náhľad bezuzdnej
a krajnej sebeckosti. Je to náhľad, ktorý uplatňuje
zásadu, že šťastie a blahobyt jedného
musí spočívať na nešťastí
a biede druhého, že smiech jedných musí
byť vykúpený slzami druhých. Je to náhľad,
ktorý hlása vojnu všetkých proti všetkým,
to znamená: človek človeku má byť
vlkom a nie priateľom. Každý nech sa stará
len o seba, a to na úkor ostatných.
Stelesnením tohto názoru je dnešný život
v najvyvinutejších kapitalistických štátoch,
v Amerike. Hovorí sa, že sú to krajiny neobmedzených
možností. Je pravda, že sú to krajiny
gigantických priemyselných podnikov. Krajiny bežiaceho
pásu, kde lúdia dva razy tak rýchlo starnú,
ako inde. No, sú to súčasne aj krajiny ohromnej
masovej nezamestnanosti a gigantických triednych zápasov
a konfliktov. Každý má príležitosť
dobre zarábať a stať sa Morganom, Rockefellerom,
Fordom atď. Ak sa ním predsa nestal, je to jeho vina.
Prečo nebol múdrejší a šikovnejší?
Prečo sa dal vykorisťovať a zničiť
a prečo nevykorisťoval a nezničil on druhých?
Za svoju vinu musí pykať každý sám
a nikto nemôže nikoho nútiť, aby sa o neho
staral. Preto v tejto krajine najviac vyvinutého kapitalizmu
neexistuje nijaká spoločenská - t. j. štátom
organizovaná - starostlivosť o ľudí, ktorí
z akejkoľvek príčiny nie sú schopní
práce. Niet tam podpory v nezamestnanosti. Niet tam nijakej
formy nemocenského, invalidného, starobného
alebo iného poistenia.
Proti kapitalistickému sebeckému náhľadu
stojí náš pokrokový socialistický
názor. Je to náhľad, ktorý sa opiera
o vzájomné dorozumenie a lásku. Tento náhľad
vychádza zo skutočnosti, že každý
človek svojou prácou slúži spoločnosti.
Preto osobný blahobyt jednotlivca má byť výsledkom
spoločného úsilia celej spoločnosti,
celého kolektívu, celého národa. To
značí, že spravodlivý blahobyt jednotlivca
môže byť zabezpečený len blahobytom
celku. Odsledné uplatnenie tohto náhľadu bojuje
pracujúca trieda a jeho praktické uskutočnenie
je jednou z hlavných úloh odborového hnutia.
Spravodlivá ľudská morálka socializmu
nastupuje takto na miesto sebeckej vlčej morálky
kapitalizmu. Je to nástup skutočného humanizmu,
humanizmu socialistického, ktorý určuje obsah
nášho ľudovo demokratického sociálneho
zákonodarstva.
Vývin sociálneho zákonodarstva je nerozlučne
spojený s vývinom robotníckeho hnutia. Spoločenský
charakter kapitalistickej výroby učinil robotníka
ako jednotlivca závislým na ostatných. Spoločný
osud, určený závislosťou od zamestnávateľa,
prebudil u robotníka vedomie potreby spoločnej obrany.
Tak sa vytváralo triedne vedomie, triedna spolupatričnosť,
vzájomnosť a solidarita. Boly vytvorené prvé
robotnícke organizácie, ktoré v začiatkoch
maly len podporný charakter. Maly založené
rôzne fondy pre podporovanie nezamestnaných, chorých,
invalidných atď. Neskôr si spolky začaly
vzájomne preberať členov, ktorí zmenili
pracovné miesta, a podporovaly aj cestujúcich nezamestnaných.
Spolupráca sa medzi týmito organizáciami
vždy viac upevňovala, až nastalo sjednotenie
na širšom podklade. Celoštátne organizácie
začínajú vytyčovať nielen hospodárske,
ale aj sociálne požiadavky. Vedľa požiadaviek,
ako je zvýšenie platov a miezd, skrátenie pracovnej
doby, zlepšenie pracovných podmienok, sa žiadalo,
aby zamestnávateľ prispel k zmierneniu biedy robotníkov,
vyradených z výroby. Zamestnávatelia sa bránia
a triedny zápas sa priostruje. Boj dostáva revolučný
charakter. Robotnícka trieda vystupuje ako organizovaná
bojovná spoločenská sila za hospodársky
a sociálne spravodlivejší spoločenský
poriadok, za socializmus.
Mnohí nafúkaní kapitalistickí mocipáni
sa vysmiali týmto spravodlivým robotníckym
požiadavkám. Neverili v tzv. strašidlo komunizmu,
ktorý už vtedy kráčal Európou.
Tým viac sa naľakali, keď ich ako blesk zasiahla
parížska komúna. Parížsky pracujúci
ľud, hoci len prechodne, uchvátil moc a dokázal,
že chce a je schopný riadiť svoj osud sám.
Poznanie tohto nebezpečenstva donútilo meštiackych
štátnych činiteľov uvažovať
o zmiernení triednych rozporov. Považovali za potrebné
a múdrejšie ustupovať a niektoré sporné
otázky riešiť cestou zákonnou. Tak si
vybojovala pracujúca trieda prvé sociálne
opatrenia. V štátnej politike vznikla nová
oblasť, oblasť sociálnej politiky, a jej výsledok
je shrnutý v sociálnom zákonodarstve. Celé
dnes existujúce sociálne zákonodarstvo je
výsledkom triedneho boja pracujúcich. Preto aj účinnosť,
rozsah a platnosť každého sociálneho zákona
závisely od sily robotníckeho hnutia. Svedkami takéhoto
vývinu sme boli aj v prvej republike. Pamätáme
sa ešte na to, ako zákon o osmihodinovej pracovnej
dobe, o dovolenke alebo kolektívne smluvy boly zhoršované
alebo celkom odsabotované pomerne k tomu, ako bolo robotnícke
hnutie trieštené a oslabované. Samotný
zákon o sociálnom poistení, odhlasovaný
9. októbra 1924, bol pre poistencov zhoršený
predtým, ako vstúpil v platnosť o dva roky
neskoršie.
Po takýchto cenných ponaučeniach je len prirodzené,
že v národne oslobodzovacom boji pracujúca
trieda postupovala opatrnejšie. Jej politické organizácie,
česká i slovenská komunistická strana
a jednotné odborové hnutie, jasne formulovaly zásady,
ktoré v obnovenej ľudovo demokratickej republike majú
zaistiť politické, hospodárske a sociálne
záujmy pracujúceho ľudu. Okrem iných
bola vyslovená aj zásada, aby v obnovenej republike
ľudia, ktorí celý život pracovali pre
celok, na svoje staré kolená nemuseli žobrať
a byť na ťarchu svojim spoluobčanom alebo príbuzným.
Pracovali pre národ. Národ ako celok má im
zaistiť ako uznanie ich užitočnej a tvorivej
práce kľudný a pokojný život aj
vtedy, keď už nemôžu pracovať. Košický
vládny program o tom hovorí: "Vláda
je odhodlaná položiť základy veľkorysej
sociálnej politiky a sociálnej starostlivosti o
všetky vrstvy pracujúceho ľudu v mestách
a na vidieku."
Dôsledné prevedenie Košického vládneho
programu bolo hatené protiľudovými silami reakcie.
Reakcia použila všetky prostriedky k tomu, aby znemožnila
výstavbu nového ľudovo demokratického
poriadku. Kŕčovité úsilie rozvratníkov
sabotovať konsolidáciu nepoznalo medzí. Hlavnými
ich prostriedkami bola demagógia a bezuzdná štvanica
proti organizovanej jednote pracujúcich. Najobľúbenejším
argumentom nepriateľov ľudu bolo tvrdenie, že robotníci
sú bezohľadná, sebecká trieda. Tvrdili,
že robotníci sa starajú len o seba, ba čo
viac, vraj priamo ohrozujú záujmy ostatných
složiek národa. Demagogicky dokazovali, že robotník
a roľník, robotník a živnostník,
robotník a intelektuál, robotník a obchodník
nielen, že nemôžu mať spoločné
záujmy, ale že ich záujmy sú priamo
protichodné. Opakovali neprestajne, že robotnícka
trieda ako trieda nemajetná chce vraj dosiahnuť, aby
aj ostatné složky národa boly nemajetnými.
Dôvodili, že nové ľudovo demokratické
zákony znamenajú vraj zbiedačenie stredných
vrstiev, ich sproletarizovanie.
Temer trojročná námaha reakcie postaviť
ostatné pracujúce vrstvy proti robotníctvu,
zlyhala. Zákerne vyprovokovaná februárová
politická kríza bola jednotným a rozhodným
vystúpením pracujúcich miest a vidieka úspešne
riešená. Reakční rozvratníci
boli vyradení z politického denia.
Nositeľom politického života stal sa obrodený
Národný front, ktorý sa opiera o jednotu
všetkých pracujúcich vrstiev národa.
Prekážky boly odstránené a cesta k šťastnejšiemu
zajtra škubola uvoľnená. Nastupujeme novú
etapu výstavby našej oslobodenej vlasti. Februárové
udalosti priniesly nového ducha do činnosti ústavodarného
Národného shromaždenia. Každá prerokovaná
osnova bola cenným príspevkom pre konsolidáciu
pomerov. Každý krok, ktorý sme učinili
dopredu, bol dôkazom pravého opaku toho, čo
reakcia tvrdila. Od februárovej porážky reakcie
odhlasovali sme celý rad dôležitých zákonov.
Každý z nich je svedectvom toho, že vláda
a parlament má na zreteli len jedno: postupne dvíhať
životnú úroveň nielen robotníkov,
ale aj ostatných pracujúcich vrstiev národa.
Kapitalistickí mocipáni posielali na maloroľníkov
exekútorov, zruinovali desiatky tisíce živnostníkov,
remeselníkov a maloobchodníkov, prevrátili
väčšinu inteligencie v živoriacich duchovných
proletárov.
Ľudová demokracia uzákonením hradeckého
roľníckeho programu definitívne rieši
otázku držby pôdy. Pôda prechádza
do vlastníctva tých, ktorí na nej pracujú.
Namiesto exekútorov dostali roľníci, živnostníci
a remeselníci priaznivú daňovú úľavu.
Prerokovaný vládny návrh zákona o
národnom poistení je ďalším pádnym
dôkazom tejto ľudu prospešnej politiky vlády.
Je to dielo historického významu. Jeho skutočný
sociálny a hospodársky dosah budeme vedieť
správne oceniť, keď už prakticky pocítime
jeho blahodarné výsledky. Dnešný deň
je pre mňa slávnym dňom. Ako robotník
a dlhoročný funkcionár odborového
hnutia nemôžem bez pohnutia hovoriť o tomto zákone.
Nemôžem nespomínať ťažké
boje, ktoré robotnícka trieda podstúpila
za svoje spravodlivé požiadavky a práva. Prebojovanie
každej požiadavky vyžiadalo si svoje obete. Neboly
to obete zbytočné. Aj keď oneskorene, ale ich
výsledky a plody sa predsa dostavily. My všetci, ktorým
pripadá úloha nový zákon o národnom
poistení uviesť do života, aby jeho blahodarné
plody uspokojily tých, ktorí na ne už čakajú,
môžeme byť spokojní a šťastní.
Ťažko je dnes ešte odhadnúť plný
dosah významu národného poistenia pre Slovensko.
Hospodárstvo Slovenska je prevažne poľnohospodárske.
Podľa štatistiky máme približne 447.600
poľnohospodárskych jednotiek. Ako hlavné povolanie
poľnohospodárske práce vykonáva 290.900
poľnohospodárov, ako vedľajšie povolanie
117.000 osôb, z ktorých pravdepodobne väčšina
je už poistená. Podľa toho počet poľnohospodárov,
na ktorých sa národné poistenie bude vzťahovať,
môžeme odhadnúť približne na 330.000
osôb.
Národnému poisteniu budú podliehať aj
prevodzovatelia remesiel, obchodu, živností dopravných,
hostinských a hotelových, ako aj príslušníci
slobodných povolaní. Týchto osôb je
na Slovensku podľa približného odhadu 94.000.
Počet spolupracujúcich žien a rodinných
príslušníkov odhaduje sa na 4.000 osôb.
Podľa tohto hrubého odhadu na Slovensku národnému
poisteniu bude podliehať ako priami poistenci 1,312.000 osôb.
K tomu treba pripočítať ešte manželku
a deti do 15 rokov. Smele môžeme odhadnúť,
že národným poistením bude na Slovensku
poistených na 2,500.000 osôb. To značí,
že 2 a pol milióna ľudí nájde hmotnú
a tiež morálnu oporu pre prípad, keď ich
zárobková schopnosť sa obmedzí alebo
utrpia rôzne sociálne škody.
Ako významnú vymoženosť musíme
vyzdvihnúť odstránenie dosiaľ platných
rozdielov v sociálnom poistení. Odstránením
týchto dávkových rozdielov odstránia
sa aj doterajšie nezdravé stavovské rozdiele
medzi jednotlivými skupinami pracujúcich. Pritom
poškodený nebude nikto. Národné poistenie
napr. dávky v nemocenskom poistení vyrovná
pre všetky kategórie poistencov na úroveň
doteraz najlepšieho systému nemocenského poistenia,
t. j. na úroveň dávok poistenia súkromných
zamestnancov vo vyšších službách.
V niektorých dávkach toto ešte aj prekračuje.
Taktiež budú rovnaké vecné plnenia pre
rodinných príslušníkov ako pre poistencov
samých.
Po odhlasovaní zákona budeme postavení pred
vážnu a obťažnú úlohu. K praktickému
uskutočneniu národného poistenia musíme
pristúpiť urýchlene. Nebude ľahkou vecou
sjednotiť rozličné a celkom odlišné
nároky. Zdolanie tejto úlohy kladie na zamestnancov
sociálnych ustanovizní a sociálnej služby
vôbec zvýšené požiadavky. Som presvedčený,
že každý zamestnanec sociálnej služby
si uvedomí, že národné poistenie, do
služieb ktorého prechádza, je ťažko
vybojovanou vymoženosťou pracujúcich. Uvedomí
si, že je to sociálna ustanovizeň, ktorá
vyplňuje neobyčajne dôležitú funkciu
v živote pracujúceho človeka. Preto verím,
že každý zamestnanec pričiní sa
podľa svojich schopností o to, aby národné
poistenie so svojimi výhodami bolo čo najskôr
postavené do služieb pracujúcej verejnosti.
Národné poistenie kladie zvýšené
požiadavky aj na zamestnancov zdravotnej služby. Fašistické
rasové prenasledovanie, vojnové udalosti, odsun
Nemcov a Maďarov citeľne preriedily rady našich
lekárov. Úlohy sníženého počtu
lekárov boly zvýšené tým, že
vojna podlomila všeobecný zdravotný stav obyvateľstva.
Bude dosť dlho trvať, kým bude počet zdravotného
personálu zvýšený na stav, aký
vyžaduje nová, moderná zdravotná služba.
Všeobecný nedostatok pracovných sil prekonávame
zvýšeným výkonom u jednotlivcov. Veríme,
že ani naši Iekári a zdravotní pracovníci
neostanú pozadu a učinia všetko, aby im uložené
úlohy mohli plniť.
Rokovania a národnom poistení boly sledované
verejnosťou so zvýšeným záujmom.
Je to dôkazom vysokej politickej vyspelosti našich
ľudí. Naše rokovania s pozornosťou sledovala
aj cudzina. Činila tak oprávnene. Veď už
aj v prvej republike sme stáli medzi ostatnými národmi
Európy ako priekopníci za najdokonalejšie sociálne
poistenie. Toto prvenstvo sme si nielen udržali, ale urobili
sme veľký skok dopredu. Nepreháňam,
keď tvrdím, že s našim národným
poistením sme sa dostali po Sovietskom sväze na prvé
miesto vo svete. Učinili sme tak veľký krok
dopredu na ceste k uskutočneniu sociálnej spravodlivosti.
Túto skutočnosť náš pracujúci
ľud vie správne oceniť. Svoju vďačnosť
vláde prejavuje vo zvýšenom pracovnom úsilí.
Nadšený nástup za prevedenie dvojročnice
do 28. októbra je najdôraznejším svedectvom
pevnej a nedeliteľnej jednoty vlády s ľudom.
Táto vernosť a oddanosť ľudu svojej vláde,
vláde Klementa Gottwalda, je zárukou úspešnej
výstavby našej oslobodenej vlasti. Je to záruka
šťastnej a radostnej budúcnosti všetkých
Čechov a Slovákov v nedeliteľnej ľudovo
demokratickej republike.
Podpredseda Komzala: Ďalej sú prihlásení
rečníci: Hodinová-Spurná, dr. Němec,
Baláž, Vojanec, Valo, Nedoma, dr. Berák, Kapoun,
Tymeš, Parez, Ledl, Sajal, Sova, dr. Kácl, Horák,
Jungwirthová, Musil, dr. Bláha, Trojanová-Genyková,
Kovář, V. David a Cígler.
Udeľujem slovo prvej rečníčke, paní
posl. Hodinovej-Spurnej.
Posl. Hodinová-Spurná: Přikročujeme
k uskutečnění největšího
sociálního díla naší lidově
demokratické republiky, k uzákonění
národního pojištění. Necelé
dva měsíce po únorových událostech,
po tomto slavném vítězství našeho
lidu nad naší domácí i zahraniční
reakcí, stává se národní pojištění
skutečností. Je to další důkaz,
co všechno a za jak krátkou dobu může
vykonat náš lid, jeho vláda a jeho parlament,
jsou-li odstraněni ze svých rozhodujících
posic ve vládě, parlamentě a ve veřejném
životě vůbec, odpůrci lidově
demokratického režimu, kteří otravovali
naše politické ovzduší a ztěžovali,
ba znemožňovali jakoukoliv plodnou budovatelskou práci.
Myšlenka národního pojištění
se zrodila v době, kdy ještě trvala válka,
když se sešla na osvobozeném území
v Košicích první vláda Národní
fronty Čechů a Slováků. Byli to právě
komunisté, kteří už tehdy prosadili
v košickém vládním programu zásadu,
že všichni pracující bez rozdílu
budou zabezpečeni pro případ nezaměstnanosti,
nemoci, úrazu, invalidity nebo stáří.
Přitom košický program předpokládal,
že lze národní pojištění
uskutečnit pouze po etapách, poněvadž
v době, kdy ještě trvala válka, nebylo
možno předem odhadnout, kdy naše země,
těžce poškozená válkou, bude moci
obnovit svůj hospodářský a sociální
život. A opět komunista ministr dr. Šoltész
dal již v roce 1945 vypracovat tak zvanou organisační
osnovu, která odstraňuje dosavadní administrativní
a organisační roztříštěnost,
slučuje všechny dosavadní pojišťovací
ústavy v jedinou Ústřední národní
pojišťovnu a svěřuje správu pojišťovny
přímo pojištěncům. Ačkoliv
osnova tohoto organisačního zákona byla schválena
vládou 26. dubna 1946 a byla předložena ještě
Prozatímnímu národnímu shromáždění,
nebyla již tímto sborem projednána, poněvadž
jeho funkce skončila se zřetelem na květnové
volby v r. 1946. Když se pak na podzim vláda musila
znovu zabývat touto osnovou, ukázalo se, že
tu vznikly potíže politického rázu.
Šlo zejména o otázku voleb do zastupitelských
sborů pojištěnců, kde národně
socialističtí zástupci požadovali, aby
volby nebyly volbami zájmovými, nýbrž
volbami politickými na podkladě kandidátních
listin jednotlivých politických stran. I při
dalším projednávání osnovy zákona
o národním pojištění nemocenském,
která byla vypracována též v první
polovině r. 1946, kladla reakce, která mezitím
vnikla do některých politických stran, celou
řadu překážek. Proto bylo našimi
zástupci prosazeno, aby se věcí zabývala
Národní fronta za účasti zástupců
ÚRO, a bylo usneseno, že se národní
pojištění uskuteční jako společné
dílo Národní fronty a že nemá
býti předmětem politických licitací.
Tehdy přišla komunistická strana též
s návrhem, aby národní pojištění
bylo uskutečněno najednou a aby zejména urychleně
byla vypracována osnova o důchodovém národním
pojištění s okamžitou platností
i pro osoby samostatně výdělečně
činné, to znamená pro rolníky, živnostníky
a příslušníky svobodných povolání.
Komunistická strana přišla s tímto návrhem
proto, poněvadž si byla dobře vědoma,
že mají-li tyto vrstvy tvořiti nadále
spolu s dělnickou třídou hlavní páteř
Národní fronty, je nutno zajistit je pro všechna
nepříznivá období života, právě
tak jako vrstvy zaměstnanecké. A bylo to volání
vesnice, která tak živelně projevila touhu
po zajištění zemědělských
vrstev pro případ invalidity i stáří.
Komunistická strana přišla s tímto požadavkem
proto, že dosavadní konsolidace našeho hospodářství
a úspěšné plnění dvouletého
hospodářského plánu vytvořily
reálný podklad pro uskutečnění
celého národního pojištěni v
nejbližší době.
Byla proto ustavena zvláštní komise odborníků
Národní fronty a Revolučního odborového
hnutí za předsednictví soudr. dr. Gallase
a tato komise během roku 1947 vypracovala celou osnovu
zákona o národním pojištění
důchodovém, přepracovala osnovu organisační
i nemocenskou a vykonala tak veliký kus práce. Koncem
roku 1947 se však při jednání této
komise projevily nepříznivé vlivy blížící
se vládní krize, čímž bylo toto
jednání znovu ztíženo. Zpátečnické
elementy se snažily všemi prostředky znemožnit
konečnou dohodu o všech osnovách a tím
i uzákonění národního pojištění
ještě před volbami.
Chtěla bych jen krátce nastínit, jakých
metod používali odpůrci národního
pojištění k uskutečnění
svých cílů. V denním tisku některých
politických stran byla zahájena soustavná
kampaň neseriózními a falešnými
články, z nichž měli čtenáři
nabýti dojmu, že příští
národní pojištění přinese
zhoršení proti dosavadnímu stavu. Znamenalo
to pouze důsledné provádění
bohapusté demagogie a licitace, jak o ní hovořil
předseda vlády Klement Gottwald. Mělo
totiž býti rozdáváno neomezeně
z cizího, aby tak došlo k úpadku našich
státních financí a celého hospodářského
života a aby pracující vrstvy byly záměrně
poštvány proti komunistické straně,
která jako zodpovědný hospodář
se samozřejmě musela bránit proti těmto
licitačním návrhům. Zároveň
se postavili někteří zástupci těchto
stran v komisi Národní fronty proti uskutečnění
důchodového národního pojištění
z toho důvodu, že prý finančně
není zajištěno a pro naše hospodářství
je neúnosné. Čím více se přibližovala
otevřená vládní krize, tím
více bylo jasné, že zástupci starého
řádu chtějí zabránit uskutečnění
národního pojištění stůj
co stůj.