Čistě populační je také ustanovení,
že manželé žádající
o podporu nesmějí být starší
35 let. Uznávám, že i osoby starší
by této pomoci často potřebovaly; avšak
záruku, že dají národu zdravé
a silné potomstvo, nám dávají hlavně
lidé mladí.
Výlučně sociální povahu má
ustanovení, že podpora se poskytuje pouze osobám
sociálně slabým, které si nemohou
zařídit domácnost z vlastních prostředků.
U osob poměrně dobře situovaných ztratila
by podpora svůj účel, poněvadž
dostatek hmotných prostředků by způsobil,
že by se nesnažili zrozením většího
počtu dětí získat výhody ze
zákona plynoucí. Opět populační
stránka vystupuje nám v ustanovení, že
podpora se neposkytuje notorickým alkoholikům a
osobám trpícím chorobou, která by
mohla míti nepříznivé důsledky
pro zdraví potomstva. Poněvadž stát
má převážný zájem na zdravých
dětech nehodlá podporovat manželství,
z nichž by vzešlo s největší pravděpodobností
potomstvo méněcenné.
Státní záruka, která je jednou složkou
státní podpory, je opět zařízením
sociálním. Touto státní zárukou
se nemajetným novomanželům, jimž by bez
ručitele žádný peněžní
ústav zápůjčku neposkytl, umožní
levný dlouhodobý úvěr. I když
se manželům nenarodí žádné
dítě, bude přece pro ně zápůjčka
výhodná nízkými úroky.
Státní příspěvek, který
je druhou složkou státní podpory, je naproti
tomu úpravou výlučně populační.
Stát tu velmi štědře odměňuje
manžely za narození každého dítěte
v manželství, nebo v určitých případech
i před uzavřením manželství.
Můžeme předpokládat, že toto ustanovení
Bude mocnou pobídkou pro vzrůst populace. Aby však
bylo nejen podpořeno zvýšení počtu
dětí, ale aby byl brán i zřetel na
zdraví dětí a tím i na snížení
kojenecké úmrtnosti, stanoví zákon,
že se dítě musí dožít věku
jednoho roku, aby stát poskytl na ně příspěvek
ve výši 1/6 původní
výše zápůjčky.
Sociálním hlediskem je též vedeno ustanovení,
že se stát bude přesvědčovat,
zda bylo peněz skutečně použito na založení
domácnosti. Tím se zabrání zneužívání
dobrodiní zákona nesvědomitými manžely.
Z těchto několika ukázek je patrno, jak významně
zasáhne nový zákon do svízelných
poměrů velké většiny mladých
manželství a umožní jim, aby už v
začátcích svého nového života
mohla žíti co nejlépe, poněvadž
podle znění zákona může jeho
dobrodiní používat velmi široký
okruh osob, můžeme tuto osnovu přivítat
jako další významný krok v soustavném
budování naší sociální
péče a současně i jako důležitého
činitele v úpravě otázek populačních.
(Potlesk.)
Podpredseda Komzala (zvoní): Ďalším
rečníkom je p. posl. Zupka. Dávam
mu slovo.
Posl. Zupka: Slávne ústavodarné Národné
shromaždenie, panie a páni!
Naše nové hospodárske a spoločenské
zriadenie ďalekosiahle obmedzilo možnosť vykorisťovania
cudzej práce. Znárodnením priemyslu bola
práca oslobodená od nepracujúcich príživníkov
a stala sa zdrojom blahobytu celého národa. Táto
skutočnosť priniesla prenikavé zmeny aj v oblasti
sociálnej politiky.
Meštiacky liberalizmus odstránil nevoľníctvo
a zdanlive oslobodil človeka. Pracujúci človek
bol osobne slobodný, ale existenčne bol vydaný
ľubovôli zamestnávateľa. Meštiacke
liberalistické zákony maly len jedno na zreteli:
zaistiť kapitalistom plnú podnikateľskú
slobodu. Výrobné prostriedky a pracovná sila
boly neobmedzenou podnikateľskou špekuláciou
využité pre hromadenie bezpracných ziskov.
Sprievodným zjavom podnikateľskej bezohľadnosti
boly nezamestnanosť a sociálna bieda pracujúcich
vrstiev. Proti týmto neblahým následkom kapitalistického
vykorisťovania sa robotníctvo bránilo a bojovalo
organizovane v odborovom hnutí. Prvé sociálne
zákony dosiahli pracujúci tvrdým a vytrvalým
bojom odborárov.
Na sociálne zákonodarstvo sa ešte donedávna
hľadelo ako na humánne a veľkodušné
zriadenie meštiacko-liberalistického systému.
Vo skutočnosti mala vládnuca buržoázia
s celým sociálnym zákonodarstvom len toľko
spoločného, že proti nej bolo vybojované
a bojom proti nej udržiavané a zlepšované.
Celé existujúce sociálne zákonodarstvo
je produktom triedneho boja robotníctva. Jeho rozsah a
účinnosť boly a sú úzko spojené
so silou robotníckeho hnutia. Touto skutočnosťou
bolo určené aj jeho základné poslanie.
Základnou úlohou sociálnej politiky za meštiackej
demokracie bolo zmierniť sociálnu biedu zapríčinenú
kapitalistickým vykorisťovaním. V ľudovej
demokracii poslanie sociálneho zákonodarstva sa
podstatne odlišuje od svojho poslania v minulosti. Našou
úlohou nie je zmierniť sociálnu biedu, ale
ju odstraňovať a celkom znemožniť jej vznik;
to znamená, že sa musíme starať o všeobecné
zvýšenie životnej úrovne ľudu. Predpoklady
k tomu vytvoríme úspešným prevedením
dvojročnice. Preto i základné úlohy
sociálnej politiky sú dané dvojročným
budovateľským plánom.
V dejinách ľudstva javí sa práca ako
tvoriteľka všetkých statkov nevyhnutne potrebných
pre ukojenie každodenných potrieb človeka.
Nielen existencia pracujúceho človeka, ale celého
ľudstva sa zabezpečuje len tvorivou prácou.
Práca bola, je a bude základom ľudského
bytia a hnacou silou spoločenského vývoja.
Vznesené poslanie práce v prospech celku pociťujeme
len vtedy, keď jej plody sú spravodlivo rozdelené,
keď dôsledne bude sledovaná zásada, že
blahobyt jednotlivca nie je spravodlivý, kým nie
je zabezpečený blahobyt celku.
Za kapitalizmu vykonáva prácu robotník, ale
blahodarný výsledok jeho práce si prisvojuje
kapitalistický zamestnávateľ. Plnú hodnotu
svojej práce môže dostať len pracujúci,
ktorého robota je oslobodená od nepracujúcich
príživníkov.
Naša víťazná národná revolúcia
prenikave obmedzila možnosť priživovať sa
na cudzej práci. Tým obmedzila i možnosť,
aby si jednotlivci budovali aj blahobyt na biede druhých.
Našej novej sociálnej politike pripadá úloha,
postarať sa o spravodlivejšie rozdelenie národného
dôchodku.
Od oslobodenia sme prijali celý rad zákonov a opatrení
v tomto smere. Výsledok týchto zákonov sa
prejavuje vo všeobecnom zvýšení životnej
úrovne pracujúcich vrstiev národa. Jedným
z týchto ľudu prospešných opatrení
je aj vládny návrh zákona o štátnej
podpore mladomanželom, ktorý má prispieť
k riešeniu populačného problému.
I keď vývoj techniky dosiahne sebaväčšiu
dokonalosť, základom každej výroby ostáva
predsa ľudská práca. Pracovná sila je
najcennejším kapitálom národa. Starosť
o jej zachovanie a nahradenie novou silou je prvoradou úlohou
našej zdravotnej a sociálnej služby. Preto riešenie
populačného problému je jednou z najdôležitejších
úloh novej sociálnej politiky. Na jednej strane
treba vytvoriť priaznivé predpoklady pre zvýšenie
prodnosti. Na druhej strane zase treba postupne odstraňovať
príčiny vysokej dojčenskej úmrtnosti.
Mnoho sa už napísalo o boji proti anjeličkárom,
o manželskej láske, o pokojnom a riadnom manželskom
spolunažívaní, o šťastnej rodine
a zdravých potomkoch. Boly to len prázdne slová,
kým sa nepristúpilo k odstráneniu sociálnych
príčin toho zla, ktoré znemožnilo uzavierame
sňatkov a rozvrátilo pokojný život rodiny.
Fašisti a iní protivníci socializmu strašili,
že nový socialistický spoločenský
poriadok by znamenal rozvrat rodinného života, znamenal
by odstrašujúci úpadok morálky a hrob
všetkých hlbších ľudských
citov. Tak sa opovážili ohovárať socializmus
a komunizmus tí, ktorí bránili a chceli zvečniť
panské poriadky, ktoré bránili mladým
ľudom v tom, aby mohli uzavrieť sňatok, mohli
založiť rodinu, tí, ktorí učinili
z lásky tovar, predmet nákupu a predaja.
Zákon, ktorý dnes ideme odhlasovať, je iba
ďalším dôkazom, že iba socialistický
spoločenský poriadok vytvára hmotné
predpoklady k novej, vyššej ľudskej morálke,
dáva možnosť, aby mladí ľudia mohli
mať radosť zo života, aby mohli založiť
šťastnú a pevnú rodinu ako základ
socialistickej spoločnosti.
Väčšina názorov shoduje sa v tom, že
včasné uzavieranie manželstiev je znemožňované
predovšetkým nedostatkom finančných
prostriedkov, potrebných pre založenie rodinného
krbu.
Nemožnosť zaobstarať potrebné zariadenie
a vybavenie domácnosti vplýva na mladých
ľudí v takej miere, že stále viac a viac
odkladajú uzavretie sobáša. Sňatky takto
odďaľované často sa vôbec neuskutočnili,
alebo došlo k ich uzavretiu len vo vyššom veku.
Toto malo za následok sníženie predpokladov
pre normálnu pôrodnosť a pre riadnu výchovu
väčšieho počtu detí.
Na slovenskú mládež tieto okolnosti doliehali
dvojnásobnou váhou. Slovensko v minulosti nestačilo
obživiť deti svojho národa a bolo známe
ako krajina nadbytku pracovných síl. Slovenský
pracujúci človek musel hľadať svoju obživu
v cudzine. Veď štatistika jasne hovorí o tom,
že ročne sa vysťahovalo zo Slovenska 15.000 až
20.000 osôb. Boli to zväčša mladí
ľudia, ktorí vyvandrovali, ako sa hovorilo, hľadať
v cudzine šťastie, ktoré nemohli nájsť
doma. Mnohí z nich sa vo svete stratili a tí, čo
sa vrátili, prichádzali obyčajne s podlomeným
zdravím.
Tieto pomery vyvolala a udržiavala ľudu nepriaznivá
hospodárska štruktúra Slovenska. Škodlivý
vplyv týchto pomerov na populáciu najjasnejšie
vyjadrujú nasledujúce číslice. Plodnosť
obyvateľstva na Slovensku bola pomerne vždy vyššia
ako v českých krajinách. Na všeobecnom
vzraste obyvateľstva sa to len preto neprejavilo, lebo úmrtnosť
detí a najmä dojčiat do 1 roku ďaleko
prevyšovala úmrtnosť v českých
krajinách. Napríklad v roku 1930 zomrelo v Čechách
dovedna 95.638 osôb. Z toho detí do 1 roku 16.344,
čo je 17,1 %. V tom istom čase na Slovensku z 52.268
zomretých osôb bolo 15.636 detí, čo
je 29,9 %.
Takou obžalobou pomerov na Slovensku je aj úmrtnosť
detí vo väčších mestách.
V roku 1946 narodilo sa v českých veľkomestách
16,3 % všetkých v Čechách narodených
detí. V Prahe činila v roku 1946 dojčenecká
úmrtnosť - to znamená, že zomrelo zo živo
narodených detí - do 1 roku 5,8 %, zatiaľ čo
v Bratislave činila dojčenecká úmrtnosť
10,7 %. Táto okolnosť svedčí o horších
sociálnych pomeroch nielen na slovenskom vidieku, ale aj
vo väčších mestách. K tomu chcem
ešte dodať, že viac ako 1/3
všetkých narodených detí narodilo sa
na Slovensku matkám starším ako 30 rokov.
Keď venujeme pozornosť pomeru slobodných k ženatým,
dostávame nasledujúci obraz: Z celkového
počtu obyvateľov na Slovensku máme slobodných
mužov 57,3 %, ženatých len 39,5. Aj tento pomer
prejavuje sa v Čechách v prospech ženatých.
Počet slobodných v Čechách činí
51 % z celkového počtu obyvateľstva a ženatých
44,7 %. Na Slovensku počet rozvedených a ovdovelých
činí 17,7 % oproti 6,2 v Čechách.
Som presvedčený, že spoločným
úsilím dosiahneme odstránenie týchto
neblahých pomerov a privodíme obrat k zdravému
vývoju populačnej krivky aj na Slovensku. Ľudovo-demokratický
poriadok pristúpil k prestavbe hospodárskej štruktúry
Slovenska. Uskutočnenie budovateľského programu
Gottwaldovej vlády postupne spriemyselňuje Slovensko.
Pracovných príležitostí, ktorých
na Slovensku bol vždy nedostatok, rýchle pribúda.
Nové a nové desiatky tisícov ľudí
je z poľnohospodárstva zapojených do priemyselnej
výroby.
Je pravda, že trvá dlhší čas, kým
tieto sily získajú odborné znalosti a dosiahnu
určitú kvalifikáciu a tým aj vyšší
zárobok. Sú to zväčša mladí
ľudia. S radosťou vstupujú do zamestnania v nádeji,
že ich existencia bude zaistená. Mnohí z nich
bez vlastnej viny sú odkázaní dlhú
dobu pracovať ako pomocní robotníci za pomerne
nižší zárobok. Také zamestnanie
nedáva pracujúcemu pocit existenčného
zabezpečenia. Takouto existenčnou neistotou mučeným
poskytuje nový zákon istotu a stáva sa ich
oporou.
Druhou prekážkou uzavierania manželstiev je nedostatok
bytov, ktorý najmä teraz po vojne vo väčších
mestách nadobudol katastrofálnych rozmerov. Nedostatok
bytov má byť zmiernený stavebnou dvojročnicou.
V rámci dvojročnice je bytová výstavba
zameraná predovšetkým na cieľ pomôcť
sociálne slabším a menej náročným
vrstvám obyvateľstva. Starosť o to, aby výstavba
bytov pokračovala v riadnom tempe a aby byty prideľovali
v primeranom počtom aj mladým manželom je ďalší
cenný príspevok k riešeniu populačného
problému.
Naša republika potrebuje silnú a zdravú armádu
budovateľov. Musíme začleniť do pracovného
procesu pokiaľ možno najväčší
počet pracujúcich a nielen začleniť!
Chceme dosiahnuť, aby práca bola vykonávaná
s radosťou a nadšením. Chceme, aby sa jasná
životná perspektíva opierala o pevne zaistenú
existenciu celku ako aj jednotlivca. Chceme, aby sa žilo
lepšie a radostnejšie. Na tom pracuje naša vláda
a to sleduje aj naše sociálne zákonodarstvo.
Zákon, ktorý ideme odhlasovať, má trojnásobný
význam. Význam sociálny, morálny a
význam národný.
Tento zákon je ďalším kladom k radostnému
vzostupu slovenského národného života
tým, že pomáha zvýšiť živú
podstatu národa. Dáva ľuďom možnosť,
aby našli svoj chlieb, živobytie doma a neodcudzili
sa svojmu národu tým, že musia ísť
do zahraničia za skyvou chleba.
Preto obzvlášť my, Slováci, vítame
tento zákon ako ďalší významný
úsek plánovitej výstavby našej novej
národu a ľudu prospešnej politiky.
Podpredseda Komzala (zvoní): Ku slovu nie
je už nikto prihlásený. Rozprava je skončená.
Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi k odst. 6 za výbor
soc.-zdravotnícky, posl. dr. Bláhovi.
Zpravodaj posl. dr. Bláha: Vzdávám
se slova.
Podpredseda Komzala: Udeľujem slovo k doslovu zpravodajcovi
k odst. 6 za výbor rozpočtový, posl. Skaunicovi.
Zpravodaj posl. Skaunic: Vzdávám se slova.
Podpredseda Komzala: Udeľujem slovo k doslovu zpravodajcovi
k odst. 7 za výbor soc.-zdravotnícky, posl. Kolářovi.
Zpravodaj posl. Kolář: Vzdávám
se slova.
Podpredseda Komzala: Udeľujem slovo k doslovu zpravodajcovi
k odst. 7 za výbor rozpočtový, posl. Stopkovi.
Zpravodaj posl. Stopka: Vzdávám se slova.
Podpredseda Komzala: Vykonáme teraz oddelene hlasovanie
o každej zo spoločne prerokovaných predloh.
Ústavodarné Národné shromaždenie
je spôsobilé sa usnášať.
Budeme hlasovať o odst. 6 poriadku.
6. Hlasovanie o osnove zákona o zálohovaní
výživného deťom (tlač 1104).
Zpravodajcom za výbor soc.-zdravotnícky je posl.
dr. Bláha, za výbor rozpočtový
posl. Skaunic.
Sú niektoré návrhy opráv alebo zmien
textových?
Zpravodaj posl. dr. Bláha: Nejsou.