Keď v roku 1848 bol roľník formálne zbavený svojich ťažkostí, keď boly preňho zákonom upravené pomery, nebolo to prakticky prevádzané tak, aby to pomohlo človeku na pôde pracujúcemu. Naopak, boly nežičlivci, ktorí ďalej vykorisťovali a odierali nášho človeka a márne sa on dovolával práva a všetkého toho, čo by mu bolo podľa práva patrilo, lebo nemal dostatok zástupcov, ktorí by ho boli na vyšších fórach zastupovali a zaňho mienku jeho tlmočili. Napriek tomu všetkému menovite slovenský roľník po odstránení poddanstva r. 1848 volal: "Ja som pyšný že som Slovák, moje plemä ladné 100 miliónov duší číta, nad pol svetom vládne!" Tu sa ozýval slovanský duch, menovite v našom roľníckom ľude, ktorý nemal inej mienky, iného zamerania ako dať dohromady veľkú slovanskú rodinu, ktorá by na stáročia a tisícročia zabezpečila človeka túžiaceho po slovanskej rodine. (Potlesk.) "Čo roľník, to Slovan", ako to zdôraznil Samo Chalúpka, bolo stelesnením pokoja, mieru a svojeti.

Vážení priatelia, slávna snemovňa, keď sa trochu vhĺbime do minulosti, musíme si priznať, že naši predkovia, ktorí dnes už ležia pod krížami machom zarastení, volali po Slovanstve, túžili po veľkej slovanskej rodine. Nestalo sa to však skutkom, lebo doby minulé boly k tomu nevďačné a nevedeli túto veľkú slovanskú rodinu, tento veľký káder roľníckych ľudí - a menovite roľníckych, keďže vtedy nebolo priemyslu - dať dohromady.

A keď milí priatelia, vážená snemovňa, roku 1948 ideme roľníkovi účinne pomôcť, splňuje sa tým storočná túžba, splňuje sa tým túžba našich predkov. Oni len túžili po týchto opatreniach, ale my sme sa dožili skutkov.

S tohto miesta bolo už mnoho povedané za nášho roľníka, ale mnoho sa hovorilo o roľníkoch len za tým účelom, aby mnohí neúprimní ľudia na tom budovali svoje politické kariéry, ale nechceli, aby s tohto miesta boly odhlasované zákony, ktoré chcú pomôcť nášmu drobnému ľudu českému a slovenskému. Dnes prichádzame s účinnou pomocou, prichádzame s reformami, ktoré poslúžia nášmu ľudu a neposlúžia veľkopanským špekulantom. Som presvedčený, že teraz v Národnom fronte v úprimnej spolupráci bude skutočné porozumenie pre nášho roľníka, ktorý očakáva od týchto zákonov účinnú pomoc.

Drahí priatelia, slovenský roľník nechce a ani v minulosti nechcel veľkopanskú a veľkostatkársku politiku. On bol proti nej, ale politická situácia, rzne politické smery tiahly určité skupiny našich ľudí tam, kde by neboli mali byť. Preto si dovolím zdôrazniť - keďže slovenský a český roľník nechce mať veľkostatkársku politiku - výrok Karla Havlíčka Borovského, ktorý povedal: "Nechoď, synku, s pány na led, mnohý příklad máme, neboť pán spadne a sedlák si za něj nohu zláme." Vážení pánovia, už viac si sedliak za pánov nohy na ľade lámať nebude. Už skončila a pominula doba, kedy roľník, poctive pracujúci na pôde, poctive mysliaci a poctive držiaci svoj štát, svoj národ, bol otrokom a bol zavádzaný. Táto doba už prestala. Dovolím si, drahí priatelia, tvrdiť, že na Slovensku s pôdou, ktorá patrila našim praotcom a otcom, disponovali ľudia, ktorí nemali blízko k nášmu ľudu, ľudia, ktorí boli skôr nepriatelia slovenského roľníckeho ľudu. Na Slovensku disponovala s pôdou šľachta, statkári a politickí zbohatlíci či politickí penzisti. Táto doba týmto zákonom, ktorý tu máme predložený, skončila. Myslím, že so mnou súhlasíte, keď hovorím, že nebudeme brať statkárom existenciu. Môžem povedať otvorene, že sme za to, aby svoju existenciu mali, ovšem aby si ju vybudovali vlastnými rukami a nie aby ju budoval za nich drobný sedliacky človek.

Roľník právom žiada pôdu do vlastných rúk, lebo bola odňatá jeho predkom, otcom, dedom a pradedom, bola im - otvorene to zdôrazňujem - ukradnutá a oni sa stali na pôde len otrokmi zemepánov, šľachty a zbohatlíkov. Ešte i dnes, v dvadsiatom storočí, keď sa objavujú moderné, pokrokové sociálne zákony, nachádzame také statkárske miesta, kde je statkár tlstý, žena tlstá, deti tlsté, voly tlsté, kravy tlsté, všetko tlsté, len zamestnanci, po slovensky povedané, len bíreš je chudý. Táto doba pominie opatreniami, ktoré sa tu robia v prospech nášho drobného roľníckeho ľudu. Ja sám som bol 6 rokov poľnohospodárskym sezónnym robotníkom, ktorý spával v maštali, a viem, že nebolo porozumenia pre mňa ako robotníka. Teda smelo a otvorene sa hlásim k týmto zákonom a hovorím tu i za Stranu slovenskej obrody, že my kľudne, s plným vedomím budeme hlasovať za tieto zákony, za tieto opatrenia, ktoré navždy dajú do poriadku tú nepoctivosť ktorá sa tu diala v minulých storočiach.

A teraz, vážení priatelia, trocha k zákonom.

Komasácia v starých časoch pomáhala statkárom utlačovať malých. Kto ste boli na Slovensku, iste sa dobre pamätáte alebo ste mali možnosť vidieť z auta, z vlaku veľké, krásne polia ležiace podľa ciest a tratí, ktoré patrili veľkostatkárom, a drobný roľník vzhľadom na komasáciu, robenú za nepoctivých ľudí v minulosti, bol vyhnaný do hôr, a videli ste len drobné, malé pásiky, ktoré patrili ľudu, na ktorých sa nemohol statočne a poriadne uživiť. Táto komasácia nebola šťastná, nebola dobrá. Dnešná nová komasácia urobí cisársky rez, aby sa skončila protekcia, ktorá panovala v minulosti, aby sa odčinili krivdy, ktoré sa páchali na našich ľuďoch, drobných roľníkoch v minulosti.

Prvá pozemková reforma nebola tiež dobrá, nebola úplná, lebo slúžila politickým kortešačkám. Pozemková reforma bohužiaľ bola taká, že sa dávali pozemky tomu, kto ako na tribúne rečnil, a nedávala sa pôda tomu, kto ju chcel poctivo obhospodarovať. Minulosť bola taká - ja si to dovolím tvrdiť - že ju možno nazvať nepoctivosťou; nechcem sa zle vyjadriť, ale len tak letmo po sedliacky poviem, že bola len kmínstvom a ničím iným.

Druhá pozemková reforma, vážená snemovňa, je dôslednejšia a vyrieši tie problémy, ktoré nám tu minulosť zanechala. Nová pozemková reforma v republike Československej, oslobodenej, kde vládne ľud, kde sa uplatňuje vôľa ľudu, bude prevedená tak, ako si to ľud sám praje: teda pôda bude daná ľuďom, roľníkom do úžitku, aby na nej pracovali, aby vytvárali hodnoty pre seba a pre svojich spolubližných, teda roľník pre robotníka, živnostníka, inteligenta, aby takto pominuli všetky medziobchody medzi producentom a konzumentom, aby pôdohospodársky výrobok, ktorý patrí jeho spolublížnym, im bol daný priamo, rovno a nebol dávaný cez šmelinárske ruky.

Sceľovací zákon, vážená snemovňa, má ďalekosiahly význam menovite pre Slovensko, kde sa nachádzajú aj také hospodárstva, že majiteľ hektárov pozemkov má pozemnoknižne 120-130 parciel, takže nie je možné, aby na takýchto malých páskoch mohol hospodáriť tak, ako by to dnešná pokroková doba vyžadovala. Sceľovací zákon prinesie celkom iný tvar, celkom iné ovzdušie na naše dediny a v budúcnosti myslím krátkej budeme môcť hrdo povedať, že to bola práca parlamentu, práca Gottwaldovej vlády a ministra Ďuriša, ktorý sa snažil úprimne a nefalšovane vyriešiť tieto problémy, ktoré sa tu vyskytovali a vyskytujú. (Potlesk.)

Čo sa týka úpravy vlastníctva, dovolím si tvrdiť, že sme boli zavádzaní vtedy, keď nám bolo povedané, že Gottwaldova vláda, pán minister Ďuriš a komunistická strana to úprimne nemyslela so súkromným vlastníctvom: Oni vás dostanú o súkromné vlastníctvo, neverte im! - A dnes vláda zostavená poväčšine z komunistickej strany, vláda Gottwaldova, zaručila do 50 ha súkromné vlastníctvo; teda týmto vyvrátila všetky krivdy a ohovárania, ktoré boly v minulosti, že komunisti nemajú zmysel pre súkromné vlastníctvo.

Ja sám sa priznávam tu s tohto miesta, že som tiež pochyboval, lebo som bol takto dirigovaný, takto vedený, a dnes som sa presvedčil podľa týchto osnov, že som nemal pravdu, že som bol zavádzaný. Ja sa tiež viem kľudne priznať k chybám. Priatelia drahí, keď táto otázka súkromného vlastníctva bola vyriešená, celkom otvorene, úprimne a po chlapsky sa priznávam, že vláda Klementa Gottwalda si zasluhuje od nášho československého roľníctva úcty a oddanosti. (Potlesk.)

Zákon o roľníckom úvere má nesmierny dosah, lebo úver je u nášho roľníctva tak ako krv v tele a nemať peňazí, nemať prevádzkového kapitálu, roľník by bol nemožný, nemohol by podnikať, nemohol by kúpiť stroje, nemohol by sa hýbať a stal by sa len primitívnym. Pravda, roľnícky úver teraz vyrieši tieto otázky, a ja predpokladám, že vyrieši aj tú nepoctivosť, ktorú úžerníci, lichvári, banky a jednotlivci presadzovali, že okrádali nášho drobného roľníka, a na mnohých miestach sa stávalo, že zbytočne bolo súkromné vlastníctvo zapísané pozemnoknižne, a ak nemohol platiť, zobrali mu, predali mu pôdu, vyhodili ho na ulicu. Keď roľnícky úver je tu podľa zákona daný, je tu daná možnosť a nemusí mať nikto obavu, že by ho niekto vyhodil na ulicu, že by s niekým bolo pokračované tak ako s človekom, ktorý si zasluhuje pomsty. Nie! Vidím tu pravý opak, že je snaha pomôcť nášmu roľníckemu ľudu, najpočetnejšej zložke národa, ktorá je vždy verná a bude verná štátu, v ktorom žije, teraz v Československej republike, a preto si tohoto aj zasluhuje, a ja môžem len ďakovať s tohto miesta pánu ministrovi Ďurišovi a pánu ministrovi financií, že majú porozumenie pre široké vrstvy nášho roľníckeho ľudu, z ktorého som i ja.

Na týchto úžerníkov, lichvárov, ktorí v minulosti páchali krivdy, myslím, príde rad, a tie hodnoty, ktoré získali nepoctivým spôsobom od našich drobných ľudí, budú im vzaté. Myslím, že je demokratické vziať kradnuté veci poctivých ľudí, že je demokratické, keď sa siahne tam, kde sa nachádza majetok nie poctivou prácou získaný, ale nadobudnutý švindlom.

Vážená snemovňa, zákon o roľníckej dani odstráni kapitalistický byrokratizmus, ktorý tu bol a na ktorý sa najviac naši roľníci ponosovali, na ktorý sa najviac sťažovali, lebo náš roľník, ktorý chce pracovať, nemá rád prílišný byrokratizmus, ktorý ho otravuje zo dňa na deň, ktorý mu strpčuje život, lebo nemá účtovníka, je sám. A preto chce platiť dane nie byrokratickým spôsobom, ale bez neho, a ten nám nahradzuje zákon o daniach, ktorý oslobodí naše široké vrstvy roľníckeho ľudu od týchto poplatkov, ktoré tu robili len ťažkosti a strádania v našom roľníckom stave.

Vážená snemovňa! Roľník si zasluhuje účinnej pomoci, lebo je to vlastne oddaný človek, roľník neuteká do zahraničia, má čisté svedomie, a tí, ktorí utekajú do zahraničia, otvorene tvrdím, že sú zbabelci, že opustili loď a nezostali hrdo na tejto lodi, či sa potopí lebo nepotopí. Roľník zostal tu, nech sa robí čokoľvek, a zostanú tu i jeho úprimní a poctiví reprezentanti. Neboja sa ničoho, neboja sa vojny, neboja sa intríg. vedia len jedno, že v tomto štáte žije a že za tento štát bojoval. Roľník s robotníkom chce poctivo držať tento štát bez vykorisťovateľov, bez darebákov, ktorí nemajú úprimný úmysel ani pre štát ani pre pracujúcu triedu. (Potlesk.)

Roľník zostane verný svojmu rodu, republike a veľkej slovanskej rodine, ktorá bola pýchou našich predkov a je skutkom našej generácie.

Dovoľte, priatelia, aby som ku koncu zdôraznil, že to bude slovenský a český roľník, ktorý upevní navždy bratstvo Čechov a Slovákov v Československej republike. (Potlesk.) Roľník bude ten, ktorému sa nebude mcť povedať, že rozhoduje periféria slovenská a periféria česká. Naopak, minulosť našej periférie patrila tým malým, v budúcnosti periféria patrí tým veľkým. A preto tvrdím, že bude rozhodovať v Československej republike robotník, roľník, živnostník, úradník, teda gro národa, bez periférie.

Nakoniec celkom kľudne, otvorene a úprimne chcem prehlásiť, že Klub Strany slovenskej obrody bude za tieto zákony hlasovať úprimne, a praje si i v budúcnosti, aby takto všetky politické strany, všetci ľudia bez rozdielu politickej príslušnosti pracovali na upevnení Československej republiky, Slovanstva, a aby spoločným úsilím riešili sociálne reformy, pokrok a zaistili mier na večné časy pre Československú republiku a Slovanstvo.

Místopředseda dr. John: Ke slovu je dále přihlášen pan poslanec dr. Falťan. Uděluji mu slovo.

Poslanec dr. Falťan: Slávna snemovňa!

Dnešný deň bude veľkým dňom v histórii roľníckeho ľudu a svojím významom bude sa radiť medzi historické dni r. 1848. Pred sto rokmi začal zápas o roľnícku slobodu, ktorý však nebol ukončený. Dnes ľudovo-demokratický režim ukončuje tento zápas. Vynášame dnes zákon, podľa ktorého roľník dostáva všetky zbytky panskej šľachtickej a špekulačnej pôdy. Vynášame zákon o reforme roľníckych daní, ktorý znamená zjednodušenie daňového pokračovania a najmä citeľné sníženie daňových povinností pre roľníka. Vynášame zákon o roľníckom úvere, ktorý zabezpečí roľníka pred úžerou a exekúciami. Vynášame nie menej významný zákon o komasácii, ktorý zjednoduší a zľudoví komasačné pokračovanie.

Plníme tak vôľu českého i slovenského roľníka a uskutočňujeme dávne služby stotisícových más roľníckeho ľudu českého a slovenského.

V marci roku 1848 pod tlakom revolučného hnutia v Európe a pod bezprostrednou hrozbou vzmáhajúcich sa sedliackych rebélií, vyniesol uhorský snem celý rad zákonov, ktoré maly zmeniť feudálne a stredoveké poriadky v Uhorsku. Pre poddaný roľnícky ľud mal najväčší význam zákon zo dňa 18. marca 1848 poddanstva-urbáru. Poddaní stali sa vlastníkmi panskej pôdy, ktorú doteraz užívali - urbariálnych pozemkov. Štát zaplatil šľachte odškodné za zrušenie povinného robotovania, dežmy a rôznych povinností, ktoré mal poddaný sedliak voči pánom.

Oslobodenie roľníka z poddanstva v roku 1848 zostalo v mnohom ohľade len na papieri. Trvalo celé desaťročia, kým poddaní si vybojovali, aby ich zemepáni rešpektovali. Veľká väčšina najlepšej pôdy zostala v rukách malej hŕstky svetskej a cirkevnej šľachty. Pri segregácii sobrali páni pre seba najlepšiu pôdu a najlepšie lesy. Sotva sa však roľník dostal z otroctva šľachty a zemepána, upadol do otroctva kapitálu, bánk a veľkostatkárov. Z nevoľníka stal sa bíreš, zo želiara vysťahovalec. Miesto dereša a korbáča prišli exekúcie a hospodárska kríza. A tak pôda a národná sloboda zostali aj naďalej programom predchádzajúcich generácií slovenského i českého ľudu.

V roku 1848 patrilo roľníkom sotva 10 % všetkej pôdy a v roku 1895 bola na Slovensku rozdelená pôda tak, že 73 % roľníkov vlastnilo len 15 % pôdy, alebo že 99 % držiteľov pôdy malo len 50 % pôdy, kým 1 % šľachty vlastnilo 50 % všetkej pôdy. A tento stav sa nám uchoval až do r. 1918. Pozemková reforma v predmníchovskej republike nevyriešila tento problém. Agrárna šľachta oklamala roľníkov. Kým roľnícky prídel v priemere robil 11/2 ha, panská vrstva agrárnych mocipánov si pridelila zvyškové majetky v priemere po 133 ha a starým pozemkovým magnátom ponechala 500 a 1000 hektárové majetky. Tak sa stalo, že i po prevedení pozemkovej reformy vyše 30 % všetkej pôdy vlastnilo 1 % veľkostatkárov.

Ľudovo-demokratický režim začal prevádzať úpravu pozemkovej držby tromi stupňami pozemkovej reformy:

1. konfiškáciou pôdy Nemcov, Maďarov a zradcov,

2. revíziou starej pozemkovej reformy,

3. konečnou a trvalou úpravou pozemkového vlastníctva.

V roku 1930 mali sme na Slovensku do 200.000 vlastníkov pôdy s výmerou do 2 ha. Okrem toho okolo 50.000 deputátnikov a trvalých poľnohospodárskych robotníkov.

Pozemková reforma robí sa dnes v prvom rade v záujme tohto štvrť milióna drobných slovenských roľníkov a bezzemkov. Samozrejme, že celé tisíce roľníkov i s výmerou nad 2 hektáry dostávajú a dostanú prídel na doplnenie svojich nesebestačných majetkov. A s tohto hľadiska treba hodnotiť všetko naše úsilie o spravodlivú úpravu pozemkového vlastníctva.

Je pravda, že pozemkovú reformu mnohí považujú za krivdu na tých, ktorým sa pôda vyvlastňuje. Avšak je to len krivda domnelá, veď každá hospodárska reforma má tieto dve stránky: jednému uberá a druhému pridáva, aby sa tak odstránili krikľavé nesrovnalosti a vytvorili lepšie podmienky pre hospodársky a sociálny pokrok v spoločnosti. Aj zrušenie poddanstva považovali mnohí za krivdu, ba padali už vtedy poznámky, že je to dielo komunizmu. Spravodlivá pozemková reforma patrí preto medzi základné znaky dnešného ľudovodemokratického režimu.

Touto úpravou vlastníctva k pôde dostane pôda opäť svoje pravé sociálne poslanie v našom hospodárskom a spoločenskom poriadku. Kým vo feudalizme bola pôda zdrojom politickej moci a prostriedkom vykorisťovania poddaných, kým v kapitalizme slúžila špekulačným cieľom, k ukladaniu kapitálu, predražovaniu pôdy a vydieraniu bezzemkov vo forme árendy, stane sa pôda v ľudovo-demokratickom spoločenskom poriadku majetkom roľníkov, ktorí poctivou prácou na pôde nájdu svoje existenčné zaistenie. Pôda prestane byť nástrojom vykorisťovania a stratí svoj fetišistický charakter, ktorý jej vtiskla kapitalistická špekulácia a stane sa výrobným prostriedkom, ktorý bez práce je a zostane len mŕtvou hodnotou. Po prevedení tejto úpravy pôda už nebude slúžiť neodôvodneným a bezpracným ziskom k záhaľčivému životu a k vykorisťovaniu deputátnikov, bezzemkov a k útlaku maloroľníkov.

Prijatie tohto zákona bude najkrajšou oslavou storočného jubilea zrušenia poddanstva. Ak rok 1848 sa vpísal do dejín roľníckeho ľudu tým, že roľníctvo revolučnou cestou sa zbavilo tisícročnej nadvlády feudálnych pánov, rok 1948 slávnostne dovŕši storočný zápas slovenského a českého roľníckeho ľudu o pôdu a o svoju existenciu. Prijatím tohto zákona slovenská a česká dedina konečne a navždy sa zbaví triedy veľkostatkárov, ktorí po stáročia nad ňou vládli. S ňou zmizne zo života slovenského a českého národa najreakčnejšia politická sila, ktorá bola vždy nebezpečím našich národných a štátnych záujmov, a konečne pôda bude patriť len tým, ktorí na nej pracujú.

A táto úprava pozemkového vlastníctva má aj svoje hlboké mravné a kresťanské opodstatnenie. Zdá sa, že aj cirkev bude môcť dobre plniť svoje poslanie aj bez veľkostatkov, ba azda lepšie, ako ich plnila vtedy, keď mala veľkostatky. A tak ako pri úprave pozemkovej držby, tak i v ostatných odvetviach poľnohospodárskej politiky treba nám hľadať nové cesty.

Až do nedávna veľkostatkárska skupina a s nimi spriaznená skupina bankárov určovali osud nášho štátu a nášho roľníckeho ľudu. Mnoho drobných a stredných roľníkov uverilo krásnym rečiam agrárnických kortešov. Veď tak pekne hovorili o sedliackych halenách, o spoločných záujmoch vidieka, o československom bratstve, o jednotnej rodine atď. atď. Avšak zatiaľ, čo zvyškoví statkári hovorili v parlamente aj za drobných roľníkov, zatiaľ čo vrecká statkárov a priemyselníkov tučneli, zatiaľ drobný roľnícky ľud sa zadlžoval, vychádzal na bubon a túlal sa za podomovým obchodom, pomáhal pánom pri žatve a repe a volil smutný osud vysťahovalcov.

A na tejto ceste chcela pokračovať reakcia na Slovensku aj po oslobodení. Náš ľud však skoncoval s touto starou panskou falošnou tzv. roľníckou politikou. A dnes i na Slovensku sme sa dali na nové cesty, na cesty zabezpečenia lepšej budúcnosti pre nášho pracujúceho drobného a stredného roľníka. Biednemu osudu roľníckeho ľudu chceme urobiť koniec. Preto vykonávame pozemkovú reformu a preto naša vláda robí ďalšie opatrenia, medzi ktoré patria najmä nové roľnícke zákony, známe ako Ďurišove zákony, ktoré znamenajú novú históriu roľníckeho ľudu a novú cestu našej poľnohospodárskej výroby. Je to v prvom rade zákon o daňových úľavách pre roľníkov. Menšie dane a jednoduchšia daňová sústava budú znamenať veľkú pomoc najmä drobným a stredným slovenským roľníkom. Nový úverový zákon odstráni úžeru a nebezpečie exekúcií, ktoré tak ťažko gniavili našich roľníkov v minulosti. Súčasne tieto dva zákony umožnia väčšie investície v pôdohospodárstve, najmä do strojov, ktoré nutne potrebujú naši roľníci. Nový komasačný zákon vytvorí predpoklady pre rýchlu a spravodlivú komasáciu za účasti roľníkov. Bez komasácie nie je možné mechanizovať a bez mechanizácie nie je možné znížiť výrobne náklady v poľnohospodárstve a uľahčiť roľníkovi v jeho ťažkej a úmornej robote.

K týmto opatreniam druží sa aj ďalšie historické opatrenie našej vlády v prospech roľníkov, a to nemocenské a starobné poistenie pre roľníka v rámci národného poistenia. Týmto zákonom zavedie sa sociálna istota aj na naše dediny a sotrie sa tak jeden základný rozdiel medzi dedinou a mestom.