Uzákonenie týchto osnov bude znamenať významný
čin, ktorý dva dôležité piliere
nášho kultúrneho života - školstvo
a divadelníctvo zasadí na nové, duchu doby
a nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu
zodpovedajúce základy.
Českí a slovenskí pracovníci a celá
naša verejnosť s radosťou kvitujú, že
obnovená vláda Kl. Gottwald a popri tých
nesmierne vážnych hospodárskych, sociálnych
a roľníckych zákonoch, ktoré prejednávame,
nezanedbáva ani riešenie hlavných otázok
kultúrnej politiky, a že predkladá, poťažne
predloží Národnému shromaždeniu
osnovy kultúrnych zákonov, ktoré budú
znamenať vo svojom odbore otvorenie novej významnej
epochy.
Schválením osnovy divadelného zákona
splatíme časť svojho dlhu voči divadelným
pracovníkom i voči širokej verejnosti. Ide
o zákon naozaj moderný, vychádzajúci
zo zásady, že tak významný kultúrny
majetok, ako je divadlo, nemôže byť už nikdy
predmetom súkromno-kapitalistického kšeftárenia.
Len nový ľudovodemokratický štát
môže pre divadlo vytvoriť takéto zdravé
a výhodné podmienky činnosti, aké
prináša náš divadelný zákon.
Divadelní pracovníci ako aj návštevníci
divadiel nebudú viac objektom zárobkovej a obchodnej
činnosti už či jednotlivcov, alebo rozličných
vykorisťovateľských podnikateľských
spoločností, pre ktoré umelecké záujmy
boly celkom bočné a smerodajnými im boly
iba hľadiská finančného rázu.
Štátu a sväzkom územnej samosprávy
bude prislúchať povinná starostlivosť
o ukojenie divadelného hladu a potrieb verejnosti. Neponecháva
sa teda tento významný výchovný a
kultúrny úsek nášho verejného
života ľubovôli povolaných alebo nepovolaných
jednotlivcov a podnikateľských skupín. Zavádza
sa konečne plánovitosť aj do divadelnej práce.
Prejednávaný divadelný zákon je základným
kameňom, mohutným a dôstojným. Na ňom
bude možné spoľahlivo budovať stavbu nášho
divadelníctva. Náš ľudovo-demokratický
štát v duchu svojej celkovej kultúrnej politiky,
smerujúcej k zdvíhaniu duchovnej úrovne obyvateľstva
bude sa ďalej starať o to, aby divadelné predstavenia
boly sprístupnené najširším vrstvám
pracujúceho ľudu a aby došlo k najužšiemu
sblíženiu divadla s ľudom. Samozrejme aj divadelné
umenie samo musí byť preniknuté duchom ľudovosti
a pokroku. Hlavným vodidlom je potreba zvyšovať
kultúrnu úroveň života najmä "na
vidieku". Tak bude nášmu divadlu umožnené
splniť svoje veľké výchovné i širšie
národne-kultúrne poslanie.
A napokon i naše ochotnícke divadlo dostáva
moderný zákonný podklad a záväzok
zvýšenej podpory i starostlivosti so strany štátnej
kultúrnej správy i samosprávy územnej.
Divadelná práca stáva sa teda predmetom verejnej
starostlivosti v četných smeroch. Uzákonenie
prerokovávanej osnovy je teda veľkou a radostnou udalosťou
celého nášho profesionálneho a ochotníckeho
divadelného sveta. Ukazuje ono nový pomer vlády
štátu a režimu k otázkam kultúry
vôbec a divadla zvlášť, podčiarkuje
ľudový a pokrokový charakter našej novej
kultúrnej politiky. Uskutočňuje starý
sen o požiadavku divadelných pracovníkov, aby
sa divadlo stalo vecou ľudu a aby divadelnej práci
bola venovaná záväzná a všestranná
podpora a starostlivosť spoločnosti i štátu.
Áno, i na tomto poli vidieť, že náš
ľudovo-demokratický režim znamená naozaj
cestu k socializmu.
V súvislosti s prerokovávaným divadelným
zákonom nech mi je dovolené povedať aj niekoľko
slov o situácii slovenského profesionálneho
divadelníctva. Na Slovensku už nariadením SNR
č. 65 z 3. júla 1945 boly poštátnené
tri profesionálne divadlá, a to Národné
divadlo v Bratislave a v Košiciach a Slovenské komorné
divadlo v Turč. Sv. Martine.
Týmto činom zapustené boly na Slovensku tri
pevné piliere profesionálneho divadelníctva.
No, bude ho treba ďalej budovať do hĺbky i do
šírky, menovite zriadením ďalších
ohnísk divadelnej kultúry - divadiel oblastných.
I pre tento cieľ je divadelný zákon vhodným
východiskom a základnicou.
Pod oblastným divadlom rozumieme profesionálne divadlo,
ktoré bude povolané konať predstavenia v mestách
a mestečkách príslušného kraja.
Bude konať zo svojho sídla zájazdy, podobne
ako to dnes robí. Slovenské komorné divadlo
v Turč. Sv. Martine alebo družstevné Slovenské
divadlo v Prešove. Zriadenie takýchto oblastných
divadiel bolo by t. č. potrebné najmä pre Pohronie
- vo Zvolene alebo Banskej Bystrici - a pre Ponitrie v Nitre.
Dôležitú národnú misiu by vykonávalo
aj osobitné oblastné divadlo pre prinavrátené
južné územie.
Hoci stojí pred nami ešte mnoho vážnych
úloh, jednako aj doterajšia bilancia práce
v troch slovenských štátnych divadlách,
a to zásluhou nového ľudovo-demokratického
režimu, pokrokovej politiky Povereníctva školstva
a osvety a obetavosti divadelných pracovníkov, je
krajne pozitívna a radostná.
Národné divadlo v Bratislave dostalo v roku 1946
aj druhú scénu v budove Živnodomu, takže
dnes má hlavné mesto Slovenska dve profesionálne
scény. Bratislavské divadlo má všetky
súbory: dve činohry, spevohru so sborom a orchestrom,
ako i balet a napokon ako osobitný súbor hudobnú
komédiu. Umelecká úroveň Národného
divadla v Bratislave je dnes všeobecne uznávaná
a cenená.
Košické divadlo, ktoré bolo treba vybudovať
od základov, má dnes už činohru, spevohru
so sborom i orchestrom a samostatný balet.
Komorné divadlo v Turč. Sv. Martine venuje sa činohre
a zamerané je najmä na zájazdovú činnosť.
Divadlá v Košiciach a Turč. Sv. Martine nachodia
sa však stále ešte v štádiu dobudovania.
Uvedené tri štátne divadlá absolvovaly
v sezóne 1946/47 dovedna 1061 predstavení, pričom
tieto predstavenia navštívilo spolu 500.815 osôb.
Tieto číslice hovoria samy o sebe o veľkom
význame práce štátnych divadiel na Slovensku.
Ak k tomu pripojíme ďalšiu štatistiku, podľa
ktorej za rok 1946 zúčastnilo sa na predstaveniach
ochotníckych scén 2,5 milióna návštevníkov
-dovedna máme na Slovensku iba čosi vyše 3
miliónov obyvateľov - tak dostaneme jasný obraz
o tom, aký značný duchovný vplyv vykonáva
divadlo na slovenskú verejnosť.
Napriek tejto významnej povedal by som buditeľskej
úlohe štátnych divadiel na Slovensku objavily
sa pred vyriešením vládnej krízy v kultúrnom
výbore so strany niektorých reakčných
poslancov námietky proti uchovaniu princípu troch
štátnych divadiel. Pritom ročná štátna
dotácia na všetky tie tri divadlá robí
necelých 46 miliónov Kčs.
Slovenská verejnosť i slovenskí divadelní
pracovníci vrele vítajú, že zákon
akceptuje doterajší stav a nekomplikuje divadelnú
situáciu na Slovensku, vytvorenú nariadením
SNR č. 65/45. No, súčasne sme sa aj pri prejednávaní
tohto konkrétneho prípadu v starom kultúrnom
výbore presvedčili, že nepriateľom záujmov
slovenského ľudu je česká a slovenská
reakcia, ktorá spoločne znemožňovala
prerokovanie jedinečného zákona, obsahujúceho
tiež potvrdenie poštátnenia spomenutých
troch slovenských divadiel. A boli to práve chudobovci
a krajinovci, ktorí sa stavali proti uzákoneniu
zásady troch štátnych divadiel na Slovensku.
Slovenskí divadelní pracovníci po uzákonení
tejto osnovy ešte s väčšou láskou
a obetavosťou sa budú starať, aby sa divadelná
kultúra dostala medzi pospolitý ľud, najmä
tiež medzi našich roľníkov a vykonávala
tak svoje vysoké národné, mravné a
výchovné poslanie. Uvedomujú si totiž
dobre, že divadelná kultúra nemá sa
tvoriť iba pre Bratislavu a obyvateľstvo väčších
miest, ale pre celú širokú verejnosť,
predovšetkým pre pracujúci ľud. V tom
je základný smysel našej novej divadelnej a
vôbec kultúrnej politiky.
Súčasne treba dať divadelným umelcom
a pracovníkom všetky hmotné predpoklady, aby
mohli bezstarostne pracovať, tvoriť a slúžiť
našej národnej kultúre. Bolo by tiež želateľné
odbremeniť divadelných umelcov od rozličných
mimoumeleckých činností, aby sa mohli sústrediť
na svoju umeleckú prácu. Herecký zákon,
ktorý podľa rezolúcie kultúrneho výboru
má byť vypracovaný do 6 mesiacov, iste vhodným
spôsobom upraví i tieto otázky.
Vcelku možno shrnúť hlavné úlohy
divadelnej práce na Slovensku takto:
1. rozšíriť sieť divadiel zriadením
oblastných divadiel tak, aby divadelné centrá
podchytily ďalšie kraje;
2. všestranná podpora divadelníctva ochotníckeho;
3. odbremenenie umelcov od mimoumeleckých činností;
4. dôsledné orientovanie divadelnej práce
na službu ľudu.
Predložením a uzákonením prerokovanej
osnovy a prípravami na uzákonenie princípu
jednotnej štátnej školy i celým duchom
svojej politiky dokumentuje Gottwaldova vláda svoju starostlivosť
o kultúrne otázky nášho ľudu a
o problémy našich kultúrnych pracovníkov.
Februárové víťazstvo pracujúceho
ľudu a demokratických síl národa vytvorilo
pre úsilie našich kultúrnych pracovníkov
ďalšie zlepšené predpoklady. Ide teraz o
to, aby nastalé hlboké demokratické zmeny
vedela naša tvorivá inteligencia využiť
pre zaktivovanie kultúrnej práce, pre rozvinutie
svojej činnosti. Aby tak ako celý náš
ľud i naša tvorivá inteligencia zachvátená
bola vôľou pracovať, plánovať, tvoriť,
aby aj ona bola zachvátená tým veľkým
budovateľským nadšením, ktorým
je nesený celý náš národ na ceste
k socializmu.
Dnes niet už naozaj nijakých prekážok
v tom, aby reči o sblížení inteligencie
s ľudom a záujem o ľud a o jeho duchovné
potreby premenené boly v hmatateľné a viditeľné
činy. Ľud právom očakáva v práci
našich kultúrnych pracovníkov obrat a nový
rytmus. Je priamo symbolické, že dva základné
zákony nášho kultúrneho života
divadelný a školský zákon budeme uvádzať
do života v jubilejné dni storočných
osláv revolúcie z roku 1848. Tak ako na ostatných
úsekoch nášho verejného života,
i v kultúrnej politike naväzujeme na demokratické
tradície a pohyby nášho ľudu v minulosti,
najmä tiež búrlivých rokov 1848-49 a uskutočňujeme
sny a predstavy našich veľkých národných
buditeľov, Štúra a jeho druhov, o hmotnom i duchovnom
povznesení slovenského ľudu a o slovanskej
družbe.7:59
V mene klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska vyhlasujem,
že budeme za osnovu zákona hlasovať. (Potlesk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Ke slovu není již nikdo přihlášen,
rozprava je skončena.
Dávám slovo k doslovu zpravodaj i posl. Homolovi.
Zpravodaj posl. Homola: Doporučuji slavnému
ústavodárnému Národnímu shromáždění,
aby osnovu schválilo ve znění tisku 1061
s pozměňovacím návrhem poslanců
Homoly, Caňkáře, dr Chytila,
Bašťovanského, Doležela a
druhů, eliminujícím dvě nedopatření:
1. V § 18, odst. 4 se škrtají poslední
dvě věty tohoto znění: "V tomto
případě divadlo jest oblastní. Divadlům
tohoto druhu je třeba určit stálé
sídlo." Odůvodnění: Obsah těchto
vět je totožný s nově vloženým
odst. 5, jehož znění je rozšířeno.
Vyškrtnutí bylo opomenuto nedopatřením.
2. V § 12, odst. 7 v druhé řádce se
slovo "čestné" nahrazuje slovem "honorované",
a druhé větě se dává toto znění:
"Členům a náhradníkům
přespolním přísluší také
náhrada hotových výloh (cestovné,
stravné a nocležné)". K odůvodnění
uvádím, že totéž ustanovení
je v § 11 ve vztahu k divadelní a dramaturgické
radě a jen nedopatřením nebylo zařazeno
do § 12.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Jsou ještě nějaké jiné návrhy
oprav nebo změn textových?
Zpravodaj posl. Homola: Nejsou.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Přistoupíme k hlasování. Osnova má
7 hlav, 30 paragrafů, nadpisy hlav, nadpisy paragrafů,
nadpis zákona a úvodní formuli.
Poněvadž byl podán pozměňovací
návrh posl. Homoly, Caňkáře,
dr Chytila, Bašťovanského, Doležela
a druhů, míním dáti hlasovati
takto: nejprve o osnově zákona v úpravě
tohoto návrhu, který doporučil p. zpravodaj;
nebude-li přijata, o osnově zákona podle
zprávy výborové.
Jsou nějaké námitky proti tomuto způsobu
hlasování? (Nebyly.)
Není jich. Budeme tedy hlasovati, jak jsem uvedla.
Kdo souhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jejími
7 hlavami, 30 paragrafy, nadpisy hlav, nadpisy paragrafů,
nadpisem zákona a úvodní formulí v
úpravě návrhu poslanců Homoly,
Caňkáře, dr Chytila, Bašťovanského,
Doležela a druhů, nechť pozvedne ruku! (Děje
se.)
To je většina. Tím ústavodárné
Národní shromáždění přijalo
tuto osnovu zákona v úpravě návrhu
poslanců Homoly, Caňkáře, dr
Chytila, Bašťovanského, Doležela a druhů.
Zbývá ještě hlasovati o 4 resolucích
otištěných ve zprávě výborové.
Kdo souhlasí s těmito resolucemi, nechť pozvedne
ruku! (Děje se.)
To je většina. Resoluce se přijímají.
Tím je vyřízen 3. odstavec pořadu.
Přistoupíme k projednávání
čtvrtého odstavce pořadu, jímž
je
4. Zpráva výborů soc. zdravotnického
a rozpočtového o vládním návrhu
zákona (tisk 1059), kterým se mění
a doplňují předpisy o národní
mobilisaci pracovních sil (tisk 1084).
Zpravodajem za výbor soc.-zdravotnický je posl.
Kapoun. Dávám mu slovo.
Zpravodaj posl. Kapoun: Slavná sněmovno,
paní a pánové!
Dnešnímu zasedání ústavodárného
Národního shromáždění
je předložen vládní návrh zákona
tisk 1059, kterým se mění a doplňují
předpisy o národní mobilisaci pracovních
sil.
Zákon ze dne 9. května 1947, č. 87, o národní
mobilisaci pracovních sil stanovil, že osobám
dobrovolně nebo povinně začleněným
do pracovního poměru budou okresní úřady
ochrany práce poskytovati podpory na náhradu výloh,
spojených s přesídlením a po určitou
dobu podpory na úhradu zmenšeného výdělku
nebo platu za dobu zaučení, případně
za přeškolení. Tato podpora na náhradu
výloh, spojených s přesídlením
nebo zaučením byla dosud zaměstnanci započítávána
do řádného příjmu, byla mu
z ní předpisována daň a veřejnoprávní
dávky, což bylo naprosto nespravedlivé. Takto
byl platově zkracován ten, kdo změnou pracovního
místa nabídl své služby národu,
nastoupil na pracovní úsek t. zv. úzkých
profilů, uposlechl volání vlády a
zařadil se tak na pracovní místo v národním
hospodářství nejpotřebnější.
(Předsednictví se ujal předseda David.)
Vládní návrh zákona, tísk 1059,
kterým se mění a doplňují předpisy
o národní mobilisaci pracovních sil, odstraňuje
tento nedostatek a stanoví, že tyto poskytované
podpory se osvobozují od zdanění, dávek
a poplatků.
Soc.-zdravotnický výbor projednal vládní
návrh zákona ve své schůzi dne 17.
března t. r. a usnesl se jednomyslně doporučiti
jej ústavodárnému Národnímu
shromáždění beze změny ke schválení.
(Potlesk.)
Předseda: Zpravodajem za výbor rozpočtový
je pan posl. Sajal. Dávám mu slovo.
Zpravodaj posl. Sajal: Paní a pánové,
připojuji se v celku ke zprávě pana zpravodaje
za výbor soc.-zdravotnický. Nemám mnoho,
co bych k této novelisaci zákona o mobilisaci pracovních
sil podotkl, ale chtěl bych vyzdvihnout, že je to
zákon velmi důležitý, který se
doposud ještě nemohl náležitě uplatnit
a provádět.
Upozorňuji při této příležitosti
na to, že si musíme uvědomit že blahobyt
národa spočívá na ekonomickém
hospodaření s lidskou silou, na využití
této síly na pravém místě.
Zvláště v plánovaném hospodářství
musíme každou sílu náležitým
způsobem zapojit. Doposud se to nedálo, neboť
zde byla řada sil, jež tomu bránily.