Uzákonenie týchto osnov bude znamenať významný čin, ktorý dva dôležité piliere nášho kultúrneho života - školstvo a divadelníctvo zasadí na nové, duchu doby a nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu zodpovedajúce základy.

Českí a slovenskí pracovníci a celá naša verejnosť s radosťou kvitujú, že obnovená vláda Kl. Gottwald a popri tých nesmierne vážnych hospodárskych, sociálnych a roľníckych zákonoch, ktoré prejednávame, nezanedbáva ani riešenie hlavných otázok kultúrnej politiky, a že predkladá, poťažne predloží Národnému shromaždeniu osnovy kultúrnych zákonov, ktoré budú znamenať vo svojom odbore otvorenie novej významnej epochy.

Schválením osnovy divadelného zákona splatíme časť svojho dlhu voči divadelným pracovníkom i voči širokej verejnosti. Ide o zákon naozaj moderný, vychádzajúci zo zásady, že tak významný kultúrny majetok, ako je divadlo, nemôže byť už nikdy predmetom súkromno-kapitalistického kšeftárenia. Len nový ľudovodemokratický štát môže pre divadlo vytvoriť takéto zdravé a výhodné podmienky činnosti, aké prináša náš divadelný zákon. Divadelní pracovníci ako aj návštevníci divadiel nebudú viac objektom zárobkovej a obchodnej činnosti už či jednotlivcov, alebo rozličných vykorisťovateľských podnikateľských spoločností, pre ktoré umelecké záujmy boly celkom bočné a smerodajnými im boly iba hľadiská finančného rázu. Štátu a sväzkom územnej samosprávy bude prislúchať povinná starostlivosť o ukojenie divadelného hladu a potrieb verejnosti. Neponecháva sa teda tento významný výchovný a kultúrny úsek nášho verejného života ľubovôli povolaných alebo nepovolaných jednotlivcov a podnikateľských skupín. Zavádza sa konečne plánovitosť aj do divadelnej práce. Prejednávaný divadelný zákon je základným kameňom, mohutným a dôstojným. Na ňom bude možné spoľahlivo budovať stavbu nášho divadelníctva. Náš ľudovo-demokratický štát v duchu svojej celkovej kultúrnej politiky, smerujúcej k zdvíhaniu duchovnej úrovne obyvateľstva bude sa ďalej starať o to, aby divadelné predstavenia boly sprístupnené najširším vrstvám pracujúceho ľudu a aby došlo k najužšiemu sblíženiu divadla s ľudom. Samozrejme aj divadelné umenie samo musí byť preniknuté duchom ľudovosti a pokroku. Hlavným vodidlom je potreba zvyšovať kultúrnu úroveň života najmä "na vidieku". Tak bude nášmu divadlu umožnené splniť svoje veľké výchovné i širšie národne-kultúrne poslanie.

A napokon i naše ochotnícke divadlo dostáva moderný zákonný podklad a záväzok zvýšenej podpory i starostlivosti so strany štátnej kultúrnej správy i samosprávy územnej.

Divadelná práca stáva sa teda predmetom verejnej starostlivosti v četných smeroch. Uzákonenie prerokovávanej osnovy je teda veľkou a radostnou udalosťou celého nášho profesionálneho a ochotníckeho divadelného sveta. Ukazuje ono nový pomer vlády štátu a režimu k otázkam kultúry vôbec a divadla zvlášť, podčiarkuje ľudový a pokrokový charakter našej novej kultúrnej politiky. Uskutočňuje starý sen o požiadavku divadelných pracovníkov, aby sa divadlo stalo vecou ľudu a aby divadelnej práci bola venovaná záväzná a všestranná podpora a starostlivosť spoločnosti i štátu. Áno, i na tomto poli vidieť, že náš ľudovo-demokratický režim znamená naozaj cestu k socializmu.

V súvislosti s prerokovávaným divadelným zákonom nech mi je dovolené povedať aj niekoľko slov o situácii slovenského profesionálneho divadelníctva. Na Slovensku už nariadením SNR č. 65 z 3. júla 1945 boly poštátnené tri profesionálne divadlá, a to Národné divadlo v Bratislave a v Košiciach a Slovenské komorné divadlo v Turč. Sv. Martine.

Týmto činom zapustené boly na Slovensku tri pevné piliere profesionálneho divadelníctva. No, bude ho treba ďalej budovať do hĺbky i do šírky, menovite zriadením ďalších ohnísk divadelnej kultúry - divadiel oblastných. I pre tento cieľ je divadelný zákon vhodným východiskom a základnicou.

Pod oblastným divadlom rozumieme profesionálne divadlo, ktoré bude povolané konať predstavenia v mestách a mestečkách príslušného kraja. Bude konať zo svojho sídla zájazdy, podobne ako to dnes robí. Slovenské komorné divadlo v Turč. Sv. Martine alebo družstevné Slovenské divadlo v Prešove. Zriadenie takýchto oblastných divadiel bolo by t. č. potrebné najmä pre Pohronie - vo Zvolene alebo Banskej Bystrici - a pre Ponitrie v Nitre. Dôležitú národnú misiu by vykonávalo aj osobitné oblastné divadlo pre prinavrátené južné územie.

Hoci stojí pred nami ešte mnoho vážnych úloh, jednako aj doterajšia bilancia práce v troch slovenských štátnych divadlách, a to zásluhou nového ľudovo-demokratického režimu, pokrokovej politiky Povereníctva školstva a osvety a obetavosti divadelných pracovníkov, je krajne pozitívna a radostná.

Národné divadlo v Bratislave dostalo v roku 1946 aj druhú scénu v budove Živnodomu, takže dnes má hlavné mesto Slovenska dve profesionálne scény. Bratislavské divadlo má všetky súbory: dve činohry, spevohru so sborom a orchestrom, ako i balet a napokon ako osobitný súbor hudobnú komédiu. Umelecká úroveň Národného divadla v Bratislave je dnes všeobecne uznávaná a cenená.

Košické divadlo, ktoré bolo treba vybudovať od základov, má dnes už činohru, spevohru so sborom i orchestrom a samostatný balet.

Komorné divadlo v Turč. Sv. Martine venuje sa činohre a zamerané je najmä na zájazdovú činnosť. Divadlá v Košiciach a Turč. Sv. Martine nachodia sa však stále ešte v štádiu dobudovania.

Uvedené tri štátne divadlá absolvovaly v sezóne 1946/47 dovedna 1061 predstavení, pričom tieto predstavenia navštívilo spolu 500.815 osôb. Tieto číslice hovoria samy o sebe o veľkom význame práce štátnych divadiel na Slovensku. Ak k tomu pripojíme ďalšiu štatistiku, podľa ktorej za rok 1946 zúčastnilo sa na predstaveniach ochotníckych scén 2,5 milióna návštevníkov -dovedna máme na Slovensku iba čosi vyše 3 miliónov obyvateľov - tak dostaneme jasný obraz o tom, aký značný duchovný vplyv vykonáva divadlo na slovenskú verejnosť.

Napriek tejto významnej povedal by som buditeľskej úlohe štátnych divadiel na Slovensku objavily sa pred vyriešením vládnej krízy v kultúrnom výbore so strany niektorých reakčných poslancov námietky proti uchovaniu princípu troch štátnych divadiel. Pritom ročná štátna dotácia na všetky tie tri divadlá robí necelých 46 miliónov Kčs.

Slovenská verejnosť i slovenskí divadelní pracovníci vrele vítajú, že zákon akceptuje doterajší stav a nekomplikuje divadelnú situáciu na Slovensku, vytvorenú nariadením SNR č. 65/45. No, súčasne sme sa aj pri prejednávaní tohto konkrétneho prípadu v starom kultúrnom výbore presvedčili, že nepriateľom záujmov slovenského ľudu je česká a slovenská reakcia, ktorá spoločne znemožňovala prerokovanie jedinečného zákona, obsahujúceho tiež potvrdenie poštátnenia spomenutých troch slovenských divadiel. A boli to práve chudobovci a krajinovci, ktorí sa stavali proti uzákoneniu zásady troch štátnych divadiel na Slovensku.

Slovenskí divadelní pracovníci po uzákonení tejto osnovy ešte s väčšou láskou a obetavosťou sa budú starať, aby sa divadelná kultúra dostala medzi pospolitý ľud, najmä tiež medzi našich roľníkov a vykonávala tak svoje vysoké národné, mravné a výchovné poslanie. Uvedomujú si totiž dobre, že divadelná kultúra nemá sa tvoriť iba pre Bratislavu a obyvateľstvo väčších miest, ale pre celú širokú verejnosť, predovšetkým pre pracujúci ľud. V tom je základný smysel našej novej divadelnej a vôbec kultúrnej politiky.

Súčasne treba dať divadelným umelcom a pracovníkom všetky hmotné predpoklady, aby mohli bezstarostne pracovať, tvoriť a slúžiť našej národnej kultúre. Bolo by tiež želateľné odbremeniť divadelných umelcov od rozličných mimoumeleckých činností, aby sa mohli sústrediť na svoju umeleckú prácu. Herecký zákon, ktorý podľa rezolúcie kultúrneho výboru má byť vypracovaný do 6 mesiacov, iste vhodným spôsobom upraví i tieto otázky.

Vcelku možno shrnúť hlavné úlohy divadelnej práce na Slovensku takto:

1. rozšíriť sieť divadiel zriadením oblastných divadiel tak, aby divadelné centrá podchytily ďalšie kraje;

2. všestranná podpora divadelníctva ochotníckeho;

3. odbremenenie umelcov od mimoumeleckých činností;

4. dôsledné orientovanie divadelnej práce na službu ľudu.

Predložením a uzákonením prerokovanej osnovy a prípravami na uzákonenie princípu jednotnej štátnej školy i celým duchom svojej politiky dokumentuje Gottwaldova vláda svoju starostlivosť o kultúrne otázky nášho ľudu a o problémy našich kultúrnych pracovníkov.

Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu a demokratických síl národa vytvorilo pre úsilie našich kultúrnych pracovníkov ďalšie zlepšené predpoklady. Ide teraz o to, aby nastalé hlboké demokratické zmeny vedela naša tvorivá inteligencia využiť pre zaktivovanie kultúrnej práce, pre rozvinutie svojej činnosti. Aby tak ako celý náš ľud i naša tvorivá inteligencia zachvátená bola vôľou pracovať, plánovať, tvoriť, aby aj ona bola zachvátená tým veľkým budovateľským nadšením, ktorým je nesený celý náš národ na ceste k socializmu.

Dnes niet už naozaj nijakých prekážok v tom, aby reči o sblížení inteligencie s ľudom a záujem o ľud a o jeho duchovné potreby premenené boly v hmatateľné a viditeľné činy. Ľud právom očakáva v práci našich kultúrnych pracovníkov obrat a nový rytmus. Je priamo symbolické, že dva základné zákony nášho kultúrneho života divadelný a školský zákon budeme uvádzať do života v jubilejné dni storočných osláv revolúcie z roku 1848. Tak ako na ostatných úsekoch nášho verejného života, i v kultúrnej politike naväzujeme na demokratické tradície a pohyby nášho ľudu v minulosti, najmä tiež búrlivých rokov 1848-49 a uskutočňujeme sny a predstavy našich veľkých národných buditeľov, Štúra a jeho druhov, o hmotnom i duchovnom povznesení slovenského ľudu a o slovanskej družbe.7:59

V mene klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska vyhlasujem, že budeme za osnovu zákona hlasovať. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaj i posl. Homolovi.

Zpravodaj posl. Homola: Doporučuji slavnému ústavodárnému Národnímu shromáždění, aby osnovu schválilo ve znění tisku 1061 s pozměňovacím návrhem poslanců Homoly, Caňkáře, dr Chytila, Bašťovanského, Doležela a druhů, eliminujícím dvě nedopatření:

1. V § 18, odst. 4 se škrtají poslední dvě věty tohoto znění: "V tomto případě divadlo jest oblastní. Divadlům tohoto druhu je třeba určit stálé sídlo." Odůvodnění: Obsah těchto vět je totožný s nově vloženým odst. 5, jehož znění je rozšířeno. Vyškrtnutí bylo opomenuto nedopatřením.

2. V § 12, odst. 7 v druhé řádce se slovo "čestné" nahrazuje slovem "honorované", a druhé větě se dává toto znění: "Členům a náhradníkům přespolním přísluší také náhrada hotových výloh (cestovné, stravné a nocležné)". K odůvodnění uvádím, že totéž ustanovení je v § 11 ve vztahu k divadelní a dramaturgické radě a jen nedopatřením nebylo zařazeno do § 12.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Jsou ještě nějaké jiné návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Homola: Nejsou.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Přistoupíme k hlasování. Osnova má 7 hlav, 30 paragrafů, nadpisy hlav, nadpisy paragrafů, nadpis zákona a úvodní formuli.

Poněvadž byl podán pozměňovací návrh posl. Homoly, Caňkáře, dr Chytila, Bašťovanského, Doležela a druhů, míním dáti hlasovati takto: nejprve o osnově zákona v úpravě tohoto návrhu, který doporučil p. zpravodaj; nebude-li přijata, o osnově zákona podle zprávy výborové.

Jsou nějaké námitky proti tomuto způsobu hlasování? (Nebyly.)

Není jich. Budeme tedy hlasovati, jak jsem uvedla.

Kdo souhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jejími 7 hlavami, 30 paragrafy, nadpisy hlav, nadpisy paragrafů, nadpisem zákona a úvodní formulí v úpravě návrhu poslanců Homoly, Caňkáře, dr Chytila, Bašťovanského, Doležela a druhů, nechť pozvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím ústavodárné Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona v úpravě návrhu poslanců Homoly, Caňkáře, dr Chytila, Bašťovanského, Doležela a druhů.

Zbývá ještě hlasovati o 4 resolucích otištěných ve zprávě výborové.

Kdo souhlasí s těmito resolucemi, nechť pozvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Resoluce se přijímají.

Tím je vyřízen 3. odstavec pořadu.

Přistoupíme k projednávání čtvrtého odstavce pořadu, jímž je

4. Zpráva výborů soc. zdravotnického a rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 1059), kterým se mění a doplňují předpisy o národní mobilisaci pracovních sil (tisk 1084).

Zpravodajem za výbor soc.-zdravotnický je posl. Kapoun. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Kapoun: Slavná sněmovno, paní a pánové!

Dnešnímu zasedání ústavodárného Národního shromáždění je předložen vládní návrh zákona tisk 1059, kterým se mění a doplňují předpisy o národní mobilisaci pracovních sil.

Zákon ze dne 9. května 1947, č. 87, o národní mobilisaci pracovních sil stanovil, že osobám dobrovolně nebo povinně začleněným do pracovního poměru budou okresní úřady ochrany práce poskytovati podpory na náhradu výloh, spojených s přesídlením a po určitou dobu podpory na úhradu zmenšeného výdělku nebo platu za dobu zaučení, případně za přeškolení. Tato podpora na náhradu výloh, spojených s přesídlením nebo zaučením byla dosud zaměstnanci započítávána do řádného příjmu, byla mu z ní předpisována daň a veřejnoprávní dávky, což bylo naprosto nespravedlivé. Takto byl platově zkracován ten, kdo změnou pracovního místa nabídl své služby národu, nastoupil na pracovní úsek t. zv. úzkých profilů, uposlechl volání vlády a zařadil se tak na pracovní místo v národním hospodářství nejpotřebnější. (Předsednictví se ujal předseda David.) Vládní návrh zákona, tísk 1059, kterým se mění a doplňují předpisy o národní mobilisaci pracovních sil, odstraňuje tento nedostatek a stanoví, že tyto poskytované podpory se osvobozují od zdanění, dávek a poplatků.

Soc.-zdravotnický výbor projednal vládní návrh zákona ve své schůzi dne 17. března t. r. a usnesl se jednomyslně doporučiti jej ústavodárnému Národnímu shromáždění beze změny ke schválení. (Potlesk.)

Předseda: Zpravodajem za výbor rozpočtový je pan posl. Sajal. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Sajal: Paní a pánové, připojuji se v celku ke zprávě pana zpravodaje za výbor soc.-zdravotnický. Nemám mnoho, co bych k této novelisaci zákona o mobilisaci pracovních sil podotkl, ale chtěl bych vyzdvihnout, že je to zákon velmi důležitý, který se doposud ještě nemohl náležitě uplatnit a provádět.

Upozorňuji při této příležitosti na to, že si musíme uvědomit že blahobyt národa spočívá na ekonomickém hospodaření s lidskou silou, na využití této síly na pravém místě. Zvláště v plánovaném hospodářství musíme každou sílu náležitým způsobem zapojit. Doposud se to nedálo, neboť zde byla řada sil, jež tomu bránily.