Další pozoruhodnou novotou cedulové osnovy
je normativní umožnění operací
na volném trhu pro cedulovou banku. Liberalistické
cedulové banky totiž ztrácely všude na
světě v posledních desítiletích
vládu nad peněžním trhem tím,
že vedle nich mohla se tvořit kupní síla
i u peněžních ústavů z poskytovaných
úvěrů a že tedy vedle cedulové
emise přicházela na trh též mimocedulová
emise žirálná. Nová československá
cedulová norma však zabezpečuje cedulové
bance nadvládu nad peněžním trhem tím,
že banka bude moci přílišný objem
kupní síly na trhu snížit prodejem státních
dluhopisů a naopak, kdyby na peněžním
trhu měla nastati tíseň, může
ji mírniti zpětným nákupem těchto
titrů z volného trhu. Toto moderní opatření
nejen že vyrovnává nežádoucí
napětí a naopak nežádoucí plynulost
peněžního trhu, ale má hluboký
vliv i ve směru vyrovnání cenového
vývoje a směrem k politice stálé kupní
síly peněz, na niž jest jako na pilíři
vybudováno naše hospodářské plánování.
Netřeba připomínati, že stálá
měna a klid v cenovém vývoji jsou ze základních
předpokladů v boji proti konjunkturním krisím
a ztrátám, jež při tom vznikají
a jež doléhají zpravidla nejtíživěji
na vrstvy sociálně slabé. Boj proti hospodářským
krisím jest z hlavních úkolů československé
lidové demokracie.
Ve stejném směru jako operace na volném trhu
se nese i nové ustanovení cedulového zákona
o t. zv. povinných reservách. Cedulová banka
bude totiž moci se schválením vlády
stanoviti peněžním ústavům výši
povinného vkladu, jejž budou museti u ní udržovati
na bezúročném účtě.
I tak bude moci čs. cedulový ústav - arci
za náležitých kautel, aby nebyla ohrožena
hospodářská rovnováha toho kterého
ústavu - udržovati volné prostředky
v peněžnictví a tím i jejich úvěrové
možnosti na výši, zdravé s hlediska měny.
Při tom byla učiněna potřebná
normativní opatření, aby tohoto instrumentu
závažné důležitosti nemohlo býti
nikde nedemokraticky zneužito.
Hlavní klad nového cedulového zákona
vidíme však v jeho celkovém měnovém
zaměření. Staví se bezvýhradně
za požadavek zdravé a stálé měny.
V našem národě, národě malém
a hospodářsky ochuzeném činnosti okupantů,
jest úzkostlivě třeba sledovati zdravou hospodářskou
politiku podnětné produktivnosti a usilovné
ekonomisace na všech úsecích. Tyto snahy nemohou
nikde zdárně vésti k cíli, není-li
i v oboru měny dbáno všemi prostředky
o stálý vývoj kupní síly peněz,
měnový klid a důvěru v měnu
a nepodporuje-li i tak měnová politika se své
strany hospodárnost a úspornost v jiných
úsecích.
Jako jediný stát ve střední Evropě
a daleko dále zachovali jsme československé
měně dosud rovnovážný a zdravý
vývoj a zajistili jsme svému území
potřebný měnový klid. V návalu
významných událostí, jimiž jsou
prostoupeny dějiny Československa od osvobození
v r. 1945, tato snad nejzávažnější
hospodářská událost navenek jaksi
zaniká. Ani si ji snad dnes dobře neuvědomujeme.
Ale uvědomíme-li si, že tomu tak skutečně
jest, vysvitne nám její nesmírný a
příznivý význam pro Československo.
Jestliže náš dosavadní příznivý
vývoj měnový podepřeme i dále
rozumnou, moderní a demokratickou cedulovou normou, přičiníme
se významně na díle výstavby naší
lidově demokratické republiky. (Potlesk.)
Místopředseda Hladký: Dalším
řečníkem je pan posl. dr Loubal. Dávám
mu slovo.
Posl. dr LoubaI: Slavné ústavodárné
Národní shromáždění!
Vítám projednávanou osnovu o Národní
bance Československé jako další socialisační
opatření a budu proto pro ni také z přesvědčení
hlasovati. Svým hlasováním pro prohlášení
pana předsedy vlády Klementa Gottwalda dal
jsem najevo svůj naprosto kladný poměr ke
všem závazkům, které jsme na sebe vzali
jako socialisté košickým programem a svým
příslušenstvím k socialistickému
bloku. Lituji, že socialistický blok nezůstal
zachován vinou některých jednotlivců
z řad naší strany, kteří nepochopili
příkaz doby, ale věřím, že
je možno v rámci obrozené Národní
fronty splniti všechno, co bylo a je heslem květnové
revoluce z r. 1945. Je mi úplně jasné a vždy
jsem zastával názor, že nemůžeme
v žádném případě obnoviti
minulost, jako dobře nemůžeme zahodit sirky
a vrátit se ke křesadlu, nýbrž musíme
budovati věci nové. Vždy jsem si to uvědomoval
v době největšího útlaku národa
a v době, kdy se nad námi v koncentračním
táboře denně vznášela smrt. V
čem jsme se utvrzovali a co nás povzbuzovalo a posilovalo
v utrpení, v tom také chceme dnes pokračovat
ve spolupráci se všemi stranami obrozené Národní
fronty.
Ze všech sil chci pracovat pro to, aby nedošlo k rozdvojení
národa na dva tábory, jak před tím
varoval pan president republiky a zabrániti tak pronikání
každé nepřátelské propagandy
z ciziny do řad československého lidu. Vím,
jako jsem to viděl již dříve, že
jen spojenectví se Sovětským svazem a ostatními
slovanskými státy zaručuje našemu lidu
samostatnost a hospodářskou prosperitu. Byl jsem
a zůstávám upřímným
vlastencem a socialistou a mým jediným přáním
je, abych ze svých skrovných sil mohl přispěti
k tomu, aby republika šla vpřed pokojnou a klidnou
cestou k rozkvětu nejširších vrstev lidových.
(Potlesk.)
Místopředseda Hladký: Dalším
řečníkem je pan posl. Valo. Dávám
mu slovo.
Posl. Valo: Slávna snemovňa!
Prejednávaný vládny návrh zákona
o Národnej banke československej, ako aj osnova
o platidlách čs. meny sú zákonmi mimoriadne
dôležitými. Týmito zákonmi staváme
na definitívny základ organizáciu našej
meny a doterajšie provizórium, ktoré bolo riešené
menovaním dočasnej správy na čelo
Národnej banky, je týmto zákonom skončené.
Na miesto dočasnej správy prichádza riadne
menovaná správa na čele s guvernérom
a jeho zástupcom. Zároveň sa ruší
doterajšia forma akciovej banky a mení sa na riadnu
štátnu banku, hoci pod starým názvom
Národná banka československá.
Znárodnenie bánk, peňažníctva
a znárodnenie priemyslu podľa dekrétu prezidenta
republiky č. 102 netýkalo sa Národnej banky,
ale bolo jasné, že keď znárodňujeme
banky súkromné, akciové a pod., nie je možné,
aby Národná banka, ktorá bola tiež bankou
akciovou, zostala i naďalej takouto. Národná
banka fakticky prestala byť akciovou bankou už vtedy,
keď bola na ňu menovaná dočasná
správa po oslobodení. Zmena celej našej hospodárskej
štruktúry znárodnením priemyslu, baní
a bánk a postavenie nášho hospodárstva
a našej výroby na základe plánovania
miesto starého liberalistického spôsobu výroby
vyžaduje, aby týmto úkolom odpovedala aj naša
organizácia a správa menová.
K prejednávaniu tohto zákona, ktorý kladie
na nový zákonný podklad organizáciu
a správu našej meny, dovoľte mi, aby som sa zmienil
len niekoľkými slovami o našej mene a jej základoch.
Základným pilierom našej meny a jej medzinárodného
postavenia je hodnota v pomere k iným menám, ako
doma, tak i voči cudzine. Hodnotu našej meny sme stanovili
zákonom č. 68/45 Sb., ktorým zákonom
naša republika pristúpila k tzv. dohode brettonwoodskej.
Spomenutou normou sme stanovili, že naša koruna, jej
vnútorná hodnota rovná sa 17,773 mg zlata,
t. j. dve stotiny amerického doláru z roku 1943,
keď k brettonwoodskej dohode prišlo. Toto nijako neznamená,
keď to uvádzam, že by naša koruna bola viazaná
na dolár, ale to len ukazujem k znázorneniu pomer
hodnoty. Spomenutou dohodou sa Československo zaväzuje
udržovať našu menu na úrovni už hore
spomenutej. Zaväzujeme sa, že nebudeme jednostranne
meniť hodnotu našej koruny. Zároveň sa
zaväzujeme, že neuzavrieme so žiadnym štátom
obchodnú alebo platobnú dohodu, kde by sme stanovili
iný kurz našej koruny, než sme sa v dohode zaviazali.
My chceme a budeme brettonwoodskú dohodu dodržiavať,
tak ako dodržiavame každé medzinárodné
dojednanie, ku ktorému sme dali svoj súhlas. V dohode
sa hovorí, že žiadny štát nesmie
jednostranne túto organizáciu meniť. Dohoda
brettonwoodská je medzinárodná dohoda nová
tohto druhu. Je to vážny pokus o organizáciu
meny v medzinárodnom merítku, je to pokus vytvoriť
medzinárodnú stabilitu platobných možností
so všetkými menami zúčastnených
štátov. Je to snaha zároveň zabrániť
veľkým menovým výkyvom, ktoré
by rušivo pôsobily na svetových trhoch. Dodržiavanie
tejto dohody by mohlo blahodarne pôsobiť na platobnú
stabilitu v medzinárodnom merítku.
Žiaľ, my sme už dnes svedkami toho, že členské
štáty síce k brettonwoodskej dohode pristúpily,
ale túto jednostranne porušujú, keď to
považujú za vhodné. Vo Francúzsku prišlo
v posledných týždňoch k tak ďalekosiahlym
opatreniam, ktoré naštrbily dohodu, že celý
svet bol týmto krokom prekvapený. Ako je známe,
vo Francúzsku prišlo k menovým opatreniam,
Francúzsko zavádza dvojaký kurz franku, a
to znehodnotením voči zahraničiu a deflačne
vnútri Francúzska. Znehodnotenie franku prichádza
v ďaleko širšom merítku, ako to dovoľuje
dohoda brettonwoodská, t. j. o 10 %. Francúzsko
tento krok urobilo úplne jednostranne, neopýtalo
sa, ani neinformovalo členské štáty.
Tieto sa to dozvedely len po prevedení zmeny. Toto je nebezpečné
precedens, ktorý môže ohroziť spomenutú
dohodu. Dnes, keď prejednávame zákon o Národnej
banke a ceduľovom ústave, keď staviame organizáciu
našej meny na nový zákonný podklad,
je nutné o tejto veci hovoriť.
Neviem, do akej miery sme boli týmto krokom poškodení.
Zodpovedné miesta z Národnej banky prehlásily,
že sme poškodení neboli, lebo vraj sme nemali
francúzske franky vo väčšej zásobe.
Nemáme dôvodu o tomto pochybovať. Avšak
nemôžeme sa predsa spokojiť s tým, že
sme neboli poškodení krokom Francúzska. Neboli
sme azda poškodení priamo, ale predsa aj tento krok
môže mať zlý vplyv v zahraničnom
obchode, a v tomto nás môže poškodiť.
Nebezpečný precedens sa môže opakovať
prípadne aj iným štátom, kde by sme
mohli byť poškodení aj priamo. Dohoda v každom
prípade bola porušená, a to nám nemôže
byť ľahostajné. Dnes Francúzsko a kto
zajtra? Kto zaručí, keď sme neboli poškodení
hneď, že sa to nebude opakovať zajtra, keby sa
podobný krok opakoval na inom mieste?
My sme sa pristúpením k dohode brettonwoodskej vzdali
istého kusu svojej svrchovanosti v záujme medzinárodnej
ochrany meny, teda v prvom rade s nášho hľadiska
aj našej meny. Bolo by však škoda našej obeti,
keby menová dohoda bola kedykoľvek porušiteľná,
a nemalo by potom smyslu, aby sme zostávali naďalej
členským štátom a obmedzovali sa, keby
nám z toho žiadna ochrana nekynula.
A teraz k niektorým problémom a charakterom menovým.
Je nutné o tom hovoriť zvlášť dnes,
keď sa stretávame s rôznymi, ničím
nepodloženými chýrmi. Šeptaná propaganda
nepadla pádom jej oslavovateľov, ale bují ďalej.
Nepriatelia nášho ľudovo-demokratického
poriadku rozširujú rôzne poplašné
chýry a ich najmilejším predmetom je naša
koruna. Denne počujeme rôznych ľudí,
ktorí s vážnou tvárou odborníka
a dobre informovaného človeka a z "vierohodných"
prameňov hovoria o novej výmene peňazí,
o inflácii. Majú pre to argumenty, že príčina
inflácie je, že sa katastrofálne dopláca
na znárodnený priemysel; za druhé, že
štát má neúnosné výdavky.
Ale najobľúbenejším argumentom je, že
inflácia je a bude nevyhnuteľná, lebo naša
koruna nemá zlatého krytia.
Dovoľte mi, aby som sa zaoberal aspoň tým posledným
argumentom pri tejto príležitosti. Názor, ako
by bola pevná a neotrasiteľná tá mena,
ktorá je plne krytá zlatom, je tak nesprávny
a falošný ako ten, že mena je a priori zlá,
keď nie je za ňou hromada alebo hora zlata. Podstata
meny a jej pevnosť a hodnota však nespočíva
len v jej zlatom krytí. Keby tomu bolo tak, potom by muselo
byť pravda aj to, že štát, ktorý
by nevyrábal iné hodnoty a len ťažil zlato,
musel by mať najhodnotnejšiu menu a tiež najstálejšiu.
Cena zlata môže klesať a stúpať, ale
to nijako neznamená alebo nemusí znamenať,
že tiež tak klesá alebo stúpa aj hodnota
peňazí, či už krytých alebo nekrytých.
Dnes máme vo svete veľkú časť štátov,
ktoré nemajú plné krytie peňazí
zlatom. Ale to nijako neznamená, že už tým
je ich mena zlá, a naopak u štátov, ktoré
majú plné krytie, žeby už ich mena bola
dobrá.
Prečo má naša koruna - ako už bolo povedané
na začiatku - čiastočné krytie zlatom?
Aj my sa snažíme, aby sme mali istú zásobu
zlata na sklade. Aj keď vyslovujeme, že naša koruna
je krytá takým a takým množstvom zlata,
to nijako neznamená, že ktokoľvek môže
prísť k Národnej banke a žiadať za
peniaze, ktoré vlastní, aby mu bol obsah, ktorým
je koruna krytá, vyplatený. A keby niekto takúto
požiadavku vzniesol, bol by v Národnej banke odmietnutý.
Teda keď hovoríme o krytí našej koruny
zlatom, vyslovujeme tým hodnotu našej koruny voči
iným menám. Zásoby zlata, ktoré bude
naša Národná banka vlastniť, sú
a budú skôr regulátorom na vyrovnanie devízových
výkyvov; čiže v dobe, keď by sme sa octli
v nedostatku devíz, môže banka zlatom intervenovať,
aby sme si mohli obstarať devízy alebo aby bola naša
platobná schopnosť plynulá.
Za prvej republiky naša koruna tiež nebola plne krytá
zlatom, a predsa za celú dobu trvania republiky bola naša
mena dobrá, mala dôveru ako doma, tak aj v zahraničí.
Najlepším krytím pre každú menu
je práca, jej kvalita, riadne hospodárstvo, sociálny
kľud a sporiadané vnútroštátne
pomery. To sú hodnoty, ktoré keď stoja za menou,
tak je mena dobrá. Každý má k nej dôveru
a každý v stálosť takejto meny dôveruje.
A dôvera, vážení pánovia, v menu
je ten najsilnejší a najlepší stĺp
meny. A táto dôvera je vtedy, keď sú
splnené vyššie uvedené podmienky. Teda
prosperujúce hospodárstvo, dobrá práca,
ubrániť sa hospodárskym krízam, to je
cesta k hodnotnej a stálej mene. A celé naše
snaženie od oslobodenia sa ubiera v tomto smere. Odpútavame
sa od výrobnej anarchie, vlastnej kapitalistom. Staviame
naše hospodárstvo na plánovací podklad.
Zapojujeme naše medzinárodné hospodárstvo
na štáty s plánovaným hospodárstvom,
aby sme sa vyhli dosahu kríz, ktoré v kapitalistickom
systéme sú nevyhnuteľné. Takúto
cestu sme nastúpili, a to z dôvodov, aby sme postavili
našu výrobu, naše národné hospodárstvo
do služieb národa a štátu, aby sme zabezpečili
stálu prosperitu našej výroby a tak aby sme
zabezpečili stálosť a hodnotu našej meny.
Zlato nie je len požehnaním pre hospodárstvo.
My sme videli, že v rokoch 1929 až 1933 boly USA najväčším
držiteľom zlata a predsa to boly USA, kde hospodárska
kríza vypukla. Otras v tej dobe v USA strhol so sebou všetky
kapitalistické štáty sveta, včetne nášho
štátu. Jediný Sovietsky sväz ako štát
socialistický, štát s plánovaným
hospodárstvom, bol tejto katastrofy uchránený.
Boli mnohí teoretikovia, ktorí za príčinu
uvádzali práve zlatú prekrvenosť USA.
Nič nebolo platné v USA, že udržali hodnotu
meny, keď milióny robotníkov a sedliakov nemohli
predať svoju pracovnú silu alebo svoj výrobok.
Uvádzam to preto, aby som poukázal, že mnohokrát
ani stála mena nie je zárukou prosperity, ale prosperita
je zárukou dobrej meny.
Keď predsa dávame našej korune zlatý podklad,
keď hovoríme, že naša koruna rovná
sa toľko a toľko miligramom zlata, hovoríme,
že v pomere k inej mene je naša koruna v takej a takej
hodnote. Teda hovoríme, že naša koruna v pomere
k doláru rovná sa dvom americkým centom,
čiže dvom stotinám doláru.
Je isté, že nášho robotníka a roľníka
ani tak nezaujíma, koľko zlata za našou korunou
stojí, ako to, koľko za korunu kúpi. 99 % nášho
obyvateľstva nikdy neskúmalo a neskúma, koľko
zlata predstavuje peniaz, ktorý on vlastní. Viac
ho zaujíma, koľko potravín, textílií,
prípadne aké bývanie môže si zaopatriť
za obnos, ktorý má vo svojom vlastníctve.
A zaujíma ho potom druhá otázka s tým
spojená, koľko si za ten peniaz môže zaopatriť
potrieb dnes a koľko si ich prípadne bude môcť
zaopatriť zajtra. Keď budeme pracovať tak, aby
sme nášmu občanovi dali dôveru, že
si bude môcť za korunu, ktorú vlastní,
zajtra kúpiť viac ako dnes - a to je možné
zabezpečiť a zaistiť len vtedy, keď budeme
stále našu výrobu stupňovať a zdokonalovať
- keď bude stúpať pracovná morálka
a zodpovednosť za vykonanú prácu, potom môžeme
zaistiť stále väčšiu kúpeschopnosť
našej koruny, a to je našou úlohou. Špatná
práca, rozoštvávanie, nekľud, šírenie
nedôvery, snaha po návrate starého kapitalistického
rozvratníctva, čierny obchod, to sú najnebezpečnejšie
útoky aj na hodnotu našej meny. Ten, kto šíri
poplašné zprávy, je nepriateľom republiky
a nepriateľom aj našej meny. A tak je treba s ním
aj jednať.
Peniaz a peniaze nikdy neboly samoúčelom, sú
len najvhodnejším smenným prostriedkom. Pravdaže
vedľa ich výhody, že sú dobrým
a ekonomickým prostriedkom, majú svoju nevýhodu,
že ich môže byť veľmi ľahko zneužité,
pretože ich majiteľovi nerobia žiadne uskladňovacie
ťažkosti a nepodliehajú skaze. Naopak ich vlastník
môže na ich množstve správnym uložením
vždy zarobiť. Preto môžeme dnes povedať,
že doteraz ešte peniaze slúžily vedľa
svojej smennej činnosti aj činnosti špekulačnej.
Aj tu nový ľudovo-demokratický poriadok musí
vo svojom snažení ísť cestou, aby peniaz
slúžil len svojmu účelu smennému,
musí vytvoriť a vylúčiť alebo aspoň
znemožniť na najnižšiu mieru úsek špekulačný.
Pravda, v zákone nie je možné dať žiadnu
závoru tejto škodlivej stránke zneužívania
peňazí. To spočíva v spoločenskom
zriadení, aká úloha je peniazu dávaná.
Moderná ceduľová banka socialistického
štátu nemôže pasívne reagovať
na tendencie peňažného trhu, ale musí
ho bezpodmienečne ovládať i čo do množstva
vydávaného obeživa. K tomuto účelu
uvádza nový zákon vedľa klasických
inštrumentov ceduľového bankovníctva nový
moderný druh bankových obchodov, tzv. operácie
na voľnom trhu. V podstate ide o nákup alebo predaj
štátnych, poťažne aj iných cenných
papierov, ktorými ceduľová banka pumpuje nové
peniaze do obehu alebo ich z obehu odsáva. Už na prvý
pohľad javí sa nám rozdiel medzi týmito
operáciami a eskontom a lombardom v tom, že pri týchto
operáciách vychodí iniciatíva od ceduľovej
banky, kým pri eskonte a lombarde čaká vlastne
Národná banka na záujemcov o úver.
Týmto novým zariadením stáva sa psobnosť
Národnej banky oveľa pružnejšia.