Pan předseda vlády upozornil, že období ústavodárného Národního shromáždění se chýlí ke konci a že proto také program vlády je vázán na toto časové období. Vláda i v této otázce postupuje přísně ústavně a na ústavodárném Národním shromáždění jest, aby si bylo vědomo pracovního úkolu, který musí v čase vymezeném splnit.

Běžným pozorováním našeho dosavadního hospodářského vývoje a také jeho srovnáním s vývojem hospodářství světového můžeme dojít k závěru, shodnému s konstatováním pana předsedy vlády, že jsme za nejtěžších podmínek usilovnou prací vykonali velké budovatelské dílo. Provedli jsme znárodnění dalekosáhlého rozsahu, jež bude legislativním provedením usnesení sjezdu závodních rad ještě doplněno. Vystěhovali jsme Němce a osídlili pohraničí českým pracujícím lidem, který po poměrně rychlé konsolidaci poměrů přispívá k tvorbě našeho národního produktu na pracovištích, jež dříve sloužila živlu státu nepřátelskému. Vázáním přebytečné kupní síly, způsobené okupační inflací, a zřízením likvidačního fondu měnového jsme vytvořili předpoklady, nutné pro ukončení měnové reformy.

Na těchto základech, vžitých již v nejširších lidových vrstvách, chceme pokračovat v řešení dalších hospodářských úkolů v duchu programového prohlášení vlády ze dne 8. července 1946.

Sjezd závodních rad a odborových organisací a sjezd rolnických komisí vytyčily požadavky, které také my kladně přijímáme a které budou uskutečněny formou zákona. Béřeme všechny přijaté požadavky za své a projevujeme plnou vůli pro ně pracovat.

Hlavním úkolem ústavodárného Národního shromáždění je dokončiti novou ústavu. Sněmovně jest jasno a známo, že po pracích subkomise ústavního výboru zůstaly otevřeny některé ústavní otázky, které byly probírány v poradách Národní fronty. Některé otázky byly v nich vyřešeny, některé nebyly dokončeny pro propuklou vládní krisi. Mezi nimi je i otázka ústavního postavení Slovenska, k níž bylo podáno několik návrhů a pro niž musí zůstat košický program úhelným kamenem ústavní úpravy. Z dosavadních prací ústavního výboru je zřejmo, že nebylo sporů ani rozporů v otázce demokratického charakteru naší soustavy a nebylo také rozporů v otázkách základních občanských svobod. Můžeme tedy prohlásit, že ústavodárné Národní shromáždění při nové pracovní pohotovosti bude moci splnit svůj hlavní úkol - dát československému lidu demokratickou ústavu.

Osnova zákona o národním pojištění je skutečně historickým zákonodárným dílem a právem pan předseda vlády položil tento zákonodárný úkol hned za úkol vypracovat novou ústavu. Stát, jenž odstranil kapitálovou a pozemkovou rentu a odstraňuje bezpracný důchod, musí vyřešit existenční otázku osob, jež nemohou pracovat, i vdov a sirotků. To bude úkolem důchodového pojištění národního, které ve spojení s pojištěním nemocenským položí základ instituci národního pojištění, která přiblíží myšlenku socialismu právě těm pracujícím vrstvám z řad živnostenských, rolnických a samostatně pracující inteligence, které dosud od ní odváděla obava o zajištění ve stáří, jež kapitalistický řád viděl jen ve výnosu nastřádaného kapitálu.

V zemědělské politice stojíme pevně za programem vlády a vítáme ohlášené zemědělské osnovy, zejména osnovu zákona o trvalé úpravě pozemkového a lesního vlastnictví půdy, osnovu o nové zemědělské dani a o zemědělském úvěru. Jsme přesvědčeni, že uzákonění těchto osnov ve spojení s plánovitou výrobou za pomoci a využití vědeckých a technických poznatků zanese klid do našich vesnic a trvale přivodí obrat zemědělského lidu v nazírání na myšlenku socialismu. Zvláště vyzdvihujeme důležitost zákona o zemědělském úvěru, který má mimo jiné také nabyvatelům půdy umožnit na ní hospodařit. Tímto zákonem bude dána odpověď na otázku, kterou si dnes kladou někteří uchazeči o půdu, jak jim bude umožněna výstavba budov, nákup strojů a dobytka.

V oboru zahraniční politiky nebylo nikdy v řadách prostých příslušníků strany pochyby o tom, že moderní slovanská politika je perspektivou a jedinou cestou, po které kráčí malý československý národ nové budoucnosti vstříc. Slovanská vzájemnost, která tuto politiku charakterisuje, má místo v širokých masách československého lidu a tkví hlubokými kořeny v srdcích všech dobrých Čechoslováků. Nelze se domnívat, že pouhé vědomí vzájemnosti stačí naplnit úděl československého lidu při výstavbě slovanské budoucnosti pod vedením Sovětského svazu. (Potlesk.) Jenom činy a poctivou snahou o realisování ideálů slovanského bratrství může se československý lid zapojit do budování socialistického řádu za vedení Slovanstva. Lidstvo má svou cestu vývoje a každá snaha o zvrácení její zákonitosti by byla marná. Zárukou naší budoucnosti je budoucnost slovanská a bylo proto správně panem předsedou vlády zdůrazněno, že Československo je a zůstává věrným a spolehlivým členem slovanské rodiny a že se také cítí spojencem jiných zemí lidové demokracie. (Potlesk.)

Rovněž správně podotkl pan předseda vlády, že to nikterak nevylučuje, abychom učinili s naši strany všechno, aby byl zachován dobrý poměr ke všem ostatním státům na podkladě vzájemnosti.

Paní a pánové, my jako strana procházíme těžkou zkouškou a naši stoupenci trpí často za činy zaviněné nesprávným vedením strany. Vážíme si prohlášení pana předsedy vlády, že prováděná očista našeho veřejného života nemá a nesmí být akcí politické msty a tím méně akcí, v níž se vyřizují osobní účty. Vítáme zejména jeho prohlášení, že bude zjednána spravedlivá náprava v případech, kde došlo k přehmatům a nedorozuměním. Toto prohlášení přinese jistě uklidnění do závodů, úřadů a rodin, a věříme pevně, že po všem, co se stalo, se nyní opravdu scházíme k poctivé spolupráci k blahu Československé republiky a jejího lidu.

Jak jsem si již na začátku dovolil uvést, klub poslanců čs. strany socialistické bude hlasovat pro prohlášení p. předsedy vlády a pro důvěru nové vládě. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala (zvoní): Ďalej je k slovu prihlásený pán posl. Polák. Udeľujem mu slovo.

Posl. Polák: Slávna snemovňa, panie a páni!

Na prahu tridsaťročného dovŕšenia československého života v spoločnej vlasti, prežili sme v tieto dni najvýznamnejšiu fázu svojho vnútorného prerodu. Od troch rokov nášho života po oslobodení šlo u nás hlavne o to, či všetci chápeme svoje povinnosti, tu v našom štáte, ktoré nám boly diktované novými pomermi, vývinom medzinárodných politických skutočností a našou prináležitosťou k Slovanstvu na najexponovanejšej vysunutej pozícii.

Šlo o to, či sme dobre chápali nástup gigantických síl nového sveta, ktoré sú nesené na práporoch pokrokového sveta od Ruskej októbrovej revolúcie víťazne vpred, aby zabezpečily svetu mier a oslobodily ho od hrozieb nových vojen a nešťastí.

Áno, práve tu, u nás, kde žijeme na križovatke záujmových ciest, bolo veľmi dôležité, či si toto správne uvedomujeme, či sa do tohto pochodu vo vlastnom záujme zapojujeme a náš vnútorný život tomuto pochodu prispôsobujeme.

Tri roky nášho politického života boly zvážené po tejto stránke práve včera, na tomto vysokom zákonodarnom fóre, keď naša obrodená vláda republiky ústami pána predsedu vlády veľmi jasne a otvorene vyriekla, že naše úlohy a povinnosti sme v mnohých ohľadoch a mnohí vôbec nechápali, chápať nechceli, alebo aj chápali, ale úmyselne a zámerne sa stavali priamo proti nim. Bolo tu povedané, že v našej republike mnohé skupiny a celky robily politiku dvoch stoličiek a dvojakej tváre, z ktorých jednu sme obracali na východ a druhú, tú úprimnejšiu, na západ. Dnes vidíme všetci jasne, že tomu tak bolo, a preto sa naša republika takto zameraná stala čím ďalej tým väčšou nádejou domácich a zahraničných reakčných síl. Dnes vidíme, že sme sa mali stať objektom nebezpečných machinácií práve tu, kde sú položené hranice životných záujmov slovanského sveta, do ktorého patríme krvou, citom i rozumom.

Takáto politika musela prinášať neblahé otrasy do nášho života a vieme všetci veľmi dobre, že škodily našej konsolidácii, pokojnej výstavbe, slávnostne dohodnutej línii, aby sme boli schopní bez otrasov sa včleniť do nového slovanského spoločenstva.

Naša vláda musela byť rekonštruovaná, lebo jej práceschopnosť bola násilne prerušená práve tými silami, sgrupovanými do troch našich politických strán, ktoré maly snahy odstredivé, ktoré sa akiste svorne dohodly, že sa v príhodnej chvíli postavia proti dohodnutej spolupráci, proti línii, ktorá mala zaistiť bezpečnosť štátu a dokončiť vnútornú výstavbu socializácie, ku ktorej povinnosti sa aj zaviazaly. Posledná kríza bola organicky spojená s krízami predošlými. Bolo to vyvrcholením rozporov medzi silami pokroku a tými, ktorí pokrokovosť len predstierali, s ňou len taktizovali, ktorí však v skutočnosti hrali do rúk tým, ktorí chceli mať republiku v stálom vare a v stálej politickej hre. Tejto nebezpečnej hry, slávna snemovňa, medzi troma stranami účastnila sa nie v malej miere aj Demokratická strana, ktorej sme boli príslušníkmi. Táto strana dobrej minulosti spreneverila sa svojmu poslaniu, a my, ktorí sme zostali tejto minulosti verní, musíme toto dnes úprimne a otvorene konštatovať. Prvým znakom nápravy je nezastierať si pravdu. Pravda je taká, že Demokratická strana sa zámerne odchyľovala od svojho pôvodu, od ducha svojho programu, ktorý sme jej vytýčili v časoch protifašistického národného boja. V tomto boji sme šli spoločne, komunisti a nekomunisti, šli sme plece pri pleci za jedným cieľom, i keď sme vytvorili popri strane komunistickej na Slovensku aj stranu demokratickú, bolo to myslené tak, že pôjdeme na dvoch koľajách opäť za jedným cieľom svorne a v spolupráci mierovej, aby sme splnili to, čo sme si sľúbili pred Košicami, v Košiciach i pozdejšie, včleniť Slovensko spoľahlivé a pokrokové do spoločného štátu, aby sme boli spolu s bratským národom českým pevným stĺpom nášho spojenectva a slovanskej rodiny. Vedeli sme už vtedy, že svetová povíchrica a silné posunutie záujmov ľudových do popredia nesnesú pokračovanie v predmníchovských spôsoboch, ktoré boly často protiľudové a zamerané len na shon pre egoistické záujmy skupín jednotlivcov bez ohľadu na ostatných. Vedeli sme, že ľud sa hlási o svoje práva a že si na ne právo vyslúžil bojmi, obeťmi a utrpeniami.

Po oslobodení sa čím ďalej tým zámernejšie zabúdalo na sľuby a dohodnutý program. Prepadli sme starým manévrom jednotlivcov z doby prvej republiky. Spory o moc v tejto strane zahlušily volanie o návrat k pvodnej línii, aby nedošlo k skríženiu záujmov a ku katastrofe. Československá verejnosť si dobre všímala prepukajúce ideové rozpory tejto strany. Za necelé dva roky sa táto strana už vo väčšine svojho vedenia hanbila za pôvodnú povstaleckú líniu, a mnohí, ktorí sa i národného povstania zúčastnili viac zo záujmov o budúce postavenie ako srdcom, sa pridali k tým, ktorí stáli kedysi proti nám povstalcom. Na palubu Demokratickej strany po známej aprílovej dohode dostali sa ľudia, ktorí miesto vďačnosti, že sa im všetko odpustilo, nespokojili sa len prostým členstvom, ale zaplavili zámerne a plánovite celé vedenie a snívali a pracovali k tomu, aby sa jej úplne zmocnili a použili ju celú tak, ako to robila známa trojica Bugár, Kempný, Staško, ako to robili všetci tí, ktorí takýmto protištátnym snahám prepadli aj z čela Demokratickej strany.

Týmto spôsobom mohla táto strana len prekážať a prekážať aj preto, lebo takéto názory utvrdzovaly aj samotné početné členstvo i nečlenstvo na Slovensku, že našou slovenskou cestou musí byť nie spolupráca, ale porážka komunistickej strany na Slovensku. Je len prirodzené, že spoliehanie sa na živel, ktorý robil 14. marec 1939, muselo prinášať rušivé momenty aj do Československého pomeru. Kde sa živily spomienky na tisovský štát, kde sa nedostalo odvahy rázne skoncovať s jeho tu ostalými exponentmi, tam musela kvitnúť aj ďalej nenávisť protičeská a samozrejme aj nenávisť protisovietska.

Vám mnohým, vážené panie a páni, sú všetky tieto okolnosti veľmi dobre známe. Spomínam ich preto, lebo takýto postoj a takáto politika strany dospela tak ďaleko, že mnohým z nás bolo už stydno zastávať sverené funkcie aj v ústavodarnom Národnom shromaždení. Všetka naša snaha o návrat stroskotala a lámala sa na tých, ktorí prestali myslieť, prestali reálne vidieť a dali sa do služieb politickej slepote a nebezpečným, neživotným politickým chiméram. Starí a poctiví pracovníci sa s nechuťou ťahali do ústrania, alebo boli vytlačení. A takéto premeny v strane ukázaly svoje výsledky na celej čiare. Demokratická strana odchýliac sa od pôvodného programu nemohla mať iniciatívu v novej výstavbe. Musela sa obmedziť len na brzdenie, na odťahovanie a na hatenie všetkého, čo sa tu nového vytváralo. Azda takáto línia súvisela s predstavou, že po porážke komunizmu sa všetko vráti do pôvodného stavu tak, ako to bolo bez ľudovej demokracie. Posledný politický čin, vystúpenie z vlády, položil korunu na túto politiku. Zvažujeme tu otvorene tieto ťažké chyby a hriechy strany. V prvom rade preto, aby sme si v novom živote jasne uvedomili, aby sme dosah týchto chýb dobre zvážili a aby sme my, verní starým ideálom, poučení, videli svoj nový program v tom, napraviť nie sľubmi, ale účinnou prácou, čo sa ešte napraviť dá a získať stratenú dôveru, aby sme na ceste obrody pomáhali Slovensku dostať sa rýchlejšie k spoločným cieľom, aby sa Slovensko na československej a slovanskej ceste stalo nie prekážkou, ale obrodeným, spoľahlivým členom slovanského a socialistického spoločenstva. (Potlesk.)

Zavrhli sme politické praktiky Demokratickej strany. Zavrhli sme a odlúčili sa od všetkých, ktorí chybili, ktorí sa stali neúnosnou prekážkou nového života, ktorí sú neschopní vypriahnuť zo starej káry, ktorí by ťažko obstáli pred ľudom, ktorý bol zavedený a svedený na scestia a napokon zradený, ktorý politický program Demokratickej strany videl v tom, byť hrádzou cudzou a kameňom úrazu plodnej spolupráce.

Na tomto mieste chcem kvitovať priateľskú snahu Komunistickej strany Slovenska a najmä porozumenie pána predsedu vlády Klementa Gottwalda, že i po zistených a zvážených politických chybách Demokratickej strany bola prijatá spolupráca tých, ktorí sdružení v akčnom výbore prekázali ochotu spolupracovať na novej základni, v novom duchu a v pravom zameraní k ľudovej demokracii - tak ako práve vyzdvihujem štátnicky múdry čin posledných dní, keď sa v našej republike dosiaľ nikdy nevídaným spôsobom previedla ohromná zmena bez krvipreliatia, bez zjavného porušenia bežného života. Tak isto vysoko hodnotím podanie ruky nám, aby sme tak vo vláde a ostatných sboroch štátnej správy - i tu v ústavodarnom Národnom shromaždení - mohli aj my preukázať najlepšiu vôľu prispieť skromnými silami k spoločnému dielu. Som presvedčený, že aj náš ľud ocení takýto prejav veľkej sily, ktorá sa dala na pochod aj u nás v nedávnych dňoch, v nedávnej minulosti. Som presvedčený, že táto štátnická múdrosť bude uplatňovaná u nás voči každému, kto sa úprimne, otvorene zapojuje, kto sa navždy zriekol politiky dvoch želiezok. Už samotný prísľub pána predsedu vlády, že sa napraví opravdová krivda, je dobrým začiatkom nového štartu. Náš štart ide vo znamení jasnej deliacej línie medzi minulosťou a budúcnosťou. Aby sme nášmu programu dali zjavný výraz, rozlúčili sme sa navždy s názvom strany, lebo bol ťažko zdiskreditovaný. Rozlúčili sme sa navždy s tými, ktorí toto zdiskreditovanie zapríčinili, ktorí ťažko poškodili aj dveru nás u samotného ľudu, ktorý až dnes vidí, komu veril, pre aké záujmy bývalá Demokratická strana túto nečestnú úlohu v našom politickom živote hrala. Po vylúčení všetkých previnilcov a dištancovaní sa od všetkých neúnosných funkcionárov na celej čiare zostávajú len tí, ktorí uznávajú omyly, ktorí vykonávali azda len príkazy, ale u ktorých bolo zjavne a bezpečne zistené, že s ich duchom nesúhlasili. Chceme aj z týchto trosiek urobiť pomocníka, ktorý sa vrátil k pôvodnému duchu spolupráce s Komunistickou stranou, aby sme pod jej vedením pomáhali vo všetkých sektoroch života uviesť politické záujmy na jedného jednotného spoločného menovateľa. Vyslovujem presvedčenie, že našej práce v národe treba. Treba napravovať vchovanú nenávisť proti tým, ktorí v rozhodujúcich chvíľach národa ukázali sa byť múdrymi, a treba uvádzať spoluprácu v obnovenom Národnom fronte do takej harmónie, aby sme boli schopní zvládnuť úlohy výstavby sociálnej, politickej, kultúrnej, technicko-priemyselnej, a aby sme úspešne zavŕšili všetko to, čo nám ostáva ako mravný záväzok pri dokončení dvojročného plánu.

Slová prednesené vo včerajšom posolstve pána predsedu vlády budú nám svetlom i tmelom, ktorý nás bude spájať aj so složkami Revolučného odborového hnutia, slovenskými partizánmi a vojakmi národného povstania, proti ktorému sa bývalé vedenie strany úmyselne stavalo. Pri takej základni našej novej práce verím, že nájdeme oporu nielen vo vedúcich složkách ostatných politických strán, ale aj dole medzi ľudom, o ktorý nám ide predovšetkým. Pri týchto podujatiach nejde nám však len o spoluprácu, ale rovnako nebojíme sa a nebudeme sa báť aj novej kontroly, ktorá na každom kroku môže zistiť, že nie sme strana stará so starým spráchnivelým vnútrom, ale organizmus nový, oživený duchom spoločného ideálu z doby spoločného boja za oslobodenie.

S veľkým uspokojením sme vzali na vedomie prehlásenie pána predsedu vlády, že aj naša nová ústava bude presiaknutá požiadavkami ľudovej demokracie, socializačného úsilia, a že v nej bude zdravo vyriešený aj toľko pertraktovaný problém československý. Sme presvedčení, že aj tento problém, ktorý na meritórnych miestach narážal na toľko úskalí rôznych strannícko-politických záujmov - i s našej strany - bude vyriešený k spokojnosti českého a slovenského ľudu. Mnohé ťažkosti, ktoré sa kládly do cesty uspokojivému vyriešeniu československej otázky, boly častejšie stavané pre osobné pozície a miesta ako pre veci zásadné. Takto vyriešený pomer česko-slovenský bude naozaj trvalou zábezpekou oboch našich slovanských národov - pre dlhú a krajšiu budúcnosť nášho štátneho spoločenstva. Chystaná revízia pozemkovej reformy, konečná úprava pôdy, ako aj scelovací zákon vyriešia odvekú túžbu drobného slovenského roľníka. Ako by aj inak mohlo byť! Veď Slovensko bolo odjakživa zemou drobného roľníka. Jemu sa splní storočný sen práve v časoch storočnice zrušenia poddanstva a feudalizmu. Preto nás nijako nebude bolieť, že príde k parcelácii veľkostatkov, ktoré boly dané v prvej republike za zásluhy rôznym politickým veličinám.