Také zahraniční vojáci, kterým byl upraven poměr podle zákona čís. 225, si stěžují, neboť zákon tento byl vydán pozdě a je málo účinný. Tento stav je, vážená sněmovno, neudržitelný a je třeba do veřejnozaměstnaneckých poměrů zavést pořádek a jednotný systém. Je třeba upravit platové poměry veřejných zaměstnanců tak, aby mohli slušně žít, aby se mohli klidně věnovat své práci bez existenčních starostí. Domnívám se, že tyto tři zákony jsou teprve počátek a že se v letošním roce mnoho napraví ve prospěch státních a veřejných zaměstnanců. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Páni zpravodajové se vzdali slova k doslovu.

Vykonáme nyní oddělené hlasování o každé ze společně projednávaných osnov.

Ústavodárné Národní shromáždění je způsobilé se usnášeti.

Budeme hlasovati o prvém odstavci pořadu.

Ad 1. Hlasování o osnově zákona o vánočním příspěvku důchodcům, kteří mají nárok na zaopatření podle zákona o péči o vojenské a válečné poškozence a oběti války a fašistické persekuce
(tisk 918).

Zpravodaji jsou: Za výbor soc.-politický posl. Kapoun, za výbor právní posl. K. Kliment, za výbor rozpočtový posl. Janouš.

Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Kapoun: Nejsou.

Zpravodaj posl. K. Kliment: Nejsou.

Zpravodaj posl. Janouš: Ne.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Přistoupíme k hlasování.

Osnova má 7 paragrafů, nadpis a úvodní formuli.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovati najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jejími 7 paragrafy, nadpisem a úvodní formulí podle zprávy výborové, nechť pozvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím ústavodárné Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy výborové.

Zbývá ještě hlasovati o resoluci výboru rozpočtového, otištěné ve zprávě výborové.

Kdo s touto resolucí souhlasí, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Resoluce se přijímá.

Tím je vyřízen 1. odstavec pořadu.

Nyní budeme hlasovati o druhém odstavci pořadu.

Ad 2. Hlasování o osnově zákona o jednorázových mimořádných přídavcích k důchodům z veřejnoprávního sociálního pojištění pro rok 1947 (tisk 919).

Zpravodaji jsou: za výbor soc.-politický posl. Cígler, za výbor právní posl. Doležel, za výbor rozpočtový posl. Lindauer.

Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Cígler: Nejsou.

Zpravodaj posl. Doležel: Nejsou.

Zpravodaj posl. Lindauer: Není jich.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Přistoupíme k hlasování.

Osnova má 7 paragrafů, nadpis a úvodní formuli.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovati najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jejími 7 paragrafy, nadpisem a úvodní formulí podle zprávy výborové, nechť pozvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím ústavodárné Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy výborové.

Zbývá ještě hlasovati o resoluci výboru soc.-politického, otištěné ve zprávě výborové.

Kdo s touto resolucí souhlasí, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Resoluce se přijímá.

Tím je vyřízen 2. odstavec pořadu.

Nyní budem hlasovati o třetím odstavci pořadu.

Ad 3. Hlasování o osnově zákona o jednorázovém mimořádném vánočním přídavku poživatelům státních starobních podpor pro rok 1947 (tisk 933)

Zpravodaji jsou: Za výbor soc.-politický posl. Kleinerová, za výbor rozpočtový posl. Štětka.

Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodajka posl. Kleinerová: Nejsou.

Zpravodaj posl. Štětka: Nejsou

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Přistoupíme k hlasování.

Osnova má 6 paragrafů, nadpis a úvodní formuli.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovati najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jejími 6 paragrafy, nadpisem a úvodní formulí podle zprávy výborové, nechť pozvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím ústavodárné Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy výborové.

Tím je vyřízen 3. odstavec pořadu.

Nebude-li námitek, projednáme nyní desátý odstavec pořadu a potom se vrátíme k odst. 4 a následujícím. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Přistoupíme tedy k projednávání desátého odstavce pořadu, jímž je

10. Společná zpráva výborů zemědělského, právního a rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 531) o myslivosti (tisk 948).

Zpravodajem za výbor zemědělský je p. posl. dr Zibrín. Dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. dr Zibrín: Vážené ústavodarné Národné shromaždenie!

Konečne prichádzame k tomu, aby sme schválili vládny návrh zákona, ktorý pomerne zpomedzi všetkých vládnych osnov, ktoré sme dosiaľ prejednávali, vyžadoval najdlhšiu dobu. Vyžadoval túto dobu nielen v našich výboroch, ale v samej vláde.

Ministerstvo pôdohospodárstva už 14. mája 1946, teda pred 18 mesiacmi svolalo ankety, ktoré prejednávaly osnovu a prejednávaly ju potom celé dva mesiace, až konečne prišlo k takému rozhodnutiu, že prvé kostry dnešnej vládnej osnovy boly urobené. Ale predsa celý rok prešiel, teda do 11. apríla 1947, kým tento návrh Ministerstva pôdohospodárstva bol prejednávaný našou vládou. 11. apríla 1947 vláda schválila s určitými zmenami osnovu Ministerstva pôdohospodárstva a za týždeň ju predložila nášmu ústavodarnému Národnému shromaždeniu. Osnova táto začala byť prejednávaná v máji t. r. pôdohospodárskym výborom, odkiaľ po niekoľkých subkomisiách prišla s náležitými zmenami do právneho výboru. Naozaj možno povedať, že pri prejednávaní tejto osnovy neostal paragraf na paragrafe, neostal jeden paragraf, v ktorom by neboly bývaly menšie alebo väčšie zmeny, v ktorom by nebol býval prípadne škrtnutý a celkom novým ustanovením nahradený. Naozaj, pôdohospodársky výbor z vládnej osnovy, ktorá už ďaleko sa odlišovala od osnovy Ministerstva pôdohospodárstva, urobil jeden nový návrh, ktorý išiel z právneho výboru do pôdohospodárskeho výboru, bol opätovne i v zásadách celkom iný. Menily sa i základné požiadavky, predpoklady prvej osnovy Ministerstva pôdohospodárstva, a to práve i v tých politických kľúčových názoroch, ktoré vtedy takzv. ďurišovskú osnovu, ako sa o nej hovorilo, charakterizovaly.

Z dôvodov, ktoré viedly ministerstvo k tomu, že vypracovalo túto osnovu, v prvom rade iste bola tá okolnosť, že štát bol v poľovníctve zadelený do niekoľko oblastí. Všetky tieto zákonné ustanovizne z doby neslobody a ešte i predchádzajúce boly absolútne odlišné a ja tu, ako jeden z tých, ktorý rád vidím, že unifikujeme, srdečne ďakujem, že také celkom rozličné správne predpisy konečne sú sjednotené a že konečne na poli poľovníctva nastane jednotná republika Československá. Zemedelský i právny výbor ukázal, že i keď sú v našom štáte dve oblasti, ktoré majú absolútne odlišné pomery, pri dobrej vôli je možno nájsť kompromis. Poľovnícke pomery v Čechách - v lesoch a tak ďalej - sú celkom ináč posudzovateľné so stanoviska poľovníctva, než veľké sústavné horské a lesné komplexy Slovenska. A predsa sme našli kompromis, ktorý naozaj bude tak dobre slúžiť v jednej oblasti ako aj v oblasti druhej. Toto je len jedna ukážka, že pri dobrej vôli i rôzne stanoviská a podmienky, ktoré sú mimo nás a nami už nezmeniteľné, možno preklenúť, keď strany, ktoré sú zúčastnené na týchto vládnych alebo snemovných prácach, majú dobrú vôľu, aby prišlo k dohode.

Ja kvitujem prácu pôdohospodárskeho výboru, že cez trnisté cesty a neraz cez veľmi rušné schôdze a pri návštevách 20-30 rôznych deputácií, petícií, memoránd predsa len nedal sa strhnúť a vypracoval niečo takého, za čo kľudne bude niesť pred poľovníckou verejnosťou, pred hospodárskymi činiteľmi republiky Československej, dúfajme, cez celé desiatky rokov kľudnú zodpovednosť.

Toto jednanie by mohlo byť veľakrát príkladom pre nás do budúcna, lebo prejednali sme a vedeli sme pozmeniť a dohodnúť sa na osnove, ku ktorej veľká časť tých, ktorí ju prejednávali, mala i negatívne stanovisko. Ale kvitujem aj to, že každý z nás, každá strana, každý zástupca tej či onen strany, dal hrivnu, pridal trošku práce a dobrej vôľe k niečomu užitočnému.

Dámy a pánovia, keď si niekto myslí, že si to československé poľovníctvo nezaslúži, tak nie je správne informovaný. Poľovníctvo u nás nie je zďaleka tam, kde by mohlo byť, ale napriek tomu je veľmi význačným hospodárskym činiteľom pri našej prvovýrobe pôdohospodárskej, kde nám dáva také kontingenty mäsa, ktoré nie sú domáceho pôvodu, nie sú s domácou prácou spojené, ale ktoré ako dar boží, ako dar našej bohatej prírody sú nám dávané do vena. Keby sme chceli ohodnotiť, čo ročne dostáva náš hospodársky život v mierovej dobe, dámy a pánovia, v relácii r. 1933 a 1938 z poľovníctva, tak by sme to vyjadrili mierovými 5 miliardami Kčs, čo je skoro ¹/₃ našej rozpočtovej požiadavky z doby 1933-38. Práve preto vidíme, že si táto problematika československého poľovníctva zaslúžila tak dôkladného prerokovania a že zásluhy má minister pôdohospodárstva, keď venoval tejto osnove medzi jeho niekoľkými osnovami jedno z prvých miest. Ale naproti tomu treba chápať aj to, že tí páni poslanci, ktorí sa zaujímali o túto osnovu, robili to správne, lebo dúfame, že to bude zákon, ktorý nebude platiť chvíľkove a kde zmeny nie sú tak rýchlo želateľné. V hospodárstve, i v hospodárskom zákonodarstve, keď idú hocaké presuny jedno za sebou, nie sú blahodarné; hospodárstvo, márna vec, má rado poriadok, má rado konsolidáciu, a to ináč nie je možné, ako keď vie ten, ktorý hospodári, že k zmenám rýchlym nedôjde.

Keď si pozrieme plochy, ktoré sú takýmto spôsobom obhospodárené a o ktorých sme rozhodovali, uvidíme, že so stanoviska celoštátneho sme vlastne rokovali o 70 % celej našej pôdy, a keď pozrieme, aké dôchodky plynuly v jednotlivých rokoch - a to myslím roky mieru - vidíme, že ten odhad, kapitalizovaný na 5 miliárd, nie je nijak vysoký. Musím pripomenúť, že od r. 1933, teda mierové roky berúc, až do r. 1938 tieto národné dôchodky z poľovníckej prvovýroby boly konstantne rovnaké, neboly výkyvné, žiaľbohu, neboly vzostupné. A tu sme pri rokovaní o tomto zákone museli dbať nielen na to, aby sme dali možnosť, aby športovci poľovníci, výkonní poľovníci, výkonní ľudia poľovného práva, mohli poľovať, ale museli sme dbať i na to, aby sme túto národnú hrivnu nenechali stenčovať, aby sme neboli i v tomto ohľade rok čo rok chudobnejší. Nemali sme teda upravovať len to, kto smie mať pušku, kto smie mať poľovnícky lístok, ale museli sme upraviť i to, akým spôsobom môže tieto svoje práva vykonávať, tak, aby náš štátny dôchodok, naše štátne národné bohatstvo nebolo stenčované.

Zásada porevolučného poľovníckeho zákona, ako ju vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva, mala raz navždy znemožniť to, aby poľovníctvo patrilo len takzv. výsadným triedam. Opravdu malo sa umožniť širokej roľníckej a i dedinskej a mestskej pracovnej pospolitosti, aby k právu poľovníckemu, k pravému poľovníctvu mala možnosť; a práve preto vo svojich jednotlivých paragrafoch donášal zákon určité predpráva tým, ktorým pozemky patria a ktorí na nich pracujú. Sú to už zásady nie raz vyrieknuté v našom novom čs. zákonodarstve, kde na základe našich zásad ľudovodemokratických dávali sme možnosti a záruky, aby sa široké vrstvy dostaly nielen do všetkých povinností, ale i do všetkých práv, ktoré dáva republika všetkému občianstvu.

Musím pripomenúť, že pôdohospodársky výbor ako i výbory nasledovné braly tu i pri uznaní predchádzajúcej zásady do ohľadu, že proti tejto šľachetnej zásade nemožno diskriminovať jedných pred druhými. Nemožno dávať iným väčšie predpráva než sa dáva druhému občanovi, a skúsil tu, by som povedal, v príslušných paragrafoch náležitým kompromisom urobiť to, aby pôdohospodár-roľník dostal náležitú možnosť uplatniť sa i v tejto prvovýrobe vykonávaním poľovníctva, ale súčasne aby aj druhí šľachetne pracujúci občania, ak sa chcú venovať tomuto odboru športu alebo hospodárstva, mali možnosť náležitého uplatnenia. Po niekoľkonásobných dohodách konečne včera prišlo i k posledným škrtom a k posledným kompromisom, ktoré sú vyjadrené v našej spoločnej zpráve tak, ako vám ju dáva rozdaná tlač č. 948.

Ráčte mi odpustiť, dámy a pánovia, že nezasahujem do merita jednotlivých paragrafov; tie sú pred vami a tie iste každý z vás, ktorého to zaujíma, náležite si prečítate. Naproti tomu odvolávam sa na spoločnú zprávu, ktorú by som prosil hlavne čo do § 21 náležite si povšimnúť, kde práve sú dané podklady k tomu, aby výkonní pôdohospodári, hospodáriaci na pôde, opravdu mali určitú záruku k tomu, že nebudú pri výkone poľovníckeho práva preterovaní, že im nebude všetko hatené, keď sa o to prihlásia.

Pri tejto príležitosti prosím vážené plénum Národného shromaždenia, aby omluvilo, že v texte, ktorý ráčite mať predložený, prišlo k niekoľko tlačovým chybám. Ako dobre viete, v poslednej dobe pracovalo sa, možno povedať, vo dne v noci, a v tom urýchlenom chvate došlo k niektorým nedopatreniam, ktoré je treba opraviť.