Niet času, aby som sa v dnešnej svojej reči zaoberal všetkými rozpočtovými vecami a aj všetkými vecami, ktoré v debate k tomuto rozpočtu odoznely. Považujem si však za povinnosť s jednou vecou sa zaoberať, a to je otázka Sedliackej banky a Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc. (Posl. Harus: Už je prázdna ta Sedliacka banka.) Ešte nie je prázdna, ešte tam sú poriadni úradníci.

Pán posl. Zápotocký vo svojej reči dňa 11. t. m. dotkol sa otázky pomerov v Sedliackej banke a v súvislosti s touto málo vkusným spôsobom napadol povereníka dr. Mateja Josku a Demokratickú stranu, ako by chceli znárodnený majetok špekulačným a podvodným spôsobom previesť do súkromných rúk. V tejto časti svojej reči použil p. posl. Zápotocký veľmi silných slov podozrievania, keď tvrdil, že bol prevedený pokus previesť z majetku znárodnenej Sedliackej banky do rúk súkromných veľké majetkové objekty špekulačným a podvodným spôsobom. Podobnými výrazmi niesla sa celá jeho reč. Takáto reč a jej forma, akú si zvolil p. posl. Zápotocký, nectí ani jeho samotného ako poslanca a predsedu ÚRO, ale na žiadny spôsob nectí ani tento slávny sbor; nectí hlavne preto, že jeho osobné výpady sú snôškou neprávd vydávaných za polopravdy, aj keď sú ony citované z niektorých úradných vyhlásení a predbežných zpráv, kde sa dostaly zásluhou a veľkou horlivosťou dvoch či troch zlomyseľných ľudí a ľudí s gardisticko-fašistickou minulosťou. (Posl. Harus: Kterých?) K týmto osobám a ich objektivite sa vrátime príležitostne, až bude celá kapitola Sedliackej banky uzavretá. A teraz k veci samej.

Nie je tomu dávno, čo o tejto veci bola vedená nevkusná novinárska kampaň, aj snem sa touto vecou zaoberal a dostal od p. ministra financií neúplnú odpoveď so sľubom, že po vyšetrení dá verejnosti a tým i nám objektívnu zprávu. Spoliehame na túto zprávu a čakáme na ňu v tej dobrej viere, že ju ozaj v dohľadnom čase obdržíme a že ona bude objektívna. (Predsedníctvo prevzal podpredseda dr. Ševčík.)

Vzhľadom k reči p. posl. Zápotockého treba si položiť otázku, čo urobil dr. Josko. Ako odpoveď na túto otázku mám objektívne zistené, že povereníkovi dr. Joskovi bola predložená spoločná žiadosť Sedliackej banky a Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc, na základe ktorej maly byť priemyselné podniky, ktoré svojho času patrily Sväzu, tomuto Sväzu vrátené za tých istých cenových podmienok, za akých boly svojho času prevedené do Sedliackej banky, a niektoré ďalšie podniky, ktoré sa ukazujú Sedliackej banke balastom, odkúpené za obecnú cenu, pričom Sväz roľníckych vzájomných pokladníc bol ochotný znášať stratu u týchto podnikov do výšky 3 mil. Kčs. Túto žiadosť p. povereník dr. Josko predložil Sboru povereníkov s návrhom na schválenie. Sbor povereníkov na svojom zasadnutí dňa 8. novembra 1946 o návrhu povereníka financií rozhodol takto:

1. Sbor povereníkov súhlasí s tým, aby všetky potravinárske podniky z koncernu Sedliackej banky okrem tých, ktoré podľa dnešných platných predpisov podliehajú znárodneniu, dostaly sa do roľníckych rúk cestou sdružstevnenia.

2. Sbor povereníkov súhlasí s prevodom niektorých podnikov z koncernu Sedliackej banky do Sväzu roľníckych vzájomný pokladníc a poveruje komisiu složenú z predsedu a podpredsedu Sboru povereníkov, povereníka financií a povereníka soc. starostlivosti, aby a) preskúmala, ktoré podniky boly vo vlastníctve Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc, b) aby preskúmala, či sú splnené podmienky o znárodnení bánk najmä s hľadiska určenia obecnej ceny na voľnom trhu a prevodu bez strát pre banku.

3. Všetky tieto podniky budú združstevnené v lehote 6 mesiacov podľa podmienok vypracovaných komisiou svolanou povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, za účasti Povereníctva výživy a Jednotného sväzu slovenských roľníkov, schválených Sborom povereníkov.

4. Prevod sa môže uskutočniť po rozhodnutí spomínanej komisie v bode 2.

To bolo rozhodnutie Sboru povereníkov. Toto usnesenie Sboru povereníkov vyvracia úplne tvrdenie p. posl. Zápotockého o podvodnom zašantročení majetku dr. Joskom. P. posl. Zápotocký iste vie o tomto usnesení Sboru povereníkov a keby si bol dal len trochu námahy, bol by zistil, že komisiu určenú týmto rozhodnutím od 8. novembra 1946 bývalý aj terajší predseda Sboru povereníkov nesvolal.

Pán posl. Zápotocký iste má zistené, že všetky priemyselné podniky Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc boly prevedené do Sedliackej banky v nadobúdacej hodnote, povedzme, že je to čiastka, ktorú udáva p. posl. Zápotocký sumou Kčs 49,553.000 - aby som udal cifry - a pán posl. Zápotocký tvrdí, že tieto podniky sú hodné 1/2 až 1 miliardu Kčs. Podľa toho by mal konštatovať, že Sväz roľníckych vzájomných pokladníc previedol svoje podniky do Sedliackej banky veľmi lacno. To konštatoval vo svojej odpovedi aj pán minister financií na interpeláciu pána posl. Bašťovanského, a tu sa mi natíska otázka, či tak urobil tento Sväz v záujme roľníckych pokladníc a či vo vlastnom záujme. Posl. Zápotocký by si mohol zaopatriť doklady, z ktorých by sa mohol presvedčiť o tom, či Sedliacka banka vznikla proti vôli Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc a priemysel Sväzu bol do tohto ústavu prevedený pod politickým nátlakom a za neprimeranú úplatu.

Pri tejto príležitosti by bolo treba vás, ktorí nepoznáte pomery u nás na Slovensku, informovať o tom, čo je Sväz roľníckych vzájomných pokladníc a Roľnícke vzájomné pokladnice. Sú to svojpomocné družstevné peňažné ústavy, vzniklé v r. 1924 za účelom vymanenia slovenského roľníka z rúk kapitalistických vykorisťovateľov. Pokladnice a Sväz, u ktorých zakladania som bol a bol som tiež členom autonómneho sporu Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc za celý rad rokov v prvej republike, ako aj členom jeho dočasnej správy po obnovení tejto, a z vlastnej skúsenosti viem, že tieto z malých začiatkov svojou svedomitosťou, pilnosťou a starostlivosťou o slovenského roľníka dopracoval sa výsledkov, s ktorými je iste spokojný aj pán minister financií. Tieto inštitúcie z rúk kapitalistických už v prvej republike nadobudla niektoré podniky roľníckej druhovýroby za účelom nacionalizačným, aby slúžily roľníkom ako producentom suroviny a odberateľom ako spotrebiteľom výrobkov. Aj toto vnikanie do roľníckeho priemyslu sa darilo a donášalo slovenskému roľníckemu človeku úžitok.

Autonómne orgány a úradníctvo Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc a Roľníckych vzájomných pokladníc boly orientácie československej, v dôsledku čoho nutno považovať len za prirodzené, že hneď po vzniku slovenského štátu bol so strany vtedajších vládnych činiteľov proti týmto ustanovizniam a ich činiteľom vykonávaný politický nátlak.

Pán posl. Zápotocký by sa mohol dopátrať, ak mu na objektivite záleží, že hneď po vzniku slovenského štátu nebohý dr. Jozef Tiso prikázal bývalému Ministerstvu hospodárstva, že správne orgány Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc musia byť zmenené tak, aby tam maly aspoň dvojtretinovú väčšinu ľudia vtedajšiemu tisovskému režimu oddaní, a ten istý dr. Tiso dal úpravu príslušnému ministerstvu, aby sa postaralo o vzdanie sa predsedu Ursínyho, aj keby mal seba väčšie zásluhy o Sväz.

Ďalej pán posl. Zápotocký mal možnosť si zistiť aj to, že na valnom shromaždení Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc, ktoré bolo v Lubochni dňa 3. júla 1939, teda už po vyhlásení slovenského štátu, prišiel zástupca Ministerstva financií s tou úpravou, že ak toto valné shromaždenie dobrovoľne nezvolí kandidátku navrhnutú vládou a vtedajšími politickými činiteľmi, toto valné shromaždenie rozpustí a vymenuje vládneho komisára. Bol som na tom valnom shromaždení, pamätám sa na jeho priebeh ako aj na perzekúciu osôb, ktoré sa bránily nátlaku politických činiteľov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Takto sa vedenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany dostalo do autonómneho sboru slovenských vzájomných pokladníc politickou mocou.

Za účelné považujem v tejto súvislosti konštatovať, že po vzniku slovenského štátu boli posielaní do zaisťovacieho tábora v Ilave rôzni činitelia a medzi nimi v prvom rade sme sa stretávali s funkcionármi a úradníkmi Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc a Roľníckych vzájomných pokladníc. Lebo oni boli vychovaní a vedení duchom úprimnej spolupráce československej a toto smýšľanie si zachovali za celého trvania slovenského štátu a na ostatok s tými istými ľuďmi stretávame sa aj v národnom povstaní.

Keby si tieto okolnosti bol dal pán posl. Zápotocký objektívne vyšetriť, nemohol by tvrdiť o zašantročovaní majetku do rúk špekulantov.

Pán minister financií vo svojej odpovedi na interpeláciu p. posl. Bašťovanského stavia sa na stanovisko, že medzi Sedliackou bankou a Sväzom roľníckych vzájomných pokladníc uskutočňuje sa kúpa podľa § 32 dekrétu č. 102/45 Sb., a nevzal v ohľad zákon č. 328/46 Sb., ktorý v svojom § 1 hovorí, že "jakékoliv majetkové převody a jakákoliv majetkově právní jednání, ať se týkají majetku movitého či nemovitého, veřejného či soukromého, jsou neplatné, pokud k nim došlo po 29. září 1938 pod tlakem okupace nebo národní, rasové nebo politické persekuce, ledaže ten, na koho majetek přešel nebo kdo uzavřel jiné majetkově právní jednání, je osoba státně spolehlivá a bude prokázáno, že k majetkovému převodu nebo k jinému majetkověprávnímu jednání došlo za přiměřenou úplatu, nebo z podnětu původního vlastníka oprávněného nebo v převážném jeho zájmu." Toľko paragraf.

Nemôže byť sporu o tom, že prevodom priemyslu na Sedliacku banku zo Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc vyčerpala sa zákonná skutková podstata tohto § 1 zák. č. 128/46, lebo sa prevod stal po 29. septembri 1938 pod tlakom politickej perzekúcie, ako je nesporné aj to, že prípad výnimky z tejto zákonnej skutkovej podstaty, uvedenej v dôvetku § 1 tohto zákona, nie je daný, lebo prevod nestal sa za primeranú úplatu a nestal sa ani z podnetu a ani v prevažnom záujme Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc.

Beriem tu za slovo pána posl. Zápotockého ohľadom Považského cukrovaru, ktorý má byť prevedený na Sväz roľníckych pokladníc za cenu 3,283.877 Kčs, ako on tvrdí, a že tento podnik je hoden 150 mil. Kčs. Tu mi treba len k vôli pravde poznamenať, že Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc patrilo len asi 59 % účastín na tomto cukrovare, a celý je odhadnutý na 150 mil.

O cukrovaroch je známe, že majú byť sdružstevnené, a to na základe zákona č. 146/1947 Sb., ktorý sme my vyniesli. Podľa tohto členmi družstva môžu byť len pestovatelia repy, stáli zamestnanci a štát. Náhradou za cukrovar majú družstevníci zaplatiť buď nadobúdaciu cenu účastín alebo účastinnú listinu, zvýšenú o zdanené rezervy alebo sníženú o straty. Pamätám sa ešte z môjho účinkovania, že Sväz roľníckych vzájomných pokladníc nadobudol cukrovary za tým účelom, aby ich sdružstevnil, a viem o tom, že je rozhodnutie autonómnych orgánov Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc o tom, že všetky nadobudnuté cukrovary sdružstevnia za nadobúdaciu hodnotu. Toto konečne bolo vyhlásené zástupcami Demokratickej strany i vo vláde, a to veľmi jasne a nedvojsmyselne.

Pán minister financií by sa mohol svojimi orgánmi presvedčiť o tom, či sa moje tvrdenie zakladá na pravde, a ak je tomu tak, rád by som vedieť: Pán posl. Zápotocký nesúhlasí s tým, aby nové družstvo složené z pestovateľov repy, zamestnancov a štátu tento majetok v nízkej nadobúdacej hodnote obdržalo. Poznamenať ešte treba, že v prípade cukrovaru v Trenčianskej Teplej bývalí vlastníci uplatnia proti Sedliackej banke reštitučné nároky, o ktorých má rozhodnúť súd. V záležitosti prevodu podnikov zo Sedliackej banky do Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc, a to tých podnikov, ktoré Sväzu kedysi patrily, bolo by teraz treba menej útokov, menej demagógie a viac objektívnosti opretej o doklady a nadovšetko dodržať zákonné predpisy. Súhlasím s pánom posl. Zápotockým, že sme prijali zásady znárodniť veľké kapitalistické podniky, ako aj podniky nepriateľov národa, kolaborantov a zradcov.

Ale prijali sme i zásadu, že uznávame súkromné vlastníctvo a chceme podporovať družstevníctvo. A v podnikaní štát chce jednako napomáhať podnikanie znárodnené i družstevné aj súkromné. (Potlesk.) Myslím tu podnikanie slušné a nie vykorisťované a šmelinárske.

Strana demokratická, za ktorú hovorím je si vedomá tohto a chce sa držať týchto záväzkov. Domáhame sa však a budeme sa domáhať plnenia zákona a tu poukazujem na dekrét prezidenta republiky čís. 101/45 Sb. a na jeho § 1, odst. 3, podľa ktorého tieto podniky roľníckej druhovýroby, keď neboly vo vlastníctve družstiev, nemajú byť znárodnené poštátnením, ako si to - keď som dobre rozumel - praje pán posl. Zápotocký.

Dámy a pánovia, verím, že ak zákonné predpisy budú do dôsledkov dodržané, bude Sedliacka banka nútená podniky previesť do Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc. A ujisťujem vás, že Sväz roľníckych vzájomných pokladníc nie je majetkom jednotlivca, ani niekoľkých spriaznených rodín, ale je to organizácia 180 tisícového členstva slovenskej roľníckej pospolitosti. Tieto ustanovenia som plnil a budem plniť svedomite svoje povinnosti k prospechu národa a štátu. (Potlesk.)

Podpredseda dr. Ševčík (zvoní): Ďalším rečníkom je pán posl. ing. Herl. Dávam mu slovo.

Posl. inž. Herl: Pane předsedo, slavná sněmovno!

Dostalo se nám jednak v exposé pana ministra pošt a jednak v referátu zpravodaje o rozpočtu ministerstva pošt kol. posl. Vičánka vysvětlení o zvláštních okolnostech, za kterých byl sděláván rozpočet ministerstva pošt. Dověděli jsme se mimo jiné, že zvýšení poštovních poplatků na straně jedné a § 26 osnovy finančního zákona na straně druhé nejsou ve vzájemném souladu a že zejména § 26 osnovy, stojící na principu lineárního snižování, které samo o sobě nezdá se býti vhodné a účelné, zasahuje do struktury rozpočtu pošty, tak jak vyšla z jednání ministerstva pošt s ministerstvem financí za přímé účasti úsporné parlamentní komise a Nejvyššího účetního kontrolního úřadu, protichůdně, ježto ukládá poště dosažení úspor ve výdajích, pro jichž další nesnižitelnost byly právě zvýšeny poštovní poplatky. Kol. posl. Vičánek už tu plaidoval pro to, aby zejména u pošty nebylo ve smyslu dohody z 20. listopadu 1947 při projednávání a provádění § 26 postupováno lineárně. Rád bych na podporu tohoto stanoviska poukázal na důsledky, jaké by mělo důsledné provedení § 26 osnovy u pošty.

Podle znění § 26 osnovy finančního zákona mají býti sníženy věcné výdaje ve vlastní státní správě o 10 %, a u státních podniků pro všechny provozovací výdaje o 5 %. Na prvý pohled působí tento paragraf dojem, že jsou tu státní podniky preferovány nižším procentem snížení před vlastní státní správou. V bližším studiu, zejména při konstatování, že u vlastní státní správy jde pouze o věcné výdaje, nikoliv o personální, kdežto u státních podniků o všechny provozovací výdaje, tedy jak věcné, tak i personální, dalo by se soudit, že rozdíl v procentu snížení má vyrovnati rozdíl v rozsahu postihovaných výdajů a že tedy snížení, jehož má býti dosaženo, bude jak u vlastní státní správy, tak i u státních podniků poměrně stejné.

Při podrobném zkoumání věci nelze však zjistiti, že tento předpoklad splněn není, ježto 10 %ní snížení věcných nákladů ve vlastní státní správě nedosahuje ani 5 % všech jejích nákladů věcných a personálních.

Již z tohoto faktu jde na jevo, že státním podnikům se tu ukládá snížení v rozsahu, jehož asi nebude lze dosíci. Dovolte mi, paní a pánové, abych vám tu skutečnost osvětlil právě na rozpočtu pošty.

U podniku čs. pošty činilo by 5 %ní snížení provozovacích nákladů 238 mil. Kčs. Poněvadž některé provozovací náklady, jako na př. telefonní dávka, výdaje na obstarávání programu rozhlasu, odpočivné a zaopatřovací platy, nájemné, příspěvky závodním radám, náklady funkční činnosti závodních rad a j. nelze vůbec snížiti, nutno je ze základu pro dosažení snížení 238 mil. Kčs vyloučiti. To znamená úhrnem 1.549 mil. Kčs. Leč ani náklady personální nemohou býti předmětem snížení. Slyšeli jsme tu již v exposé pana ministra, že rubrika personální byla v důsledku jednání o návrhu rozpočtu s ministerstvem financí a Nejvyšším účetním kontrolním úřadem podpreliminována, to jest, že pošta nemá na rok 1948 v prelimináři platů a mezd pamatováno ani na všecky zaměstnance, které té doby zaměstnává, a že jsou tu odůvodněné pochybnosti, postačí-li přirozené úbytky a případný odsun personálu vyrovnati tento nedostatek prelimináře. Za těchto okolností nelze počítati s dalším snížením nákladů personálních, které činí 2.425 mil. Kčs. Bude tedy prakticky možno postihnouti snížením jen zbývající provozovací výdaje v částce 797,497.000 Kčs. Snížení o 238 mil. Kčs by u těchto výdajů činilo nikoliv 5 %, nýbrž bezmála 30 %.

Domnívám se, že tento bližší pohled na důsledné provedení § 26 osnovy finančního zákona v rozpočtu pošty zřejmě potvrzuje potřebu zameziti, aby se výdajová čísla v rozpočtu vlastní správy a státních podniků snižovala lineárně, a že bude třeba voliti formu, která by přiléhala k individuální povaze toho kterého úřadu nebo podniku.

Že toho bude třeba zvláště u čs. pošty, vyplývá již také z toho, že tu jde zejména o podnik, u něhož vystupuje do popředí povinnost plniti svoje poslání národohospodářské a zachovávat všeobecně uznané veřejné zájmy, kterážto skutečnost staví poštu na zvláštní místo mezi státními podniky. Přesvědčili jsme se již z loňského exposé pana ministra pošt v rozpočtovém výboru, že pošta i při svém podnikovém charakteru se vší vážností pojímá své poslání národohospodářské a veřejně prospěšné, což se projevilo zejména v jejím postoji vůči novinám, u nichž se pošta, uznávajíc jejich dalekosáhlý kulturní i státně politický význam, spokojuje s tarifem, který daleko nedosahuje nákladu s dopravou novin spojeného. Jestliže se pošta ani dnes, kdy se odhodlává - přizpůsobujíc se požadavku ministerstva financí, danému potřebou snížení schodku celostátního rozpočtu - na základě usnesení vlády zvýšit poštovní poplatky, nedotýká dosavadního tarifu za dopravu novin, dává tím zřejmě najevo, že neopomíjí ani v době, kdy zápolí s pasivitou podniku, přihlížet k zájmům veřejným a státně-politickým. Tuto skutečnost je třeba mít na paměti i tehdy, kdy se poště jako státnímu podniku ukládají povinnosti úspor v jejích vydáních, a bude na místě, aby tato skutečnost byla vyjádřena také při provádění zmíněného již § 26 osnovy finančního zákona.