Místopředseda Hladký: Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. dr. Falťan; dávám mu slovo.

Posl. dr. Falťan: Slávna snemovňa, panie a pánovia!

- Prejednávanie rozpočtu na r. 1948 je dobré k tomu, aby sme zhodnotili výsledky roľníckej politiky. Dovoľte mi najprv konštatovať s ľútosťou, že u nás v jednotnej Československej republike máme, alebo lepšie povedané, mali sme dve roľnícke politiky. Na Slovensku neuplatňovaly sa všade zásady novej roľníckej politiky a výsledky sú tie, že slovenský roľník je v dôsledku toho horšie na tom ako roľník český. Kým napr. v českých zemiach konfiškácia, ktorá započala o niekoľko mesiacov neskoršie ako na Slovensku, je ukončená, zatiaľ na Slovensku stále ešte nemáme dokončenú konfiškáciu nepriateľskej pôdy. Až v týchto dňoch podarilo sa nám zjednať v Národnom fronte slovenských politických strán dohodu o novelizácii nariadenia Slovenskej národnej rady, ktorou sa má predĺžiť činnosť konfiškačných komisií a do konca júna budúceho roku má sa na Slovensku ukončiť konfiškačné pokračovanie.

Kým v zemiach českých prídelové pokračovanie je temer na 100 % ukončené a započalo sa už s knihovaním, zatiaľ na Slovensku je chaos a neporiadok v prídelovom pokračovaní, čo má za následok samozrejme neistotu medzi desaťtisícami prídelcov i kolonistov a má to i škodlivý vplyv na hospodárske výsledky Slovenska. Kým v zemiach českých sa prevádza veľkorysá komasácia a podľa zpráv ministerstva pôdohospodárstva previedla sa toho roku komasácia v 1900 obciach, z čoho v 400 obciach sa previedla úplne dokonalá komasácia, zatiaľ na Slovensku sa ani o komasácii nehovorí, ba dokonca nepočuli sme od zodpovedných slovenských činiteľov žiadne zprávy, hoci už niekoľkokrát boli vyzvaní odpovedať, ako na Slovensku komasácia pokračuje.

Podľa dvojročného plánu mali sme 11 obcí v tomto roku skomasovať, ale nie je žiadnych zpráv, či aspoň tento minimálny počet sa uskutočnil.

Kým v zemiach českých prevádza sa mechanizácia ďaleko intenzívnejšie, čo je vidieť aj na tom, že sa založilo za rok, vlastne polroka, do 2000 strojových roľníckych družstiev, zatiaľ na Slovensku len s veľkými ťažkosťami a pod priamym tlakom roľníkov sa podarilo založiť okolo 100 roľníckych strojových družstiev a okolo 100 strojových odborov pri existujúcich liehovarníckych a potravných družstvách. A tu sa treba pozastaviť nad prevádzaním mechanizácie na Slovensku. V dvojročnom pláne sa hovorí, že z celkovej sumy, venovanej na mechanizáciu, má ísť na investície strojových družstiev 26 % , pre jednotlivcov 24 % a pre štátne, školské a verejné majetky 20 % proponovaných súm. Zatiaľ skutočnosť je tá, že na Slovensku sa toto nedodržiava a že veľké subvenčné prostriedky, ktoré boly určené pre subvencovanie jednak strojovým družstvám a jednak jednotlivcom, sú neúčelne a bez plánu plýtvané.

Dalo by sa hovoriť o mnohých prípadoch, kde na zákrok jednej politickej strany Povereníctvo pôdohospodárstva udeľuje subvencie nie malým a stredným roľníkom, ale statkárom a veľkostatkárom. Tak napr. na Žitnom ostrove statkárovi dr. Vidličkovi, ktorý vlastní 130 ha pôdy, na priamy príkaz kabinetu Povereníctva pôdohospodárstva mala sa vyplatiť subvencia vo výške 22.000 Kčs na nákup umelých hnojív. Zbytkovému statkárovi a členovi Slovenskej národnej rady za DS, profesorovi Hlavatému v Trnave, mala sa vyplatiť taktiež tak veľká suma na príkaz povereníctva, hoci je to proti samotnej vyhláške vydanej Povereníctvom pôdohospodárstva. Alebo pánu generálovi Danielovičovi, ktorý hospodári na veľkostatku na južnom Slovensku, zase proti vyhláške o prideľovaní subvencií, mala sa poskytnúť subvencia na zakúpenie traktoru vo výške 34.000 Kčs. A mohol by som takto pokračovať vo výpočte takéhoto mrhania subvenčných prostriedkov, ktoré boly určené pre podporu nákupu strojov jednotlivcom alebo strojovým družstvám; veľmi veľké sumy unikajú takto pravému poslaniu zveľaďovať maloroľnícku výrobu.

Taktiež pri tejto príležitosti treba čo najrozhodnejšie odmietnuť, keď Povereníctvo pôdohospodárstva benevolentne postupuje pri prideľovaní veľkých strojov jednotlivcom alebo tzv. voľným strojovým sdruženiam, ba dokonca pri prideľovaní subvencií. Je všeobecne známe že sú to len zámienky na to, ako pod rúškom voľného strojového sdruženia sa poskytujú protekčne subvencie niekoľkým jednotlivcom. Samozrejme takto prevádzaná mechanizácia neposlúži tomu účelu, ktorému slúžiť má, to je zveľadeniu maloroľníckej výroby.

Ďalej môžeme srovnávať novú roľnícku politiku, uskutočňovanú v Čechách aj na Slovensku i v ďalšom bode, kým napr. v českých zemiach budujú sa veľké pastvinárske objekty, ktoré majú význam pre zveľadenie nášho najdôležitejšieho sektoru poľnohospodárskej výroby, t. j. sektoru živočíšneho, zatiaľ na Slovensku ani v tejto otázke sa nerobí dohromady nič. Kým v zemiach českých je zaručený pomerne hladký odbyt dobytka, zatiaľ na Slovensku máme stále neporiadky vo výkupe dobytka a neporiadky i v rozdeľovaní krmív. Ťažko je vysvetľovať slovenskému roľníkovi, že je nedostatok krmív a že sa mu nemôžu prideliť krmivá, ale na druhej strane prevádzať akciu vykupovať dobytok od roľníkov a prideľovať krmivá statkárom, aby tento dobytok mohli prezimovať a vykŕmiť. Takáto politika pri rozdeľovaní krmív je rozhodne nespravodlivá a poškodzuje záujmy drobných slovenských roľníkov.

Aj v tej najzávažnejšej otázke, v disparite cenovej, sú tiež slovenskí roľníci na tom ďaleko horšie vinou liberalizmu v našom hospodárskom a distribučnom systéme na Slovensku, ktorý zastávali vlivní činitelia, sediaci na povereníckych miestach; vieme predsa, že liberalizmus poráža vždy toho hospodársky najslabšieho a v tomto prípade sú to na Slovensku malí a strední roľníci. Z vyčíslení a z predbežných štatistík je napr. známo, že disparita medzi poľnohospodárskymi výrobkami a potrebami roľníkovými v zemiach českých klesla od septembra 1947, t. j. po úprave cien roľníckych výrobkov, na 21 %, kým predtým bola 48 %, a v pomere k r. 1937, resp. 1938, klesla zo 40 na 21 %. Zatiaľ, žiaľ bohu, na Slovensku táto disparita je väčšia v neprospech roľníkov, a to len preto, že máme značný neporiadok v distribúcii, že sa na Slovensku neuplatnila v plnom rozsahu intervenčná cenová politika, ktorá mala zľavniť stroje a náradia pre roľníkov a taktiež aj obuv a textil.

Aspoň týchto pár príkladov som chcel uviesť, aby som poukázal na to, že je nezdravé v jednom štáte mať dve roľnícke politiky, a aby som tu na konkrétnych prípadoch demonštroval, že nová roľnícka politika, ktorá sa v zemiach českých dôkladnejšie uplatňuje, viacej prospieva malým a stredným roľníkom než tá pôdohospodárska politika, ktorá doteraz na Slovensku bola forsírovaná, pri ktorej sa často hľadelo viacej na záujmy statkárov a veľkostatkárov než na záujmy drobných slovenských roľníkov.

Pri prejednávaní rozpočtu treba pripomenúť že i vlaňajší i tohoročný rozpočet veľmi štedre meral najmä v kapitole pôdohospodárskej Slovensku. I z tohoročného rozpočtu Min. pôdohospodárstva pripadá na Slovensko skoro 47 % z celkovej sumy, to znamená, že je to iste percento pomerne dobré a spravodlivé vzhľadom na to, že slovenské poľnohospodárstvo je zaostalejšie a že treba jeho úroveň dvíhať.

No, treba konštatovať, že toto dobré participovanie slovenského poľnohospodárstva na výdavkoch celoštátnych sa neprejavilo dosť blahodarne pre slovenské poľnohospodárstvo v dôsledku toho, že sa neuskutočňujú všetky tie zásady novej poľnohospodárskej politiky, ktoré majú pomáhať v prvom rade malým a stredným roľníkom.

Dovoľte mi aspoň pár slovami zhodnotiť ešte výsledky roľníckej politiky i po stránke zákonodarnej. My sme behom tohto roku prerokovali a uzákonili veľmi dôležité osnovy, podané Ministerstvom pôdohospodárstva, ktoré budú mať iste dobrý vplyv pre ďalší vývin pomerov v našom poľnohospodárstve.

Je to v prvom rade zákon o revízii prvej pozemkovej reformy. Je pravda, že pod tlakom niektorých politických strán uplatnily sa tu čiastočne záujmy zbytkových statkárov proti záujmom roľníckym. No, napriek tomu treba tento zákon vítať, nielen preto, že odstraňuje staré krivdy veľkostatkárskej agrárnej politiky, ale najmä preto, že pomôže zväčšiť majetkovú podstatu malých roľníkov, že prispeje k riešeniu najpálčivejšej a najzákladnejšej otázky nášho roľníckeho ľudu, t. j. k zväčšeniu súkromného vlastníctva nesebestačných roľníckych podnikov. Dôsledným prevedením revízie pozemkovej reformy na Slovensku možno predpokladať, že sa získa okolo 70 tisíc katastrálnych jutár ornej pôdy a okolo 150 tisíc kat. jutár inej pôdy. Každý si môže vypočítať, čo to znamená pre našich chudobných, malých a stredných roľníkov, že o tieto tisíce hektárov sa zväčši ich majetková podstata, že sa založia tisíce nových existencií a že preto tento zákon i s hľadiska národného, mravného a roľníckeho má nesmierny význam pre Slovensko.

Ďalej sme prijali nie menej dôležitý zákon o zamedzení drobenia pôdy. I v tomto zákone sa uplatnil vplyv nie vždy roľnícky, tak napríklad pri odpredaji pôdy roľníkov presadily niektoré politické strany, že prednostné právo nákupu má len ten roľník, ktorý má viacej ako 2 hektáry pôdy. Dnes je jasné, že v tejto časti sa zákon bude musieť novelizovať, pretože neslúži záujmom roľníckym.

Bol odhlasovaný veľmi dôležitý knihovací zákon, ktorý urýchli zabezpečenie právnej a vlastníckej istoty pre prídelcov a vytvorí predpoklady pre lepšie hospodárenie na pridelených majetkoch.

Bol odhlasovaný zákon o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní dvojročného plánu, ktorý sa ukázal veľmi účelný najmä toho roku pri obrobení pôdy, kde pre časovú tieseň pomohla značne mobilizácia strojových a iných výrobných prostriedkov, aby sme obrobili pôdu, najmä na južnom Slovensku. Bol odhlasovaný zákon, ktorý upravuje árendu, a tento zákon má tiež slúžiť na ochranu malých a stredných roľníkov a najmä roľníkovej práce.

Ďalej bol odhlasovaný veľmi dôležitý zákon o organizácii roľníkov Československej republiky, ktorý dáva roľníkom ďaleko viacej práv a slobôd, než mali kedykoľvek predtým, pretože sa tu vytvoril inštrument skutočne demokratický a ľudový, inštrument roľníckej samosprávy.

Máme odhlasovať dnes alebo zajtra poľovnícky zákon, ktorý má iste tiež význam, pokiaľ ide o demokratizáciu poľovného práva.

Keď len tieto zákony hodnotíme ako mimoriadne dôležité zákony pre ďalší vývin nášho poľnohospodárstva, musíme povedať, že to je skutočne pekný kus práce a že svedčí o iniciatívnosti Ministerstva pôdohospodárstva. Je samozrejmé, že tým nevyriešime všetky otázky, ktoré stoja pred nami a že nás čaká i po stránke zákonodarnej ešte veľmi vážna práca. V Národnom fronte bola minulý týždeň už uzavretá dohoda o časovom postupe pri prejednávaní tak dôležitých zákonných úprav, ako je komasácia, ako je definitívna úprava pozemkového vlastníctva, národné poistenie, roľnícka daň, zjednodušenie a zlacnenie distribúcie zriadením monopolných spoločností a iné osnovy. Bude na našom parlamente a najmä na našom pôdohospodárskom výbore, aby skutočne tento časový rozvrh dodržal, aby tak naši roľníci dostali čím skorej tieto nové zákony, ktoré budú nesporne znamenať ďalší krok na ceste k lepšej budúcnosti slovenských i českých roľníkov.

Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok, pokiaľ ide o výkon roľníckej politiky na Slovensku. Zmienil som sa už o tom, ako nehospodárne a neplánovite narába sa s miliónami, určenými pre mechanizáciu slovenského poľnohospodárstva. Spomenul som taktiež nedostatočný program v komasácii na Slovensku. Je treba tu spomenúť ešte jednu ožehavú otázku našej poľnohospodárskej výroby, a to je zveľaďovanie živočíšnej výroby. Kontrola plemenného chovu na Slovensku je nedostatočná a je tak zanedbaná, že dnes skutočne slovenská živočíšna výroba je skoro na najnižšom stupni v celej Európe. Keď srovnáme len počet dobytka, ktorý je pod kontrolou v Čechách a na Slovensku, vidíme, že kým v Čechách je to niekoľko desiatok percent, na Slovensku je to sotva šesť až sedem percent dobytka, kráv, baranov, kancov, ktoré sú pod kontrolou. Je samozrejmé, že pri takejto nedostatočnej kontrole a pri zanedbávaní nášho pašienkárstva nie je možno očakávať zlepšenie živočíšnej výroby a zveľadenie nášho zaostalého chovu.

Dnes v pôdohospodárskom výbore sme prerokovali iniciatívne návrhy zákonov na novelizáciu reštitučného zákona. Ja s tohto miesta by som tiež prosil, aby v najkratšom čase parlament mohol pristúpiť k odhlasovaniu tohto veľmi dôležitého zákona pre Slovensko, pretože ide o tisíce drobných slovenských roľníkov, ktorí kúpili pôdu za takzv. Slovenského štátu a ktorí dnes pre nedostatok zákonitých opatrení sú šikanovaní. Myslím, že Povereníctvo i Ministerstvo pravosúdia urobí všetko, aby až do vydania tejto novelizácie neboli drobní slovenskí prídelci šikanovaní, ale aby súdy zastavily pokračovanie do tej doby, kým nebude táto novelizácia odhlasovaná.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť ešte jednu vec. Veľmi často sa i s tohto miesta kritizuje nová pôdohospodárska politika. Ja už po tretí raz sa pýtam tých zlomyseľných kritikov, aby raz prišli s lepším programom a s lepším návrhom, než je ten, ktorý robí Ministerstvo pôdohospodárstva, než je ten, ktorý máme na programe i v našom parlamente. (Potlesk.)

Místopředseda Hladký: Dalším řečníkem je pan posl. dr. Vojtěch Erban. Dávám mu slovo.

Posl. dr. Erban: Vážená sněmovno, paní a pánové!

K cifrám se vracet nebudu, protože byly po mém soudu dostatečně prodiskutovány v debatě a velmi zevrubně v debatě rozpočtového výboru. Stručně tedy. Převzali jsme po válce rozvrácený průmysl, rozvrácený tak, jak nám ho zanechali okupanti, rozvrácené a nezorganisované výrobní prostředky, vyschlé sklady a nedostatečné zásoby. Průmysl, tak jak jsme jej převzali, byl za cenu nesmírných obětí a při překonání velikých překážek přece jenom vybudován, postaven na pevnou základnu a prostřednictvím nacionalisace pak předán ve své klíčové podstatě, ve svých hlavních směrech, celému národu tak, že klíčové a rozhodující výrobní prostředky, ale s nimi zároveň také surovinová základna našeho hospodářství, energetické a posléze i finanční zdroje a pojišťovny byly předány pracujícím a tím naše demokracie politická a nacionální rozšířena na pole hospodářské, tím se stala demokracií socialisující, demokracií uskutečňující socialistický řád. V tom smyslu byla nacionalisace největším vítězstvím, kterého se podařilo našemu pracujícímu lidu dosáhnout po válce. Nacionalisace umožnila plánování. Umožnila plánování krátkodobé, jehož zkušenosti a výsledky jsou nám předpokladem a základem pro vytvoření dlouhodobého plánu hospodářské, sociální a kulturní výstavby republiky.

Dlouhodobý pětiletý plán, jehož náměty a návrhy iniciativně předložila čs. sociální demokracie, jsou již nyní konkretně projednávány. Všimněme si, paní a pánové, úzké souvislosti mezi potřebami a směrnicemi našeho dlouhodobého plánování, které připravujeme průběhem dvouletého plánu, který absolvujeme, a výstavbou našeho znárodněného i ostatního průmyslu, kterou procházíme. Souvislosti jsou velmi úzké. Plánem bojujeme proti krisi. Plánem bojujeme proti předpokladům krisí. Plánem staráme se o to, aby se nejen zvětšovalo množství naší výroby, ale aby také naše výroba šla stále ke kvalitě lepší a lepší, a abychom tímto způsobem dosáhli nejen v kvantitě, ale i v kvalitě většího a lepšího národního důchodu a úspěšnou politikou hospodářskou a sociální pečovali o to, aby tento zlepšený a zvětšený národní důchod byl mezi pracující všech vrstev také spravedlivě rozdělen.

Krátkost doby mi nedovoluje nic víc, nežli podtrhnout některé předpoklady organisační a některé předpoklady hospodářské, jež musíme splnit proto, abychom úspěšně mohli plánovat a úspěšně dále rozvíjet náš průmysl, rozvíjet naše výrobní síly.

Jde především o dokončení reorganisace hospodářské samosprávy, organisace plánovací služby, organisace naší distribuce. Nesmíme žít pořád jenom v psychose textilu, není jenom distribuce textilu, jde o distribuci vůbec, o organisaci a směrnice cenové politiky, o reorganisaci daňové soustavy. Již delší dobu voláme po jejím zjednodušení, po zavedení jednotné a přehledné daně zemědělské, jednotné a přehledné daně živnostenské, po zavedení jednotné daně spotřební a po jisté úpravě ještě daně ze mzdy, která už byla ostatně reorganisována letošního roku. Sledujeme kvalitu v plánování a kvalitu ve výrobě, nejen množství. Proto, paní a pánové, musíme vtělit do našeho plánování pevné směry v tom, aby pamatovalo nejen na potřeby investiční, ale aby pamatovalo rovnou měrou - a dávalo přímo pro to záruky - na výrobu spotřebních statků, kterých je v množství stále větším a větším nevyhnutelně třeba ke krytí vzrůstajících potřeb našeho pracujícího lidu všech vrstev. Plánujeme-li, organisujeme-li výrobu, organisujeme-li naše národní hospodářství a dáváme-li mu pevný směr, buďme si vědomi toho, že máme-li plánovat, musíme mít solidní předpoklady; máme-li plánovat dobře, musíme mít důkladnou přípravu a promyšlené podklady a musíme mít vyvážené potřeby a vyvážené možnosti. Těmito směrnicemi zhruba řídí se sociální demokraté ve všech svých iniciativních návrzích, které předložili a předkládají pro naše plánování krátkodobé i pro příští pětiletý plán. Úkolem bude konkretně splnit investiční program, zlepšit jakost naší výroby, splnit dvouletý plán a dohnat i nedostatky, které se v průběhu plnění dvouletého plánu objevily ať v množství výroby, v některých organisačních opatřeních anebo v kvalitě výroby.

Je třeba dodat, paní a pánové, že celé naše národní hospodářství tvoří v podstatě jeden celek, že vedle výroby znárodněné, vedle znárodněného hospodářství, které je základem a jádrem naší národní ekonomiky, je zde úsek družstevní, úsek komunální a úsek soukromý. Mezi těmito jednotlivými úseky našeho národního hospodářství není a podle našeho soudu nemůže býti vzájemné konkurence kapitalistického typu. Může a má mezi nimi býti, ale to platí i uvnitř jednotlivých úseků našeho národního hospodářství, konkurence v kvalitě a ve splnění povinností v rámci plánu.