Chcel by som taký malý prípad uviesť
z prejavu, ktorý tu už citoval posl. Zápotocký,
t. j. z prejavu posl. dr Dosku. Uvádzajúc
niektoré prípady roľníckej politiky,
hovorí, že si dirigenti novej pôdohospodárskej
politiky môžu ústa vykričať vychvaľovaním
tejto svojej politiky a nadávaním na kapitalistický
poriadok v predmníchovskej republike, ale u roľníka
vraj nepochodia, lebo ako sa roľník díva na
naše pomery? Za kapitalistického systému dostal
za meter pšenice päť párov bagančí
a dnes dostane poldruha, ak ich vôbec dostane. A preto musí
náš roľník chodiť otrhaný
a bosý. A pán kol. Josko adresuje takúto
výzvu: "Tu by sa malo postarať nové panstvo
o nápravu. Je to v jeho moci."
Keď si predstavíme, že to nehovoril žiadny
periférny rečník, ale zodpovedný predstaviteľ
strany a od oslobodenia člen vládneho a výkonného
orgánu na Slovensku, čo nám to hovorí?
Že sa tento rečník, pravdepodobne v zmocnení
svojej strany, jednostranne stáva za starý kapitalistický
poriadok proti našim novým vymoženostiam s hrubou
dávkou demagógie, a na koho je adresovaná
tá výzva, aby sa nové panstvo postaralo o
nápravu. Domnievam sa, že človek, ktorý
v tomto panstve, v tejto vláde sedí od oslobodenia
a ktorého strana od oslobodenia je stranou vládnou
so všetkými možnosťami používať
svojho vplyvu, ale aj s celým dosahom politickej zodpovednosti,
môže tomu rozumieť iba tak, že síce
vo vláde sedí, ale s počínaním
tejto vlády v zodpovednosti pred širokými vrstvami
nechce mať nič spoločného, alebo iba
zástupcovia tejto strany ešte stále myslia
príliš veľa na staré panstvo, na panstvo
pána Barana, Milana Hádžu a tých
ostatných veľkostatkárskych tútorov.
Táto opozičná vládna politika rozleptáva
Slovensko od oslobodenia. Rozleptáva pokoj drobného
človeka od začiatku. Ľudia, ktorí ešte
dnes hľadajú vo svojej triednej alebo inej zaslepenosti
vzor v západnom kapitalizme, pochopiteľne mnoho konštruktívnej
práce neurobia. A tak mnohomesačná takáto
politika vyústila v poslednej dobe v otvorenú krízu,
o ktorej v českých krajinách a v celom štáte
bolo mnoho hovorené ako o slovenskej kríze.
Chcel by som sa jej preto niekoľkými slovami dotknúť.
Čítal som pred niekoľkými dňami
prejav zodpovedného činiteľa veľkej českej
strany o tom, ako bola v slovenskej kríze zachránená
československá demokracia a porazené totalistické
snahy. Toto tvrdenie sa v tlači a prejavoch stále
opakuje. Musíme si odpovedať na túto otázku
záchrany demokracie, musíme si odpovedať, kto
demokraciu v slovenskej kríze zachránil a pred kým
ju zachránil.
Z čoho vznikla táto kríza? Predovšetkým
vznikla z toho, že z útoku na ľudovo-demokratický
režim, na jeho vymoženosti, prešla reakčná
časť politického života slovenského
do organizovaného útoku na samé korene štátnej
bezpečnosti.
Spomína si táto slávna snemovňa ešte
s akom, potleskom bola prijatá reč zástupcov
Demokratickej strany, keď sa jednalo o vydanie pánov
Bugára a Kempného k súdnemu
stíhaniu? Značný počet členov
v tejto snemovni tlieskal reči, ktorá chránila
ľudí stojacích vo špionážnych
službách zahraničných, ktorá
chránila zradcov slovenského ľudu a republiky,
ľudí, ktorí sa budú zodpovedať
pred našimi súdmi z najťažších
deliktov. Tomu sa hovorí obrana demokracie, tomu sa hovorí
záchrana demokracie.
Keby som nechcel veriť, že mnohí členovia
v tejto snemovni robili tak z neinformovanosti, keby som mal veriť,
že tak robili zámerne, bolo by to zlé znamenie
našej politickej situácie.
Nie je ďaleký krok od opozičnosti voči
ľudovému režimu k priamej protištátnej
činnosti. Máme na to dostatočný počet
dôkazov v práve odhalených veciach na Slovensku.
Opozičník a kritik, ktorý sa neznáša
s novým ľudovým režimom československým,
stáva sa ilegálnym protištátnym rozvratníkom
a priamym agentom zahraničných mocností.
Obavám sa, že to nie sú ojedinelé prípady,
ktorých svedkami sme boli na Slovensku, že nie sú
posledné na Slovensku a že - hádam - sa neobmedzia
tiež len na Slovensko.
Rozvrat, ktorý bývalí ľudácki
exponent na tak širokom základe organizovali, bol
umožnený do značnej miery práve tou
politickou atmosférou opozičníctva, podvracania
všetkého nového v novom ľudovo-demokratickom
režime. Tým dostali tiež mravné a politické
krytie rozvratníci sami a tým im bola práca
umožnená.
V politickom živote československom niet bezvýznamné,
ak v posledných pár mesiacoch osem vynikajúcich
funkcionárov najväčšej politickej strany
musí odísť so svojich miest, z vlády,
Zboru povereníkov, dokonca z parlamentu, z generálneho
sekretariátu strany a to buď čiastočne
len z týchto miest alebo čiastočne rovno
do kriminálu v súvislosti s rozvratnou prácou
proti štátu.
Neviem, či sa všetky politické miesta dostatok
zamysleli nad dosahom nebezpečia v tomto a podobných
prípadoch. To je jednou z príčin slovenskej
kríze a treba ľutovať, že na českej
strane našli sa ochrancovia týchto reakčných
fašizujúcich síl, že sa našli ich
spojenci a že sa nenašlo dostatok dobrej vôle
rázne sa vyporiadať s nebezpečím, ktoré
hrozilo štátu. Na Slovensku pochopiteľne pracujúce
vrstvy boly týmto znepokojené, vyprovokované
a museli samy pomýšľať na to, ako zaistiť
bezpečnosť československého štátu
na Slovensku pre všetky prípady.
Druhá príčina, ktorá rozvrátila
pokojnú myseľ nášho robotníka,
roľníka, inteligenta, bola rozvrátená
distribúcia a výživa. Tak, ako vo správe
ministra financií a aj v mnohých iných prejavoch
je hodnotená výroba v celoštátnom merítku,
platí to i pre Slovensko, že výroba sama je
konsolidovaná a najmä znárodnený sektor
krásne plní svoju úlohu. Reakčné
kruhy kapitalistické sústredili sa v poslednej dobe
hlavne na distribúciu a doviedli ju do zúfalého
stavu.
Rozvrat vo výžive dáva sa do súvislosti
iba s neúrodou tohto roku. Azda sú panie a páni
poslanci informovaní o tom, že slovenský konzument
a slovenský pracujúci človek odhladovával
si mesiace a týždne nie od leta tohto roku, ale od
jari, od zimy, od jesene a že nie je azda bezvýznamnou
vecou ak niektoré kraje za 11 mesiacov roku 1947 celé
3 alebo aj 4 mesiace nedostali žiadny prídel.
Je ťažko vysvetľovať drobnému človeku,
štátnemu zamestnancovi, robotníkovi v Harmanci,
Podbrezovej alebo aj v Bratislave, že náš štát
zvyšuje životnú úroveň, že
všetko, čo sa v štáte vyrobí ide
v prospech drobného človeka, keď vám
povie, že nedostal toľko a toľko mesiacov ani kila
múky, že od oslobodenia nedostal mlieko, že má
mimoriadne ťažkosti v zásobovaní priemyselnými
článkami a že proste jeho plat nie je dostatočný
k tomu, aby si najprimitívnejšie životné
potreby zaobstaral.
Rozvrat v distribúcii, vo vyživovacích článkoch
dáva jedinečné možnosti čiernemu
obchodu, ktorý je konečne tiež značným
problémom celoštátnym. Skutočnosť
je taká, že životná úroveň
slovenského človeka určovaná je dnes
ešte čiernymi cenami, že československá
koruna na Slovensku neplatí jednu korunu, ale sotva 50
halierov, pretože náš konzument dostáva
veľmi málo úradných prídelov.
(Predsedníctvo prevzal podpredseda Komzala.)
Tieto ťažkosti priviedli také znepokojenie v
širokých vrstvách národa, že dochádzalo
nielen k demonštráciám, stávkam, k hrozbe
generálnou stávkou, ale k roztrpčenosti,
ktorá mohla všelijako skončiť.
Všetky tieto politické i hospodárske zjavy
sú priamym útokom na životnú úroveň
pracujúceho ľudu. Reakčným silám,
ktoré majú záujem na rozvrate na Slovensku,
sa podarilo stlačiť životnú úroveň,
znížiť ju a vniesť roztrpčenie do
širokých vrstiev. Toto všetko vyprovokovalo odpovedané
široké vrstvy pracujúceho ľudu. Sú
na Slovensku ľudia a politické kruhy, ktoré
sa domnievali, že si môžu všetko dovoliť,
ktoré sa domnievali, že vtedy, keď naše
robotníctvo čestne a disciplinovane pracuje a plní
úlohy dvojročného plánu, že ho
možno do nekonečna provokovať. Jedno závažné
poučenie - a myslím, že nielen pre Slovensko
- platné z posledných mesiacov, je to - a hovoril
už o tom posl. Zápotocký - že nie je možno
napínať do nekonečna trpezlivosť širokých
vrstiev národa. Rozhorčenosť, s akou príslušníci
odbojových zložiek, robotníctvo, i značná
časť roľníctva v septembri, októbri
a novembri na Slovensku vystúpili, dala veľmi mnoho
práce všetkým pokrokovým silám
a najmä nám slovenským komunistom, aby bolo
možné pokojnou cestou túto krízu aspoň
preklenúť.
Tí ľudia, ktorí radi na Slovensku i v českých
krajinách hovoria o totalite, zabúdajú, že
boli sme to my, ktorí demokraciu v Československu
zachraňovali, že sme zachraňovali a zachraňujeme
demokraciu pred zbytkami fašistických elementov ľudáckych,
ktoré sú vzácnymi spojencami i mnohým
českým reakčníkom, keď sa im
to hodí tak v minulosti ako dnes, ktoré prešli
už do nebezpečného štádia proti
tomuto štátu. Zabúdajú, že to boli
slovenskí robotníci, partizáni a roľníci,
ktorí zachraňovali a zachraňujú našu
ľudovú demokraciu a zachraňujú tak pokoj
na Slovensku a pokoj v československom štáte.
Kríza slovenská stávala sa už krízou
celoštátnou. S rozriešením, ktoré
poznáme a ktoré bolo dosiahnuté, nie je v
mnohých kruhoch na Slovensku spokojnosť. Nie je plná
spokojnosť v odborových kruhoch, v odborárskych
kruhoch, v tých kruhoch, ktoré vidia, že je
azda daná možnosť zlepšenia, ale že
na to zlepšenie možno treba ešte čakať.
Pristúpili sme na to riešenie preto, lebo sme nechceli
sťažovať situáciu v československom
Národnom fronte, nechceli sme komplikovať pomery i
v českých krajinách, a preto viac-menej so
sebazaprením prijali sme kompromis, ktorým je azda
možné krízu prekonať, azda je možné
tie bolesti sociálne, hospodárske i politické
vyriešiť.
Politickej konsolidácie na Slovensku je možné
dosiahnuť za niekoľkých podmienok: 1. Vtedy,
ak všetky zodpovedné politické skupiny prinesú
maximálny svoj prínos k zaisteniu štátnej
bezpečnosti, k upevneniu ľudovodemokratických
princípov, k prevádzaniu do života všetkých
tých zákonov, ktoré táto snemovňa
alebo i Slovenská národná rada si dala. Keď
sa budú všetci držať zásad, ktoré
sa každú chvíľu pri nejakej príležitosti
podpisujú a deklarujú a na druhý deň
a pri najbližšej príležitosti odšvindlovávajú.
2. Ak bude vo výžive a v distribúcii uvedený
rázny poriadok tak, aby životná úroveň
slovenského človeka dosiahla aspoň tú
priemernú úroveň, aká je možná
u pracujúceho človeka českého.
Veľkou národnou akciou výkupu obilia a zemiakov
podarí sa nám - dnes možno s istým optimizmom
hovoriť - získať tie zdroje domáce, ktoré
ešte k dispozícii sú. Veľkorysá
pomoc Sovietskeho zväzu zachránila vyslovene Slovensko
od hladu, zachránila od hladu statisíce našich
konzumentov, pre ktorých v našich skladoch nebolo
už zásob ani na 14 dní. A konečne všetky
ostatné opatrenia na zdvihnutie sociálnej úrovne
je treba dôsledne uvádzať do života.
Domnievame sa, že skúsenosti posledných mesiacov
sú skúsenosťami pre všetky politické
strany a že dobrodružné cesty reakcie, dobrodružné
paktovanie s protištátnymi ľudáckymi a
gardistickými elementmi, kurizovanie na Západ a
vzácne obdivovanie západných kapitalistov
prestane a že sa vrátia všetky skupiny, všetky
politické strany k požiadavke slovenského pracujúceho
ľudu, sústrediť pozornosť všetky politické
strany k požiadavke celého slovenského pracujúceho
ľudu, sústrediť pozornosť na upevnenie ľudového
a demokratického režimu na Slovensku, na uskutočnenie
všetkých tých sociálne a hospodársky
významných diel, ktoré pred nami stoja. Ak
tomu tak nebude, nebude pokoj na Slovensku. Nebude preto, že
sú široké vrstvy príliš roztrpčené.
Politická konsolidácia je predpokladom konsolidácie
hospodárskej. Preto jej musíme venovať zvýšenú
pozornosť
Celý rozpočtový plán nemal by zvláštny
zmysel, keby sa nám nepodarilo aspoň v najhlavnejších
otázkach hospodársky život konsolidovať
a politicky Slovensko upevniť a uspokojiť. Keď
sa nám táto práca podarí, bude možné
plne sa sústrediť na uskutočnenie tej druhej
časti dvojročného plánu, v ktorej
má Slovensko tak významné miesto a ktorý
plán začína meniť sociálnu štruktúru
a začína meniť tvár Slovenska.
Komunistická strana Slovenska je a zostane tou najpevnejšou
oporou československého štátu na Slovensku,
zostane tým bojovníkom za ľudovo-demokratické
princípy a uskutočnenie všetkých zásad
našich vládnych programov, zostane tým strážcom
práv, požiadaviek pracujúcich vrstiev a v tomto
žiadne kompromisy robiť nemôže.
Veľmi si želáme, aby ďalší vývoj
bol možný v najužšej spolupráci so
všetkými štátotvornými demokratickými
a progresívnymi silami na Slovensku a v republike. Veľmi
si to želáme, ale nemôže táto spolupráca
v Národnom fronte, toto dohadovanie a kompromitovanie ísť
ďalej na ťarchu širokých vrstiev nášho
národa. Nemôže ďalej znamenať znižovanie
jeho životnej úrovne, nemôže ďalej
znamenať to politické znepokojovanie, ktoré
tam bolo. Všetci si uvedomujeme, aspoň na Slovensku,
že v tom smere obrat musí nastať. Naša strana
sa pre tú prácu dáva plne k dispozícii
tak, ako v boji o oslobodenie republiky, ako v prvých rokoch
budovania celá jej organizácia a každý
jej člen stáli v prvých radoch, tak i v budúcnosti
chcú okolo seba sústrediť všetky konštruktívne,
pozitívne sily slovenského národa na vybudovanie
pokrokového, demokratického Slovenska, Slovenska
verného republike, verného jej jednote a demokratickej
forme. (Potlesk.)
Podpredseda Komzala (zvoní): Listina rečníkov
k povšechnej rozprave je vyčerpaná. Povšechná
rozprava je teda skončená.
Dávam slovo k doslovu p. spravodajcovi posl. Firtovi.
Zpravodaj posl. Firt: Paní a pánové,
vzdávám se doslovu k povšechné debatě
a navrhuji, abychom zahájili debatu podrobnou.
Podpredseda Komzala (zvoní): Podľa §
53 rokov. poriadku hlasuje sa po skončenej rozprave, ak
má osnova byť základom rozpravy podrobnej.
Návrh na prechod k poriadku, o ktorom by sa napred hlasovalo,
podaný nebol.
Budeme teda hlasovať o návrhu pána spravodajcu,
ktorý učinil v doslove, aby osnova štátneho
rozpočtu a finančného zákona podľa
správy výborovej bola základom pre rozpravu
podrobnú.
Žiadam pánov poslancov o zaujatie miest. (Deje
sa.)
Ústavodarné Národné zhromaždenie
je spôsobilé sa uznášať.
Kto súhlasí s tým, aby osnova vládneho
návrhu finančného zákona republiky
Československej, ktorým sa stanoví štátny
rozpočet na rok 1948, bola základom rozpravy podrobnej,
nech zdvihne ruku. (Deje sa.)
To je väčšina. Tým sa ústavodarné
Národné zhromaždenie uznieslo prejsť k
rozprave podrobnej na podklade osnovy doporučenej výborovou
správou.
Pristúpime teda k rozprave podrobnej, a to podľa častí,
stanovených v 84. schôdzi ústavodarného
Národného zhromaždenia.
Pán spravodajca posl. Firt sa vzdal slova, ktoré
mu podľa § 43 rokov. poriadku prislúcha.
Započneme prvú časť rozpravy podrobnej,
to je rozpravu o časti politickej, ku ktorej náležia:
zo skupiny I, Vlastná štátna správa:
kap. 1, Prezident republiky a kancelária prezidenta republiky,
kap. 2, Národné zhromaždenie, kap. 2a, Slovenská
národná rada, kap. 3, Predsedníctvo vlády,
kap. 3a, Predsedníctvo zboru povereníkov, kap. 4,
Ministerstvo zahraničných vecí, kap. 5, Ministerstvo
národnej obrany, kap. 6, Ministerstvo vnútra - Povereníctvo
vnútra, kap. 7, Ministerstvo spravedlnosti s nejvyšším
soudem - Povereníctvo spravodlivosti s najvyšším
súdom, kap. 8, Ministerstvo pre zjednotení zákonov,
kap. 9, Nejvyšší správní soud -
Najvyšší správny súd, kap. 26,
Štátny úrad štatistický;
zo skupiny II, Správa štátnych podnikov: §
24, Štátna tlačiareň a Úradný
vestník.
K tejto časti rozpravy sú prihlásení
rečníci: pp. posl. Nový, dr Bernard,
dr Horáková, Jeleň, dr Ducháček,
dr Belluš, dr Kokeš, dr Jelínek,
dr Loubal, Plesl, dr Gregor, Kubát,
Caňkář, Krajčír,
Lindauer, Hora, dr Bunža, Hložek,
Holub, dr Hobza, dr Steiner.
Dávam slovo prvému rečníkovi, pánu
posl. Novému.
Posl. Nový: Pane předsedo, slavné
ústavodárné Národní shromáždění!
Projednávání našeho státního
rozpočtu a zvláště pak podrobná
rozprava k jeho jednotlivým kapitolám je vhodnou
příležitostí k tomu, abychom obšírněji
hodnotili činnost vlády a jednotlivých ministerských
resortů. Ujímám se slova, abych řekl
několik svých poznámek k otázkám
zahraničně-politickým.