Čtvrtek 11. prosince 1947

Chcel by som taký malý prípad uviesť z prejavu, ktorý tu už citoval posl. Zápotocký, t. j. z prejavu posl. dr Dosku. Uvádzajúc niektoré prípady roľníckej politiky, hovorí, že si dirigenti novej pôdohospodárskej politiky môžu ústa vykričať vychvaľovaním tejto svojej politiky a nadávaním na kapitalistický poriadok v predmníchovskej republike, ale u roľníka vraj nepochodia, lebo ako sa roľník díva na naše pomery? Za kapitalistického systému dostal za meter pšenice päť párov bagančí a dnes dostane poldruha, ak ich vôbec dostane. A preto musí náš roľník chodiť otrhaný a bosý. A pán kol. Josko adresuje takúto výzvu: "Tu by sa malo postarať nové panstvo o nápravu. Je to v jeho moci."

Keď si predstavíme, že to nehovoril žiadny periférny rečník, ale zodpovedný predstaviteľ strany a od oslobodenia člen vládneho a výkonného orgánu na Slovensku, čo nám to hovorí? Že sa tento rečník, pravdepodobne v zmocnení svojej strany, jednostranne stáva za starý kapitalistický poriadok proti našim novým vymoženostiam s hrubou dávkou demagógie, a na koho je adresovaná tá výzva, aby sa nové panstvo postaralo o nápravu. Domnievam sa, že človek, ktorý v tomto panstve, v tejto vláde sedí od oslobodenia a ktorého strana od oslobodenia je stranou vládnou so všetkými možnosťami používať svojho vplyvu, ale aj s celým dosahom politickej zodpovednosti, môže tomu rozumieť iba tak, že síce vo vláde sedí, ale s počínaním tejto vlády v zodpovednosti pred širokými vrstvami nechce mať nič spoločného, alebo iba zástupcovia tejto strany ešte stále myslia príliš veľa na staré panstvo, na panstvo pána Barana, Milana Hádžu a tých ostatných veľkostatkárskych tútorov. Táto opozičná vládna politika rozleptáva Slovensko od oslobodenia. Rozleptáva pokoj drobného človeka od začiatku. Ľudia, ktorí ešte dnes hľadajú vo svojej triednej alebo inej zaslepenosti vzor v západnom kapitalizme, pochopiteľne mnoho konštruktívnej práce neurobia. A tak mnohomesačná takáto politika vyústila v poslednej dobe v otvorenú krízu, o ktorej v českých krajinách a v celom štáte bolo mnoho hovorené ako o slovenskej kríze.

Chcel by som sa jej preto niekoľkými slovami dotknúť. Čítal som pred niekoľkými dňami prejav zodpovedného činiteľa veľkej českej strany o tom, ako bola v slovenskej kríze zachránená československá demokracia a porazené totalistické snahy. Toto tvrdenie sa v tlači a prejavoch stále opakuje. Musíme si odpovedať na túto otázku záchrany demokracie, musíme si odpovedať, kto demokraciu v slovenskej kríze zachránil a pred kým ju zachránil.

Z čoho vznikla táto kríza? Predovšetkým vznikla z toho, že z útoku na ľudovo-demokratický režim, na jeho vymoženosti, prešla reakčná časť politického života slovenského do organizovaného útoku na samé korene štátnej bezpečnosti.

Spomína si táto slávna snemovňa ešte s akom, potleskom bola prijatá reč zástupcov Demokratickej strany, keď sa jednalo o vydanie pánov Bugára a Kempného k súdnemu stíhaniu? Značný počet členov v tejto snemovni tlieskal reči, ktorá chránila ľudí stojacích vo špionážnych službách zahraničných, ktorá chránila zradcov slovenského ľudu a republiky, ľudí, ktorí sa budú zodpovedať pred našimi súdmi z najťažších deliktov. Tomu sa hovorí obrana demokracie, tomu sa hovorí záchrana demokracie.

Keby som nechcel veriť, že mnohí členovia v tejto snemovni robili tak z neinformovanosti, keby som mal veriť, že tak robili zámerne, bolo by to zlé znamenie našej politickej situácie.

Nie je ďaleký krok od opozičnosti voči ľudovému režimu k priamej protištátnej činnosti. Máme na to dostatočný počet dôkazov v práve odhalených veciach na Slovensku. Opozičník a kritik, ktorý sa neznáša s novým ľudovým režimom československým, stáva sa ilegálnym protištátnym rozvratníkom a priamym agentom zahraničných mocností.

Obavám sa, že to nie sú ojedinelé prípady, ktorých svedkami sme boli na Slovensku, že nie sú posledné na Slovensku a že - hádam - sa neobmedzia tiež len na Slovensko.

Rozvrat, ktorý bývalí ľudácki exponent na tak širokom základe organizovali, bol umožnený do značnej miery práve tou politickou atmosférou opozičníctva, podvracania všetkého nového v novom ľudovo-demokratickom režime. Tým dostali tiež mravné a politické krytie rozvratníci sami a tým im bola práca umožnená.

V politickom živote československom niet bezvýznamné, ak v posledných pár mesiacoch osem vynikajúcich funkcionárov najväčšej politickej strany musí odísť so svojich miest, z vlády, Zboru povereníkov, dokonca z parlamentu, z generálneho sekretariátu strany a to buď čiastočne len z týchto miest alebo čiastočne rovno do kriminálu v súvislosti s rozvratnou prácou proti štátu.

Neviem, či sa všetky politické miesta dostatok zamysleli nad dosahom nebezpečia v tomto a podobných prípadoch. To je jednou z príčin slovenskej kríze a treba ľutovať, že na českej strane našli sa ochrancovia týchto reakčných fašizujúcich síl, že sa našli ich spojenci a že sa nenašlo dostatok dobrej vôle rázne sa vyporiadať s nebezpečím, ktoré hrozilo štátu. Na Slovensku pochopiteľne pracujúce vrstvy boly týmto znepokojené, vyprovokované a museli samy pomýšľať na to, ako zaistiť bezpečnosť československého štátu na Slovensku pre všetky prípady.

Druhá príčina, ktorá rozvrátila pokojnú myseľ nášho robotníka, roľníka, inteligenta, bola rozvrátená distribúcia a výživa. Tak, ako vo správe ministra financií a aj v mnohých iných prejavoch je hodnotená výroba v celoštátnom merítku, platí to i pre Slovensko, že výroba sama je konsolidovaná a najmä znárodnený sektor krásne plní svoju úlohu. Reakčné kruhy kapitalistické sústredili sa v poslednej dobe hlavne na distribúciu a doviedli ju do zúfalého stavu.

Rozvrat vo výžive dáva sa do súvislosti iba s neúrodou tohto roku. Azda sú panie a páni poslanci informovaní o tom, že slovenský konzument a slovenský pracujúci človek odhladovával si mesiace a týždne nie od leta tohto roku, ale od jari, od zimy, od jesene a že nie je azda bezvýznamnou vecou ak niektoré kraje za 11 mesiacov roku 1947 celé 3 alebo aj 4 mesiace nedostali žiadny prídel.

Je ťažko vysvetľovať drobnému človeku, štátnemu zamestnancovi, robotníkovi v Harmanci, Podbrezovej alebo aj v Bratislave, že náš štát zvyšuje životnú úroveň, že všetko, čo sa v štáte vyrobí ide v prospech drobného človeka, keď vám povie, že nedostal toľko a toľko mesiacov ani kila múky, že od oslobodenia nedostal mlieko, že má mimoriadne ťažkosti v zásobovaní priemyselnými článkami a že proste jeho plat nie je dostatočný k tomu, aby si najprimitívnejšie životné potreby zaobstaral.

Rozvrat v distribúcii, vo vyživovacích článkoch dáva jedinečné možnosti čiernemu obchodu, ktorý je konečne tiež značným problémom celoštátnym. Skutočnosť je taká, že životná úroveň slovenského človeka určovaná je dnes ešte čiernymi cenami, že československá koruna na Slovensku neplatí jednu korunu, ale sotva 50 halierov, pretože náš konzument dostáva veľmi málo úradných prídelov. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Komzala.)

Tieto ťažkosti priviedli také znepokojenie v širokých vrstvách národa, že dochádzalo nielen k demonštráciám, stávkam, k hrozbe generálnou stávkou, ale k roztrpčenosti, ktorá mohla všelijako skončiť.

Všetky tieto politické i hospodárske zjavy sú priamym útokom na životnú úroveň pracujúceho ľudu. Reakčným silám, ktoré majú záujem na rozvrate na Slovensku, sa podarilo stlačiť životnú úroveň, znížiť ju a vniesť roztrpčenie do širokých vrstiev. Toto všetko vyprovokovalo odpovedané široké vrstvy pracujúceho ľudu. Sú na Slovensku ľudia a politické kruhy, ktoré sa domnievali, že si môžu všetko dovoliť, ktoré sa domnievali, že vtedy, keď naše robotníctvo čestne a disciplinovane pracuje a plní úlohy dvojročného plánu, že ho možno do nekonečna provokovať. Jedno závažné poučenie - a myslím, že nielen pre Slovensko - platné z posledných mesiacov, je to - a hovoril už o tom posl. Zápotocký - že nie je možno napínať do nekonečna trpezlivosť širokých vrstiev národa. Rozhorčenosť, s akou príslušníci odbojových zložiek, robotníctvo, i značná časť roľníctva v septembri, októbri a novembri na Slovensku vystúpili, dala veľmi mnoho práce všetkým pokrokovým silám a najmä nám slovenským komunistom, aby bolo možné pokojnou cestou túto krízu aspoň preklenúť.

Tí ľudia, ktorí radi na Slovensku i v českých krajinách hovoria o totalite, zabúdajú, že boli sme to my, ktorí demokraciu v Československu zachraňovali, že sme zachraňovali a zachraňujeme demokraciu pred zbytkami fašistických elementov ľudáckych, ktoré sú vzácnymi spojencami i mnohým českým reakčníkom, keď sa im to hodí tak v minulosti ako dnes, ktoré prešli už do nebezpečného štádia proti tomuto štátu. Zabúdajú, že to boli slovenskí robotníci, partizáni a roľníci, ktorí zachraňovali a zachraňujú našu ľudovú demokraciu a zachraňujú tak pokoj na Slovensku a pokoj v československom štáte.

Kríza slovenská stávala sa už krízou celoštátnou. S rozriešením, ktoré poznáme a ktoré bolo dosiahnuté, nie je v mnohých kruhoch na Slovensku spokojnosť. Nie je plná spokojnosť v odborových kruhoch, v odborárskych kruhoch, v tých kruhoch, ktoré vidia, že je azda daná možnosť zlepšenia, ale že na to zlepšenie možno treba ešte čakať. Pristúpili sme na to riešenie preto, lebo sme nechceli sťažovať situáciu v československom Národnom fronte, nechceli sme komplikovať pomery i v českých krajinách, a preto viac-menej so sebazaprením prijali sme kompromis, ktorým je azda možné krízu prekonať, azda je možné tie bolesti sociálne, hospodárske i politické vyriešiť.

Politickej konsolidácie na Slovensku je možné dosiahnuť za niekoľkých podmienok: 1. Vtedy, ak všetky zodpovedné politické skupiny prinesú maximálny svoj prínos k zaisteniu štátnej bezpečnosti, k upevneniu ľudovodemokratických princípov, k prevádzaniu do života všetkých tých zákonov, ktoré táto snemovňa alebo i Slovenská národná rada si dala. Keď sa budú všetci držať zásad, ktoré sa každú chvíľu pri nejakej príležitosti podpisujú a deklarujú a na druhý deň a pri najbližšej príležitosti odšvindlovávajú. 2. Ak bude vo výžive a v distribúcii uvedený rázny poriadok tak, aby životná úroveň slovenského človeka dosiahla aspoň tú priemernú úroveň, aká je možná u pracujúceho človeka českého.

Veľkou národnou akciou výkupu obilia a zemiakov podarí sa nám - dnes možno s istým optimizmom hovoriť - získať tie zdroje domáce, ktoré ešte k dispozícii sú. Veľkorysá pomoc Sovietskeho zväzu zachránila vyslovene Slovensko od hladu, zachránila od hladu statisíce našich konzumentov, pre ktorých v našich skladoch nebolo už zásob ani na 14 dní. A konečne všetky ostatné opatrenia na zdvihnutie sociálnej úrovne je treba dôsledne uvádzať do života.

Domnievame sa, že skúsenosti posledných mesiacov sú skúsenosťami pre všetky politické strany a že dobrodružné cesty reakcie, dobrodružné paktovanie s protištátnymi ľudáckymi a gardistickými elementmi, kurizovanie na Západ a vzácne obdivovanie západných kapitalistov prestane a že sa vrátia všetky skupiny, všetky politické strany k požiadavke slovenského pracujúceho ľudu, sústrediť pozornosť všetky politické strany k požiadavke celého slovenského pracujúceho ľudu, sústrediť pozornosť na upevnenie ľudového a demokratického režimu na Slovensku, na uskutočnenie všetkých tých sociálne a hospodársky významných diel, ktoré pred nami stoja. Ak tomu tak nebude, nebude pokoj na Slovensku. Nebude preto, že sú široké vrstvy príliš roztrpčené. Politická konsolidácia je predpokladom konsolidácie hospodárskej. Preto jej musíme venovať zvýšenú pozornosť

Celý rozpočtový plán nemal by zvláštny zmysel, keby sa nám nepodarilo aspoň v najhlavnejších otázkach hospodársky život konsolidovať a politicky Slovensko upevniť a uspokojiť. Keď sa nám táto práca podarí, bude možné plne sa sústrediť na uskutočnenie tej druhej časti dvojročného plánu, v ktorej má Slovensko tak významné miesto a ktorý plán začína meniť sociálnu štruktúru a začína meniť tvár Slovenska.

Komunistická strana Slovenska je a zostane tou najpevnejšou oporou československého štátu na Slovensku, zostane tým bojovníkom za ľudovo-demokratické princípy a uskutočnenie všetkých zásad našich vládnych programov, zostane tým strážcom práv, požiadaviek pracujúcich vrstiev a v tomto žiadne kompromisy robiť nemôže.

Veľmi si želáme, aby ďalší vývoj bol možný v najužšej spolupráci so všetkými štátotvornými demokratickými a progresívnymi silami na Slovensku a v republike. Veľmi si to želáme, ale nemôže táto spolupráca v Národnom fronte, toto dohadovanie a kompromitovanie ísť ďalej na ťarchu širokých vrstiev nášho národa. Nemôže ďalej znamenať znižovanie jeho životnej úrovne, nemôže ďalej znamenať to politické znepokojovanie, ktoré tam bolo. Všetci si uvedomujeme, aspoň na Slovensku, že v tom smere obrat musí nastať. Naša strana sa pre tú prácu dáva plne k dispozícii tak, ako v boji o oslobodenie republiky, ako v prvých rokoch budovania celá jej organizácia a každý jej člen stáli v prvých radoch, tak i v budúcnosti chcú okolo seba sústrediť všetky konštruktívne, pozitívne sily slovenského národa na vybudovanie pokrokového, demokratického Slovenska, Slovenska verného republike, verného jej jednote a demokratickej forme. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala (zvoní): Listina rečníkov k povšechnej rozprave je vyčerpaná. Povšechná rozprava je teda skončená.

Dávam slovo k doslovu p. spravodajcovi posl. Firtovi.

Zpravodaj posl. Firt: Paní a pánové, vzdávám se doslovu k povšechné debatě a navrhuji, abychom zahájili debatu podrobnou.

Podpredseda Komzala (zvoní): Podľa § 53 rokov. poriadku hlasuje sa po skončenej rozprave, ak má osnova byť základom rozpravy podrobnej.

Návrh na prechod k poriadku, o ktorom by sa napred hlasovalo, podaný nebol.

Budeme teda hlasovať o návrhu pána spravodajcu, ktorý učinil v doslove, aby osnova štátneho rozpočtu a finančného zákona podľa správy výborovej bola základom pre rozpravu podrobnú.

Žiadam pánov poslancov o zaujatie miest. (Deje sa.)

Ústavodarné Národné zhromaždenie je spôsobilé sa uznášať.

Kto súhlasí s tým, aby osnova vládneho návrhu finančného zákona republiky Československej, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1948, bola základom rozpravy podrobnej, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

To je väčšina. Tým sa ústavodarné Národné zhromaždenie uznieslo prejsť k rozprave podrobnej na podklade osnovy doporučenej výborovou správou.

Pristúpime teda k rozprave podrobnej, a to podľa častí, stanovených v 84. schôdzi ústavodarného Národného zhromaždenia.

Pán spravodajca posl. Firt sa vzdal slova, ktoré mu podľa § 43 rokov. poriadku prislúcha.

Započneme prvú časť rozpravy podrobnej, to je rozpravu o časti politickej, ku ktorej náležia:

zo skupiny I, Vlastná štátna správa: kap. 1, Prezident republiky a kancelária prezidenta republiky, kap. 2, Národné zhromaždenie, kap. 2a, Slovenská národná rada, kap. 3, Predsedníctvo vlády, kap. 3a, Predsedníctvo zboru povereníkov, kap. 4, Ministerstvo zahraničných vecí, kap. 5, Ministerstvo národnej obrany, kap. 6, Ministerstvo vnútra - Povereníctvo vnútra, kap. 7, Ministerstvo spravedlnosti s nejvyšším soudem - Povereníctvo spravodlivosti s najvyšším súdom, kap. 8, Ministerstvo pre zjednotení zákonov, kap. 9, Nejvyšší správní soud - Najvyšší správny súd, kap. 26, Štátny úrad štatistický;

zo skupiny II, Správa štátnych podnikov: § 24, Štátna tlačiareň a Úradný vestník.

K tejto časti rozpravy sú prihlásení rečníci: pp. posl. Nový, dr Bernard, dr Horáková, Jeleň, dr Ducháček, dr Belluš, dr Kokeš, dr Jelínek, dr Loubal, Plesl, dr Gregor, Kubát, Caňkář, Krajčír, Lindauer, Hora, dr Bunža, Hložek, Holub, dr Hobza, dr Steiner.

Dávam slovo prvému rečníkovi, pánu posl. Novému.

Posl. Nový: Pane předsedo, slavné ústavodárné Národní shromáždění!

Projednávání našeho státního rozpočtu a zvláště pak podrobná rozprava k jeho jednotlivým kapitolám je vhodnou příležitostí k tomu, abychom obšírněji hodnotili činnost vlády a jednotlivých ministerských resortů. Ujímám se slova, abych řekl několik svých poznámek k otázkám zahraničně-politickým.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP