Veľmi nemilo sa ma ďalej dotklo, keď som prezeral rozpočet Ministerstva národnej obrany, že vtedy som ešte nevedel o novej akcii, ktorá bola zahájená na nové preverovanie dôstojníkov - Slovákov. Nijako nebudem brániť toho, ktorý tam nepatrí. Uznávam, boli prevzatí takí, čo do armády nemali byť prevzatí, sem tam komisia sa pomýlila a je celkom správne, aby sa urobila revízia, aby takíto ľudia boli odstránení. Ľudia, čo ako dôstojníci vo svojich prihláškach dali falošné dáta. Tých by som neodstraňoval pre nespoľahlivosť, tým by som dal kárne výbory, tým by som dal trestné pokračovania pre podlosť, lebo nepatrí do dôstojníckeho stavu ten, kto sa chová nedôstojne. Tých odstraňovať pre potupné činy, materiálne, podvodné atď. Ale naproti tomu nemôžeme postaviť na roveň tých, ktorí celé týždne strávili v slávnom slovenskom národnom povstaní, potom prípadne nevedeli sa náležito zapojiť do odboj a podzemného; ďalej a napriek tomu, že bojovali hoci niekoľko týždňov i v tak slávnom zbore nášho generála Svobodu, že teraz pre nijaké maličkosti znova má byť ich hladina búrená novými prísnymi revíziami, napriek uisteniu pána ministra, ktoré nám bolo dané vtedy, keď sme prejednávali tento zákon o úprave právnych pomerov dôstojníkov a rotmajstrov. Práve na môj podnet povedal pán minister Svoboda, že keby i proti zneniu zákona, ktorý sme vtedy prejednávali, sem tam niektorý dôstojník bol prijatý a trvala komisia, za tým účelom spoločne so Slovenskou národnou radou utvorená, na jeho prijatí, on ustúpi z mienky tejto komisie a nebude robiť separátne votum, neuplatní svoje právo dľa § 14. Je nám toto hlavne potrebné držať pred očami vtedy, keď medzi tým vyšiel jeden nový zákon o likvidácii takzvaného vládneho vojska, kde sme dovolili prijať i takých dôstojníkov a rotmajstrov ktorí ešte v apríli 1945, teda už vtedy, keď Slovensko bolo úplne oslobodené, slúžili vo vládnom vojsku a kopali zákopy nastupujúcim spojeneckým armádam. Tá dvojkoľajnosť takto ďaleko nemôže ísť, a keby sme my, keď sme prejednávali zákon, boli vedeli, že ešte príde aj k takému vládnemu návrhu o likvidácii tohto vojska takým spôsobom, že od tej doby sa to bude šmahom preverovať, neboli by sme takto § 6 odhlasovali, alebo § 13 zákona 72, ako sa to stalo. Prosím, merať rovnako, byť rovný s rovným, ako je to vo vládnom programe. A tak verím, že všetko to, čo sa dnes chce nastrieť skoro na všetkých Slovákov, že ostane skutočne len túhou niektorých zlomyseľných ľudí, ktorí nechcú vidieť pravdu tak, ako je. Ja nechcem brániť nikoho, kto sa previnil. Ja som bol, a to priznávam otvorene, veľmi prísny pri posudzovaní týchto vecí. Mám ovšem iné stanovisko, akonáhle sme dali možnosť prijať ľudí, ktorí ešte v apríli 1945 kládli pomocné zákopy nemeckým vojskám.

Prosím, toto nech si slávne ministerstvo náležito uváži a nech sa skutočne zastaví kampaň, ktorá posledné dni rozvírila našu hladinu, a dúfam, že sa zase uplatní Národný front, politika Národného frontu, že sa opäť zídeme, že vážený pán minister povolá politických činiteľov zo Slovenska a že nájde zasa tú zlatú cestu Národného frontu a nášho porozumenia, že vyjdeme i z týchto momentálnych domácich búriek zase k ukľudneniu, aby aj zložka našej armády mohla zase plniť svoju úlohu tak, ako to štát, ako to my od nej požadujeme.

Ja by som vás ešte bol mohol o 70 % viac upútať, lebo toho je tu niekoľkonásobne viac, žiaľbohu, moja rečnícka lehota končí. Žiadam, aby sme mohli v dobrom zdraví v prospech republiky Československej, štátnej jednoty, jej zosilnenia, jubilejný rok 1948 skončiť tak, ako nám to predložený rozpočet, ktorý slávnostne schválime, dovolí. (Potlesk.)

Místopředseda Hladký (zvoní): Ďalším rečníkom je pán dr Šabo. Dávam mu slovo.

Posl. dr Šabo: Úloha nás poslancov - ako to naznačil pán generálny spravodajca v rozpočtovom výbore - pri prejednávaní rozpočtu predloženého vládou Národného frontu, v ktorom sú zastúpené všetky politické strany, je dvojaká. Očakáva sa od nás ako od poslancov strán zastúpených v Národnom fronte, že včas prejednáme a schválime štátny rozpočet a umožníme tak vláde a celej výkonnej moci plnenie naliehavých štátnych úloh. Na druhej strane našou povinnosťou ako členov parlamentu, nadaného vedľa moci zákonodarnej aj mocou kontrolnou, je neustále kontrolovať, sledovať, poukazovať na prípadné nedostatky, žiadať účinnú nápravu v štátnom hospodárstve a schváliť len taký rozpočet, ktorý odpovedá našim hospodárskym pomerom a našim predbežne skromným finančným možnostiam. Nad to, nakoľko v systéme vlády Národného frontu niet otvorenej, legálnej opozície, obvyklej v západných demokraciách, uchyľujú sa poslanci takmer všetkých politických strán, najmä ak ide o rezort, na čele ktorého stojí príslušník inej strany, k akejsi tichej opozícii, pohybujúcej sa ovšem v rámci zdravej štátotvornej konštruktívnej kritiky. Sám osobne nerád by som schvaľoval rozpočet, o únosnosti a primeranosti ktorého by som nebol presvedčený, len azda preto, že som poslancom strany, zastúpenej v Národnom fronte. Na druhej strane nikdy by som sa však nezdráhal schváliť únosný a vyrovnaný rozpočet, a to ani vtedy, keby som bol v tábore štátotvornej opozičnej strany, nezastúpenej vo vláde.

Všeobecná rozprava k štátnemu rozpočtu je najlepšou príležitosťou, aby sme si pripomenuli všetky tie rozsiahle úlohy, ktoré sa tlačia do rámca štátneho finančného hospodárstva, preskúmali naše reálne možnosti a prostriedky, ktoré máme naporúdzi pre ich uskutočňovanie, zistili cesty nášho štátneho finančného hospodárstva, ktorými si toto potrebné prostriedky opatruje a používa, ako ovlivňuje, či kladne, či záporne rozvoj celkového národohospodárstva, a porovnali si naše štátne finančné hospodárenie s osvedčenými zásadami hospodárskej únosnosti, hospodárnosti a úspornosti, ktoré musí každý štát, i štát rozlohou a počtom obyvateľstva mohutnejší, hospodársky silnejší a sebestačnejší ako štát náš, bezpodmienečne zachovávať v záujme vyrovnaného štátneho hospodárstva, jeho stability a rovnováhy, ako aj v záujme blaha celého obyvateľstva. Tým vo väčšej miere platia tieto zásady pre náš štát, ktorý na troskách v dávnejšej i bezprostrednej minulosti cudzou okupáciou vyčerpávaného a vojnou rozrušeného hospodárstva buduje takmer odznova svoje mladé hospodárstvo na nových viac-menej solidaristických zásadách.

Naša republika bola obnovená ako spoločný národný štát bratských a rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov na nových zásadách širšej a účinnejšej demokracie, prehĺbenej tak vo sfére politickej, ako aj hospodársko-sociálnej v súlade s novodobým spoločenským vývinom a hospodárskym prerodom v celej ľudskej spoločnosti. Zmenami v obnovenej republike nesmierne vzrástli natrvalo všetky doteraz známe a obvyklé úlohy štátnej moci a štátnej správy a k nim pribudli ešte aj rozsiahle úlohy nové. vzrastom starých úloh a pribúdaním nových vzrastajú samozrejme aj výdavky, zvyšuje sa aj potreba. Dnes štát plní ďaleko viac úloh, opatruje si ďaleko viac prostriedkov, vydáva omnoho viac a poskytuje omnoho viac služieb svojmu obyvateľstvu, ako kedysi. Vzrastom úloh sú kladené nesmierne požiadavky na štátnu pokladnicu. Ona má však tiež dno, má tiež len obmedzené prostriedky. Je nesporné, že vyhovieť všetkým finančným požiadavkám často i celkom vecne odôvodneným a opodstatneným, nehovoriac o tých, ktoré sú nezodpovedne stavané z dôvodov straníckopolitických do svetla nevyhnutnosti, znamenalo by vysoko schodkový rozpočet, krytý len zlomkom príjmami. Sme v situácii občana, ktorý by potreboval teplý kožuch na zimu. Musí sa však upokojiť s lacnejším zimným kabátom, nakoľko mu to prostriedky dovoľujú. Každý z nás vie, že finančná štátna správa je v ťažkej situácii. Funkcia ministra financií nebola niekedy závideniahodná. Dnes však je jeho postavenie ešte ťažšie a jeho úloha ešte nevďačnejšia. Plnenie úloh zverených Ministerstvu financií nie je vždy populárne a nie je vždy po chuti ani určitým odvetviam štátnej správy, ktoré často za každú cenu chcú získať výhody na ťarchu celku. Záujemci, ktorí žiadajú prostriedky alebo úvery od Ministerstva financií, nevystupujú vždy s požiadavkami celkom nevyhnutnými a zakrývajú ich sociálnosťou, účelnosťou a produktívnosťou a pod. Ministerstvo financií malo by mať odvahu vždy odkryť pravú podstatu takýchto požiadaviek nielen s hľadiska finančnej únosnosti, ale aj s hľadisiek iných a chrániť tak záujmy celku.

Dovolil by som si uviesť len príkladnom prax pri úveroch so štátnou zárukou. Záujemci o úvery, či už z odboru znárodneného podnikania, alebo z odboru živnostensko-súkromného podnikania, obracajú sa s požiadavkami o úver so štátnou zárukou často bez toho, že by boli vyčerpali všetky možnosti úverovania priameho od peňažných ústavov. Úver so štátnou zárukou je totiž čo do formalít pohodlnejší, výhodnejší a hlavne lacnejší. Kým pri úvere so štátnou zárukou dlžník platí len 3 % z titulu úrokov, zatiaľ pri úveroch priamych činia úrokové trovy s príslušenstvom asi 7 %. Prečo by sa podnik namáhal a prečo by sa staral o svoju majetkovú bonitu, na podklade ktorej by obdržal priamy úver od peňažného ústavu, keď výdavky s týmto úverom sú vyššie. Vykazuje radšej nedostatočnú bonitu, aby na základe toho uplatňoval lacnejší úver so štátnou zárukou. Som toho skromného názoru, že úroková sadzba pri úveroch so štátnou zárukou by mala byť rozhodne zvýšená. Ak niekto chce výhody, spojené s úverom so štátnou zárukou, nech dá za to aj protihodnotu. Možno azda namietať, že by nebolo sociálne žiadať vyšší úrok práve pri úveroch so štátnou zárukou, ktoré sa poskytujú práve prevažne z dôvodov sociálnosti. Podľa môjho názoru takáto sociálnosť však hraničí často s antisociálnosťou, spočívajúcou vo favorizovaní jednotlivého podniku alebo jednotlivého sektoru podnikania na úkor celku.

A ešte jeden príklad. Konfiškačnými normami bola štátu zverená významná úloha nakladať s konfiškovaným majetkom v prospech národa ako celku. Na nakladanie a prideľovanie konfiškovaného majetku treba sa dívať súčasne ako na jeden z významných prostriedkov sociálnej a hospodárskej politiky štátu vôbec. Musí byť pamätané na záujmy osídľovania, ale rovnako na záujmy národného hospodárstva. Pri prideľovaní konfiškovaného majetku, i keď sa toto deje v prospech jednotlivých občanov, predsa musí zostať rozhodujúcim momentom prospech národa ako celku. Konfiškácia nebola zamýšľaná a nariadená zaiste preto, aby sa umožnilo jednotlivým záujemcom nezaslúžene sa obohatiť, ale zaiste preto, aby konfiškovaný majetok bol prevedený do povolaných rúk členov oboch našich národov, a aby tento majetok slúžil a prospieval v rukách našich občanov celku.

Preto bolo by len spravodlivé, aby každý za pridelený konfiškovaný majetok zaplatil primeranú prídelovú cenu, ktorá by nebola hlboko pod obecnú cenu. Uchádzači sa však často domáhajú prídelu za cenu hlboko pod cenou primeranou, hlboko pod cenou obecnou. Treba mať na zreteli, že konfiškáty sú vlastne majetkom všetkých príslušníkov národa. Prenechávanie tohto majetku jednotlivcom pod takúto primeranú cenu, ktorú by pri riadnom hospodárení mohli hravo zaplatiť v krátkom čase, je v podstate poskytovanie neodôvodnených výhod z prostriedkov národa, presahujúce hranice dobrej sociálnej politiky. Okrem toho treba si uvedomiť, že výťažky konfiškovaného majetku majú slúžiť k náprave meny. Bolo by preto najvyššie potrebné, aby všetky zainteresované zložky štátnej správy, ale najmä i Ministerstvo financií trvalo vždy neúprosne aby s výťažkom konfiškovaného majetku bolo nakladané k prospechu celého národa a aby výťažok nebol zmrhávaný na iné ciele než bol povodne určený, t. j. na nápravu meny.

Pri modernom chápaní spoločenskej funkcie štátu a štátnej politiky musíme sa zmieriť so vzrastom úloh, ako aj so vzrastom výdavkov. Ak uznávame na jednej strane nové úlohy, ktoré štát má splniť a nové služby, ktoré štát má poskytnúť, potom nám nezostáva nič iné, ako súhlasiť so zvýšenými výdavkami, ktoré plnenie úloh nevyhnutne vyžaduje.

Vzrast štátnych úloh a výdavkov je pritom všetkom ohraničený obmedzenosťou rozpočtových prostriedkov, vyplývajúcich z našich obmedzených prostriedkov, vyplývajúcich z našich obmedzených príjmových zdrojov. Aj štát si môže opatriť finančné prostriedky len z určitých fyzických možností v rámci reálnych možností.

Štát si získava tieto prostriedky na úhradu jednak z výnosu štátnych a národných podnikov, jednak odčerpávaním národného dôchodku iných hospodárskych subjektov daňami, poplatkami a pod.

Kým predbežne štátne a národné podniky sa finančne nezotavia a nezískajú potrebnú finančnú rovnováhu zvýšenou produktivitou a hospodárnosťou prevádzky, nemožno od nich očakávať žiadúce vyššie odvody ziskov, ktoré by mohli uľahčiť finančnej správe získavanie prostriedkov na úhradu.

Ovšem boli by sme veľmi radi, keby v budúcom roku a v nasledujúcich národné podniky po tejto stránke milo prekvapili a priniesli do spoločnej štátnej pokladnice o nejaký ten odvod viac. Hlavná váha získavania finančných prostriedkov v štátnom finančnom hospodárstve bude dlho spočívať v odčerpávaní národného dôchodku súkromných hospodárskych subjektov - vo forme daní, dávok a poplatkov. A tu sme u problému daňovej únosnosti, do akej miery možno siahať na národný dôchodok bez ohrozenia minimálnej národnej spotreby u jednotlivých vrstiev obyvateľstva a bez ohrozenia nevyhnutných investícii, potrebných na udržanie a rozvoj hospodárskeho života. Treba preto uvítať novinku pri tohoročnom prejednávaní štátneho rozpočtu, ku ktorému predloží pán minister financií aj prehľad národného dôchodku na rok 1946 a 1947, rovnako treba uvítať snahu pri zostavovaní rozpočtu, zrovnať objem rozpočtu s ohľadom na národný dôchodok, národnú spotrebu a národné investície a tak rozpočtu vtlačiť súčasne náplň finančného plánu na určitú periódu, ktorý by v súlade s hospodárskym plánom riadil a určoval optimálne využitie finančných prostriedkov pri plnení štátnych funkcií. Rozpočtom vlastne štátne finančné hospodárstvo odníma určitú časť národného dôchodku s rozdeľuje ju znovu podľa iných hľadísk v národnom spoločenstve, než by si ju rozdelil sám hospodársky kolobeh.

Štátne finančné hospodárstvo, ktoré sa stáva čím ďalej, tým viac väčším úsekom celkového národného hospodárstva, má veľmi účinný prostriedok, ako v rámci celkovej štátnej hospodárskej politiky prispievať k tvorbe čo najväčšieho spoločného blahobytu rovnomerne rozdeleného medzi obyvateľstvo.

Má spravodlivo odčerpávať a spravodlivo dávať a odčerpávať tak, aby sa odčerpaných prostriedkov znovu účelne použilo v inej forme, opäť k tvorbe národného dôchodku.

A teraz k samotnému rozpočtu. Objem a rozsah rozpočtu na rok 1948 dosahuje slušnej výšky a vzhľadom na jeho neúplnosť, čo do plánovanej úpravy platov štátnych zamestnancov a výpomoci roľníctvu na strane výdavkovej a čo do výťažku dané prepychovej a majetkovej dávky na strane príjmovej priblíži sa vo skutočnosti kvóte rozpočtu 1947, ak ju vôbec neprekročí. Tak sa zdá, že sa naše rozpočty a štátne výdavky ustaľujú na sumu okolo 70 miliárd korún. Zjav potešujúci, pokiaľ už tohoročný rozpočet nevykazuje stúpajúcu tendenciu, ale stále neuspokojivý, čo do samotnej výšky rozpočtu a štátnych výdavkov. Ľutujem, že oficiálne sa nadobúda presvedčenie, ako by sa štátne výdavky nedali splatiť pod 70 miliárd a že jediná naša nádej na vyrovnanie rozpočtu v budúcnosti je len vo zvýšení príjmov, očakávanom postupne so vzrastajúcim národným dôchodkom.

Som si vedomý síce, že samotná výška suchých rozpočtových čísel nám ešte mnoho nehovorí a že nás nemusí na prvý pohľad naplňovať obavami. Záleží totiž na tom, čo za tak vysokými vydaniami stojí, aké úlohy bude plniť a aké služby bude poskytovať štát v rámci rozpočtu. Najviac sa zvýšili výdavky v odbore sociálnej politiky a sociálnej starostlivosti. Nemožno nesúhlasiť. Chcel by som len upozorniť na jednu vec. Kým sociálna starostlivosť v rámci Ministerstva sociálnej starostlivosti je prevažne činnosťou charitatívnou, činnosťou represívnou, voči osobám postihnutým, ktorej pole pôsobností sa bude zužovať, alebo rozširovať podľa toho, ako sa podarí našej preventívnej sociálnej politike odstrániť dôvody sociálnych neutešených pomerov a tak vytvoriť čo najviac jedincov neodkázaných na represívnu sociálnu starostlivosť. Kladiem preto hlavný dôraz na dobrú celkovú hospodársku a sociálnu politiku, spočívajúcu v spravodlivom rozvrhu spoločenského bremena na poplatníkov a v spravodlivom rozvrhu pozitívnych služieb a výhod poskytovaných zo spoločného majetku a národného dôchodku. Tu väzí celý problém sporiadaného a sociálne spravodlivého štátu, v tvorbe a v spravodlivom rozdelení národného dôchodku.

Naše odôvodnené obavy však spočívajú v tom, či sa náš štát neocitne v situácii občana, ktorý má určitú sumu na nákup spotrebných statkov, povedzme 5.000 Kčs, ktorý má pritom ešte aj hárok potravinových a textilných lístkov a po celodennom putovaní po obchodoch, dostane kúpiť potrebného tovaru len za 2.000 Kčs. Večer celý unavený a znechutený zastaví sa v zábavnom podniku len preto, aby zvyšujúcich 3.000 Kčs utratil a nemusel ich azda odniesť spať do spoločnej pokladnice domácnosti. Rovnako mám obavy, aby aj jednotlivé odvetvia štátnej správy, majúc zaistený úver v určitej sume, nepoužili ho na zbytočné výdavky, na výdavky v pravom slova zmysle luxusné, keď zistia, že príslušnú kvótu nemôžu použiť na pôvodné ciele, nevyhnutné ciele, pre nedostatok vecných prostriedkov.

Finančnými prostriedkami nevyriešime si ešte materiálny nedostatok ani v štátnom finančnom hospodárstve. Naša finančná kapacita je daná našou kapacitou statkovou, kapacitou vecnou, materiálnou. Je potrebné už aj s hľadiska tejto obmedzenej statkovej kapacity utiahnuť remeň aj štátnej správe. Opatrovať násilne viac peňazí, než je možno dostať statkov, znamená v podstate pri nevyrovnanom rozpočte nebezpečne labilnú cestu k inflačným dôsledkom. Naše hospodárske zdroje a zásoby boly vyčerpané, sme chudobnejší ako kedysi, to si musíme uvedomiť aj pri štátnom finančnom hospodárstve, to by si mali uvedomiť všetky odvetvia štátnej správy, ba aj všetky naše spotrebné domácnosti. Mali by sme sa uskromniť a mať odvahu zastaviť už raz ďalšiu rozpínavosť štátnych výdavkov, ktoré takmer prekračujú krajné hranice hospodárskej únosnosti a našich reálnych možností, daných našou statkovou kapacitou.

Ešte vo všeobecnosti chcel by som sa dotknúť jedného neželateľného zjavu v našom hospodárskom a politickom živote. Kým v júli t. r. prírastok úsporných vkladov u peňažných ú stavov činil 687 miliónov, zatiaľ tento prírastok v októbri t. r. klesol na 220.000 Kčs.