Pri tejto príležitosti, keď kritizujem - hoci takto povšechne - jednotlivé povereníctva, musím opätovne konštatovať, že ako na Slovensku, tak i v zemiach českých, rozhlas, ktorý je štátny, ako aj film a celé hospodárstvo týchto dvoch sektorov nie je v rozpočte ani len priebežnou položkou. Mám dojem, že tieto dve štátne ustanovizne by patrili do rozpočtu a patrili by priamo pod kontrolu parlamentu a primárne pod kontrolu úspornej a kontrolnej komisie.

Keď porovnávam pomer štátnych podnikov na Slovensku a v Čechách, vidím opätovne niečo, čo stojí za to aby sme si zrekapitulovali. Dosiaľ veľké a rozsiahle štátne lesy na Slovensku majú slušný zárobok a sú aktívne, kým štátne lesné hospodárstvo v zemiach českých je sústavne tretí rok pasívne, a celkom nechápem, že Ministerstvo pôdohospodárstva tlačí, aby toto hospodárstvo bolo zlúčené, zjednotené, hoci jasne vidieť, že takéto veľké komplexy by zlúčenie nezniesli. Aj teraz veľké komplexy slovenské sa veľmi ťažko spravujú z jedného riaditeľstva a keby jedno ústredné riaditeľstvo na celom území republiky Československej malo čo do lesníctva všetko spravovať, videli by sme, že aj aktivita na strane Slovenska by musela zmiznúť, lebo to intenzívne hospodárstvo o moc lepšie je ovlivňované zblízka, ľuďmi, ktorí poznajú všetky faktory hospodárskeho sektoru, než by to bolo vtedy, keby sme pričlenili k nejakej novej hospodárskej ústredni organizáciu celej lesnej výroby Slovenska.

Ak sa zahĺbime potom ešte hlbšie do skúmania doterajších výsledkov hospodárenia štátnej správy na Slovensku a chceme z toho vyvodiť nejaké poznatky či preliminované potreby na rok 1948 sú primerané, prídeme k poznaniu, že ani osobné ani vecné výdavky nie sú u nás tak presne vymedzené a ustálené, aby na podklade výsledkov predchádzajúcich rokov mohli sme s pravdepodobnosťou vypočítať potrebu na tieto výdavky pre nasledujúci rok.

Vedľa toho mimoriadna výpomoc a vianočné príspevky priznané štátnym zamestnancom v tomto roku uznesením vlády sú vstave obrátiť všetky kalkulácie rozpočtového výboru o potrebách pre najbližší rozpočtový rok. Toho najlepším dôkazom bude táto snemovňa na budúci týždeň a rozpočtový výbor budúci utorok. Tým nijako nechcem napadnúť správnosť a oprávnenosť týchto opatrení vlády, ale len zdôrazňovať potrebu definitívneho usporiadania platových a cenových pomerov v štáte, potrebu istej ustálenosti v normotvornej činnosti a tiež nutnosť dôkladnejšieho uvažovania o finančnom dosahu nových noriem a vládnych opatrení. Čo v tomto ohľade konštatujem vychádzajúc zo slovenských pomerov platí rovnako aj v celoštátnej relácii. Musíme totiž čo najskôr dospieť k stavu, že podkladom štátneho hospodárenia v rozpočtovom roku bude len štátny rozpočet a nové zaťaženie štátnej pokladnice za rozpočtu má byť len vzácnou výnimkou. Snaha po docielení tohto stavu viedla rozpočtový výbor k tomu, že navrhol zmenu § 13, ods. 3 vládneho návrhu fin. zákona na rok 1948. Je pritom samozrejmou požiadavkou, aby štátny rozpočet bol spoľahlivým podkladom štátneho hospodárenia a od tohto sme ešte dosť ďaleko. Upozorňujem najmä na náklady, ktoré vznikli roku 1947 uzákonením nových noriem týmto skorom s finančným dosahom a ktoré nám Ministerstvo financií vyčíslilo sumou vyše 17 miliárd a ktoré p. posl. dr. Ing. Ješ vo svojej obsiahlej kritike v rozpočtovom výbore ešte viac zvýšené definoval. Napriek tomu sa zdá, že doterajší rozpočet bol v istých úsekoch predimenzovaný, ako o tom svedčia úspory na výdavkoch prelaminovaných v rozpočte na rok 1948, najmä na investičné potreby nevynímajúc ani dvojročný plán. Celoštátny prehľad výdavkov koncom septembra 1947, zostavený Najvyšším účelným kontrolným úradom, vykazuje vyše 14 miliárd úspor. Z tých pripadá na úspory na dvojročný plán 1663 mil. Kčs z celkového rozpočtového úveru 4.063 mil. Kčs, a to bez úspor v kapitole 28, zvanej UNRRA, lebo tieto musia byť do konca roku 1947 použité a beztak majú zaistenú osobitnú úhradu vo výťažku z predaja tovarov UNRRA. Aká suma pripadá na úsporu v investičných výdavkoch mimo dvojročný plán, nedá sa z tohto prehľadu ustáliť. Obdobný výkaz Najvyššieho kontrolného dvora v Bratislave ohľadom hospodárskeho výsledku Slovenska je viac rozčlenený a ukazuje, že koncom októbra z rozpočtového úveru 1245 mil. Kčs, určeného na investície mimo dvojročný plán a mimo kapitolu 28 UNRRA, ostalo nevyčerpaných 602 mil. Kčs, teda len o niečo menej ako polovina. Tiež toto odhadovanie štátnych investícií nedržím za účelné, ale držím opačne za zlé. Tým nijako nechcem poprieť potrebnosť investícií, na ktoré bola prelaminovaná úhrada v tretej skupine rozpočtu štátnej správy. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Hladký.)

V záujme reálnosti rozpočtu chcem len upozorniť príslušné zložky štátnej správy na to, že do rozpočtu treba vložiť predvídavú úhradu len na také úkony, ktoré v rozpočtovom roku sme vstave tak technicky ako aj materiálne zvládnuť.

Pri tomto chcem pripomenúť, že keď naše hospodárenie v medziach rozpočtu je predsa už konsolidované, kontrolované, ustálené a čiastočne už aj celkom mierové, nemôžem toto povedať o príliš veľkom množstve fondov, ktoré spravujú rozličným spôsobom rozličné ministerstvá, prípadne aj zemské národné výbory. Je neúčelné, aby sme mali skoro 100 rôznych fondov, niektoré fondy s dotáciou niekoľko miliárd, kde kontrola ústredná tak Najvyššieho kontrolného dvora, ako aj Najvyššieho kontrolného účelného úradu je skoro minimálna, ba v niektorých absolútne neprístupná a kde s miliardami niektorý rezort si celkom voľne hospodári, hoci inde v stotisícových položkách je zase príliš ostrá kontrola. Malo by to byť úmerné, kontrola by mala byť rovnaká na položky rozpočtové ako aj na položky fondové a bolo by len žiadúce, aby sme v budúcom rozpočte mali aj zoznam všetkých fondov spravovaných ústrednými úradmi, ako aj spôsob ich hospodárenia. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Hladký.)

Dámy a pánova, ráčite odpustiť, keď upozorním pána predsedu, že nie sme uznášania schopní, lebo počet vážených poslucháčov je nižší sto a lavice viac než v počte 200 sú prázdne. Myslím, že by bolo účelnejšie, keby sme dbali ústavných ustanovení a rokovacieho poriadku tohto Národného zhromaždenia. (Potlesk.)

Dámy a pánova, veľmi rád by som sa ešte zmienil o výdavkoch a o spôsobe prevádzania osídlenia a presídlenia. Rád by som hovoril o spôsobe platenia dani u národných podnikov, ako aj upozornil na výkyvy, ktoré sa dejú tým, že národné podniky ešte neplatia dane tak, ako sa na ne naše zákony vzťahujú, a že tým silne podkopávajú našu daňovú morálku, ako aj že takýmto spôsobom ich bilancie ešte stále neukazujú správny obraz ich majetkového stavu. Nechcem to robiť z iných príčin a z iných pohnútok, ako že všeobecne chcem volať po dobrom, stálom a poctivom hospodárení v našom štáte, lebo bez hospodárskeho kľudu a rovnováhy nie je možný ani riadny rozvoj. Chcem teda volať, keďže sme ustálili po rozpočtových debatách, že sme schudobneli, že toho je priamym výsledkom príkaz šetriť a šetriť. Dať štátu to, čo štátu patrí a nebrať štátu to, k čomu nie je právneho titulu.

V prvom rade by som ukázal na politické strany, a to bez ohľadu na všetky politické strany. Na každú stranu, ktorá má stamilióny štátneho majetku, bez hocakého paragrafu, ex lex, neplatí ani halier nájmu, neodkúpila ich od štátu, jednoducho v revolučných dňoch uzurpovala, a dnes neexistuje vyššia štátna moc, ktorá by tieto majetky vrátila štátu. Dajme si ruku na srdce a každý si môže vyrátať, aké sú to stámiliónové, pripadne miliardové hodnoty, ktoré boly odoberané štátu vtedy, keď nie je tak bohatý, aby kľudne mohol rozdávať, ale kedy je vlastne prinútený čo najviac šetriť a využiť každej možnosti hospodárskej, ktorá sa mu dáva. Pritom nie je možné ani potvrdiť, že takto zaujaté kníhtlačiarne, päť či šesť na Slovensku, práve by patrili do pôsobnosti politickej strany alebo dokonca keď by politické strany zobrali hotely v Košiciach - no myslím, že úloha politickej strany nie je byť u nás hotelierom. Myslím, že hotelierstvo patrí niekomu inému než politickým stranám. A bol by som veľmi rád, keby pán minister financií a páni predsedovia najvyšších kontrolných úradov zostavili zoznam takto nezákonne užívaných nehnuteľností, prípadne iných štátnych majetkov, a keby finančná prokuratúra dodatočne vymerala árendu, nájom, protihodnotu užívaného štátneho majetku. (Potlesk.)

Nijako sa nebudem tomu brániť, dámy a pánovia, keď aj moja strana dostane platobný príkaz. Nech dostane každá, každá spravodlivo, tak ako jej to patrí. (Posl. Jeleň: Demokratická strana má hotel v Košiciach!)

Nie, ale vy ho máte, KSS, vy ste sa stali hoteliermi. No len buď ticho, lebo ti poviem všetko a bude toho dosť. (Veselosť.)

Pritom by som sa rád ešte zmienil ohľadom otázky premiesťovania priemyslu na Slovensko do hospodársky slabých krajov. Ministerstvo priemyslu vydalo úradnú správu, že premiesťovanie podnikov na Slovensko administratívne skončilo. Ministerstvo priemyslu oznámilo, že zatiaľ sa vytvorilo 18.400 pracovných príležitostí v priemyselnom sektore a 5.000 v sektore výživy. Neráčite sa hnevať, keď tento výkaz čo do čísel by mohol byť aj správny, ale fakticky sme dnes ešte zďaleka nedosiahli toľko pracovných príležitosti, koľko ukazuje tento výkaz. Verím, že až sa doby ukľudnia a zapadnú tieto všetky stroje do toho veľkého plánovacieho obrazu, že sa tak stane. Ale otázka prvá je to, čo som na začiatku povedal, disparita medzi lacnotou a drahotou úveru českého a slovenského a práve pre znárodnené alebo znovu vytvorené podniky volám a prosím slávnu vládu, v prvom rade pána ministra, každopádne ráčite zvýhodniť a zlacniť tento úver novým podnikom na Slovensku, lebo ináč celé roky, pokiaľ sa budú zariaďovať a pokiaľ budú investovať do svojej novej domácnosti, bez svojej chyby tieto podniky zostanú pasívne. A pasívne podniky predsa nepotrebujeme tvoriť. A nemáme ich robiť pasívnymi len preto, že voči nim nerobíme dobrú celoštátnu politiku v tom, že im nesjednocujeme úver. Opakujem proste to, čo som povedal v úvode mojej reči a to preto, lebo teraz mám česť, že moje slová vypočuje aj pán minister.

Druhá vec, ktorú by som opäť musel v jeho prítomnosti povedať, je výzva, pán minister, organizovať presun peňažného kapitálu na Slovensko. Tvorba peňažného kapitálu na Slovensku je podstatne nižšia ako v českých zemiach. Je to pochopiteľné, lebo na Slovensku pomerne viac investujeme i investície platíme zväčša do českých zemí, odkiaľ dostávame stroje. Dostávame sa takto do paradoxnej situácie, že slovenské peňažné ústavy sa musia uchádzať u Národnej banky o ceduľový úver, kým v českých zemiach sa ukazuje nadbytok finančných prostriedkov. Je jasné, že obeživo nemožno rozmnožovať ceduľovým úverom v jednej oblasti štátu, ak v jeho druhej oblasti je finančných prostriedkov nadbytok. Je to pomerne jednoduchý organizačný problém a musí sa vyriešiť urýchlene.

Ďalšia otázka - kde by som prosil, aby slová p. povereníka v rozpočtovom výbore prednesené, boly počuté tak pánom ministrom, ako aj našou vládou - je, aby sme čo najrýchlejšie prikročili k realizovaniu návrhu p. povereníka dr Josku zo dňa 18. novembra t. r., kde žiada uvoľniť mimoriadne aspoň jednu miliardu pre slovenských roľníkov a kolonistov, ktorí sa dostali veľkou neúrodou, suchom atď. do veľmi ťažkej hospodárskej krízy. Je o moc jednoduchšie uvoľniť im ich prostriedky, než stále z pokladnice štátu refundovať nejakých 10 % ich efektívnych strát. 1 % náhradou ich strát nijako ich nepostavíme na nohy. Naproti tomu, keď im to, čo je fakticky ich, čo ale v budúcnosti nejakým riešením bude musieť byť uvoľnené, dnes uvoľnime, v prvom rade budeme dvíhať morálku, alebo im budeme dávať len to, čo je de facto ich, a tým slovenským roľníkom a tým slovenským kolonistom, ktorí naozaj najviac trpeli. Jedná sa tu o južné kraje, ktoré už v r. 1938 hneď po Mníchove trpeli, keď druhé kraje ešte také utrpenie nepoznali, a v druhom rade sú ľudia, korí tam na juhu naozaj držia, sú hraničiarmi, strážcami našich južných hraníc, kde ešte stále nefúka priateľský susedský vietor. Okrem toho, keď slovenského roľníka, ktorý je fundamentom čs. štátnosti, podporíme, zosilňujeme štátny živel, štátnych jednotlivcov, a myslím, slovenské roľníctvo svoju vernosť štátu dokumentovalo nielen za prvej republiky, a aj v dobách útrap, ale najmä stále a nevierolomne od oslobodenia. (Potlesk.)

Naozaj, slovutný pán minister, túžobne prosím, aby návrh tento bol vypočutý a to hlavne vtedy, keď bolo dokázané v rozpočtovej debate, že pri uvoľňovaní peňazí, kde by som mohol prečítať veľmi obsiahle štúdium - nechcem vás ale natoľko unavovať - Slovensko je skoro 4 miliardami pozadu v pomere k zemiam českým. To nie je výčitka, to je konštatovanie i v rozdelení podľa paragrafov, i v rozdelení štatistickom, že Slovensko v pomere uvoľnenia k zemiam českým by malo dostať ešte asi 4 miliardy. Keď nepožadujem ani celé 4 miliardy, lebo musíme pozerať na našu menovú politiku - a my chceme stálu a pevnú korunu, československú menu - žiadame aspoň uvoľnenie 25 % - na miesto 4 miliárd, jednu miliardu. Týchto peňazí budú požívať nie špekulanti, nie prípadne tí, ktorí sa v rokoch utrpenia obohatili, ale budú ich používať ti najvernejší z verných. A práve preto ráčite urýchlene vybaviť, slovutný pán minister, a navrhnúť vláde, aby návrh Povereníctva financií z 18. novembra t. r. bol vybavený.

Ináč, keď kritizujeme so slovenského stanoviska zloženie rozpočtu, museli sme ku každému odseku mať kladný postoj. Naproti tomu zo štátoprávneho postavenia Slovenska, i podľa dohôd i ináč v dnešnej štátnej praxi sme vytýkali jednu jedinú položku, ktorá bola nemiestne umiestená, a to je financovanie národnej bezpečnosti v ústrednom rozpočte Zboru národnej bezpečnosti v Prahe. Boli sme veľmi šťastní, že sme mohli schváliť tento rozpočet po ubezpečení pána ministra Noska, že sa s pánom povereníkom dr Ferjenčíkom o voľnom použití týchto obnosov dojednal, čo sme spečatili aj našou rezolúciou, ale tým sme mohli toto riešenie brať na vedomie len na rok 1948.

Žiadame pána ministra a celý jeho rozpočtový rezort, aby pri rokovaní o novom rozpočte na rok 1949 národná bezpečnosť na Slovensku mala svoju fundáciu v rozpočte Povereníctva vnútra, v rozpočte toho povereníka, ktorý s touto sumou, ako aj s týmto zborom disponuje. Je to veľmi pekné, že dvaja páni reprezentanti vnútornej správy sa takto dohodli - my to len vítame - ale nemôžeme dovoliť, aby to, čo sme prešli tohto roku, nabudúce potom už len z čírej zvyklosti ostalo pri starom, aby sa takto niečo nezákonného pomaličky per nefas vžilo.

Keď som už spomenul slová rezolúcie, ráčite mi odpustiť, že zastanem pri tomto bode a to napriek tomu, že pán generálny spravodajca za vášho potlesku už zhodnotil otázku pomeru vlády k našim rezolúciám a že ste sami dali nesúhlas k tomu, že slávna vláda nielen rezolúcie rozpočtového výboru, ale aj rezolúcie pléna tohto ústavodarného Národného zhromaždenia na rok 1947 odhlasovaných pri finančnom zákone na tento rok si vôbec nevšíma. Takýmto spôsobom by sme upadali v demokracii parlamentarizmu, a to by bola veľká chyba.

Vlani sme uzniesli 13 rezolúcií. Jedna rezolúcia sa vzťahovala na Ministerstvo vnútorného obchodu za súčinnosti tohto parlamentu. Bola to nešťastí vec hotelu Wilson-Astoria. Nebyť v kontrolnej a úspornej komisii úsilia pána posl. Štetku a Vičánka, tak toto by tiež nebolo vybavené. Toto nebolo vybavené preto, že by na tom bol niekto iný pracoval, to bolo vybavené preto, lebo tu poslanecká snemovňa bola tangovaná. Tá si vybavila to, čo si rezolúcia žiadala.

Ale žiadny iný bod rezolúcie - a bolo ich 12 - ani len vládou neboly prerokované, ani nám slávna vláda nedala na ne odpoveď a myslím, že je to trošku urážka, znevažovanie parlamentu a rozhodne by sa proti tomu mal slávny parlament postaviť.

Ak aj tieto rezolúcie, ktoré sme pripojili k tomuto rozpočtu na rok 1948, budú mať taký osud, ako mali predchádzajúce, tak skutočne neviem, na kýho čerta sme ich robili, na čo sme na nich 3 týždne špekulovali, keď nakoniec sa len vytlačia a nikto si ich nevšíma. (Potlesk.)

Medzi 13 rezolúciami vlaňajška bola rezolúcia Národného frontu. Všetky politické strany, ako sme tu, jednohlasne sme vyzvali vládu, aby znížila počet štátnych zamestnancov o sto tisíc, lebo ich je treba v priemysle, hospodárskom sektore, odkiaľ prišli, a že to nebudeme držať ani za nesociálne, ani pokračovanie proti nejakej partajnej politike, ale že si to jednoducho vyžaduje náš hospodársky život; lebo týchto sto tisíc ľudí lepšie patrí do výtvarnej práce hospodársko-priemyselnej, než tam, kam ich dostali revolučné dni. Na tomto sme sa jednohlasne dohodli. A čo sa stalo? Keď sme kritizovali osobné výdavky, ktoré natoľko stúpli na budúci rok, zistili sme, že miesto zníženia počtu štátnych zamestnancom tento rok nastalo zvýšenie. Toto je už paradox. Nielen, že sa neučinilo zadosť našej jednohlasne prijatej rezolúcii, ale proti tejto rezolúcii, by som povedal, ako schválne sa ešte robil opak.

Keď sme kritizovali jednotlivé oddieli tohto nášho rozpočtu, mali sme sem tam nejaké pripomienky. Pripomienky so slovenského stanoviska. Nie preto, že by sme rozpočet neprijímali - viete, že sme ho jednohlasne prijali - ale preto, že sme chceli našou pozitívnou tvorčou kritikou zlepšiť určité veci, ktoré sa nám neľúbili.

Tak napríklad dvakrát sme povedali, že na týchto laviciach sú slovenskí konceptní úradníci nie viditeľní. A je to predsa len československý parlament, kde vedľa toho sekčného šéfa Čecha by mohol byť aspoň jeden ministerský komisár Slovák. My máme veľmi milých pánov predsedu a podpredsedov, my sme ich o to dva roky prosili, a máme tretí rozpočet a zase tam nevidíme, že by náš hlas nebol padal do púšti. Nuž, prosím v budúcom roku, slovutný pán predseda, v jubilejnom 30. roku Československej republiky, kedy oslavujeme 100 rokov od zničenia poddanstva, 100 rokov, keď Slováci s Čechmi išli proti Habsburgom, keď nejaký konceptný Slovák zasadne vedľa dr Záděru, bude to veľmi pekné a bude to československé.

Ďalej, keď sme pokračovali, tak sme zistili, že to, čo je v tom parlamente za predsedníctvom, sa nám začína opakovať v ministerstvách. Ale tu apelujem aj na Slovákov, úradníkov, keď už sem prídu, nech pre každú maličkosť neodchádzajú. Ja viem kriticky hovoriť aj do vlastných radov, ale naproti tomu žiadam pánov ministrov, aby neuvoľňovali tých, ktorí sa za to lebo za ono znechutia, hneď prepúšťať a pod., kde nastupujú isté mnohokrát význačnejšie miesta finančne, lebo konečne tento štát musíme podporovať nielen z finančných dôvodov, ako som predom povedal; zahoďme tu súžitie komanditnej spoločnosti československej, ale žijme vo vysokej duševnej bratskej láske československej a vo svornosti jednotného štátu. Ale k tomu sú potom treba aj štátni úradníci v centrálnych úradoch.