Považoval som za potrebné, slávna snemovňa, uviesť niekoľko týchto pripomienok všeobecného rázu i za takého veľkého nezáujmu v tejto snemovni, aby sme si tieto skutočnosti v budúcom období tým viac uvedomovali a súčasne si uvedomovali spoločné záväzky aj v tom sektore našej znárodnenej výroby, ktorá má pre nás najväčší význam.

Je najvyšší čas totiž, aby sme v našich výrobných jednotkách mali ustálené pomery. To sa týka rovnako organizácie, ako aj výroby. Sme totiž svedkami vývoja, s ktorým svet ešte v r. 1945 nerátal. Po skončení druhej svetovej vojny bola jednotná mienka spojencov, že sa Nemecku nemá umožniť obnovenie výrobného potenciálu, lebo by to znamenalo ohrozenie svetového mieru. Časť spojencov riešila túto vec tým, že siahla k demontáži továrni v Nemecku. Dnes vidíme, že je snaha potenciál nemeckého priemyslu zvýšiť a rozhodne ustupuje demontáž do pozadia. Nech sú motívy pre takúto hospodársku politiku voči porazenému Nemecku akéhokoľvek rázu, zostáva pre nás veľká povinnosť sledovať s najväčšou pozornosťou expanzívne plány nemeckého exportu, ako sa konečne fakticky rysovaly na nedávnych veľtrhoch v Lipsku a v Hannoveru. Nemecké kalkulácie ukazujú, že sa predovšetkým má Nemecko alimentovať pomocou exportu. Pri tomto exporte sa ráta pochopiteľne s juhovýchodom Európy, kde Nemecko ešte v roku 1938 ovládalo 70 % dovozu. Bolo by naivné spoliehať sa výlučne na politické spojenectvá pri tejto obchodnej politike. Nemecko bude za každých okolností chcieť doviezť potrebné potraviny a v otázkach cenových nebude mať škrupule, aby vytislo konkurenciu z trhov, ktoré naša konkurencia pôvodne ovládala. Treba konečne rátať aj s konkurenciou čo do kvality výrobkov, lebo tu môže Nemecko vykazovať dostatok kvalifikovaných síl s náležitou priemyselnou skúsenosťou. To je, myslím, základný problém našej výroby a bolo by najvýš potrebné sa s ním zaoberať, najmä keď podľa niektorých návrhov naše dlhodobé plánovanie chce zvýšiť. kapacitu nášho strojárenského a chemického priemyslu na neobyčajnú výšku so zameraním na vývozné možnosti do štátov juhovýchodnej Európy.

Pýtam sa pána ministra priemyslu, čo sme zariadili a čo zariadime u nás, aby táto nemecká konkurencia vo výrobe nás neprekvapila a nevyvolala na našich vývozných trhoch prekvapenie, ktoré by bolo možno nazvať so svojimi dôsledkami pre niektoré naše sektory veľkou hospodárskou depresiou. Myslím, že nepostačí v týchto prípadoch spoliehať sa len na spojenecké smluvy a záväzky. V rozvírenom medzinárodnom ovzduší, ktoré dnes vládne, musíme si byť vedomí toho, že naša politická pozícia je predovšetkým odvislá od hospodárskej zdatnosti v budúcnosti. Nášmu politickému spojencovi, Sovietskemu sväzu, budeme môcť poskytnúť účinnú pomoc len vtedy, keď budeme schopní uskutočniť dodávky, ktoré Sovietsky sväz ku svojej obnove potrebuje. Sentimentálnym prejavovaním priateľstva a oddanosti nedosiahneme toho rešpektu a tej vážnosti našich spojencov, ako docielime bezvadnou kvalitou našej výroby. Presné hospodárske dohody a ujasnenie cien vymeňovaných statkov sú prvým predpokladom úspechu tejto spolupráce. Váženým partnerom budeme vtedy, keď naši vyjednávači budú mať možnosť spoľahlive zaručovať dodávky podľa dvojročného plánu tak ako ostatná cudzina, ktorá sa o veľké odbytištia v Sovietskom sväze veľmi uchádza. Aj naše styky so západom, odkiaľ musíme nakupovať suroviny, budú odvislé od poriadku v priemyselnej výrobe.

Teda kvalita, ceny a dodacie lehoty, to sú naše argumenty, argumenty rozhodne silnejšie ako politické sympatie alebo antipatie. Musíme sa postarať o to, aby sme v týchto troch základných bodoch toto nielen dokázali, čo sme dokázali pred vojnou, ale aby sme vo zvýšenej miere pocítili pozície, ktoré kedysi ovládalo Nemecko.

Máme smutnú skúsenosť s plnením reparačných záväzkov voči Československu so strany Maďarska. Ide tu prevažne o poľnohospodárske produkty, ale zriedkavé prípady dodávok priemyselných výrobkov z titulu reparácií, ako sa to výrazne javí na pr. u tehál, dokazujú, že reparácie, poťažne ich plnenia možno nazvať syntézou nevôle, výhovoriek, odkladov a myslím i zlých zámerov.

Pokiaľ ide o Nemecko, vyšly odtiaľ veľmi neucelené zprávy o plnení reparačných dodávok. Škoda, že pán minister priemyslu vo svojom expozé neuviedol množstvá a hodnotu demontovaných strojov, ktoré sme dostali na reparačný účet z Nemecka. Veľmi by nás bolo zaujímalo, kde sa tieto stroje rozdelily, v akých podnikoch sa namontovaly, a čo sa s nimi stalo. Určily sa tieto podnikové zariadenia pre podniky nové, alebo sa použily pre rozšírenie a modernizáciu jestvujúcich výrobných podnikov atď. Zaujímalo by nás tiež, v akých sektoroch výroby sa sgrupovaly tieto stroje a či išlo o stroje moderné, alebo o stroje zo zastaralej výroby. K tomu zodpovedne by sa bolo žiadalo vyčísliť, koľko pracovných príležitostí poskytly tieto namontované stroje v republike.

Spomínam túto otázku z dvoch príčin: Predovšetkým všetci vieme, ako nás za vojny nemecké hospodárstvo a vedenie poškodzovalo, a preto iste je na mieste, aby sa požiadavky Československa, ktoré sú nesporné, rešpektovaly a i plnily. Politické krivdy a ľudské obete, ktoré priniesol predovšetkým český a slovenský národ, nebude možno nikdy honorovať. Nech teda aspoň demontované stroje, dodané v rámci reparačných povinností umožnia našim obidvom národom lepšiu cestu k blahobytu. Toto je požiadavka s plnou morálnou opodstatnenosťou, a preto by sa žiadalo reparačný problém u nás neuzatvárať do schránky tajných spisov, ale ho uverejňovať a ukazovať jeho výsledky. Preto prosím, aby pán minister priemyslu uviedol po žiadanom vyčíslení, koľko strojov bolo dodaných z týchto reparačných strojov na Slovensko. Prosím uviesť, z ktorých sektorov výroby boly tieto dodané a aj skutočnosť o poskytnutí pracovných príležitostí z tohto titulu. Takto budeme mať aj my na Slovensku vedomie, že tak ako sme sa delili na krivdách a na škodách, budeme aj získavať aspoň malé odškodnenie v pracovných príležitostiach z tohto spravodlivého rozdelenia.

Hovoriť o industrializácii Slovenska dnes pôsobí na prvý pohľad trocha oportunisticky. Toto honosné slovo stalo sa politickým heslom, spomína sa pri každej príležitosti a najmä na mnohých slávnostiach pri započatí prevádzky podnikov, kde sa poskytuje niekoľko ľuďom pracovná príležitosť. Ale je to otázka predovšetkým premiestenia podnikov z českého pohraničia na Slovensko, ktorá nás veľmi zaujíma. Pán minister informácií bol nedávno v českom pohraničí a rečnil na schôdzkach svojej politickej strany. Najzaujímavejšie bolo pre nás opätovné konštatovanie, že v jednotlivých mestách českého severu je premiesťovanie podnikov na Slovensko skončené. Pán minister to odôvodnil tým, že české pohraničie je dnes už náležite osídlené a teda je tu už dosť pracovných príležitostí, a teda aj dosť pracovných síl. Je to dôležité konštatovanie, s ktorým sa treba zaoberať z niekoľkých príčin. Predovšetkým ide tu o záväzok vlády, že premiesťovanie priemyslu na Slovensko má poskytnúť u nás pre 24.000 osôb pracovnú príležitosť. Je pravda, že sa po našej tlači uvádzajú čísla o premiesťovaní podnikov, prosím však, aby sa tieto čísla veľmi opatrne posudzovaly. Čísla o podnikoch sa uvádzajú ihneď po rozhodnutí, že sa ten-ktorý podnik prideľuje do dislokačnej sféry na Slovensko, ale uplynie niekoľko mesiacov, ba často aj vyše roka, kým dôjde k uskutočneniu dovozu strojov a k ich namontovaniu. Druhá chyba sa týka pracovných príležitostí. Uvádza sa stav pracovných príležitostí na odmontovaných strojoch, ale neuvádza sa, koľko sa poskytlo pracovných príležitostí namontovaním týchto agregátov na Slovensko. Tým vzniká veľká medzera, ktorá pochopiteľne veľmi často hovorí v neprospech Slovenska. Prezrel som si štatistické zprávy Štátneho úradu štatistického v Bratislave o počte premiestených podnikov. Konštatujem preto zodpovedne, že k 30. septembru 1947 sa z premiesťovacieho procesu splnilo niečo vyše 35 %. To je skutočnosť, ktorá je tu a podľa toho treba sa dívať tiež na otázku, či je, alebo nie je skončené spriemyselnenie Slovenska a premiesťovanie továrneho zariadenia z českého pohraničia.

Tento program vlády treba splniť bezpodmiečne. Keby sme z dôvodov, ktoré uviedol pán minister informácií a ktoré nijako neobstoja, jednoducho zastavili premiesťovanie, znamenalo by to vlastne znehodnocovanie industrializácie Slovenska, ktorej prvú etapu predstavuje práve tento presun. Pán minister Kopecký hovoril o tom, že osídlenie je takmer skončené v českých krajinách, konkrétne na českom pohraničí, a že teda bude dosť pracovných príležitostí v tomto prostredí. Je to vec, ktorá sa musí skúmať s mnohých hľadísk. Pravdou je, že aj naďalej sú celé osady a hospodárstva v českom pohraničí neobývané. Rozhodne je však tiež pravda, že v českom pohraničí pracuje už dnes asi 240.000 pracovných síl zo Slovenska. ktoré sú tam, dúfam, len prechodne a ktoré chceme zamestnať doma, keď má industrializácia a dvojročný hospodársky plán splniť svoje poslanie. Preto každá reč o tom, že premiesťovanie priemyslu z českého pohraničia je skončené, nie je príspevkom k hospodárskej spolupráci medzi českými krajinami a Slovenskom a je svedectvom nenáležitého pochopenia účelu industrializácie pre Slovensko.

Dovoľujem sa preto pýtať pána ministra, aby zodpovedal, aký je program premiesťovania priemyslu na Slovensko; prosím, aby láskave uviedol číslice s diferencovaním, ktoré podniky a zariadenia boly pridelené do dislokačnej sféry a ktoré sú už na Slovensku riadne namontované a koľko pracovných príležitostí poskytujú. Upozorňujem, slávna snemovňa, že obraz pracovných príležitostí, ktoré premiesťovanie poskytlo, je skreslený a preto by bolo treba, aby sa presným štatistickým šetrením zistilo, koľko skutočných pracovných príležitostí poskytly namontované stroje na Slovensku. Táto štatistika, prosím, nech je v najkratšom čase zverejnená, lebo nemá smyslu, aby sa uvádzaly zbytočne veľké čísla, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a ktoré skresľujú situáciu na pracovnom trhu.

Druhú etapu industrializácie Slovenska predstavuje zakladateľský ruch. Tu mi prichodí s poľutovaním konštatovať, že na Povereníctve priemyslu a obchodu ležia už dlhé mesiace nevybavené žiadosti o umožnenie výroby v niekoľkých sektoroch. Ale Povereníctvo priemyslu a obchodu tieto bez udania dôvodov nevybavuje. Prosím, aby bolo jasné. Chceme predsa, aby industrializácia postupovala skutočne rýchlym tempom. Je to záujem Slovenska a štátu. Keď sú na Povereníctve priemyslu a obchodu pre tento postup dôvody, že je účelné podporovať zakladateľský ruch len v rámci znárodneného sektoru a keď sa takto úzko chápe industrializácia Slovenska, je to znakom toho, že sa opäť sleduje politika privilegovania znárodnenej výroby na ťarchu výroby súkromnej. S hľadiska hospodárskych pomerov na Slovensku a zpod zorného uhla sociálnej politiky je úplne irelevantné, či sa zakladajú podniky produkcie znárodnenej a súkromnej, pravda, pokiaľ sa tieto pohybujú v rámci vyhranenom znárodňovacími dekrétmi. Máme záväzok v rámci výstavby Slovenska podporovať zakladateľský ruch, pokiaľ tu má zdravé predpoklady a pokiaľ sú tu záruky seriózneho podnikania.

Žiadam preto aj s tohto miesta, aby sa vysvetlil osud nevybavených žiadostí o založenie nových podnikov na Slovensku, ktoré sú na Povereníctve priemyslu a obchodu, a v rámci industrializácie Slovenska aby sa tieto riešily kladne bez akýchkoľvek tendencií, ktoré nemajú nič spoločného s hospodárskym budovaním našej zeme.

Dovoľte, slávna snemovňa, aby som konečne pripomenul tretiu etapu industrializácie Slovenska. Je to modernizácia už existujúceho priemyslu na Slovensku. Mnohé odvetvia našej priemyselnej výroby obstoja v súťaži budúcnosti len vtedy, keď sa nám podarí včas odstrániť následky opotrebovania a zastarania nášho strojného zariadenia. Nebolo by správne, keby sme si túto skutočnosť neuvedomovali. Budovať priemysel neznamená len stavať nové továrne, ale aj modernizovať a racionalizovať doterajšie zariadenie tovární. Priemysel na Slovensku je postavený pred dôležité úlohy v tejto súvislosti. Nemáme veľkých možností objednávok nových strojov v cudzine, okrem nevyhnutných prípadov pri našej platobnej situácii. Zostáva nám teda závislosť na domácom priemysle a tu by sa žiadalo, aby dodacie termíny boly podľa možnosti proti terajším pomerom skrátené, aj keď uznávam prednostný charakter exportných dodávok. Prosím však presne distinguovať. Všetky exportné dodávky nie s vždy prednostné a rozhodne pred nimi obstojí moderná výroba niektorého sektoru nášho priemyslu, ktorej úroveň umožní zvýšiť produkčný potenciál pre domáci a zahraničný trh. Prosil by som tiež, aby sa rešpektovalo poradie objednávok a toto nebolo často urobené dosiaľ v prípade objednávok zo slovenských podnikov.

Žiadam preto pána ministra, aby menoval zmocnenca a venoval viac pozornosti kontrole dôležitých sektorov našej výroby, pokiaľ ide o predkladanie objednávok strojárenskému a kovorobnému priemyslu, a tento nech sa stará o účelné zadelenie poradia objednávok podľa hospodárskej dôležitosti a vytýčených úloh do jednotlivých podnikov na Slovensku.

Dovoľte mi, slávna snemovňa, aby som konštatoval, že cieľom našich snáh o industrializáciu musí byť stále zväčšovanie a skvalitňovanie našich národných produktov a neprestajne musíme zdvíhať a snažiť sa zdvíhať úroveň našej priemyslovej výroby. Ak tohto cieľa chceme dosiahnuť, budeme musieť v spriemyselnení Slovenska pokračovať tak, aby si každý rok zaistilo pracovné príležitosti asi pre najmenej polovinu našich populačných prírastkov, rozmnožených o časť pracovných síl odčerpaných z poľnohospodárstva.

Pri tejto príležitosti poukazujem aj na potrebu rovnomerného rozmiesťovania priemyselnej výroby po celom Slovensku. Ako sa staviame proti ďalšiemu budovaniu priemyslu v industrializovanej západnej časti republiky, rovnako nesúhlasíme s jeho ďalšou výstavbou v tých krajoch Slovenska, ktoré už dnes vykazujú značný stupeň spriemyselnenia. Osobitne treba upozorniť na nedostatočnú starostlivosť, ktorá sa venuje v tomto ohľade východnému Slovensku. Táto časť Slovenska musí sa stať v najbližšom čase predmetom zvýšenej starostlivosti všetkých rezortov, ktoré sú odpovedné za vývin priemyslu na Slovensku.

Sme si vedomí toho, že budovanie priemyslu v tom rozsahu a v takej rýchlosti, ako uplatňujeme na Slovensku, úspešne splníme len vtedy, keď súčasne dokážeme budovať energetické zdroje, a to budovať podstatne s väčšou rýchlosťou, ako robíme dodnes. Musíme venovať mimoriadnu pozornosť v prvom rade výstavbe hydrocentrál, a to nielen na západe a na severe Slovenska, ale aj na východe Slovenska. Treba si uvedomovať, že do tých čias, kým sme nútení obmedzovať spotrebu elektrickej energie, nemáme zaistený najzákladnejší predpoklad industrializácie. Industrializačný program bude v tomto smere zabezpečený iba vtedy, keď miesto nedostatku budeme mať prebytky tejto energie.

Bolo s tohto miesta už opätovne povedané, slávna snemovňa, že nacionalizácia kľúčovej a dôležitej výroby u nás znamená podstatnú zmenu v štruktúre našich výrobných jednotiek. Znamená aj zmenu v metódach vedenia podnikov, ale rovnako musí vyvolávať nový postoj predstaviteľov zamestnancov voči vedeniu našich národných podnikov. Voči robotníctvu pripadne jeho reprezentantovi, jednotnej odborovej organizácii, nestojí majiteľ podniku ako majiteľ kapitálového koncernu, ktorý musí sledovať výlučne záujmy finančné a nemá nijakého vzťahu k sociálnym otázkam, ale stojí tu ako zodpovedný pracovník, ktorý sa stará o rentabilitu vo sverenom podniku. Ľutujem, keď musím pripomenúť bez akéhokoľvek zamerania proti jednotnému odborovému hnutiu, že sa táto zásada so strany tajomníkov tejto organizácie vždy a všade nerešpektuje. Nemožno sa zbaviť odpovednosti a riešiť každý sociálny problém tým, že sa predkladajú nové a nové mzdové požiadavky bez ohľadu na hospodársku únosnosť podniku, ktorá je všetkému robotníctvu známa, vzhľadom na zákonom zabezpečené práva závodných rád spolurozhodovať a nazerať do obchodných kníh podnikov.

Dovoľte, aby som uviedol typický príklad starého spôsobu myslenia odborárskeho tajomníka. Pred krátkym časom sa upravily mzdy robotníctva v tehliarskom priemysle. Odborový tajomník prišiel na plenárnu schôdzku robotníctva istého národného podniku tohto sektoru na Slovensku a povedal asi toto: "Upravili sme vám mzdy. Mohly byť vyššie, keby sa vo vedení podniku neboli páni tomuto zvýšeniu bránili. Nebojte sa však, neskôr sa nám isto podarí prinútiť ich, aby povolili, a príde opäť doba, kedy vám zabezpečíme ďalšie zvýšenie miezd." To je starý spôsob myslenia a konania, ktorý musí zmiznúť, keď majú odbory u nás získavať stále viac na autorite a mať tú úlohu v našom hospodárskom a sociálnom živote, ako to predvídal zákon o jednotnej odborovej organizácii.

S touto otázkou súvisí aj mzdová politika na Slovensku. Na prvý pohľad sa zdá, že je regulovaná, ale vo skutočnosti nie je tomu tak. Je to hospodárska anomália, keď cenový problém a riadenie cenovej politiky je sverené jednému odboru v rámci sektoru Povereníctva výživy a riadenie sociálnej politiky upravuje Povereníctvo sociálnej starostlivosti. Mzdy nemožno oddeliť od cien a opačne. Volám preto s tohto miesta a dôrazne žiadam, aby sa táto agenda znovu sústredila v záujme lepšieho vybavovania. Terajší samostatný a často protichodný postup škodí nášmu hospodárstvu a vyvoláva aj finančné poruchy. Mzdová politika na Slovensku má vyložene charakter oportunistický. Z dôvodov stranícko-politickej taktiky je snaha, skoro vždy kladne vybaviť požiadavky jednotnej odborovej organizácie v mzdových otázkach, pri čom sa nenaväzuje kontakt s tými miestami, ktoré sú povolané na to, aby sledovaly finančné pomery, rentabilnosť výroby a kalkulácie výrobných jednotiek.

Prosím, aby sa mi dobre rozumelo. Žijeme v nových pomeroch, kde má robotník právo na spravodlivú plácu. Musí však byť zachovaný istý pomer medzi hospodárskou únosnosťou podnikov a mzdovými požiadavkami, ak nemáme mať stále vyššie a vyššie straty, predovšetkým v našom národnom priemysle, poťažne aspoň v prevažnej jeho časti.

Navonok sa výrazne prejavuje toto ignorovanie hospodárskej únosnosti pri určovaní miezd vydávaním výmerov so zpätnou platnosťou. Odhliadnuc od toho, že to vyvoláva vo vnútornej agende podnikov veľké ťažkosti a zaťaženia, nie je takéto riešenie ani logické a mení celú finančnú základňu, ktorú sme mohli už dosial ako-tak na Slovensku konsolidovať. Veď sa stalo, že výmer o zpätnej platnosti mzdovej vyhlášky vyvolal miesto očakávaného zisku v sume 5 mil. Kčs bilančnú stratu.

Okrem regulácie, poťažne sústredenia cenovej a mzdovej politiky do jedného miesta je tu odpovednosť odborovej organizácie, ktorá má usmerňovať požiadavky robotníctva a dávať ich do súladu s celkovou hospodárskou a finančnou situáciou na Slovensku.