Dvojročnica znamená pre Slovensko industrializáciu,
zvýšenie výrobného potenciálu
Slovenska. Neboli by sme však dôslední, keby
sme si neuvedomili, že táto skutočnosť
ešte nezabezpečuje hospodárstvu na Slovensku
patričný potenciál hospodárskej zdatnosti.
Slovensko nemá byť len výrobcom. Hospodárstvu
na Slovensku treba umožniť prístup k zahraničnému
obchodu tak, aby sledovaním zahraničných
trhov sa mohla riadiť výroba s hľadiska potrieb
zahraničných i domácich. Z takejto hospodárskej
línie sa dívajúc je potrebné, aby
slovenský priemysel bol zapojený do priameho nákupu
a do dovozu surovín a taktiež do priameho predaja
a vývozu, ktoré faktory sú najdôležitejšie
pre zachovanie iniciatívy vo výrobe a potrebnej
pružnosti k udržaniu prosperity.
Zdôrazňujem, že v dobrej a úzkej spolupráci
s Ministerstvom priemyslu a Ministerstvom zahraničného
obchodu sa nám táto práca darí, i
keď doteraz nie je problematika zahraničného
obchodu pre hospodárstvo na Slovensku po každej stránke
vyriešená.
Poznamenávam, že slovenský zahraničný
obchod sektorov, ktoré spadajú do rezortu Povereníctva
pre obchod, vykazuje proti celkovému dovoznému a
vývoznému plánu československému
priaznivejší obraz, než by sa dalo očakávať,
keď vychádzame zo smerných čísel
plánu pre rok 1948.
Za prvých sedem mesiacov tohto roku vyviezol znárodnený
priemysel tovar v hodnote 839 mil. korún, neznárodnený
sektor v hodnote 250 mil. korún, čo reprezentuje
spolu 1,089 mil. korún. Keď k tejto cifre pripočítame
700 mil. korún za vývoz dreva, prevedený
obchodnými manipulačnými firmami, dochádzame
k cifre 1,789 mil. korún, ktorá je reálnym
východiskom pre programový vývoz na rok 1948.
Pritom musíme brať do úvahy stúpajúcu
tendenciu vývozu sektoru kovorobného, kožiarskeho,
textilného a sklárskeho, hlavne vzhľadom na
dobrý postup investičných prác.
Dovoz znárodneného priemyslu v tom istom časovom
období vykazuje spolu 897 mil. korún. Bilancia súkromného
sektoru je približne vyrovnanou, to znamená, že
vývoz obnáša cca 250 mil. korún, t.
j. spolu znárodnený a neznárodnený
priemysel vyviezol za 1,147 mil. korún. Javí sa
tu pasívne saldo minimálne, len 57 mil. Kčs.
Vychádzajúc z číselných údajov,
ktoré som uviedol, môžem konštatovať,
že bilancia tých odvetví, ktoré rezortujú
do Povereníctva priemyslu a obchodu, je aktívna
sumou skoro 800 mil. korún. K tomu poznamenávam,
že sa vyváža asi do 50 štátov. Podľa
poradia zaujímajú najdôležitejšie
miesto v našom vývoze tieto štáty: Švédsko,
Sovietsky sväz, Juhoslávia, Maďarsko a Švajčiarsko.
Pre nedostatok času nemôžem sa zaoberať
výsledkom jednotlivých sektorov, ale rozhodne musím
vyzdvihnúť veľmi pekné výsledky
textilu, keramiky a kožiarskeho priemyslu.
Plnenie dvojročného plánu po stránke
výrobnej a investičnej: Slovenský priemysel
zúčastňuje sa na výrobe základných
úkolov predovšetkým v tých odvetviach,
ktoré majú svoju surovinovú základňu
doma. Je to baníctvo, priemysel dreva, celulózy,
papieru a keramiky. V prvých mesiacoch r. 1947 Slovensko
zaostávalo za výrobou v českých zemiach,
avšak od mája ju prevyšuje, takže od začiatku
roku dosahuje priemer 101,4 %, proti 99,7 % v zemiach českých.
Výroba musela prekonávať ťažkosti,
spôsobené dlhotrvajúcou zimou, ktoré
sa prejavily predovšetkým vo výrobe elektrickej
energie v hydrocentrálach, v keramickom priemysle a v doprave
uhlia. Zápasiť je treba s nedostatkom surovín,
hlavne pre textil, kožu a chémiu, ďalej guľkových
ložísk a zlomkovej liatiny pre kovopriemysel. Prejavuje
sa nedostatok odborných síl, hlavne v baníctve
a v kovopriemysle.
Výstavba priemyslu na Slovensku v rámci dvojročného
budovateľského programu je vedená snahou jednak
zmodernizovať zastaralé jestvujúce závody,
jednak vybudovať nové podniky a založiť
tak zdravé základy pre ďalší priemyselný
rozvoj. Tým sa má priblížiť zanedbaný
priemysel Slovenska k vyspelému priemyslu v českých
krajinách a vyrovnať hospodárske a sociálne
rozdiely životnej úrovne v oboch častiach republiky.
Tento plán realizuje sa rozsiahlym investičným
programom, zameraným predovšetkým na spomenutú
výstavbu nových, rekonštrukciu jestvujúcich
závodov a premiesťovaním priemyslu z českého
pohraničia na Slovensko. Z celkovej povolenej investičnej
čiastky 23,5 miliárd v dvojročnom pláne
pre priemysel československý je určené
pre priemysel na Slovensku 5,8 miliárd. Vyjadrené
v pracovných príležitostiach predstavuje dvojročný
plán zariadenie asi 50.000 nových zamestnancov do
výrobného procesu. V rámci dvojročnice
vybuduje sa na Slovensku 34 nových priemyselných
závodov, ktorých väčšina je už
vo výstavbe. Rekonštrukcia, poťažme modernizácia
a rozšírenie prevedie sa v ďalších
28 závodoch.
Premiesťovanie konfiškátov z českého
pohraničia na Slovensko predstavuje dôležitú
súčasť industrializačného programu.
Touto myšlienkou začali sme sa zaoberať už
r. 1948, konkrétnych foriem nadobudla v prvej polovici
roku 1946, keď sa vláda usniesla na prvom sozname
závodov na premiestení. Premiestením strojného
zariadenia z konfiškátu z českého pohraničia
má sa získať okolo 26.000 pracovných
príležitostí, z toho 2.000 v sektore výživy.
Výber podnikov vhodných pre premiestenie dial sa
po dohode s Ministerstvom priemyslu tak, aby tieto zapadly do
celkovej výstavby Slovenska. Náplň pre 24.000
pracovných príležitostí, pripadajúcich
na priemysel, bola vládou schválená v dvoch
etapách, zahrňujúcich celkom 259 podnikov.
Tam, kde nebolo možné určiť konkrétne
podniky, boly stanovené rámce vyjadrené počtom
strojov alebo pracovnými príležitosťami.
V počiatočnom štádiu premiesťovania
bola celá akcia určitou časťou tlače
i niektorými verejnými činiteľmi zľahčovaná.
Bolo treba prekonávať prirodzené ťažkosti,
ako i ťažkopádnosť administratívneho
pokračovania. Vláda vyšla v ústrety
tým, že vymenovala vládneho zmocnenca, ktorého
zásahmi sa akcia urýchlila.
Premiestené výrobné programy a strojné
zariadenia boly zväčša pričlenené
k jestvujúcim podnikom. Vznikly ale i početné
nové továrne na miestach, kde sa nachádzaly
objekty vhodné na továrenskú adaptáciu.
V mnohých prípadoch bolo treba stavať nové
objekty, a to najmä v sektore kovopriemyslu, kde sa vybudujú
závody asi pre 4.000 pracovných príležitostí,
a to v Prešove, Krompachoch, Dolnom Kubíne, Liptovskom
Hrádku, Holiči a v Kremnici, v sektore textilu v
Revúcej, Malackách. Kútoch, Žiline,
Kežmarku, v sektore drevárskom v Spišskej Novej
Vsi. Všetky tieto závody majú prevážnu
časť strojného zariadenia z premiesťovacej
akcie.
Postupne, ako boly závody premiesťované, priberaly
sa pracovné sily, ktoré v niektorých prípadoch
prekročily predpokladaný počet zamestnancov.
Pri všetkých týchto okolnostiach možno
konštatovať, že k dnešnému dňu
bolo premiestených 213 podnikov alebo ich častí
a 1.351 jednotlivých strojov, čo predstavuje celkom
asi 16.000 pracovných príležitostí.
Mimo toho je konkrétne dohodnuté a presne terminované
premiestenie ďalších 24 podnikov s celkovým
počtom pracovných príležitostí
asi 6.800. Dá sa teda predpokladať, že akcia
premiesťovania konfiškátov v priemysle bude s
plným úspechom skončená.
Slávna snemovňa, na tomto mieste vyžadoval
by sa podrobný rozbor jednotlivých sektorov nášho
priemyslu. Ja som si tento podrobný rozbor každého
sektoru po stránke výroby, výstavby a po
stránke zásobovania vypracoval. Pre nedostatok času
nemôžem ho v rámci tohto referátu predniesť,
dám ho však k dispozícii našej tlači.
V ďalšom by som chcel povedať pár slov o
priemyselnom výskume. Pri organizovaní a budovaní
priemyselného výskumu po oslobodení bolo
nutné pridržiavať sa dvoch základných
hľadísk: 1. uspokojiť okamžité potreby
priemyslu, 2. sledovať vývojové perspektívy
priemyslu a postupovať pri organizovaní tak, aby bola
zaručené možnosť technického zdokonalenia
výroby.
Slovenské priemyselné závody boly už
za prvej republiky začlenené do koncernov, ktoré
maly svoje vývojové, dokumentačné
a výskumné strediská mimo Slovenska. Tento
fakt, ktorý sa vystupňoval ešte za okupácie,
nútil nás vybudovať vlastné intelektuálne
centrá. Z vývinu priemyslu v posledných desaťročiach
bolo jasné, že musíme dohoniť zameškané
a držať sa na úrovni zahraničia.
Pokročilý stav priemyslu západnej čiastky
nášho štátu, ako aj znárodnenie
priemyslu viedlo nás k tomu, aby sme sa sústredili
vo výskume na sektory, ktoré majú prirodzenú
surovinovú alebo odbytovú základňu
na Slovensku. Je to v prvom rade priemysel dreva a celulózy,
ďalej priemysel chemický, keramický a čiastočne
metalurgický.
Pri organizovaní priemyslu bolo treba zápasiť
s rôznymi ťažkosťami, najmä s nedostatkom
schopných výskumníkov; preto bola nastúpená
cesta najužšej spolupráce s vysokými školami
a pozvania niektorých českých odborníkov.
Od oslobodenia vybudovaný bol v Bratislave pri národnom
podniku Dynamit-Nobel výskumný ústav, ktorý
je dobre personálne obsadený a ktorý už
preukázal praktické výsledky.
V septembri t. r. položený bol základný
kameň Výskumného ústavu drevárskeho
v Bratislave, ktorý bude riešiť potreby priemyslu
drevárskeho, celulózového a papiernického,
ako aj chemickej technológie dreva. V metalurgii sa rokuje
o ústrednom výskumnom ústave sváračskom
v Bratislave.
Chemický výskum umelých a plastických
hmôt sústreďuje sa na Slovensku provizórne
v závodoch pre chemickú výrobu v Žiline,
kde sa podarilo úspešne vyriešiť problém
prevádzkovej výroby caprolaktamu.
Geologický výskum Slovenska prevádza Štátny
geologický ústav v Bratislave, v niektorých
oblastiach spoločne so Štátnym geologickým
ústavom v Prahe. Pri tomto ústave vybudovali sme
geofyzikálne oddelenie a snažíme sa ho dotovať
najmodernejšími pomôckami. Geologický
výskum Slovenska je vedený s ohľadom na okamžitú
potrebu surovín a pracuje na sústavnom geologickom
poznaní a zmapovaní Slovenska. Zvláštna
pozornosť sa venuje geologickému a geofyzikálnemu
výskumu možných naftonosných území.
Dovoľte, aby som v rámci tohto referátu povedal
niekoľko slov o remeslách, ktoré taktiež
rezortujú do môjho sektoru. Stav remesla sa v podstate
proti minulému roku nezmenil. Pozorovať však
určitú stúpajúcu tendenciu pri nastupovaní
remeselných živností. Prírastok nových
remeselných živností je väčší
ako úbytok. To je len prirodzeným dôsledkom
zvýšeného dopytu po remeselníckych službách
a prácach, najmä v sektoroch, ktoré majú
určitú súvislosť s prevádzaním
stavebnej rekonštrukcie a pri prevádzaní nášho
industrializačného plánu.
Práce pre remeslá je dosť. Konjunktúra
na trhu práce v dôsledku úsilia vlády
o znovu výstavbu štátu a potreba nahradiť
spotrebné statky, o ktoré nás vojna pripravila,
dáva pekné možnosti a vyhliadky pre naše
remeslá ako v prítomnosti, tak v budúcnosti.
To platí najmä pre remeslá stavebné,
kovospracujúce a drevospracujúce.
Avšak napriek týmto dobrým zjavom badať
v niektorých sektoroch remeselnej výroby aj určité
zjavy nepriaznivé a pre naše národné
hospodárstvo nežiadúce. V niektorých
odvetviach remeselnej výroby prejavuje sa únik kvalifikovaných
remeselníkov-majstrov od samostatného podnikania
a odliv týchto, ako aj pomocníkov, učňov
a odborných síl - najmä zo sektoru kovospracujúcich,
odevných a stavebných, ale i drevoobrábacích
odborov remesla - do iných hospodárskych sektorov,
najmä do sektoru obchodného, kde vábi ich zdanlivá
možnosť ľahkého a väčšieho
zisku.
Aby naše remeslo mohlo zastávať primeranú
funkciu v hospodárskom živote a mohlo plniť úlohy
naň kladané, treba sa starať, aby aj po stránke
technickej vyspelosti a zdatnosti kráčalo v duchu
času a technického pokroku. Je to predovšetkým
požiadavka čím intenzívnejšieho
zmechanizovania remeselnej výroby. Slovenské remeslo
po tejto stránke nestojí celkom na úrovni.
V mnohých remeslách, ba môžeme povedať
prevažne, sa pracuje ručne. Usilujeme sa preto pozdvihnúť
remeslo aj v tomto smere prideľovaním remeselníkom
rôzneho strojného zariadenia. Dosiaľ sme pridelili
drobným živnostníkom-remeselníkom značný
počet kovoobrábacích strojov.
Určitou brzdou pre riadny rozvoj remeselnej výroby
je v mnohých prípadoch aj nedostatok potrebného
prevádzkového kapitálu. Snažíme
sa odpomôcť aj tomuto nedostatku tým, že
pomáhame živnostníkom, aby v jednotlivých
prípadoch mohli dostať výhodný úver
so štátnou zárukou. Takéto úvery
dostalo 182 remeselníkov v celkovej výške 20
miliónov korún.
Nie menej významným činiteľom pre pozdvihnutie
úrovne nášho remesla je starostlivosť
o učňovský dorast, ktorého odborná
výchova je dôležitá nielen s hľadiska
remesla, ale aj priemyslu. Učňovskej otázke
venovali sme hneď od počiatku náležitú
pozornosť mravným a hmotným podporovaním
odbornej výchovy učňov, ako aj prispievaním
na zvýšenie ich sociálnej úrovne. Pre
tieto účely poskytli sme finančné
prostriedky v takej výške, v akej sa doteraz učňovskému
dorastu nikdy nedostalo.
V prvom rade, majúc na zreteli prípravu tejto pracujúcej
vrstvy mládeže, podporovali sme zriaďovanie učňovských
besiedok pri jednotlivých učňovských
školách. Na zriadenie týchto besiedok bolo
poskytnutých skoro 2 mil. Kčs. S porozumením
sledujeme taktiež praktickú výchovu učňov
zriaďovaním cvičných dielní a
vybavovaním laboratórií odborných
učňovských škôl strojmi, nástrojmi
a prístrojmi. Na tento cieľ sme poskytli 11 odborným
učňovským školám vyše 6
mil. Kčs. Treba poznamenať, že v tomto ohľade
bolo pamätané vo zvýšenej miere na potreby
východného Slovenska, kde odborné učňovské
školy boly čo do vystrojenia cvičných
dielní najslabšie zariadené.
Ďalej pamätali sme na pomoc učňovským
útulkom, hoci táto povinnosť nespadá
priamo do našej kompetencie. Na podnecovanie súťaživosti
učňov podporili sme iniciatívu k zriaďovaniu
okresných výstavok učňovských
prác a prispeli aj k zriadeniu prvej celoslovenskej výstavy
učňovských prác v Turč. Sv.
Martine, i ktorá mala dobrú úroveň
s hľadiska kvality učňovských výrobkov,
z ktorých najlepšie boly aj odmenené.
Pre povznesenie úrovne slovenského remesla je dôležitá
aj otázka všeobecnej propagácie remeselníckych
výrobkov. Za tým účelom zriaďujeme
výstavy, pri ktorých naši remeselníci
získavajú nové poznatky vlastnej i cudzej
remeselnej výroby a ktoré súčasne
slúžia zdravej súťaživosti. Takáto
remeselnícka výstava bola usporiadaná v Banskej
Bystrici. Zaznamenala pekné ukážky najmä
odboru remesla kovo, kože a drevozpracujúceho ako
aj textilného.
Ujali sme sa aj úlohy postarať sa o vybudovanie stánku
pre stálu remeselnícku výstavu v Košiciach.
V tomto sme našli porozumenie všetkých hospodárskych
ministrov a celej vlády, ktorá rozhodla výstavište
vybudovať a tak umožnila realizovať túžbu
slovenského remeselníctva, mať na Slovensku
stálu celoštátnu výstavu remesiel.
O doškoľovanie a zdokonaľovanie odborných
vedomostí živnostníctva stará sa aj
Štátny ústav pre zveľaďovanie živnosti
v Turč. Sv. Martine, ktorý mal moderne vybudované
a zariadené dielne a laboratóriá. Tieto boly
za vojnových udalostí čiastočne zničené
alebo poškodené a čiastočne odnesené.
Na obnovu zariadenia tohto ústavu bolo poskytnutých
roku 1946 a 1947 21/2 mil. korún.
Zvýšené úkoly, ktoré sa kladú
na ústav, vyžiadaly si založenie odbočiek
v Bratislave a Košiciach.
Slávna snemovňa, týmto končím
stručný prehľad terajšej situácie
slovenského priemyslu a remesla s vypustením tých
častí, ktoré nemožno pre krátkosť
času predniesť. Vo svojom stručnom rozbore
stavu slovenského priemyslu uviedol som podstatné
charakteristiky a problémy, aby som tak podal jeho pravdivý
obraz. Niet sporu o tom, že celkový výhľad
na vývin slovenského priemyslu je optimistický,
popri všetkých nedostatkoch. Ak sa nám podarí
rozriešiť našu terajšiu hlavnú otázku,
ktorá má momentálne prvoradý význam,
otázku zásobovaciu, pôjde jeho vývin
bez väčších porúch. Urobilo sa
v slovenskom priemysle mnoho. Bolo by sa dalo urobiť ešte
viac, keby retardačné politické sily nezasahovaly
do vývinu rušive. Ak z terajšieho politického
varu na Slovensku vyjde koncepcia naozaj budovateľská
a pokroková, a ak ju všetky politické složky
budú i v praxi presadzovať, i priemysel na Slovensku
bude pracovať v priaznivejšom ovzduší a
jeho vývin bude ešte rýchlejší.
Náš ľud nadobudne istoty o cieľoch, ku ktorým
spejeme. Bude pracovať svedomite, usilovne a dobre.
Apelujem i na českú verejnosť, aby toto úsilie
slovenského ľudu za lepší život,
za vyššiu životnú úroveň a
industrializáciu s plným pochopením, tak
ako doteraz, sledovala a podporovala a videla v ňom najspoľahlivejšiu
cestu ku skutočnej, jednotnej, pevnej a šťastnej
Československej republike; súčasne však
ďakujem vláde, že sa dala na túto cestu,
a som presvedčený, že po nej bude za súhlasu
všetkého slovenského ľudu kráčať
i naďalej. (Potlesk.)
Předseda (zvoní): Uděluji slovo
panu posl. Nedomovi.
Posl. Nedoma: Slavná sněmovno, pane předsedo,
paní a pánové!
Obsáhlé exposé pana ministra průmyslu,
které jsme minulý týden v tomto váženém
sboru vyslechli - a jistě s velikým zájmem
- vrhlo na celou složitou problematiku našeho průmyslového
podnikání řadu světel ne sice ostrých,
ale přece jenom světel. Rád to konstatuji
po tom všem oficiálním optimismu, který
jsme tak do omrzení slýchávali z našeho
rozhlasu a často také od oficiálních
osobností. My jsme zvláštní národ,
paní a pánové! Dovedeme navršovat buďto
světla nebo stíny. Ale zapomínáme
jedno - a to bychom si měli uvědomit především
my poslanci - že jakmile mluvíme o soukromém
nebo znárodněném podnikání,
jakmile mluvíme vůbec o hospodářství,
že bychom měli volit barvu mezi světlou a černou,
tu barvu trochu šedivou, poněvadž musíme
vždycky chápat, že v podnikání
přijdou doby dobré a zlé a podle toho musíme
také předvídat. Myslím, že také
po této stránce budeme všichni v Národní
frontě hodnotit exposé pana ministra Laušmana
a budeme také podle toho uvažovat, do jaké
míry ministerstvo průmyslu splnilo, pokud jde o
průmyslové podnikání, všechno
to, co jsme od ministerstva průmyslu očekávali.