Předseda Jos. David.

Místopředsedové Hodinová-Spurná, Petr, dr. Ševčík, Tymeš, Komzala.

Zapisovatelé dr. Špánik, Štětka.

Člen vlády: ministr Laušman.

238 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře NS: gen. tajemník NS dr. Madar; zástupci gen. tajemníka NS dr. Záděra, dr. Ramajzl.

Předseda (zvoní): Zahajuji 80. schůzi ústavodárného Národního shromáždění.

Dovolenou podle § 1, odst. 4 jedn. řádu dal jsem pro dnešní schůzi posl. Lesákovi, dr. Neumanovi.

President republiky prohlásil podle § 28 ústavní listiny rozhodnutím ze dne 25. října 1947 jarní zasedání ústavodárného Národního shromáždění za ukončené dnem 29. října 1947 a zároveň svolal ústavodárné Národní shromáždění k zasedání podzimnímu k témuž dni.

Přistoupíme k projednávání pořadu schůze, jímž je

Rozprava o prohlášení pana ministra průmyslu Laušmana podle § 62 jedn. řádu.

Přihlášeni jsou tito řečníci: pp. posl. dr. Púll, Nedoma, inž. Janáček, Cígler, Aug. Kliment, Weiland, Marie-Ludmila Trojanová, Frlička, Sládek, Děd, Vojanec, Kovář, dr. Holý, Urbánek, Trojanová-Genyková, Žáčková-Batková, Šnobl, Sajal.

Uděluji slovo p. posl. dr. Púllovi.

Posl. dr. Púll: Slávna snemovňa!

Naväzujúc na expozé ministra priemyslu z 23. októbra, chcel by som toto doplniť obrazom o stave slovenského priemyslu. Prv ako pristúpim k vlastnému rozboru, považujem za potrebné teraz, keď uplynuly dva roky od podpísania dekrétov o znárodnení, zdôrazniť a zhodnotiť jeho mimoriadny význam práve pre slovenské hospodárstvo. Pri zápase o znárodnenie argumentovali sme totiž pre znárodnenie mimo všeobecných dôvodov hospodárskych, sociálnych, národných atď. i zvláštnym dôvodom slovenským. Bola to veľkorysá industrializácia našej zeme, za predpoklad ktorej sme vyhlasovali práve znárodnenie. Teraz, keď máme za sebou dva roky od podpísania dekrétov a skoro 10 mesiacov našej dvojročnice, môžem tlmočiť hlboké uspokojenie celého slovenského národa.

Industrializácia Slovenska stáva sa živou skutočnosťou. Staviame desiatky nových závodov a už v tomto roku našly v novom priemysle i pri budovaní nových závodov prácu a obživu desaťtisíce pracovníkov. Ak myšlienka industrializácie a v jej rámci aj akcia premiestenia závodov z českého pohraničia na Slovensko bola posudzovaná určitou časťou slovenskej verejnosti dosť skepticky, dnes celý náš ľud vidí, že sa stáva faktom.

V znárodnení priemyslu treba vidieť východisko tej obrovskej prestavby hospodárskej štruktúry Slovenska, ktorej sme svedkami i aktívnymi účastníkmi. A znárodnený priemysel je až na malé výnimky vlastným nositeľom spriemyselnenia.

Nová epocha hospodárskeho života na Slovensku je sviazaná so znárodnením. Budúcnosť nášho priemyslu je podmienená úspešným rozvojom národných podnikov. Preto máme mimoriadny dôvod, aby sme sa tešili z jeho úspechov, a mimoriadnu povinnosť, aby sme mu s veľkou láskou a porozumením, ale aj s prísnosťou a energiou pomáhali prekonávať všetky nedostatky, chyby a ťažkosti, s ktorými sa stretáva.

Aký je dnes celkový obraz slovenského priemyslu? Priemysel bez stavebného priemyslu zamestnával k 1. júnu 1947 155.334 zamestnancov. To znamená, že v priemysle bolo k tomuto dňu zamestnaných o 28.604 osôb viac ako v minulom roku. V stavebníctve bolo k 1. júnu 1947 zamestnaných 30.906 osôb, čo je o 7.446 osôb viac ako pred rokom. Celkove bolo v priemysle zamestnaných k 1. júnu 1947 186.294 zamestnancov, čo je o 36.104 viac ako pred rokom. Z týchto čísel vidíme, že celková zamestnanosť v priemysle sa v tomto období zvýšila o 21 %. Maximálny počet osôb zamestnaných v priemysle na Slovensku bol v r. 1943 a dosahoval 176.000 osôb. Na tomto čísle participovalo okolo 25.000 zamestnancov dvoch najväčších kovozávodov, ktoré vtedy pracovaly temer výlučne na vojnovej výrobe. Ťažkým poškodením, prechodom na mierovú výrobu klesol počet ich zamestnancov na terajších 7.000 a ostáva nám tu rozdiel 17.000. Po jeho odčítaní z maximálnej vojnovej zamestnanosti dostaneme 158.000, ku ktorým sme sa až v júni t. r. značne priblížili a podľa predbežných údajov za september sme ho už aj prekročili, lebo v septembri len v samotnom priemysle bolo zamestnaných asi 164.000 osôb a so stavebníctvom 198.529 osôb. Uvedené čísla dokazujú, že v priemysle spustením nových závodov do prevádzky, ako aj rozšírením a modernizovaním existujúcich závodov docielilo sa už prekročenia maximálnej zamestnanosti z minulosti a ďalej číslice o počte zamestnaných v stavebníctve dokazujú, aký rozsiahly a intenzívny je stavebný ruch, a to predovšetkým v súvislosti s výstavbou nových priemyselných závodov.

V júni 1946 odpracovalo sa v priemysle vyše 24 mil. pracovných hodín a v mesiacoch nasledujúcich stúpal počet odpracovaných hodín tak, že v júni 1947 dosiahol vyše 32 mil. pracovných hodín. Za toto obdobie stúpol teda počet odpracovaných hodín o 30 %. Rozdiel medzi zvýšením počtu zamestnaných o 24 % a zvýšením odpracovaných hodín o 30 % je dôkazom zlepšeného pracovného výkonu a zlepšenej pracovnej morálky. K tomuto chcel by som ešte poznamenať, že pracovná morálka slovenského robotníka bola v poslednej dobe i dostatočne ocenená, a to menovite pri rozdeľovaní cien v národnej súťaži. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid!

Posl. dr. Púll (pokračuje): Výsledky národnej súťaže, kde z prvých 12 cien dostaly slovenské závody 4 ceny, sú ďalším objektívnym dôkazom toho, ako sa usilovne a svedomite na Slovensku pracuje. Z celkového počtu odpracovaných hodín v júni t. r. pripadá 30,8 % na úkolové práce, 62,6 % na hodinové práce a zvyšok na práce nadčasové. Považujem za potrebné zdôrazniť, že percentá, pripadajúce na úkolové práce, nie sú ešte uspokojujúce, ale niektoré odvetvia priemyslu sú v týchto mesiacoch v pilnej práci, v ktorej sa práve prechádza na úkolovanie, a som presvedčený, že toto percento bude v mesiacoch nasledujúcich značne stúpať.

V r. 1946 vyplatilo sa priemerne mesačne na platoch úradníkov niečo vyše 73 mil. Kčs, na hrubých mzdách robotníkov 338 mil. Kčs; úhrn miezd rovná sa 4,6násobku úhrnu platov. V prvom polroku tohto roku vyplatilo sa na úradníckych platoch mesačne priemerne 100 mil. Kčs, na robotníckych mzdách 460 mil. Kčs. Pomer medzi platmi a mzdami sa v podstate nezmenil.

Priemerné mzdy robotníkov vykazujú stále vzostupnú tendenciu. V januári 1947 bola priemerná mesačná mzda robotníka 2.637 Kčs, v júni 1947 stúpla na 2.816 Kčs. Priemerná hodinová mzda v tej istej dobe stúpla z 12,88 na 13,89 Kčs, čo znamená stúpnutie asi o 8 %. Toto zvýšenie miezd súhlasí so zvýšenou výkonnosťou, zlepšením pracovnej morálky a racionalizáciou vo výrobe.

Pri porovnaní priemyselných miezd v českých krajinách a na Slovensku vidíme určitú disparitu v tom, že slovenské mzdy sú nižšie. Táto disparita spočíva podľa mojej mienky v odlišnej mzdovej štruktúre v českých krajinách, menovite vo vyššom percente úkolových miezd, vo vyššej racionalizácii a mechanizácii českého priemyslu a azda aj vo vyššej časovej mzde v súvislosti s odsunom Nemcov a s nedostatkom pracovných síl. Vyrovnanie tejto mzdovej diferencie považujem za dôležitú úlohu a budeme ho môcť dosiahnuť predovšetkým prechodom na úkolové mzdy, čo sa v niektorých národných podnikoch práve prevádza, ďalej zlepšením zásobovania v tom smysle, aby slovenský pracujúci človek mal zaručený prídel potrebných životných potrieb za úradné ceny tak ako v českých krajinách, a konečne tiež vyrovnaním cenovej hladiny životných potrieb, čím sa zvýši reálna náplň miezd. Mzdy stúply viac ako na trojnásobok proti roku 1939. Úradné ceny stúply tiež viac ako na trojnásobok, ale čierne ceny, za ktoré robotník musí pri nedostatočnom zásobovaní kupovať, stúply na sedemnásobok; to znamená, že reálna mzda je nižšie, hoci úradný index mzdový je vyšší ako úradný index cenový. Pomer miezd a platov v znárodnenom sektore proti celému priemyslu vyzeral v júni toho roku takto: priemerná mzda robotníka v znárodnenom priemysle bola v júni 2.912 Kčs, kým priemerná mzda v celom priemysle bola 2.816 Kčs. Priemerný mesačný plat úradníka v tej dobe v znárodnenom priemysle bol 5.013 Kčs, kým priemer v celom priemysle bol 4.849 Kčs. Z týchto čísel vidieť, že aj mzdy a platy v znárodnenom priemysle boly o málo vyššie ako v priemysle neznárodnenom.

Podiel duševne pracujúcich z celkového počtu osôb je 11 %, kým na fyzicky pracujúcich pripadá 89 %. V znárodnenom sektore pripadá jeden úradník na 7 robotníkov. V znárodnenom sektore bolo zamestnaných v prvej polovici tohto roku priemerne 108.430 zamestnancov, t. j. 56 % všetkých priemyselných zamestnancov.

Priemysel na Slovensku vyznačoval sa vždy nedostatočným počtom slovenských odborníkov. Patril väčšinou cudzím majiteľom a na vedúcich miestach boli tiež preto z veľkej časti Nemci a Maďari. Po oslobodení, keď títo boli odsunutí, nastal kritický nedostatok odborníkov. Zostalo tuná len 580 odborníkov a technikov a 506 baníkov - Nemcov. V súvislosti s modernizovaním, racionalizovaním a rozširovaním jestvujúcich závodov a výstavbou nových závodov začali sme pociťovať katastrofálny nedostatok odborných síl. V tejto tiesnivej situácii dostalo sa nám pomoci z českých krajín, kde sme získali technikov a kvalifikovaných odborníkov, ktorí ochotne vyhoveli nášmu pozvaniu a dali všetky svoje vedomosti i sily k dispozícii nášmu priemyslu. Považujem za veľmi potrebné túto skutočnosť mimoriadne vyzdvihnúť a poďakovať všetkým českým technikom a odborníkom, ktorí nám pomáhajú zdolávať veľké úkoly. Chcem ich uistiť, že celý slovenský národ si ich prácu mimoriadne oceňuje, a chcem tiež zdôrazniť, že túto ich prácu nepovažujem za prechodnú a dočasnú, ale že ju považujem za trvalú. Pri búrlivej výstavbe slovenského priemyslu budeme potrebovať veľké množstvo odborníkov a technikov a úlohou českých technikov a odborníkov je jednak pomáhať pri výstavbe a jednak pri výchove silného kádru mladých slovenských technikov a odborníkov.

Rentabilita znárodneného priemyslu a dozor nad ním. V nasledujúcom chcel by som podať prehľad rentability národných podnikov podľa sektorov so stručným vysvetlením pri každom sektore, a to výsledok hospodárenia za rok 1946 a predpoklad na rok 1947.

Bane a huty: za rok 1946 strata 189 miliónov, predpoklad na rok 1947 strata 240 miliónov. Zvýšenú stratu možno pripočítať jednak celkovému vyrovnaniu miezd slovenských baníkov k baníkom českým, ďalej nízkej cene železnej rudy a farebných kovov, chudobnosti rúd a zastaralému zariadeniu.

Textilné závody: Výsledok hospodárenia za r. 1946 zisk 81 mil., predpokladaný výsledok hospodárenia za rok 1947 zisk 89 mil. Zisk stúpne o 9 %. Priaznivejšie výsledky v tomto sektore vytvorily: racionalizačné opatrenia vo výrobe, prechod na úkolové mzdy, zlepšená kvalita, zvýšená kapacita a dobrý odbyt.

Koža a guma: Výsledok hospodárenia za rok 1946 zisk 30 mil., predpokladaný výsledok hospodárenia na rok 1947 zisk 35 mil., zvýšený zisk o 15 %. Zlepšené výsledky dosiahly sa zvýšenou produkciou pri takmer nezmenšenej konštantnej réžii.

Kovorobné a strojárenské závody: Výsledok hospodárenia za r. 1946 zisk 18 mil., predpokladaný výsledok hospodárenia na rok 1947 strata 15 mil. Táto strata je prechodného rázu a je zavinená hlavne preorientovaním sa na novú výrobu a cenovú disparitu vo valcovaných farebných kovoch. Zaškolenie osadenstva si vyžaduje určité náklady. Dobudovaním účelného strojného parku budú dané predpoklady, že i tento sektor docieli v krátkej dobe pozitívne výsledky.

Celulózové a papiernické závody: Výsledok hospodárenia za r. 1946 zisk 5,700.000 Kčs. Tohoročné výsledky nemožno odhadnúť, lebo cena celulózy na domácom trhu nie je upravená a ak sa neupraví v krátkej dobe, možno počítať, že v tomto sektore dôjde k značným stratám.

Chemické závody: Výsledok hospodárenia za rok 1946 zisk 62 mil., predpokladaný výsledok na rok 1947 zisk 70 mil. Zisk sa teda zvýši asi o 12,5 %. Zvýšením a rozšírením produkcie, dostatkom surovín a dobrým odbytom sa vyvinuly priaznivejšie predpoklady k dosiahnutiu lepšieho výsledku.

Energetické závody: Výsledok hospodárenia za rok 1946 zisk 24 mil., predpokladaný výsledok hospodárenia na rok 1947 zisk 18 mil., pokles zisku o 25 %. Pokles je zapríčinený katastrofálne nízkym stavom vody, čo malo za následok menšiu výrobu prúdu našich hydrocentrál.

Keramické a sklárske závody: Výsledok hospodárenia za rok 1946 zisk 23,500.000 Kčs, predpokladaný výsledok hospodárenia na rok 1947 zisk 42 mil. Kčs, takže sa zisk značne zvýši o vyše 70 %. Priaznivé výsledky sa prejavujú zvýšením odbytu magnezitu ako v tuzemsku, tak v cudzine, úpravou ceny cementu, zvýšením odbytu skla, zlepšením kvality a konečne príkladnou pracovnou morálkou v tomto sektore. Vo výrobe tehál sa tento vzostup ešte neprejavil, avšak zmechanizovaním a zmodernizovaním technického vybavenia slovenských tehelní, ktoré sa práve prevádza, dá sa očakávať, že aj v tomto odvetví nastane zlepšenie; i otázka cenová by si tu však vyžadovala zvláštnej pozornosti.

Drevárske závody: Výsledok hospodárenia za rok 1946: zisk 2 mil. korún, predpokladaný výsledok z rok 1947 zisk 2 mil. korún. Výkonnosť tohto sektoru sa oproti minulému roku zvýšila. Táto okolnosť sa však neprejavila vo výsledku následkom poklesu cien na svetových trhoch. Je žiadúce, aby bol tento sektor čím skôr dobudovaný na spracovanie dreva.

Cieľom zaistenia plynného financovania národných podnikov postarali sme sa o vhodný i úverový inštrument, i keď investičná banka na Slovensku ešte nebola utvorená. Konzorcium slovenských bánk poskytlo pre financovanie dvojročného hospodárskeho plánu prostriedky národným podnikom, ktorých výška dosahuje 4 miliardy korún.

Dozor na znárodnený priemysel: Povereníctvo priemyslu a obchodu v dohode s ministrom priemyslu prevádza dozor nad podnikmi národného priemyslu na Slovensku. V rámci tejto činnosti vykonáva kontrolu národných podnikov po stránke finančno-hospodárskej a zintenzívňuje tiež kontrolu po stránke výrobnej.

Od októbra 1946, kedy sa zriadilo dozorné oddelenie, previedlo sa doteraz v národných podnikoch a v podnikoch, na ktorých je národný priemysel zúčastnený, 43 podrobných revízií. Vo všeobecnosti možno povedať, že výsledky týchto revízií boly uspokojivé, v niektorých prípadoch veľmi dobré. Tam, kde boly zistené závady, boly urobené opatrenia k ich náprave, a to i zákrokom proti previnilým osobám.

Treba uvážiť, že v častých prípadoch boly vytvorené národné podniky slúčením niekoľkých podnikov resp. závodov predtým úplne si cudzích a navzájom si konkurujúcich, takže organizačná výstavba národných podnikov narážala často na zdedený podnikový patriotizmus jednotlivých útvarov, čo komplikovalo a zťažovalo zavedenie jednotného organizačného systému pre národné podniky ako pre širšie hospodárske celky. Z výsledkov revízií možno konštatovať, že proces stmelenia týchto rôznorodých prvkov v jednotlivých podnikoch sa pomerne v krátkej dobe podaril a prináša pre budúcnosť tú výhodu, že výrobné metódy a skúsenosti technologické, organizačné a komerčné, ktoré predtým jednotlivé závody úzkostlivo tajily, možno teraz používať pre celý podnik. Toto platí pre jednotlivé závody toho ktorého národného podniku.

Pokiaľ ide o spoluprácu medzi národnými podnikmi, nemožno ju ešte považovať za uspokojivú a bude treba čo najskôr prekonať podnikový patriotizmus.

Účasť Slovenska na zahraničnom obchode: Ďalej by som chcel povedať niekoľko slov o obchodnej politike, pri čom mám na mysli jej zahraničnú časť. Otázkam obchodne-politickým bolo treba na Slovensku venovať mimoriadnu starostlivosť a obchodná politika s hľadiska hospodárskeho na Slovensku bola preto priebojná v tom dobrom slova smysle starostlivosti o uspokojivé a prijateľné riešenie všetkých problémov, ktoré sa na ňu kládly.