Na Slovensku je zásobovací problém aktuálnou otázkou približne už od oslobodenia. Hlavná príčina toho je, že naša verejnosť dosiaľ objektívne o stave zásobovania informovaná nebola. Už po oslobodení v auguste r. 1945, keď sme jednali o tom, ako poskytnúť zamestnancom štátnych a verejných i súkromných služieb jednorázovú výpomoc, žiadali sme odborárov, aby pracujúcim v závodoch i úradoch boly zaistené úradné prídely za úradné ceny. Vtedy náš návrh bol odbytý uistením, že akonáhle sa obnovia komunikačné spoje, budeme mať možnosť aj schodkové oblasti dostatočne zásobovať. Ako to dopadlo, vieme všetci. Hospodársky rok 1946/1947 sme začali perspektívou optimistickou. Ten optimizmus bol opodstatnený, lebo úroda bola približne dobrá. Odhadnuté bolo, že sa urodí približne 58.600 vagónov chlebovinového obilia, skutočná úroda však činila 73.000 vagónov. Napriek tomu už v októbri a novembri minulého roku sa ukázaly veľké nedostatky v zásobovaní. Preto sa touto otázkou musel zaoberať sám pán povereník výživy Ing. Filo na schôdzi hospodársko-politického výboru SNR dňa 28. januára t. r. Tam vyhlásil, že už v júli 1946 bola vydaná vyhláška o kontingentácii prebytkov chlebovinového obilia a že podľa tejto kontingentácie prebytok obilia stanovený bol v množstve 27.197 vagónov.

Ale súčasne hovoril, že do dňa 2. decembra 1946 vykúpené bolo dohromady len 11.407 vagónov. Potom boly učinené mimoriadne opatrenia vo forme novej kontingentácie a snížením samozásobiteľských dávok, a takto napodiv na 21. decembra 1946 už vykúpené množstvo obilia činilo 18.213 vagónov.

Podľa tohoto, ako to vypočítal vtedy pán povereník v zásobovacej zpráve, bola k dispozícii dňa 3. februára 1947 hotovosť v množstve 2.528 vagónov. K tomu ešte sa ukázala možnosť ďalšieho výkupu v množstve 10.728 vagónov. Mimo toho malo byť vrátené z českých krajín asi 700 vagónov, takže dohromady, ako to bolo spočítané, činily predvídané zásoby 13.956 vagónov. Pán povereník Filo uistil verejnosť, že naša potreba je dostatočne krytá, ba čo viac, ešte sa zvyšuje do nového hospodárskeho roku o 227 vagónov.

Slovenská odborová rada už v novembri 1946 poukázala na nedostatky v zásobovaní. Predložili sme aj návrhy na určité opatrenia. Tieto návrhy zostaly však nepovšimnuté a dnes - alebo môžeme povedať v nasledujúcich mesiacoch - ten chaos dokázal, že sme mali pravdu, a súčasne dokázal aj to, že pán povereník buď úrody sa stratilo približne - nie ako bolo hovoriť pravdu. Skutočnosť je tá, že z tej dobrej úrody sa stratilo približne - nie ako bolo hovorené 19 - ale 20 tisíc vagónov chlebovinového obilia. Preto sme museli pristúpiť už v 22. zásobovacom období k sníženiu dávky na 7 kg na hlavu.

Pán minister Majer mal príležitosť presvedčiť sa sám o tom, aké nedostatky sme mali v zásobovaní chlebom na Slovensku. Taktiež sa presvedčila komisia, ktorá bola vyslaná priamo do zásobovacieho výboru ÚNS. Táto komisia zistila aj to, že v mnohých mestách musia robotníci platiť za kilo múky 25 až 40 Kčs.

19. júna bola celá zásobovacia situácia na Slovensku podrobená objektívnej kritike v zásobovacom výbore. Pán minister Majer celkove zhodnotil situáciu na Slovensku tak, že akútne nebezpečie hladu Slovensku nehrozí. Pán povereník Ing. Filo súčasne zdôraznil, že napriek tým ťažkostiam, ktoré máme, zásobovanie prebieha bez akýchkoľvek porúch.

V debate, ktorá sa rozvinula, poznamenal pán posl. Horváth, že hlavnú príčinu na tom nesie tiež armáda Sovietskeho sväzu. Nechcem citovať to, čo on sám vyjadril, obmezím sa len na to, aby som jeho korigované výroky citoval. "Budovateľ", tento známy orgán rozvratných hospodárskych odborníkov na Slovensku píše: "Poslanec Horváth reagoval na vývody posl. Klíchu a posl. Machačovej, ako aj posl. Zupku, ktorí vo svojich prejavoch vytkli, že zo Slovenska sa odčerpávaly značné zásoby obilia do zahraničia a že veľké množstvo sa prepašovalo najmä do Maďarska, Poľska a do českých krajín, a uviedol, že títo komunistickí rečníci zabudli dodať, že veľké množstvo obilia, koní a hydiny sa bez kontroly doviezlo do Sovietskeho sväzu". Ešte sa k tomu vrátim, ale k osočovaniu Sovietskeho sväzu musím už tu prehlásiť, že za rýchlu konsolidáciu našich hospodárskych pomerov vďačíme predovšetkým ohľaduplnosti Sovietskeho sväzu (Potlesk komunistických poslancov.) a tiež pomoci, ktorú nám poskytla Červená armáda hneď po oslobodení. Túto skutočnosť nemôže vyvrátiť a zastrieť ani seba jedovatejšia protisovietska štvanica pána Horvátha a jemu podobných ľudí.

Ďalej chcem ešte poznamenať, že optimistická zpráva, ktorá bola prednesená v zásobovacom výbore pánom povereníkom Filom, ešte sa ani dobre nedostala do verejnosti a už povereníctvo telegraficky žiada pomoc od vlády. Vďaku tomu, že vláda pochopila ťažkosť zásobovania na Slovensku a že tak urobil tiež český bratský národ, dostali sme výpomoc, ktorá pomohla aspoň čiastočne odvrátiť zásobovací chaos. Situácia sa ale dosiaľ nezlepšila. Povereníctvo pre výživu vydalo informáciu, ktorá bola publikovaná informačnou službou Povereníctva informácii, v ktorej žiada, aby sa verejnosť ukľudnila, a oznamuje: "Pre technické prekážky dodajú mlyny várovú a chlebovú múku na 29. zásobovacie obdobie len postupne tak, že úplné saturovanie tohto obdobia nastane až medzi 10. až 15. septembrom t. r. Múka potrebná na krytie 30. zásobovacieho obdobia v mesiaci septembri, bude dodaná v plných dávkach v takom čase, aby každý spotrebiteľ obdržal jemu prináležajúcu dávku do 30. septembra." Zase nebola verejnosť objektívne informovaná, lebo dávku na august dodnes ešte okresy neobdržaly.

Nechcem hovoriť len podľa zpráv, ktoré získaly naše organizácie. Nech hovoria zápisnice, ktoré museli napísať priamo na Povereníctve výživy. Dostavila sa tam delegácia z banskoštiavnického okresu a žiadala poukázať chlebovú múku. O tom hovorí zápisnica z 2. septembra: "Dostavili sa na Povereníctvo výživy, odbor II, zástupcovia závodných rád okresu Banská Štiavnica v doprovode pána ústredného tajomníka SORu ohľadom zásobovania múkou pre tento okres. Po vzájomnom vysvetlení bolo zistené a zariadené nasledovné: na krytie potreby chlebovej múky sa nedostávalo 6 vagónov chlebovej múky. Na podklade tohto zistenia Povereníctvo sa zaväzuje na krytie tohto schodku uvoľniť zajtra" - to je 3. septembra - "najmenej 3 vagóny chlebovej múky. Zvýšená potreba sa bude kryť najneskoršie do 15. septembra t. r."

Takáto zápisnica bola spísaná taktiež delegáciou závodných rád z novobanského okresu, kde si robotníci štrajkom vynútili im patriaci prídel. Tam činil schodok 6 a pol vagónov a Povereníctvo sa zaviazalo poukázať ich do 15. septembra. K tomu musím prehlásiť, že dodnes - aspoň nie do utorka - toto chýbajúce množstvo poukázané nebolo. Dostali asi 200 q, ale hneď nato prišli s reklamáciou, lebo táto múka smrdela stuchlinou a petrolejom, takže ani pes by ju nebol mohol požrať. Takto sa stará povereníctvo o zásobovanie okresu a pracujúceho ľudu.

Po týchto skúsenostiach sa každý domnieval, že tohoročná slabá úroda bude lepšie podchytená. Určitá náprava sa stala, ale bola dosiahnutá nie orgánmi, ktoré boly určené na kontrolu a podchytenie úrody, ale Hospodárskou kontrolnou službou. Tento úrad od tých čias, čo bol oslobodený z nezdravého ovzdušia Povereníctva výživy, lepšie koná svoju prácu. Táto služba totižto vyžaduje skutočne ľudí morálne pevných a dokonalých charakterov. Môžeme hovoriť, že v tejto ťažkej funkcii členovia Hospodárskej kontrolnej služby obstáli čestne.

Tohto roku pracovalo na Slovensku približne 8.566 mláťačiek a každá z týchto mláťačiek bola približne 3 - 4krát prekontrolovaná. Okresné kontrolné komisie, od ktorých sme si mnoho sľubovali, svoju povinnosť úplne zanedbaly. Ani okresní splnomocnenci sa o to veľa nestarali. Jedine vymenovali mlatových dozorcov, ale o to, ako konajú svoju povinnosť, už záujem nemali. Preto to všetko tak vyzeralo. Členmi Hospodárskej kontrolnej služby bolo učinené trestné oznámenie v 1.600 prípadoch. V 323 prípadoch na mlatových dozorcov, v 326 prípadoch na mlátiacich gazdov. 24 mlatových dozorcov bolo zaistených a 188 ich bolo hneď vymenených. Členmi Hospodárskej kontrolnej služby bolo zhabané 125 vagónov zatajeného chlebového obilia a dodatočne zapísané.

Neviem, či tohto roku, keď máme tak veľký nedostatok obilia a musíme skutočne šetriť, ako to už bolo zdôraznené, tento zásobovací aparát, ktorý nevedel obhospodarovať ani dobrú vlaňajšiu úrodu, bude vedieť skutočne šetrne obhospodarovať nedostatočnú úrodu tohoročnú. Preto je nutné, aby bola v tomto smere zjednaná náprava a boli tam daní ľudia, ktorí skutočne čestne a poctive budú konať svoju povinnosť.

Tiež je nutné, aby otázka krmovín bola rozumne a plánovite riešená. Tunajšie zprávy, ktoré odoznely, hovoria o tom, že budeme mať približne prebytok 200.000 kusov hovädzieho dobytka. Bolo by dobré, keby sme ho mohli spracovať a odložiť na čas, kedy prebytkov nebude. Vinou Povereníctva nebol prevený plán na výstavbu konzervární, chladiarní a mraziarní a takto nemáme možnosť zaistiť spracovanie prebytkov mäsa a zaistiť ho na horšie časy.

Tiež považujem za nutné, aby úroda zemiakov bola podchytená, lebo vtedy, keď je nedostatok chleba, hlavnou potravou pracujúceho človeka sú zemiaky.

Také neporiadky, aké máme v zásobovaní, mohli sme pozorovať tiež v potravinárskom priemysle. Plán v prvom polroku bol prevedený len veľmi nedostatočne: u mlynských jedlých výrobkov na 72 %, u umelých jedlých tukov na 22 %. Nevyzerá to lepšie ani v iných výrobných sektoroch potravinárskeho priemyslu. Nedostatok sa odôvodňuje tým, že nemáme dostatok surovín a že sa prejavuje veľký nedostatok moderného zariadenia.

Ale hlavná príčina je v tom, že sú tam neschopní ľudia na vedúcich miestach, a najmä v tom, že v osadenstve týchto závodov panuje úplná neistota. Znárodňovací dekrét bol podpísaný 28. októbra 1945. Pokiaľ v ostatných priemyselných sektoroch bolo znárodňovanie už dávno prevedené, v potravinárskom priemysle ho ešte ani nezačali. 4 cukrovary pričinením Povereníctva výživy boly vyňaté zo soznamu znárodnených podnikov. Radi by sme vedeli, čo sa stane so Stollwerkom v Bratislave? V mlynárskom sektore sa ešte taktiež nič neurobilo.

V nápojovom sektore sa stretávame s veľmi čudnými vecami. V českej vyhláške je Prvá slovenská továreň na lieh a droždie v Trenčíne uvedená ako národný podnik; v slovenskej vyhláške na túto továreň zabudli. Pivovary: máme tri konfiškáty. Z týchto konfiškátov by sa mohol vytvoriť národný podnik. Povereníctvo o to záujem nemá. Naproti tomu ale špecialista pivovarov, dr Fábry, sa usiluje získať osadenstvo pivovarov, závodné rady a niektoré zainteresované osoby preto, aby tieto pivovary boly združstevnené. Povereníctvo vychádza tomuto odborníkovi v pivovarníckom priemysle tak v ústrety, že prepožičiava dokonca aj svoje zasadačky pre jeho účel. Radi by sme tiež vedeli, čo bude s konfiškátom Ludwig a spol., veľkoobchod vínom v Bratislave. Boli sme informovaní, že sa pripravuje akési švindeldružstvo, ktoré má prevziať tento konfiškát.

Ani orgány znárodneného priemyslu neboly vybudované. Boli vymenovaní len oblastní riaditelia a ich námestníci, ale oblastné predstavenstvo ešte vymenované nebolo, taktiež podnikové riaditeľstvá a podnikové predstavenstvá nemáme.

Potravinársky priemysel nie je na tom lepšie, nie je lepšie ani v otázke premiestenia. Pokiaľ v ostatných priemyselných odvetviach sme už premiestili strojové zariadenia, ktoré zaisťujú pracovnú príležitosť pre 16.000 zamestnancov, v potravinárskom priemysle, kde maly byť premiestené stroje pre 2000 zamestnancov, nemáme ešte ani jeden stroj premiestený. Zodpovednosť padá na Povereníctvo výživy.

Cenová politika na Slovensku tvorí samostatnú kapitolu. Máme jednotný štát, jednotné hospodárstvo. Náš záujem je vytvoriť jednotnú mzdovú a cenovú politiku. Mzdy a platy sú už pomerne vyrovnané, ceny priemyselných výrobkov sú tiež jednotné. Ešte existujúce nepatrné rozdiele vo výkupe poľnohospodárskych produktov sa postupne odstraňujú, ale spotrebiteľské ceny sjednotené neboly. A keď boly, len na papieri. Zákon o snížení cien nemá žiadny účinok na Slovensku. Povereníctvo zvalilo zodpovednosť na cenový úrad jemu podriadený, a cenový úrad zasa na povereníctvo, takže nakoniec 3. júna musela sa s touto otázkou zaoberať koordinačná komisia, zriadená pri úrade predsedníctva Sboru povereníkov. Táto koordinačná komisia konštatovala, že vyhláška o povinnosti vyznačovania starých i snížených cien bola VI. odborom Povereníctva výživy vo forme obežníka vydaná, ale žiada súčasne VI. odbor Povereníctva výživy, aby s najväčším urýchlením vydal toto opatrenie vo forme vyhlášky v Úradnom vestníku, lebo obežníku si nikto nevšímal. Súčasne táto koordinačná komisia sa usniesla na tom, požiadať Povereníctvo výživy, priamo cenový odbor, aby v programovanej vyhláške o vyznačovaní starých a nových cien uložilo obchodníkom povinnosť vydávať pokladničné bloky s uvedením mena obchodníka, druhu, množstva a ceny tovaru pri nákupe nad 100 Kčs, prípadne, aby toto opatrenie vydalo vo forme zvláštnej vyhlášky. Táto vyhláška vydaná nebola, naproti tomu Úradný vestník zo dňa 14. júna uverejnil vyhlášku Povereníctva výživy zo dňa 10. júna, v ktorej sa hovorí: Sníženie cien, vykonané opatreniami Povereníctva výživy, ktoré nadobudlo účinnosti počínajúc dňom 31. marca 1947, treba vyznačovať vo všetkých účtoch a ponukách, pri označovaní cien tovarov vo výkladných skriniach, v predajňách alebo prevodzovniach, prípadne na uskladnenom tovare a na žiadosť zákazníka aj na potvrdenky, a to na čas troch mesiacov odo dňa účinnosti príslušného opatrenia, ktorým boly ceny snížené.

Príslušné opatrenia boly vydané 31. marca. Táto vyhláška vyšla 14. júna v Úradom vestníku, takže platila 15 dní. Podľa toho verejnosť, obchodníci, nemali možnosť ani sa soznámiť s touto vyhláškou, a vyhláška už stratila svoju platnosť. Koordinačná komisia bola donútená zasa o tom jednať, a na schôdzi dňa 27. júna 1947 sa usniesla: "Koordinačná komisia konštatuje, že vyhláška o povinnosti vyznačovania starých i snížených cien dosiaľ v Úradnom vestníku nevyšla napriek usneseniu koordinačnej komisie č. 2 zo dňa 3. júna 1947, a preto predseda komisie má predostrieť túto záležitosť predsedníctvu Sboru povereníkov."

Taktiež k otázke kontrolných blokov zaujala koordinačná komisia stanovisko. Konštatuje, že pokiaľ ide o opatrenie, ktoré mal urobiť cenový odbor Povereníctva výživy v tom smysle, aby obchodníci boli vyhláškou prinútení vydávať zákazníkovi pri nákupoch nad 100 Kčs pokladničné bloky, ako aj že úrad Hospodárskej kontrolnej služby podal niekoľko návrhov, aby ceny niektorých článkov a úkonov boly snížené, cenový odbor Povereníctva výživy vo veci dosiaľ nič nepodnikol a preto má predseda predostrieť vec predsedníctvu Sboru povereníkov.

Takto sa jedná o prevedení zákona o snížení cien koncom júna tohto roku, to znamená o 3 mesiace neskoršie a môžem vám oznámiť, že ani dodnes tieto predmetné vyhlášky vydané neboly. Tak potom vyzerajú aj naše ceny, že naše gazdinky musia platiť dvojnásobné alebo trojnásobné ceny, keď idú nakupovať.

Pre charakteristiku uvádzam trhové ceny v Bratislave: u zelenej fazule úradná cena bola určená 7 Kčs za 1 kg a platí sa 20 až 22 Kčs. Zemiaky: úradom určená cena 2,50 Kčs, platí sa 7,8 Kčs, v niektorých prípadoch až 10 Kčs. Paradajky: úradom určená cena 4 Kčs, platí sa 6 až 8 Kčs. Kapusta: úradná cena bola 2,50 Kčs, platí sa 10 Kčs. Tekvica: úradná cena bola 1 Kčs, platí sa 5 až 6 Kčs. Vajíčko: jeden kus úradná cena 3 Kčs, platí sa 5,50 Kčs až 6 Kčs. Tvaroh: úradná cena za 1 kg 28 Kčs, platí sa 35 - 40 Kčs. Maslo: 1 kg 85 Kčs podľa úradnej ceny, a platí sa 160 - 180 Kčs.

Kto by myslel, že azda v obchodoch ceny sú dodržiavané, tak sa veľmi mýli. V obchodoch mizne naraz určitý tovar, ako povedzme cukor, káva, strukoviny, sadlo atď. Konzumenti nemôžu dostať ani svoje riadne prídely, ale obchodník je ochotný známemu konzumentovi "vypomôcť" a prepustiť niečo a hovorí: "len tak priateľsky, zo svojich vlastných zásob", ale za dvojnásobnú alebo trojnásobnú cenu. Taktiež v reštauráciách, ako hovorí o tom samotná Hospodárska kontrolná služba, boly cenovým odborom Povereníctva výživy určené neúmerne vysoké ceny. Okrem toho ešte aj úrad miestneho národného výboru povolil jednotlivým podnikom mimoriadnu prirážku 10 až 25 Kčs na jednu osobu, takže tuná Hospodárska kontrolná služba naznačuje ako za zdražovateľa priamo cenový odbor povereníctva a zásobovací odbor miestneho národného výboru. Mnohí azda hovoria: prečo neurobíte oznámenie? Prečo nie sú títo čierni obchodníci potrestaní? Ešte v žiadnom prípade, keď trestné oznámenie bolo učinené, nedoplatil na to čierny obchodník, ale ten, kto to oznámenie učinil, lebo bol bojkotovaný a musel sa hodne namáhať, aby získal nový obchod, kde by mohol zadovážiť svoje najnutnejšie potreby. Ale ako vyzerá ich oznámenie? Policajný trestný sudca, keď je poctivý a čestne koná svoju povinnosť, odsúdil delikventa. Ten ale má možnosť podať odvolanie. Podá odvolanie a tieto odvolania ležia na Povereníctve vnútra šesť, sedem mesiacov, až prejde premlčacia doba 6 mesiacov a prípad je likvidovaný. Ak predsa sa nájde nejaký čestný policajný trestný sudca a žiada, urguje vrátenie týchto prípadov, tak dostane prípis z Povereníctva vnútra nasledovného znenia: "Vyzývame vás, aby ste z úradnej moci neurgovali podobné prípady. Odkedy je zvykom, aby podriadený úrad urgoval úrad nadriadený?" A takýmto spôsobom je znemožnená poctivá činnosť čestne pracujúcich policajných trestných sudcov. To je príčina toho, že zákon o stíhaní čiernych obchodníkov do platnosti uvedený nebol. Taká cenová politika zapríčiňuje potom to, že zákon o snížení cien na Slovensku pracujúci ľud vôbec nepocítil, a príplatok, ktorý pripadol na Slovensko zo 6 miliárd, čo vláda venovala, išiel do vrecák šmelinárom a čiernym obchodníkom.