Preto je ešte v jasnej pamäti nás všetkých, s akým jasotom a zadosťučinením uvítal náš ľud znárodňovacie dekréty pána prezidenta. Všetci sa pamätáme na slávne jesenné dni r. 1945, keď odveká túžba pracujúceho ľudu stala sa zákonom. Ľudia, ktorí nevedeli nášmu znárodneniu prísť na meno, ktorí vykonali všetko, aby veľké znárodňovacie dielo hatili, mysleli a dúfali, že v dekréte č. 101 v odseku o roľníckych cukrovaroch našla sa želateľná medzera, ktorá im umožňuje, aby niektoré podniky vykĺzli zo znárodnenia.

Je úplne jasné, že intencia nášho ľudu a našej vlády bola týmto zákonom úplne in. Združstevnené roľnícke cukrovary mali doplniť konštrukciu znárodneného priemyslu. Veď je samozrejmé, že nebolo treba znárodňovať tam, kde továrne priamo spravovali výkonní roľníci, dodávatelia repy, ako družstevníci. Miesto takéhoto jasného výkladu tohto dekrétu stále bola a je snaha pomocou dekrétu prepašovať čo najviac podnikov z okruhu znárodnenia.

Samozrejme, že tieto kruhy v Demokratickej strane, ktoré zastávajú záujmy fabrikantov, akcionárov a bankárov, chytili sa aj tejto možnosti a tak sa stalo napríklad, že už v prvom zozname, ktorý ešte pred Vianocami r. 1945 bol predložený vláde, nebol navrhnutý na znárodnenie v zmyslu spomenutých nariadení - ani jeden podnik na Slovensku.

Tak išiel od prvého počiatku boj o to, aby združstevnenie nebolo len pláštikom, za ktorým zostanú idylické pomery bývalých agrárnických cukrobarónov zachované. Na Slovensku tieto isté kruhy, ktoré boli zamočené do aféry okolo Sedliackej banky, ktoré vo všetkých otázkach vystupovali ako ochránci kapitalistických, protiľudových záujmov, prišli s geniálnym vynálezom, aby na Slovensku boli vytvorené cukrovary zvláštnej fajty, patriace nejakému družstevnému zväzu a v skutočnosti by zostali tými istými akciovými spoločnosťami ako predtým. Samozrejme, že činnosť Povereníctva pre výživu a zásobovanie bola v najužšom súlade s týmito pohnútkami niektorých činiteľov Demokratickej strany. Hoci vláda už dávno prerokovala a učinila patričné uznesenia, nebol uskutočnený dôsledný znárodňovací proces ani v sektore cukrovarníckom, mlynárskom, ani liehovarníckom.

Najlepšie to môžeme vidieť na konkrétnych príkladoch.

Povereníctvo pre výživu a zásobovanie informovalo vládu v tom zmyslu, že cukrovary v Uhorskej Vsi, Farkašíne, Trenčianskej Teplej a Dioseku boli a sú vlastníctvom družstva. Na základe tejto klamnej informácie vláda sa rozhodla vylúčiť tieto podniky zo znárodnenia. Cukrobaróni mysleli, že majú s pomocou Demokratickej strany vyhrané. Nepočítali však na bdelosť a ostražitosť pracujúceho ľudu Slovenska, ktorý ich plány skrížil a celou svojou váhou sa zasadil, aby otázky týchto podnikov boli riešené nie v duchu cukrobatónov, ale v záujme a v duchu slovenského ľudu.

Podívajme sa na tieto príklady trochu bližšie, lebo ony sú nám v každom ohľade poučné. Aké družstvá, akých družstevníkov háji a kryje Demokratická strana?

Z pôvodnej firmy Agrosilva, sa 5. XII. 1940 utvoril cukrovar v Uhorskej vsi pod názvom "Záhorský cukrovar a liehovar akc. spol." Akciový kapitál v hodnote 3 miliónov bol rozdelený na 3.750 akcií po 800 K jedna akcia. Tieto akcie si rozdelili medzi sebou deviati akcionári. Medzi nimi Fraňo Tiso, generálny riaditeľ Sedliackej banky, dr Terlanda, hlavný odborový radca slovenského ministerstva hospodárstva, ktorý bol predsedom správnej rady. Medzi týmito deviatimi ešte nachádzame aj Ľudovíta Slobodu, poradcu Sedliackej banky. Povereníctvo pre výživu oznámilo túto 9člennú akciovú spoločnosť za družstvo a akcionárov za družstevníkov. Veru to sú podarení družstevníci! Dvaja z nich, Fraňo Tiso a doktor Terlanda, sa majú ešte zodpovedať pred národným súdom za svoju fašistickú činnosť.

Cukrovar vo Farkašine je v obchodnom registre zavedený ako Slovenský roľnícky cukrovar, účasť. spoločnosť vo Farkašíne. Akciový kapitál činí 2 milióny korún, a je rozdelený na 1000 akcií po 2000 Kčs. Na začiatku roku 1938 ho kúpila akciová spoločnosť Slovenský zemědělský priemysel. Roku 1939 prešiel do vlastníctva Zväzu Roľníckych vzájomných pokladníc. Toto vlastníctvo bolo však v rozpore so stanovami Zväzu Roľníckych vzájomných pokladníc, podľa ktorých zväz nemal právo vlastniť nijaký priemyslový majetok. Preto o rok neskoršie, po založení Sedliackej banky, cukrovar prechádza do majetku tejto banky. Dôvod, že Zväz Roľníckych vzájomných pokladníc na prechodný čas vlastnil akcie tohto podniku, ešte neznamená, že by tu išlo o družstevný podnik.

Podobne je to aj s cukrovarom v Trenčianskej Teplej. Tento bol zaregistrovaný ako Považský cukrovar, úč. spoločnosť v Trenčianskej Teplej, s akciovým kapitálom 13 miliónov 200 tisíc korún, rozdelený na 16.500 akcií, po 800 Kčs jedna akcia. V roku 1939 kúpil väčšinu akcií Zväz Roľníckych vzájomných pokladníc. Neskoršie, podobne ako v prípade farkašínského cukrovaru, predal Zväz Roľníckych vzájomných pokladníc svoje akcie Sedliackej banke. 1. januára 1945 nebol akcionárom ani jeden roľník s výmerou pôdy do 50 ha, 59 % akcií mala Sedliacka banka, 30 % skupina špringerova a 11 % rôzni majitelia-neroľníci. Z toho je jasné, že tento podnik tiež nebol a nie je podnikom družstevným.

Najzaujímavejší je prípad cukrovaru v Dioseku. 10. júla r. 1938 boli akcie v rukách rodiny Kuffnerovej a iných zahraničných majiteľov. 55 % odkúpila akciová spoločnosť Slovenský zemedelský priemysel. Táto predala potom akcie prostredníctvom Agrárnej banky budapeštianskemu Hitelbanku. Po oslobodení bol cukrovar rozhodnutím okresného národného výboru v Galante konfiškovaný ako maďarský majetok. Proti konfiškácii podali odvolanie až menované banky a taktiež traja americkí a dvaja švédski štátní príslušníci a nakoniec Roľnícka vzájomná pokladnica z titulu reštitučného.

Je dobrým právom Demokratickej strany brať do ochrany koho chce. Môže brániť kapitalistov, fabrikantov, zahraničných majiteľov akcií - je to jej stranícka záležitosť. Je však povážlivé, že Povereníctvo pre výživu, ako úrad a štátny orgán sa chová ako expozitúra Demokratickej strany a vedome nesprávne informuje vládu o tom, že tieto podniky sú majetkom družstevným, hoci vie, že to nie je pravda. Jediné správne riešenie a jediný spravodlivý postup, ktorý zodpovedá zmýšľaniu slovenského ľudu, je, aby tieto podniky prešli v zmyslu dekrétu 101/45 do vlastníctva slovenského ľudu. Toto stanovisko háji konzekventne a presadzuje Komunistická strana Slovenska, ako zástupkyňa záujmov slovenského ľudu.

Ani znárodnenie mlynov nie je na Slovensku doriešené. Nitrianske mlyny s akciovým kapitálom 12 miliónov korún boli zo znárodnenia vynechané, hoci ani v tomto prípade nejde o družstevný podnik a kapacita tohto podniku ďaleko presahuje limit denných predpísaných 6 vagónov ako najnižšiu hranicu pre znárodnenie. Aj podľa svojej kapacity, aj ako akciová spoločnosť mala by byť vo zmyslu dekrétu 101/45 znárodnená.

Ďalší mlyn, Ružový mlyn v Piešťanoch, mal podľa záznamov a svedeckých výpovedí kapacitu ďaleko vyššiu, než aká je dekrétom o znárodnení predpísaná. O tom veľmi dobre vedelo aj Povereníctvo pre výživu a zásobovanie, ktoré dokonca tento mlyn na určitý čas považovalo za znárodnený majetok. Nič menej povereníctvo trpelo, aby podnik už po vyhlásení dekrétu o znárodnení bol rekonštruovaný, rozdelený na tri závody a takým spôsobom znárodňovací dekrét obídený. To dokazuje, že niektorí zodpovední činitelia, cítiac sa viac funkcionármi Demokratickej strany než služobníkmi ľudu, úmyselne zanedbali prevedenie dekrétu o znárodnení a tým zapríčinili nesmierne škody národnému majetku. Bolo by žiadúce, aby vláda tieto prípady urýchlene preskúmala a uplatnila proti. Vinníkom trestné ustanovenie v zmysle § 31 dekrétu o znárodnení. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Petr.)

Podobné machinácie vidíme aj v oblasti konfiškátov. Na Slovensku bol zriadený oblastný orgán pre pivovarnícky a liehovarnícky priemysel a boli vytvorené národne podniky liehovarnícke, avšak ani jeden národný podnik pivovarnícky. Je síce pravdou, že zo slovenských pivovarov nepodlieha podľa rozsahu znárodneniu ani jeden. Máme však na Slovensku pivovary - konfiškáty a akciové pivovary - akcie ktorých z väčšej časti sú v rukách znárodnených bánk.

Na Slovensku máme dva pivovary-konfiškáty. Jeden v Michalovciach, druhý v Košiciach. Okrem toho máme možnosť získať zariadenie pre pivovary aj z českého pohraničia. Dekrét 101/45 na rozdiel od dekrétu 100/45 pripúšťa, aby národné podniky potravinárskeho priemyslu boli vytvorené aj z konfiškátov. Podľa toho sú dané predpoklady, aby sme mali na Slovensku aj pivovarnícke národné podniky.

Povereníctvo pre výživu však svoju povinnosť v tomto smere úplne zanedbalo, takže to vyzerá, ako keby sa pričinilo o to, aby na Slovensku nebol ani jeden znárodnený pivovar.

Ako sa to robí? Nuž takto: Máme na Slovensku "Ochranný zväz pivovarov", predsedom tohto zväzu je istý pán dr Pavol Fábry, ktorý účtuje všetkým 12 slovenským pivovarom státisícové čiastky za generálne správne zastupovanie. On je najviac zainteresovaný na tom, aby na Slovensku neboli vytvorené znárodnené pivovarnícke podniky. Dr Fábry používa plnej podpory Povereníctva pre výživu, môže použiť jeho zasadacej siene pre organizovanie svojich akcií proti znárodneniu pivovarov. Tak napr. dňa 6. júna t. r. zvolal tento pán do budovy povereníctva poradu s denným poriadkom: Združstevnenie skonfiškovaných pivovarov na Slovensku. Mimo závodných rád boli tam pozvaní: Zväz partizánov, zahraniční vojaci, NUPOD a rôzne iné inštitúcie. Porada však stroskotala, lebo závodné rady sa jednotne a rozhodne postavili proti akýmkoľvek pokusom o vytvorenie tzv. švindelného družstva a trvali na vytvorení národného podniku. Krátko po tom nepodarenom pokuse pána Fábryho stal sa naraz aktuálnym predaj popradského pivovaru, ktorý je majetkom znárodnenej banky. Vďaka ostražitosti osadenstva, ktoré vstúpilo do štrajku na obranu svojho závodu, nebol zašantročený národný majetok súkromníkom, ako k tomu Povereníctvo financií malo tisíc chutí a možností. Pod tlakom robotníctva zmenilo Povereníctvo financií úradným výkladom zmysel svojho rozhodnutia. Povereníctvo financií je zodpovedné za hájenie národného majetku a je žalostným svedectvom pre neho, keď má byť touto cestou prinútené k splneniu svojej povinnosti.

Ešte k pivovarom. Potreba piva na Slovensku stále stúpa. Výroba nestačí kryť spotrebu. Z českých pivovarov sa dnes dodáva na Slovensko viac než 100.000 hl piva ročne. Bolo by žiadúce premiestiť na Slovensko jeden lebo dva pivovary o výstave 100.000 hl piva ročne. Tým by sa súčasne vytvorila aj pracovná príležitosť asi pre 500 ľudí. Pri prvom rokovaní prejavilo povereníctvo dosť čulý záujem tiež o premiestenie pivovarov. V prvom návrhu Ministerstva výživy a priemyslu figurovali aj pivovary. V druhom prepracovanom návrhu už nie sú tieto uvedené. Bolo nám povedané, že Povereníctvo výživy už nemá o ne záujem. Z toho, čo som uviedol, je jasné, kto usmerňuje záujmy povereníctva.

Všetky tieto kroky možno nazvať plánovitým úsilím pre znemožnenie demokratizácie hospodárstva. Kapitalistickí podnikatelia zapriahli pomocou Demokratickej strany štátne orgány do svojich úsilí prinavrátiť si stratené hospodárske mocenské pozície a znemožniť účasť pracujúceho ľudu na riadení hospodárskeho života.

Demokratická strana má široké srdce; je v ňom miesto nielen pre "svojich" slovenských kapitalistov, ale aj pre cudzích. Ich sympatia k cudzím kapitalistom je silnejšia ako láska k vlastnému ľudu.

Uvediem len jeden prípad, záležitosť fy Franck, továreň na kávoviny uč. spol. v Seredi. Každý vie, že ide o čisto nemeckú firmu. Majetok Franckovcov ako majetok Nemcov a zradcov bol skonfiškovaný nielen v Čechách ale aj v Poľsku a Juhoslávii a dokonca v Rakúsku je konfiškačné pokračovanie v behu. Bývalý riaditeľ podniku istý Schulc bol už pred vojnou známy ako zúrivý Nemec. Protežoval do závodu Nemcov a Maďarov. Hlavným dôverníkom v závode bol dr Otto Brugl, ríšsky Nemec, ktorý prevádzal v závode výcvik nielen zamestnancov nemeckej národnosti, ale celého seredského okolia. A isteže ich cvičili, aby prevádzali službu v tzv. Heimatschutzu. Správa podniku umožnila všetkým Nemcom seredského okolia odpracovať určitý počet hodín v prospech Deutsche Partei. Na nátlak správy závodu bolo zavedené stále vyvarovanie a podávanie kávy a iných občerstvení Nemcom, idúcim cez Sered transportmi alebo autami, takisto vítal závod Nemcov idúcich potlačiť slovenské národné povstanie. Správa podniku mesačne vyberala od zamestnancov na Winterhilfe a zúčastnila sa aj na verejných zbierkach na tento účel. Administratíva bola vedená zásadne po nemecky a obchodná korešpondencia bola podpísaná pozdravom "Heil Hitler".

Napriek týmto skutočnostiam zrušilo Povereníctvo vnútra rozhodnutie okresného národného výboru v Galante o konfiškácii majetku uvedenej firmy podľa § 1 dekrétu prezidenta republiky čís. 108/45. Povereníctvo pre výživu na to pohotovo zrušilo národnú správu. Výmer o zrušení národnej správy nebol ani doručený národným správcom a ani závodnej rade, keď 6. júna t. r. sa dostavili zástupcovia akcionárov prevziať závod. Zo všetkých týchto pánov pustilo robotníctvo do závodu len zástupcu povereníctva, aby mu oznámilo, že celé osadenstvo vstupuje do štrajku a v ňom vytrvá tak dlho, kým protizákonný a protiľudový postup kompetentných úradov nebude korigovaný. Toto sa aj stalo a robotníctvo po uhájení svojho závodu nastúpilo disciplinovane do práce. Zaujímavé je, že úradník Povereníctva vnútra, ktorý tento prípad vybavil, odôvodňuje to tým, že na základe jemu predloženého materiálu nemohol dospieť k presvedčeniu o správnosti konfiškácie. Žiada súčasne slovenskú odborovú radu o dodanie ďalšieho materiálu. Neviem, ako máme toto počínanie nazvať: neochota alebo neschopnosť.

Uviedol som všetky tieto prípady preto, aby som na konkrétnych a živých príkladoch ilustroval, že nejde len o prijatie tohto zákona, ale súčasne aj o to, aby sme mali - najmä na Slovensku - plnú záruku, že zákony budú príslušnými orgánmi skutočne v duchu týchto zákonov prevedené a uskutočnené.

K predlohe zákona, ktorú teraz pojednávame, mám tieto pripomienky:

Vítame tento zákon ako účinné doplnenie dekrétov prezidenta republiky o znárodnení. Tento zákon umožňuje pracujúcim roľníkom priamu účasť na správe cukrovarov; jeho zmysel je úplne jasný: vyňať z rúk veľkokapitálu a dať do rúk pracujúceho človeka a štátu cukrovarnícke podniky, ktoré sú jednou z najvýznamnejších zložiek nášho hospodárstva.

Vítame tento zákon ako ďalší významný krok na ceste demokratizácie nášho hospodárstva, vybudovania nášho nového ľudovodemokratického hospodárskeho poriadku.

História tejto osnovy je veľmi poučná, lebo ukazuje ešte raz, s akou húževnatosťou sa bránili cukrobaróni a ich agenti, aby ľudové združstevnenie cukrovarov sa stalo skutočnosťou. Ešte tu na pôde parlamentu sme videli pokusy a úsilie "vybojovať" takú osnovu, ktorá by otvorila všelijaké zadné dvierka pre utvorenie švindeldružstiev, rodinných podnikov a iných panských fígľov pre obchádzanie zákona.

Tak napr. nepáčilo sa niektorým pánom vo výboroch, že členmi družstiev môžu sa stať len pestovatelia repy v územnom obvode cukrovaru, dodávajúci vypestovanú repu patričnému cukrovarníckemu podniku, ďalej zamestnanci cukrovaru a štát. Vedeli, že by to vylučovalo akúkoľvek možnosť, aby pod pláštikom družstva mohli ďalej bačovať akcionári, kapitalisti, fabrikanti.

Tak napr. nepáčilo sa toto ustanovenie osnovy, že každému členovi družstva náleží pri hlasovaní len jeden hlas bez ohľadu na počet závodných podielov. Vedeli, že to znamená koniec tzv. družstvám, kde väčšina podielov sa koncentrovala v rukách málo jednotlivcov, ktorí rozhodovali v družstve, a ostatní drobní členovia slúžili len na zastieranie pravých, skutočných vlastníckych pomerov ako štafáže.

Preto nemôže nás obzvlášť prekvapiť, keď v tábore odporcov týchto ľudových a demokratických zásad sme zase videli vedúcich činiteľov Demokratickej strany, ktorí - ako som tu ukázal - už predtým dokázali dojemné pochopenie pre potreby a požiadavky detronizovaných vládcov slovenského cukrovarníctva.

Odhlasovaním tohto zákona urobíme ďalší krok na ceste k zľudoveniu a demokratizácii nášho hospodárstva. Hlásime sa hrde do radov iniciátorov a predbojovníkov za uskutočnenie tohto zákona, lebo vieme, že sme vykonali užitočné a dobré dielo pre slovenských roľníkov.

Keď sa nám aj nepodarilo uskutočniť zákon stopercentne tak, ako sme to navrhovali, naše hlavné myšlienky a návrhy našli v ňom výraz. Neustaneme v našom spravodlivom zápase a vynaložíme všetky sily, aby zákon v budúcnosti bol ešte zlepšený a hlavne aby bol v duchu ľudovej demokracie prevádzaný. Preto poslanci Komunistickej strany Slovenska budú za tento zákon hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: Dalším řečníkem je p. posl. Tula. Dávám mu slovo.