Spravodajca posl. Navračič: Pán predseda, vážená snemovňa, pani a pánovia!

Predložený návrh zákona o opatreniach k prevedeniu československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva prenáša a upravuje dôsledky dohody o výmene vo vnútroštátnom právnom poriadku. Úprava problémov sa stala nanajvýš potrebnou a aktuálnou, najmä efektívnym prevádzaním výmeny, ku ktorej došlo od polovice apríla t. r. Od tejto doby bolo presídlené 15.000 osôb Slovákov z Maďarska a taký počet Maďarov z Československej republiky bol presťahovaný do Maďarska. Maďari zanechali 3.500 majetkov a denne zanechávajú v priebehu plynulého uskutočňovania výmeny 48 majetkov, ktoré prepadajú na československý štát. Majetky reprezentujú stomiliónové hodnoty - dosiaľ cca 1¹/₂ miliardy, - o ktoré je sa treba starať i po stránke hospodárskej, aby štát neutrpel škodu a ujmu.

Tým, že právny stav nebol ujasnený dôsledkom zastavenia konfiškácie voči fyzickým osobám maďarským, a nesprávnym výkladom dohody o výmene stali sa a stávajú sa prípady, že Maďari, určení na výmenu, odpredávajú nehnuteľný majetok medzi sebou, aj Slovákom alebo Čechom - prípady v Leviciach, Nových Zámkoch a galantskom okrese. Robia dedičské zmluvy a opatrenia a úplne hromadne zaťažujú majetky nájmom, a ešte vo viacerých prípadoch nájmy fingujú a predstierajú osoby, ktoré v presídľovanej obci zostali.

Okresný súd v Leviciach majetkové prevody medzi Maďarmi navzájom, ako i medzi Maďarmi a Slovákmi zaknihoval a dokonca s tvrdením údajného nedostatku právneho podkladu. Odmietol pozemnoknižný vklad pre československý štát na majetky Maďarov presídlených už do Maďarska.

Nespomínajúc organizačné ťažkosti, spory a eventuálne neuspokojenie presídlených Slovákov, vzniká za takéhoto stavu i poškodenie československého štátu. Sú totiž prípady, že presídlení Maďari majetok predali Slovákom, ale zároveň podľa ustanovení predpisov dohody bol prevedený súpis majetku. Tým sa stalo, že takéto majetky sú potom vedené v majetkovej podstate a zaúčtované medzi Československom a Maďarskom podľa dohody, avšak na československý štát majetok nepripadol, keďže z titulu kúpy a prevodu prešiel na Slováka.

Majetky z výmeny podľa dohody i podľa prvého odseku § 2 návrhu tvoria zvláštnu majetkovú podstatu, administrovanú ako celok jedným úradom z dôvodov, že majetková podstata tvorí ako celok predmet medzištátneho vyúčtovania, preto je potrebná presnosť, pružnosť a organizačná účelnosť a pohotovosť.

Riešenie, ktoré vládny návrh tu prináša, je v záujme právnom, vecnom a organizačnom.

S hľadiska právneho návrh nijako nenarušuje pôsobnosť a účinnosť konfiškačných noriem i vzhľadom na platný právny stav na Slovensku. Návrh zákona upravuje konfiškačné pokračovanie a najmä majetkoprávne otázky po Maďaroch, presídlených v rámci výmeny. Deklaratorný akt a uskutočnenie konfiškácie pri tomto pokračovaní prevádza Osídlovací úrad, pri majetkoch pôdohospodárskych v dohode s Povereníctvom pôdohospodárstva. Nevplýva to na nariadenie Slovenskej národnej rady č. 64 o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov a zradcov v jeho účinnosti a pôsobnosti na ostatný majetok podliehajúci konfiškácii.

Návrh zákona teda nerieši právny stav, rešp. nedostatok nariadenia č. 64 Slovenskej národnej rady, že podľa príslušného odseku pôsobnosť konfiškačných komisii, kompetentných prehlasovať konfiškáciu, skončila 31. decembrom 1946. K úprave a riešeniu v záujme konfiškačnej pôsobnosti konfiškačných komisii bude treba zvláštneho opatrenia Slovenskej národnej rady.

Zvláštne zaťaženie štátu nevzniká, keďže osobné a vecné výdavky s výmenou sú v rozpočte preliminované na kapitole vnútra, rešp. Osídlovacieho úradu v Bratislave.

V záujme riešenia maďarskej otázky, plynulého výkonu výmeny a usporiadania otázok južného Slovenska odporúčam predloženú osnovu na schválenie. (Potlesk.)

Podpredseda dr Ševčík: Spravodajcom za výbor právny je p. posl. dr Řehulka. Dávam mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Řehulka: Paní a pánové!

Vládní návrh zákona o opatřeních k provedení československo-maďarské dohody ze dne 27. února 1946 o výměně obyvatelstva je velmi naléhavý a proto předsednictvo ústavodárného Národního shromáždění na přání vlády rozhodlo, aby byl projednán ještě před prázdninami.

Vládní návrh řeší vnitrostátně velkou řadu důležitých právních otázek, které se dotýkají jednak majetku vysidlovaných Maďarů, jenž byl podle známých a v důvodové zprávě uveřejněných právních předpisů konfiskován, stejně jako i majetku Čechů a Slováků, kteří se přestěhovali nebo přestěhují z Maďarska do Československé republiky a jimž je nutno za majetek, jenž zůstane v Maďarsku, dáti podle zákona č. 75/1946 Sb. náhradu, a dále řeší otázky vzniklé prováděním dohody ve všech jejích důsledcích.

Zákon má proto v prvé řadě zmocniti vládu, aby dohodu vnitrostátně provedla, i s nynějšími i budoucími rozhodnutími československo-maďarské smíšené komise, podle oné dohody zřízené, a to nařízením, poněvadž jen tak bude umožněn pružnější postup.

V ohledu majetkoprávním má se podle zákona veškerá agenda týkající se majetku, o němž jedná článek VII dohody, soustřediti z důvodů účelnosti u jednoho úřadu, který provádí akci o výměně obyvatelstva s Maďarskem a jenž má přesnou evidenci jak vyměňovaných osob, tak i majetku. Tímto úřadem má být Osidlovací úřad pro Slovensko.

Toto účelně zamýšlené soustředění agendy se ovšem dotýká kompetence úřadů provádějících předpisy o konfiskaci nepřátelského majetku, zejména na Slovensku se zřetelem na nařízení Slovenské národní rady č. 104/45 Sb. n. SNR ve znění nařízení SNR č. 65/46 Sb. n. SNR. Aby tento nesoulad, jenž se objevil v tom směru mezi vládním návrhem a dosud platným právním stavem na Slovensku, byl, pokud by to jen bylo možno, urovnán, považoval právní výbor za účelné vládní návrh zákona v § 2, odst. 1 doplniti, po příp. pozměniti v tom smyslu a znění, jak je to uvedeno ve společné zprávě všech návrh projednavších výborů. Právnímu výboru šlo v prvé řadě o to, aby už vydaná rozhodnutí pověřence zemědělství a pozemkové reformy o konfiskaci na Slovensku zůstala nadále v platnosti a aby budoucí rozhodnutí v tomto směru byla vydávána v dohodě s Osidlovacím úřadem, s pověřencem zemědělství a pozemkové reformy, stejně jako ve shodě s tím, jak bude naloženo s konfiskovaným majetkem.

Jak už řečeno, tento přesun kompetence, který se dotýká nejen nařízení Slovenské národní rady, ale i příslušných dekretů presidenta republiky, usnadní a zjednoduší nemálo vyřízení celé přesidlovací agendy, a to zejména v zájmu Slováků a Čechů, vracejících se z Maďarska, kteří se budou moci se svými záležitostmi obraceti pak na jediný úřad. Nehledíc k movitému majetku, který mohou reemigranti s sebou přivézt nebo odvézt, bude jinak majetek maďarský, pokud zůstane na našem území, tvořiti zvláštní masy, z nichž obdrží příděl především z Maďarska se vrátivší Slováci a Češi, a co zbude, bude pak pojato do souboru ostatního konfiskovaného majetku a přiděleno podle obecně platných zákonů.

Soustředění konfiskovaného maďarského majetku sleduje však také ten cíl, aby majetek mohl býti jednotné zachycen, sepsán, odhadnut a odděleně účetně spravován, poněvadž podle mezistátní dohody má za nemovitý majetek býti dána náhrada, která bude s Maďarskem zúčtována náhradou za jiný nemovitý majetek Čechů a Slováků v Maďarsku.

Ze všech těchto důvodů, jejichž závažnost nutno zdůraznit, právní výbor navrhuje ústavodárnému Národnímu shromáždění, aby se usneslo na projednávaném vládním návrhu zákona o opatřeních k provedení československo-maďarské dohody o výměně obyvatel ve znění, upraveném tak, jak to souhlasně navrhoval výbor osidlovací, právní a rozpočtový. (Potlesk.)

Podpredseda dr Ševčík (zvoní): Spravodajcom za výbor rozpočtový je pán posl. Komzala. Dávam mu slovo.

Spravodajca posl. Komzala: Slávna snemovňa!

Rozpočtový výbor zaoberal sa predlohou zákona o opatreniach k prevedeniu československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva, prejednal osnovu a prijal za svoje zmeny, ktoré boli urobené výborom osídlovacím a právnym. Rozpočtový výbor, nakoľko osnova nijakým novým spôsobom štátnu pokladňu nezaťažuje, pripojuje sa k spoločnej správe výboru osidlovacieho a právneho, a navrhujem preto prijatie tejto osnovy aj za výbor rozpočtový. (Potlesk.)

Podpredseda dr Ševčík (zvoní): K rozprave sú prihlásení rečníci. Zahajujem preto rozpravu.

Rečníkmi sú pp. posl. Jeleň, Doležel a dr Vagašský.

Udeľujem slovo prvému rečníkovi, pánu posl. Jeleňovi.

Posl. Jeleň: Slávna snemovňa, pani a páni!

Dovoľte mi, aby som pri prejednávaní tohto vládneho návrhu, ktorý sa týka opatrenia prevádzania československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva, prehlásil v mene Klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska toto:

Nech je nám dovolené s tohto miesta prízvukovať, že plne chápeme historický dosah udalostí, ktoré teraz prežíva slovenský ľud pri príležitosti výmeny obyvateľstva národnosti maďarskej na Slovensku a obyvateľstva národnosti slovenskej v Maďarsku. Maďarizačný proces, ktorý využíval koncom 19. ako i začiatkom 20. storočia všetky moderné prostriedky, aby utlačil etnikum slovenské, tento maďarizačný proces, ktorý dosiahol pri vzniku Československej republiky svojho kulminačného bodu, a ktorý v koreni ohrožoval život slovenského národa, bol zastavený v zrodení Československej republiky. My si to plne uvedomujeme, ale zároveň si uvedomujeme i to, že maďarská menšina, ktorá v novej Československej republike dostala všetky práva a ktorá žila vyšším životným štandardom ako sami Maďari vo vlastnej vlasti, nevedela oceniť týchto výhod, ktoré im naše menšinové práva liberálne poskytovali a zradila túto republiku pri prvej vhodnej príležitosti.

Slovenský národ a národ český, ktoré sa rozhodli po týchto krvavých skúsenostiach vytvoriť štát Čechov a Slovákov bez menšín, nikdy v budúcnosti nebudú ochotné pristúpiť na nejaké vytváranie menšín na území Slovenska, a preto s veľkým záujmom a koncentrovane sleduje priebeh týchto veľkých presunov.

Slovenský národ nikdy nezabudne, že na parížskej konferencii, kedy sa mala prejednávať otázku odstránenia menšín z územia Slovenska, sa postavil po bok Slovákov jedine Zväz sovietskych socialistických republík, kým západné veľmoci neprejavili žiadne zvláštne porozumenie pre rozriešenie tejto problematiky.

My vieme veľmi dobre, že sme boli odkázaní na vzájomné dohadovanie sa s Maďarmi a my vieme veľmi dobre aj to, že toto dohadovanie bolo neobyčajne sťažované bývalou vládou Nagyovou, ktorá bola neskôr odhalená ako vláda protidemokratická, iredentistická a spiklenecká. Sme presvedčení a dúfame, že demokratická vláda, ktorá nedávno vznikla v Maďarsku, prejaví väčšie porozumenie pre tento problém, a priebeh presunu obyvateľstva stále bude rýchlejší. Likvidácia menšín priniesla so sebou pravda aj problematiky ďalšie. My vieme, že podľa doterajších dohôd s Maďarmi môžeme odsunúť len taký počet maďarského obyvateľstva, koľko Slovákov sa dobrovoľne prihlásilo k presunu k nám do starej vlasti z Maďarska. To znamená, že zostáva u nás ešte niekoľko desiatok tisíc Maďarov alebo tzv. Maďarov, lepšie povedané pomaďarčených Slovákov, ktorí pod strašným tlakom sociálnym a aj pod strašným politickým terorom tak často sa museli prihlasovať k maďarskej národnosti a ktorí svoj jazyk čiastočne museli zamieňať za jazyk maďarský. (Predsedníctvo prevzala podpredsedkyňa Hodiná-Spurná.)

My sme prišli s tým, aby sa uplatnil princíp reslovakizácie. Znamená to toľko, že v krajoch, ktoré podliehali maďarizačnému vplyvu dáme možnosť ešte raz v dejinách našim slovenským synom a dcéram, ktoré pochádzajú zo slovenskej krvi, vrátiť sa do lona slovenského národa. Myslím, že hromadné dobrovoľné prihlasovanie pomaďarčených Slovákov do reslovakizačného procesu je najlepším svedectvom toho, že i tento smer nášho úsilia bude korunovaný úspechom. Je len treba prízvukovať, že je treba novým našim bratom, ktorí sa vracajú do lona slovenského národa, priznať všetky práva slobodných občanov-Slovákov, tak sociálne, ako aj kultúrne, aby cítili, že v novej vlasti a v lone svojho národa sa budú cítiť lepšie a šťastnejšie ako predtým. Pri tejto príležitosti chceme ďalej veriť, že s novou demokratickou vládou v Maďarsku a po vyriešení problematiky výmeny obyvateľstva s Maďarskom, bude možno nadviazať normálne susedské styky a že prestanú všetky tie trenice, ktoré boli príčinou veľkých konfliktov posledných desaťročí. Predložená predloha vládneho návrhu prejednáva v podstate o majetko-právnych pomeroch presídlencov. My vieme veľmi dobre, že je nutné tieto majetkovoprávne záležitosti prejednať rýchle v prospech samých presídlencov a že nie je možné pripustiť akýsi dualizmus, nie je možné pripustiť nejaké zdĺhavé byrokratické kompetenčné spory a že bude na prospech celej akcii, keď sa toto všetko, celá agenda, bude sústreďovať v jedných rukách. Osídlovací úrad pri konfiškácii majetku a Fond národnej obnovy pri spravovaní majetku budú tie inštitúcie, v ktorých sa budú koncentrovať všetky tieto problémy. My by sme boli veľmi radi, keby priebeh presídľovania pokračoval rýchlejšie a keby sme nepočuli ani jednu sťažnosť. Vieme veľmi dobre, že naši Slováci z Maďarska prichádzajú v zúboženom stave, prichádzajú hospodársky zničení, prichádzajú zle oblečení a bosí. Prichádzajú bez nábytku, prichádzajú bez živého a mŕtveho inventára, zatiaľ čo Maďari odchádzajúci od nás odvážajú celé vlaky svojho movitého inventára, svojich zásob a svojich bohatstiev, ktoré mali príležitosť nadobudnúť v prvej Československej republike za plných práv menšinových, ktoré si nevedeli vážiť. Bude nutné, aby Osídlovaciemu úradu poskytli všetky nadriadené a podriadené úrady podporu, aby bieda a ťažkosti našich presídlencov boli skrátené, aby presídlenci boli čo najskôr zapojení do pracovného procesu a aby vo svojich nádejach pri návrate do starej vlasti neboli hneď od počiatku sklamaní. Ja by som si pri tejto príležitosti s parlamentného pódia dovolil apelovať na niektoré národné výbory v pohraničí v Čechách a na Morave, ktoré ešte iste budú mať hodne nábytku, šatstva a náradia, na hromadách naloženého a neupotrebeného, aby pomohli týmto slovenským presídlencom, aby im poskytli nejakú pomoc. Bude to akt bratstva Čechov a Slovákov, na ktorý iste noví, vrátivší sa slovenskí bratia nikdy nezabudnú.

Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti prízvukoval, že Komunistickej strane Slovenska veľmi na tom záleží, aby pri sťahovaní Maďarov zo Slovenska boli v prvom rade vysťahovaní tí, ktorí nesú zodpovednosť za politický vývoj maďarskej menšiny na Slovensku. Aby boli v prvom rade vysťahovaní maďarskí veľkostatkári, aby boli vysťahovaní ti, ktorí mali v rukách pozície hospodárske a ktorí viedli všetky politické pohyby maďarskej menšiny, nepriateľské Československej republike.

Slávna snemovňa, keď už sme svodkami toho, že niekoľko desaťtisícov našich bratov Slovákov zaujalo svoje miesta na južnom území Slovenska, ktoré pomaličky mení svoju tvárnosť, dovoľte, aby som s tohto miesta týchto našich bratov Slovákov, presídlených z Maďarska, vítal v starej vlasti, aby som im prial hodne šťastia a zdaru, aby našli v tejto vlasti, na Slovensku a v Československej republike svoj druhý domov a aby skutočne neboli vo svojich nádejach sklamaní. Klub, ktorý mám česť zastupovať, Komunistická strana Slovenska, bude pre tento vládny návrh hlasovať. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Jako další řečník je přihlášen p. posl. Doležel. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Doležel: Paní a pánové!

Dovolte mi, abych dříve, nežli se budu zabývati návrhem vládní osnovy, která pojednává o opatřeních k provedení československo-maďarské dohody o výměně obyvatelstva, uvedl k událostem, jak probíhají v poslední době v našem veřejném, politickém i hospodářském životě, a jak je na ně reagováno na půdě této slavné sněmovny, těchto několik slov.

Především mi, dámy a pánové, dovolte, abych se tak, jak už se také víckráte stalo, ohradil i dnes za klub poslanců sociálních demokratů proti tomu, aby vládní osnovy byly sněmovně a sněmovním výborům předkládány k projednávání v opravdu šíleně krátkých lhůtách. (Potlesk.) Tak tomu bylo právě u této osnovy. Jest nemožno s dobrým svědomím a v zájmu samé věci projednávati důležitou vládní osnovu, která se dostane pánům poslancům do rukou teprve hodinu před projednáváním v odborném výboru. Byl jsem proto také nucen v osidlovacím výboru prohlásiti, že nejsem ochoten k této osnově se vyjádřiti, a proto bylo nutno jednání odročiti na odpoledne na 3 hod. Nepovažuji za vhodné ani toto řešení, je-li snad jednání odročeno na 3 hod. a není dána možnost k prostudování, zejména za těchto mimořádně těžkých poměrů, když všichni jsme byli zatíženi v míře zvláště veliké. Jestliže návrhy této osnovy byly již ve vládě 3/4 roku, domnívám se, že ani vláda nemůže činiti nátlak na projednávání v tak mimořádně krátké době. Domnívám se dále, že dělání zákonů vyžaduje mimořádné péče a odpovědnosti, aby tak byly vydávány zákony dobré, zákony jasné a zřetelné, mající všechny předpoklady, že nebude třeba v krátké době se meritem věci zabývati znova.