Čo žiadame a čo vytýkame niektorým predstaviteľom Demokratickej strany? V prvom rade to, že z obavy pred ľudovodemokratickým a protikapitalistickým vývinom v republike opustili zásady slovenského národného povstania a v záujme udržania skrachovaného kapitalistického hospodárstva spojili sa so včerajším nepriateľom, so skrachovanými zbytkami ľudáckej reakcie, a uzavreli s nimi dohodu, kde v rozpore so zásadami Košického vládneho programu vydali dve tretiny pozícii vo vlastnej strane a v štátnom aparáte tejto ľudáckej reakcii. Žiadame zrušenie tejto dohody a obnovenie spolupráce tak, ako sme ju videli v Banskej Bystrici, ako sme ju videli v Košiciach, a žiadame splnenie Košického vládneho programu. Najmä žiadame spoločnou a úprimnou spoluprácou obnoviť činnosť ľudového súdnictva tak, aby toto skončilo svoju činnosť do konca t. r. Pred súd nech sú postavení a odsúdení všetci členovia tisovských vlád a tzv. slovenského snemu, vedúci činitelia župných a okresných organizácii HSĽS, HG, ako aj všetci ti, ktorí sa dopustili zločinov proti povstaniu a posiaľ neboli odsúdení. Nechceme nič viac, než k čomu sa zaviazal p. povereník pravosúdia dr Štefánik, keď pri zahájení činnosti ľudových súdov prehlásil: "Do rúk ľudu patrí rozhodovanie o vine i o treste previnilcov. Pamätajúc na tieto zásady, nesmieme však zabúdať, že aj v našom slovenskom živote ostali stopy padlého skorumpovaného fašistického režimu a preto nemôžeme pristúpiť k budovaniu nového života kým sa nepostaráme, aby toto strašné zlo bolo od koreňa vyvrátené a tí, či mu u nás duchovne či hmotne - prisluhovali, zmätení. To volá nielen po spravodlivom treste, ale aj po úplnom odstránení a izolovaní tých, ktorí tejto zhubnej moci podľahli, aby nikdy nemohli prekážať uplatneniu a obnoveniu základných ľudských práv, slobody, rovnosti a bratstva všetkých národov a aby nikdy viac nemohli nakaziť svet touto pliagou."

To nie je prehlásenie komunistov z r. 1947, to je prehlásenie vedúceho činiteľa a povereníka pravosúdia, príslušníka Demokratickej strany z r. 1947. No, že chceme, aby tieto slová a tá politická línia, ktorú sme mali v Banskej Bystrici, ktorú sme mali v Košiciach, ktorú sme mali i v Bratislave po oslobodení, bola i prevádzaná. Tu pokračuje citát, ale celé to čítať nebudem.

Je jasné, že my chceme, aby dnes na Slovensku zavládol skutočne kľud. Nechceme hádzať všetkých bývalých príslušníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej gardy do jedného vreca.

Vieme, že v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane medzi drobnými roľníkmi a robotníkmi boli ľudia zavedení, u ktorých sú všetky predpoklady pre to, aby sa politicky zmenili, aby zrástli s ľudovo-demokratickým režimom v našej republike a aby do tej budovateľskej práce, ktorú prevádzame, plne zapadli. Ak chceme, aby sa títo jednoduchí príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej gardy zapojili do budovateľskej práce a do života našej republiky, potom je potrebné, aby proti ľudáctvu, ľudáckemu separatizmu, bol vedený dôsledný ideologický boj všetkými stranami Národného frontu.

Je treba skončiť so špekuláciou, že môžeme rátať na tie alebo iné ľudácke hlasy. Nie demagógiou, ale stálou drobnou prácou a presvedčovaním môžeme zmazať to, čo šesť rokov neblahého fašistického režimu v našom ľude napáchalo. Politickým chytráctvom možno síce získať hlasy, ale samej veci bezpečnosti republiky tým nepomôžeme, ale naopak, udržujúc ľud v temnote, súčasne umožňujeme nebezpečie, aby tento ľud v budúcnosti bol znovu hanebným spôsobom zneužitý. V záujme republiky je, aby bývalí poslanci slovenského snemu a starí ľudáci, ľudácki poslanci, Čarnogurskovci a Čavojskovci neboli zamestnaní v jednom najmasovejšom týždenníku na Slovensku vychádzajúcom, v redakcii Katolíckych novín, aby nemali právo hovoriť menom katolíkov, ale aby týmto a podobným pánom bola zakázaná politická činnosť a aby boli spravodlivo odsúdení. V záujme republiky, nie v záujme Komunistickej strany, ale i v záujme Demokratickej strany je, aby z radov ich členstva bol vylúčený a pozbavený mandátu Staško, ktorý udržoval spojenie s Machom a ešte v dobe, keď bol vo Francúzsku, prijímal od uvedeného peniaze a robil špionážnu službu v prospech tzv. Slovenského štátu a Nemecka. V záujme republiky a v záujme Demokratickej strany je, aby boli pozbavení a vylúčení z tejto strany všetci, ktorým bola dokázaná spolupráca s Ďurčanským, Krajčovičom, Kiršbaumom, vojnovými zločincami, pracujúcimi dnes za hranicami Československej republiky. V záujme republiky a konečne v záujme každého skutočného demokrata je, aby z redakcie "Času" boli odstránení ľudácki redaktori bývalého "Slováka" a iných fašistických časopisov, ktorí uplatňujú goebbelsovské a gašparovské metódy napadania zaslúžilých odbojových pracovníkov.

Jednota slovenského národa, spolupráca strán sústredených v Národnom fronte je v prvom rade zásluhou úspešného dokončenia diela, ktoré sme si stanovili v Banskej Bystrici, v Košiciach, ale aj v dnešnom vládnom programe. Splnenie týchto programových úloh, týchto sľubov, vybudovanie priemyslu na Slovensku, dokončenie prvej časti pozemkovej reformy, prevedenie revízie prvej pozemkovej reformy a celý rad ďalších úloh stojí iste zato, aby sme vážne uvažovali, čo túto spoluprácu hamuje a kto prináša do slovenského národa rozvrat. V prvom rade treba pochopiť, že Národný front nie je bezzásadné zoskupenie politických strán na rozdelení politických funkcii, ale že Národný front je výrazom jednoty nášho ľudu, je sústredením síl k prevádzaniu vopred vytýčeného programu. Národný front oslabuje teda ten, kto zákony a nariadenia, vydané v prospech národa obchádza rôznymi machináciami a snaží sa znemožniť ich úspešné prevádzanie. Jednotu národov našej republiky rozvracia ten, kto vstúpil do niektorej politickej strany iba preto, aby mohol politicky uplatňovať názory duchu nášho povstania a demokracie cudzie. Prítomnosť takejto reakcie nielen že nenapomáha utuženiu jednoty, ale naopak túto jednotu zoslabuje a rozvracia a je potrebné tieto nám cudzie elementy z Národného frontu vylúčiť.

Nám, komunistom, osudy tejto republiky nie sú ľahostajné. Táto republika je miestom, v ktorej chceme pomôcť nášmu ľudu, prebudovať náš spoločenský poriadok na novú základňu. V nej chceme uskutočniť idey, za ktoré sme bojovali celé desaťročia. Túto republiku milujeme, staráme sa o jej bezpečnosť, ako nám to prikazuje naša národná česť. Chceme, aby Národná bezpečnosť bola silným orgánom ochrany štátu a aby Národná bezpečnosť bola silne a výdatne podporovaná politikmi. Chceme, aby naša Národná bezpečnosť bola politicky vyspelá, aby pozostávala z ľudí uvedomelých, presvedčených o správnosti jej služby národu a štátu. Preto Národnej bezpečnosti treba venovať náležitú pozornosť. Mala by byť dobre obeznámena so všetkými ľudovo-demokratickými zákonmi a zásadami. Národná bezpečnosť má plne rešpektovať právo ľudových demokratických orgánov, ako miestnych roľníckych komisii, Národných výborov atď. Národná bezpečnosť musí sa odlišovať od toho a musí vedieť, že dnešný režim nie je režim, aký bol za tisovského štátu, alebo za predmníchovskej Československej republiky.

Národná bezpečnosť mala by dobre poznať históriu vlastného národa a jeho bojov za vlastnú slobodu. Snažme sa preto, aby každý člen Národnej bezpečnosti bol preto uvedomelým, vzdelaným a obľúbeným ochrancom a radcom svojho ľudu. Je nedostatkom v zákone, že nebol prijatý v bezpečnostnom výbore pôvodný návrh o osvetovej a mravne politickej výchove zboru tak, ako bol pôvodne navrhovaný, a že osvetová a politicky mravná výchova sa obmedzuje len na výcvikové strediská.

Národná bezpečnosť musí byť ochrancom nášho ľudu, musí chrániť majetok nášho roľníka, nášho maloživnostníka a obchodníka, nášho robotníka, aby spokojne mohli odpočívať po svojej namáhavej práci. Je preto treba, aby poriadková aj kriminálna zložka Zboru národnej bezpečnosti bola stále zdokonaľovaná, aby bola dostatočne aj technicky vybavená. Preto treba venovať pozornosť motorizácii a dokonale vybavenej spojovacej službe.

Národná bezpečnosť musí byť ostražitým okom obrany republiky. Štátne-bezpečnostná služba musí byť preto dobre oboznámená s nepriateľskou rozvratnou propagandou a metódami nelegálnej práce našich nepriateľov, aby zavčasu dôkladne a dôsledne likvidovala všetky hniezda rozvratníkov. Odmietame reči o gestapizme, za aké je niekedy vydávaná horlivosť našich orgánov, alebo aj to, že vôbec štátna bezpečnostná služba bola pojatá do zákona. Každý moderný štát musí dbať o to, aby mal dokonale organizovanú svoj u obranu, a je prirodzené, že ani naše bezpečnostné orgány nemôžu zabúdať na vlastné skúsenosti z doby minulej, alebo francúzskej, americkej či sovietskej bezpečnostnej služby.

Hlavnou otázkou je a ostáva, akému účelu takáto organizácia má slúžiť, aby jej aparát bol dokonale vybudovaný. V záujme bezpečnosti republiky teda je, aby Zbor národnej bezpečnosti pozostával v prvom rade z ľudí republike oddaných, národne a politicky spoľahlivých. Bolo by preto treba uplatňovať zásadu, že do Zboru národnej bezpečnosti majú byť priberaní účastníci odboja, partizáni, zahraniční vojaci, ilegální pracovníci a pod.

Ak má byť Zbor národnej bezpečnosti pilierom štátnej moci, treba zaistiť jej členov aj po stránke hmotnej. NB môže dôsledne plniť tak dôležité úkoly len vtedy, keď každý jej člen bude si vedomý, že tak on, ako jeho rodina je hmotne zabezpečená. Nie je zriedkavým zjavom, že príslušníci Zboru národnej bezpečnosti si podávajú prosby o prepustenie zo Zboru a ako hlavný dôvod uvádzajú práve tú okolnosť, že pre neutešené finančné pomery nie sú schopní znášať všetky ťarchy, spojené s výkonom služby podľa platných zákonov a nariadení. Keď sa životné pomery nezlepšia, je obava, že si budú podávať z týchto istých príčin prosby o prepustenie húfne, medzi nimi i svedomití a na slovo vzatí odborníci, čím by chod bezpečnostnej služby značne utrpel, najmä pri nedostatku vyškolených a vycvičených odborníkov.

Člen národnej bezpečnosti konajúci namáhavú, nebezpečnú a zodpovednú službu, musí mať pre budúcnosť záruku, že sa nestane predmetom intrík a že za svoju poctivú prácu v prospech republiky nebude beztrestne urážaný a prenasledovaný. Čo hovoriť na to, keď podpluk. NB Borovský, organizátor partizánskeho hnutia na celom východnom Slovensku, pred dvoma rokmi bol z výkonu služby suspendovaný pre rôzne obvinenia, v časopisoch urážaný, dodnes službu nevykonáva, ale ani žaloba do dnešného dňa nebola na neho podaná. V tejto snemovni už odzneli reči, v ktorých bolo volané po spravodlivosti v prípadoch rôznych kolaborantov. Voláme preto aj my po spravodlivosti. Keď sa Borovský previnil, prečo za dva roky nebolo možné vypracovať obžalobu? Keď obvinenie bolo bezpodstatné, treba, aby bol vo svojej pôvodnej hodnosti dosadený do služby a treba mu dať plnú satisfakciu. Podobne sa má prípad člena NB Mlýnskeho, alebo už všeobecne známe obvinenie kpt. Kubíka. Som presvedčený, že obvinenie je bezpodstatné, že koniec koncov nebude odsúdený a že konečne sú o tom presvedčení i tí, čo Kubíka obviňovali, ale bol niekomu politicky nepohodlný a preto musel byť odstránený. Prosím, aby týmto zaslúžilým partizánom bolo dané aspoň toľko "úzkostlivej spravodlivosti", aká je venovaná rôznym kolaborantom a zradcom. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Petr.)

Členom Národnej bezpečnosti musí byť daná záruka, že pre čestný výkon služby nebudú prenasledovaní, nebudú ohrožovaní. Že takéto prípady sú, chcem uviesť len jeden prípad.

V noci z 22. na 23. mája minulého roku bola spáchaná v obci Čáry, okres Senica, vražda, ktorej obeťou sa stal občan Viliam Vajda. Vyšetrovaním bolo zistene, že páchateľom je Jozef Kolár, obyvateľ z Čár, 31ročný, roľník. Ďalej sa zistilo, že niekoľko dní pred vraždou vyhrážal Viliamovi Vajdovi miestny občan Ernest Mihalík, 38ročný, s pištoľou v ruke, že ho pri najbližšej príležitosti odstrelí. Pre toto vyhrážanie bolo okresným veliteľom v Senici podané na Ernesta Mihalíka trestné oznámenie ešte pred spáchaním menovanej vraždy. Z tohoto prípadu a zo samého vyšetrovaní bolo jasné, že návodcom na vraždu bol Ernest Mihalík. Viliam Vajda bol predsedom komunistickej strany a Ernest Mihalík zakladateľom Demokratickej strany, ináč za Slovenského štátu prisluhovač Nemcov, ktorý bol od roku 1940 členom Deutsche Partei, hoci je národnosti slovenskej.

Podľa doznania vraha a zúčastnených v kritickú noc rozhodli sa v hostinci u Poláka, že pôjdu lepiť predvolebné plagáty a pri tom budú robiť výtržnosti pred domami komunistov a hlavne Viliama Vajdu, na ktorého sa strojili i so strelnou zbraňou. Popudzovaním Mihalíkovým k tomu aj prišlo pred domom Viliama Vajdu a keď tomuto obliali okná vápnom a strieľali pod oknami, Vajda z domu vybehol, aby tomu zabránil. Po niekoľkých k rokoch namieril na neho Jozef Kolár pušku a strelil mu do bruchu. Vajda na mieste skonal. Po vyšetrení prípadu boli vinníci i s dôkazovým materiálom odovzdaní súdu.

No nadarmo sa čakalo, že súd vykoná svoju povinnosť a obháji spravodlivú vec. Stal sa opak. Nakoľko vrah, návodca a všetci zúčastnení boli členmi Demokratickej strany a za Slovenského štátu členmi Hlinkovej slovenskej strany, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže alebo Deutsche Partei, našli zostanie a žiaľbohu, že našli sa i poslanci Demokratickej strany, ktorí za týchto ľudí intervenovali. Súd rozhodoval a rozhodol. Vrah Kolár dostal 8 mesiacov pre zabitie človeka z nedbalosti, hoci je na prvý pohľad jasné, že ak okresné veliteľstvo Národnej bezpečnosti niekoľko dní pred vraždou podalo na Ernesta Mihalíka trestné oznámenie, že sa jedná o úkladnú vraždu. Ernest Mihalík niekoľko dní pred týmto prípadom vyhrážal zastrelením. S uvedeným Kolárom prišiel pred dom, vylákali a vyprovokovali ho na ulici a mierenou ranou ho zastrelili. Napriek tomu uvedený Kolár dostal 8 mesiacov a pán Ernest Mihalík, návodca a spoluúčastník vraždy, bol od súdu oslobodený. Proti komu bolo ale zavedené trestné pokračovanie, proti komu bola zavedená štvanica, to boli príslušníci VII. odboru Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli obvinení týmito istými vrahmi a spolupomáhačmi vraha, že vraj týrali, v "Čase" sa písalo o gestapizme, zase sa hovorilo údajne o rôznych násilnostiach a členovia Národnej bezpečnosti, ktorí netýrali nikoho, sú dnes prenasledovaní a sú ohrožovaní.

Druhý prípad mám prípad Reicha zo známej šmelinárskej aféry, kde jeden významný funkcionár a člen Národnej bezpečnosti mal byť suspendovaný zo služby preto, lebo vraj zadržal jedného šmelinára dlhšiu dobu, než je zákonom prípustné. A tak by som mohol pokračovať ďalej. Nie je možné, dámy a pánovia, sa čudovať, že sa stali prípady, že v Leopoldove sedí človek, partizán, pre následující prípad, "partizán č. 23" sa píše. Prípad, ktorý tu popíšem, nie je ojedinelý.

Po prechode frontu, ba i neskoršie neraz sme sa v novinách dočítali alebo priamo presvedčili, že ten alebo onen nešťastník, ktorý za tzv. Slovenského štátu ako nepriateľ fašizmu bol odsúdený na trest, ktorý si neodpykal, mal si ho odpykať po oslobodení. Najnovšie doplatil na úradného šimľa i partizán Kis Deči, okres Košice, ktorý 15. januára 1944 zbehol od slovenskej armády aj s rádiostanicou, ktorú odovzdal inému oddielu. Po odovzdaní odišiel do Prešova zadovážiť pre partizánov zbrane, kde ho chytili a odsúdili na dva a pol roka väznice. Väznili ho v Leopoldove, odkiaľ ho vyslobodila Červená armáda. No, na veľké prekvapenie bol minulý mesiac na príkaz vojenskej väznice v Leopoldove zaistený, pretože trest za vinu dosiaľ nedokončil, a tento Kis dosiaľ sedí vo väznici v Leopoldove.

Mohol by som citovať i ďalšie prípady. Myslím ale, že množstvo prípadov nie je smerodatné pre to, čoho sme v poslednom čase na Slovensku svedkami. Žiadame preto, aby Zboru národnej bezpečnosti a štátnemu bezpečnostnému oddeleniu bola daná plná záruka, že nebudú prenasledovaní vtedy, keď niektorému kolaborantovi, šmelinárovi alebo fašistovi stúpia na pätu a keď títo, neviem z akých, azda z politických dôvodov, sa domáhajú proti nim zakročenia. Viem, že i v tomto prípade hrá politická stránka veľkú rolu.

Pánovia a dámy, keď som predniesol niektoré výtky vedúcim činiteľom Demokratickej strany, treba tieto slova chápať nie ako úzko stranícku agitáciu, ale slova úprimne namierené do radov príslušníkov Demokratickej strany. Chcem zdôrazniť, že sme povinní plniť odkaz nášho slovenského národného povstania, našej národnej a demokratickej revolúcie. Veľké úlohy, ktoré pred nami stoja, vyžadujú svornej spolupráce všetkých, ktorí za túto republiku bojovali. Spoluprácu bránia a národ rozvracajú tí, ktorí ako piata kolóna vnikli do radov poctivých demokratov a túto republiku, náš ľudovo-demokratický poriadok rozvracajú. Zbaviť sa tejto piatej kolóny, očistiť rady demokratov a republikánov - to je predpoklad úspešného prevedenia úloh, ktoré sme si dali v Banskej Bystrici, Košiciach a ktoré si dávame v Prahe.

Za klub Komunistickej strany Slovenska prehlasujem, že za návrh zákona o národnej bezpečnosti budeme hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: Dalším řečníkem je pan posl. dr Řehulka. Dávám mu slovo.

Posl. dr Řehulka: Pane předsedo, paní a pánové!

Dovolte mi, abych jménem klubu poslanců čs. strany lidové projevil uspokojení nad tím, že se konečně můžeme usnésti na zákoně, který legálně upravuje zásady naší národní bezpečnosti, stanoví úkoly bezpečnostních orgánů a upravuje organizaci bezpečnostní služby. Dosavadní stav, který byl stavem faktickým, neměl právního podkladu a v některých směrech nevyhovoval, jak si dovolím ještě ukázat. Jen tomu, že převážná většina těch, kteří tvoří dnešní bezpečnostní sbor, jsou lidé, kteří prošli ohněm národního boje za svobodu a jsou zkušenými a poctivými příslušníky bývalého četnictva, sboru uniformované státní policie, kriminální služby, obecní výkonné policie, zaměstnanců služby kriminální a státní bezpečnosti, jen tomu můžeme děkovati za to, že počáteční chvíle po našem osvobození prošly bez větších otřesů a zmatků ve státě. Všem těm patří dnes náš dík při příležitosti, když jim konečně dáváme střechu nad hlavou ve formě zákona.

Osnova zákona již v § 1 slavnostně deklaruje, jaké úkoly mají plnit správní úřady národní bezpečnosti, t. j. národní výbory a výkonné složky těchto správních úřadů, to jest Sbor se svou složkou pořádkovou, kriminální a státně bezpečnostní. K úkolům těmto náleží chránit lidová práva a svobody zaručené ústavou, bezpečnost osoby, bezpečnost soukromého i veřejného majetku, a dále bdít nad veřejným pořádkem a veřejnou mravností tak, aby každý občan mohl žíti v klidu a bez obav.