Posl. Bacílek: Slávna snemovňa, dámy a páni!

Pri príležitosti prejednávania osnovy zákona o Zbore národnej bezpečnosti chcel by som zdôrazniť stanovisko Komunistickej strany k tomuto zboru. Komunistická strana má k Zboru národnej bezpečnosti dnes stanovisko nesporne kladné. Vyžaduje od tohto zboru, aby pri plnom rešpektovaní práv nášho ľudu, daných mu ľudovodemokratickým zriadením, chránil jeho súkromný majetok, bránil štát a republiku pred rozvratníkmi a nepriateľmi. Hovoria nám, že sme zmenili svoj pomer k tomuto štátnemu aparátu. Treba si uvedomiť, že od predmníchovských dôb, v ktorých sme zasahovanie četníctva proti ľudu ostro kritizovali, mnoho sa v našej republike podstatne zmenilo. Naše národy prešli krvavou cestou poroby, prešli oslobodzujúcou spravodlivou vojnou, národnou a demokratickou revolúciou. V tejto spravodlivej vojne a revolúcii fašizmus bol porazený a reakčné strany, agrárna, národne demokratická, Hlinkova a iné, ktoré pomáhali príchodu fašizmu k moci, boli rozpustené. Ich obnovenie nebolo podľa Košického vládneho programu povolené a politickým a zodpovedným funkcionárom politických strán, ktorí sa kompromitovali a ťažko previnili proti záujmom národa a republiky, bola zakázaná politická činnosť a účasť na organizáciách demokratických strán.

Títo reakcionári minulosti boli ti, čo nás vytvárali z národa, ale sami pre národ a republiku v najťažšej a osudovej dobe nielen že nič nevykonali, ale naopak zo sobeckých záujmov bez škrupulí a bez hanby túto republiku zradili.

Ešte pred Mníchovom bolo na Slovensku vyzdvihnuté heslo: Aj za cenu republiky. Áno, za cenu republiky, za cenu zrady na vlastnom národe spojili sa títo s Henleinem a Esterházym a agrárna reakcia im pri tom výdatne pomáhala. Prišiel osudný október, prišla viedenská arbitráž. Statisíce Slovákov bolo vydaných na pospas maďarizácii. Továrne boli premenované na Hermann Göring-Werke. Na Slovensku, v čisto slovenských mestách, boli zriaďované nemecké školy a Karmasin, führer slovenských Nemcov, stal sa členom tzv. slovenskej vlády a spolu s nemeckým vyslancom Ludinom diktovali zradcom svoju vlastnú nemeckú imperialistickú politiku, ktorú títo zradcovia ochotne vykonávali. Táto zrada národa konečne vyvrcholila r. 1944, keď na Slovensko boli povolané nemecké hordy s katom Höfflom. Slovensko bolo zaliate krvou, slovenské dediny vypálené. Kľudný slovenský roľník a robotník bol odvlečený do Nemecka, obyvateľstvo vyrabované, tisíce čestných Slovákov bolo povraždených. Stovky vypálených dedín a hromadné hroby zostávajú trvalým svedectvom tejto zrady. Tak sa skončila panská politika minulosti, a nikto z roduverných Slovákov nebude chcieť, aby sa táto história opakovala. Nikto zo Slovákov, kto nechce, aby sa opakovala temná história zrady a vojny, nemôže súhlasiť s politikou, ktorá už v minulosti skrachovala.

Komunistická strana oproti tomu spojovala vždycky svoj boj za národ s bojom za lepšie postavenie ľudu a i v týchto najťažších chvíľach republiky dokázala ako je treba chápať povinnosti k národu. Varovali sme už dávno pred vojnou a nebezpečenstvom, ktoré nášmu národu a republike hrozilo. Snažili sme sa poctivo a čestne zjednotiť všetkých pracujúcich do boja proti reakcii ako proti národnému nebezpečenstvu. Súdruh Široký na pôde tohto parlamentu 1. decembra 1937 vyhlásil: "Pretože fašistické Nemecko neohrozuje len samostatnosť českého národa, ale nezávislosť a samostatnosť celej Československej republiky a tým aj existenciu slovenského národa, preto hovoríme my, že národná existencia slovenského národa môže byť bránená iba a jedine obranou celej republiky." A ďalej v poslaneckej snemovni dňa 29. marca ukazoval na nebezpečenstvo zrady, ktoré tu hrozí. V túto dobu, keď meštiacke strany utekajú od zástavy republiky a dezertujú k Hitlerovým priateľom, dávame dohromady rady robotníctva a pracujúceho ľudu ešte pevnejšie k republike v záujme jeho obrany.

Nedávno na pôde tohto parlamentu počuli sme hlasy, že komunisti nie sú oprávnení dávať svedectvo vernosti k národu a republike. Nuž, hovorme pravdu, páni. Keď nastal Mníchov, keď bolo s republikou zle, neboli to komunisti, ktorí šli do Žiliny, aby zjednotili svoje sily s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. Komunisti nešli do snemu tzv. Slovenského štátu, aby sami seba kryli. Komunisti nekapitulovali, ale vzali na seba celé riziko boja proti fašizmu a reakcii za obnovenie Československej republiky. Mnohí z našich prišli do kriminálu, mnohí z nás zaplatili tento boj svojím životom. Ale aj v týchto najhorších dobách považovali sme za svoju povinnosť volať po zjednotení všetkých, ktorí zostali verní republike a boli ochotní spolu s nami za republiku bojovať. Naša snaha skončila sa úspechom. V decembri roku 1943 došlo k vytvoreniu ilegálnej Slovenskej národnej rady za spoluúčasti významných činiteľov z kruhov občianskych ako orgánu boja, povstania proti ľudáctvu a fašizmu. Už na prvých schôdzach tejto Slovenskej národnej rady bolo konštatované, že nová republika musí byť postavená na nové, pevnejšie základy, musí sa oprieť o ľud, a demokracia musí byť prenesená i na pole hospodárske. Citujem z dokladov uznesenie Slovenskej národnej rady: "vnútorné usporiadanie v novej Československej republike má byť demokratické, majú sa však vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylov a chýb minulosti. Myšlienku demokracie treba preniesť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného d(chodu medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudsky dôstojný. Ďalej kultúra, a výchova majú byť vedené spoločnými zásadami, zavedená má byť sloboda náboženských vyznaní vylúčený má však byť vplyv cirke na smer a vedenie štátu." Za toto uznesenie Slovenskej národnej rady, za túto deklaráciu Slovenskej národnej rady hlasovali všetci prví účastníci ilegálnej Slovenskej národnej rady už v r. 1943.

To boli ideologické základy, na ktorých bolo pripravované slovenské národné povstanie a na základe ktorého komunisti stoja aj dnes. (Predsedníctvo prevzal podpredseda dr Ševčík.)

Široká sieť ilegálnych organizácii Komunistickej strany, reprezentovaná a rozprestretá na celom Slovensku, pevne spojená s Ústredným ilegálnym výborom strany, umožnila prípravu slovenského národného povstania na celom území Slovenska. Za pomoci ruských a našich slovenských parašutistov a spojení s časťou armády a žandárstva, ktoré zostalo republike verné, pripravili sme a previedli sme najkrajšiu časť slovenskej histórie - slovenské národné povstanie.

Mám niekoľko dotazov:

Priatelia z Demokratickej strany, pamätáte sa na to, čo ste spolu s nami hovorili pred našimi partizánskymi oddielmi, pred našimi vojakmi, pred našimi žandárskymi zbormi, ako aj pred robotníkmi na konferencii závodných výborov v Podbrezovej, alebo pred roľníkmi na roľníckych schôdzach? Zdôrazňovali sme tam spoločne práva robotníkov na spoluúčasti vo vedení závodov, práva na rozdelenie pôdy v zmysle zásady "Pôdu do rúk tých, čo na nej pracujú." Sľubovali sme očistu štátneho aparátu od ľudáctva a zradných elementov. Všetko toto konečne bolo pojaté aj do Košického vládneho programu. My komunisti, cítime sa byť zaviazaní týmito programovými bodmi, sme povinní splniť odkaz desaťtisícov mŕtvych, pochovaných v hromadných hroboch, zmrzlých v horách, ale sme zaviazaní aj tým živým, ktorí bojovali, hladovali a trpeli na frontoch nášho slávneho protifašistického boja.

Košický vládny program často býva v pomere k Slovensku zužovaný na jediný problém, a to Slovenskej národnej rady. V ústrednom orgáne Demokratickej strany "Čas" často sa vytrhujú jednotlivé časti tohto programu, pričom už tým, že nie sú uverejňované v plnom znení, sú skresľované. Vidíme často pokusy zneužívať tieto jednotlivé vety, operovať podobne ako svojho času ľudáci operovali s Pittsburskou dohodou, pričom, ako by pravidlom, nehovorieva sa o tom, že slovenské národné orgány, vyjadrujúce rovnoprávnosť oboch národov v jednotnej a nedeliteľnej Československej republike, budú mať vymedzenú právomoc, ako sa o tom hovorí v Košickom vládnom programe: "O budúcom rozdeľovaní kompetencie medzi orgány ústredné a slovenské dohodnú sa legitimní zástupcovia národa českého a slovenského. V ústredných štátnych úradoch, inštitúciách a hospodárskych orgánoch celoštátneho významu bude Slovensku zabezpečené primerané zastúpenie čo do počtu ak aj čo do významu."

Slovenská národná rada a Zbor povereníkov majú byť nositeľmi jednotnej štátnej moci na Slovensku. Je teda jasné, že i Slovenská národná rada viazaná je vládnym programom, jej uznesenia a nariadenia, týkajúce sa špeciálne Slovenska, majú doplňovať a pre Slovensko prispôsobovať v podstate jednotné zákonodarstvo republiky.

Podobne i Zbor povereníkov treba považovať za orgán, ktorý na Slovensku prevádza jednotnú vládnu politiku a každý povereník musí zodpovedať za prevádzanie celoštátnych zákonov v prvom rade príslušnému ministrovi, ktorý zodpovedá parlamentu za prevádzanie celoštátnych zákonov a zásadných vecí na celom území republiky.

Na druhej strane zostáva tu zodpovednosť povereníkov Slovenskej národnej rade za prevádzanie nariadení vyplývajúcich z právomoci Slovenskej národnej rady.

Chceme teda štátnu pokrokovú politiku na celom území štátu, pričom na Slovensku táto politika má byť prevádzaná cez slovenské národné orgány. Chceme mať záruku, že i na Slovensku budú rešpektované zákony a to i na najvyšších miestach v tom ľudovom a demokratickom duchu, aký do nich vložil zákonodarca.

Nesúhlasíme preto s tvrdením, že Slovenská národná rada je suverénnym orgánom nepodliehajúcim ani vláde, ani parlamentu, ako nedávno prehlásil v Turč. Sv. Martine predseda Slovenskej národnej rady dr Lettrich. Takéto tendencie musia vyústiť v separatizmus a nielen, že by neviedli k zblíženiu oboch našich národov, neupevňujú republiku, ale vo svojich konečných dôsledkoch vedú k dualizmu a celkovému oslabeniu republiky.

Toto sa konečne prejavilo i v poslednom čase, kedy inštitúcia Slovenskej národnej rady mala byť zneužitá ako nástroj proti rozhodnutiu vlády v známom prípade Národného súdu v Bratislave. Mám tu na mysli známy prípad porušenia sudcovskej nezávislosti v prípade Daxnera. Aké sú dôsledky tohto prípadu, mohli sme pozorovať v minulých dňoch, keď pri súdnom pojednávaní proti známemu zradcovi Suroviakovi, obhajca uvedeného prehlásil, že nepovažuje predsedu senátu Daxnera za oprávneného sudcu, keďže bol pozbavený svojej funkcie povolaným vládnym orgánom, t. j. Slovenskou národnou radou. Rokovanie bolo prerušené a konalo sa zasadnutie senátu, na ktorom bolo konštatované, že zbavenie funkcie predsedu Národného súdu Daxnera Slovenskou národnou radou bolo zrušené, načo obhajca prehlásil, že podá dotaz nie na vládu, ale na predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

Ako o tomto prípade referuje "Čas", časopis vládnej strany, časopis strany, ktorá každú chvíľu prehlasuje vernosť Československej republike a nedeliteľnosť Československej republiky? V poslednom čísle "Času" o tomto prípade sa referuje nasledujúcim spôsobom:

"Pochopiteľné je, že keď napriek týmto skutočnostiam zjavil sa vo štvrtok 10. júla dr Igor Daxner znova v talári predsedu Národného súdu, aby predsedal senátu, ktorý mal rozhodovať o vine býv. poslanca slovenského snemu a predsedu Združenia štátnych a verejných zamestnancov Štefana Surovjaka, vstal obhajca dr Eugen Čorba a použil zákonom mu daného práva, aby vzniesol námietku proti osobe dr Daxnera. Obhajca to urobil proti výslovnej úprave mandanta, ale dbajúc platných právnych predpisov, najmä nariadenia o ľudovom súdnictve. Obhajca poukázal na to, že predsedníctvo Slovenskej národnej rady dňa 20. mája t. r. dr Igora Daxnera odvolalo a že toto rozhodnutie nijaký kompetentný orgán nezrušil." Teda vláda Československej republiky nie je kompetentným orgánom. "Po tejto námietke obhajcu, ktorá spôsobila rozruch v súdnej sieni, ale ktorá sa striktne opierala o platné právne predpisy, odobral sa senát na poradu, ktorá trvala celú hodinu. Senát sa uzniesol postúpiť vec druhému senátu Národného súdu, aby o námietke rozhodol a okrem toho sa uzniesol na tom, aby trovy odročenia súdneho konania znášal obhajca dr Eugen Čorba, lebo vraj námietku nepodal písomne. Obhajca protestoval proti obidvom týmto uzneseniam, pretože druhý senát nemôže byť kompetentným orgánom, aby rozhodoval o právoplatnosti odvolania dr Daxnera z funkcie predsedu Národného súdu, keďže jediným kompetným fórom v tejto otázke je predsedníctvo Slovenskej národnej rady." Ďalej sa hovorí o tom, že dr Daxner prečítal list Klementa Gottwalda so známym uznesením proti predsedníctvu Slovenskej národnej rady vo svojej veci, kde to vraj prehlásil za "protiústavný akt". Obhajca však zotrvával na svojom zásadnom stanovisku a na zachovávaní platných právnych predpisov a právneho poriadku atď., atď.

Z referovania "Času" je vidieť, že otázka Daxnera nie je ešte pre príslušníkov Demokratickej strany a zodpovedných činiteľov rozhodnutím vlády vybavená, že vláda nemá právo čo hovoriť do vecí slovenských a že konečne vrcholným a suverénnym orgánom je Slovenská národná rada. Teda v podstate je to sledovanie celej línie, ktorú predseda Slovenskej národnej rady prehlásil v Turč. Sv. Martine.

Z tohto prípadu je vidieť, ako separatistické a v podstate protivládne tendencie, reči o suverenite a nezávislosti oslabujú autoritu republiky a vlády na Slovensku a ako rastie trúfalosť reakcie a podzemného fašistického hnutia. Keby niekto mal usudzovať o pomeroch na Slovensku podľa trúfalosti týchto reakcionárov a podľa spôsobu písania ústredného orgánu Demokratickej strany "Čas", musel by mať dojem, že Slovensko nie je nedeliteľnou časťou Československej republiky, ale že "Slovenský štát" dva roky od oslobodenia existuje i naďalej.

Dovoľte mi, aby som ako príklad nezodpovedného počínania separatistov vo vnútri Demokratickej strany uviedol iba jeden dôkaz z mnohých podobných dokumentov. V nedeľu konal sa na Devíne všeslovanský zjazd, na ktorom referoval predseda našej vlády súdruh Gottwalda. Kritika činnosti niektorých fašistov na uvedenom prejave pobúrila redaktorov "Času", bývalých to redaktorov Slováka, ktorí hrubým, nezodpovedným spôsobom tak, že zabudli na to, že žijeme v jednotnej Československej republike, dovolili si poznámky, ktoré by boly azda na mieste, keby sa na Slovensko dostavil predseda vlády štátu Libéria alebo nejakého štátu Hotentotov, alebo neviem ktorého, ale ktoré rozhodne neboli príslušné a prípadné pre návštevu alebo pre pobyt predsedu vlády Klementa Gottwalda. Dovoľte, aby som v krátkosti citoval. "Všade je zvykom na manifestáciách hovoriť slušne a povzbudivo. To malo platiť aj o Slovanskom dni na Devíne. Je trápne spomínať, ako sa hostia zachovali v dome hostiteľovom. Slovensko si uctilo v predsedovi vlády svojho vynikajúceho hosťa, a tento hosť nemal preň slova uznania, nevyzdvihol žiadny klad. Slovensko predstavil svetu ako vzduch pušného prachu, kde je všetko fašistické, reakčné, kapitalistické a bohvie ešte aké. Slovensko na tento nepriateľsky postoj Gottwaldov nezabudne." Nechcem zdržovať vašu pozornosť - v podstate Klement Gottwald obrátil sa proti separatistickým ľudáckym a fašistickým elementom na Slovensku, proti ľudáckemu postoju a zaujal k tomuto ľudáckemu postoju ostré stanovisko. Z celej tendencie článku je vidno, že keď niekto si dovolí nejaké poznámky proti sabotérom, proti fašistom, proti separatistom, "Čas" okamžite začne plakať, že sa ubližuje Slovákom alebo katolíkom.

A takým spôsobom redakcia "Času" snaží sa stotožniť slovenský národ so separatistami, sabotérmi a fašistami. Protestujem proti takémuto stotožňovaniu slovenského národa s fašistami, sabotérmi a separatistami, lebo prevažná časť tohto národa je protifašistická, protiseparatistická a obetavo pracuje na plnení dvojročného plánu a stojí za jednotnou Československou republikou. Sú iste poctiví Slováci a protifašisti vo veľkom počte i medzi členmi Demokratickej strany. Spytujem sa, prečo je ponechaná možnosť dvanástim ľudáckym separatistickým reakčným redaktorom používať orgánu vládnej strany ku svojej protištátnej štvanici? Prečo im je dávaná možnosť, aby uplatňovali názor hodiaci sa azda do bývalého Slováka alebo Gardistu, ale ktorý je tu úplne cudzí vládnemu časopisu vládnej strany v ľudovodemokratickej republike?

Čo hovoriť ďalej na to, že v tomto istom orgáne vládnej strany bol napadnutý jeden z najvýznamnejších zahraničných vojakov a partizánov súdr. Holdoš, ktorý od r. 1936 bol vo Španielsku, kde pod jeho vedením bolo zostrelených 26 fašistických lietadiel, a ktorý za svoju činnosť v odbojovom hnutí Francúzska bol navrhovaný a vyznamenaný najvyšším franzúskym vyznamenaním. Čo hovoriť o demokracii na Slovensku, keď tomuto členovi Národnej rady bolo vyhrožovanie disciplinárnym vyšetrovaním vraj pre urážku niektorých členov predsedníctva Slovenskej národnej rady len preto, že Holdoš prečítal na zasadnutí Slovenskej národnej rady prehlásenie, v ktorom bolo konštatované, že niektorí členovia predsedníctva SNR pod tlakom ľudákov rozhodovali tak, ako rozhodli v prípade Daxnera.

Súhlasia demokratickí prívrženci, členovia, povstalci, ktorí sú dnes vo vedení Demokratickej strany, s takýmto nedemokratickým spôsobom jednania? Áno, pánovia, treba si byť vedomý nielen tej časti Košického vládneho programu, ktorá zaisťuje práva a slobodný rozvoj slovenského národa, ale aj tej časti, kde tento program žiada znemožniť politickú činnosť tým, ktorí sa za fašistického systému kompromitovali. Súhlasíte s tým, vy, ktorí ste boli v povstaní, aby práva slovenského národa, ktoré budú vtelené do ústavy, boli zneužívané reakčníkmi, ktorí pred príchodom Červenej armády pripravovali zjazd mladej slovenskej generácie a zaväzovali sa viesť boj proti republike a proti tzv. českému imperializmu aj po oslobodení?

Národnému frontu Čechov a Slovákov boli predložené dokumenty, ktoré avizujú nebezpečenstvo, ktoré našej republike hrozí so strany slovenských separatistov a exponovaných ľudákov. Skupina tzv. mladých ľudákov pred príchodom Červenej armády schádzala sa pravidelne a rokovala o tom, akým spôsobom bude bojovať proti tzv. českému imperializmu, kto má ísť za hranice, kto ma zostať v Československej republike, aby tu, zneužívajúc demokratické zriadenie, udržoval pri živote ľudácke hnutie. Toto nebezpečenstvo je tým väčšie, že toto domáce ľudácke hnutie je úzko spojené so zradcovskou skupinou v zahraničí, ktorej dodáva správy, a tak sa vedie proti našej nezávislosti kombinovaný útok ľudákov zvnútra i zvonku.