Čs. strana národně socialistická považuje však (Hluk.) za nutné upozorniti při projednávání osnovy o revisi pozemkové reformy ještě na tyto další okolnosti: Revise neznamená ukončení výstavby pozemkového práva. (Hlas: Taky ne konec!) To vím, že byste, páni, rádi zaměnili permanentní revoluci za permanentní parcelaci. (Hluk.)

Vedle již zmíněného iniciativního návrhu o vlastnických poměrech u zemědělské půdy o dědickém zákoně vidí strana nutnost vyřešiti celý problém půdní držby. Půjde především o uskutečnění právní ochrany celistvosti (Hluk.) soběstačných zemědělských závodů a jejich nuceného převodu na jednoho dědice při právních převodech mezi živými osobami. Dále jde o omezování neúčelných převodů a zcizování půdy, zejména do vlastnictví nezemědělců, o zadlužování, vyplývající zejména z nepřiměřeného stanovení spoludědických podílů, a o vhodnou úpravu jejich splácení, jakož i o otázku zemědělského pachtu.

Pozemkové právo musí vésti ve svých základních směrnicích k soustředění půdy do malých a středních zemědělských závodů při zachování základních svobod vlastnických člověka, pracujícího na půdě. Toto pojetí pozemkového práva, které by bylo charakterisováno rolnickým nedílem, bude nutno co nejdříve včleniti do právního řádu republiky Československé.

Ovšem ani vyřešením právního poměru k zemědělské půdě nemůže býti daný problém vyřešen. Dát malým zemědělcům půdu z pozemkové reformy, znamená zároveň učinit taková hospodářská a sociální opatření, aby se mohl tento drobný člověk na této půdě udržeti. (Potlesk.) To znamená především odstraniti mzdovou a cenovou disparitu mezi zemědělstvím a průmyslem. (Potlesk.) To znamená opatřiti dostatek pracovních sil, ale skutečně, nejenom sliby, aby se ulehčila práce naší venkovské ženě, která přímo pod prací padá. Právě poslední úkol je jeden z nejdůležitějších, má-li býti zamezen další pokles porodnosti na venkově, vyplývající z přetíženosti venkovské ženy. Ale také sociální a kulturní disparita mezi venkovem a městy musí být řešena, poněvadž to jsou dva rozličné světy, páni a pánové, a dokud tyto světy nebudou sobě přiblíženy, do té doby nezachráníme naše zemědělství a tím i samé kořeny našeho národa a státu. Chtěl bych říci, že právě tímto zabezpečením dostane toto dílo revise prvé pozemkové reformy svůj pravý význam, takový, jaký má míti. (Výkřiky komunistických poslanců: Kdybys tak jednal v komisích, jako hovoříš tady!)

Provádějíce revisi pozemkové reformy, nemůžeme ovšem přehlížet onu skutečnost, že nemáme dosud plně osídleno naše pohraničí. Bylo by pro národ osudné, kdybychom z politických důvodů dělali s půdou licitaci a zapomněli na to, že osud pohraničí je osudem celého národa a že pohraničí je právě oním místem, kde potřebujeme usadit výkvět národa, lidi pevné charakterem, s náležitou duševní i tělesnou silou, kteří by odrazili jakýkoliv útok na naše pohraničí, zejména tehdy, kdyby byl veden se strany našich odvěkých nepřátel Germánů.

A proto bych chtěl, paní a pánové, závěrem jménem čs. strany národně socialistické prohlásiti: Budeme hlasovati pro osnovu o revisi první pozemkové reformy. Pojímáme však tuto osnovu jako konečnou fázi revisních akcí. (Hluk.) Naši zemědělci po velikých přeměnách půdních potřebují náležitý klid, aby mohli plnit dvouletý budovatelský plán a zejména aby se mohli postarat o výživu národa, aby národ měl tolik chleba, kolik ho potřebuje.

Čs. strana národně socialistická věří, že revise první pozemkové reformy je velké dílo pro našeho malého zemědělce, pro jehož pokojnou a záslužnou práci a spokojený život učiní vše, aby se stal opravdu svobodným občanem na svobodné půdě Československé. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. dr Zibrín, dávám mu slovo.

Posl. dr Zibrín (uvítaný potleskom): Slavna snemovňa!

Dúfam, že v kľudnejšom ovzduší prerokujeme ďalšie minúty, lebo ráčte uznať, že po toľkých útrapách, ktoré sme mali s týmito osnovami, dnes sme už náležite vyčerpaní. (Veselosť.) I ja dúfam, že keď sa tieto reformy budúceho roku skončia, a tak ukončíme slávnostne storočnicu borby sedliakov za ídeu: "nech pôda patrí tomu, kdo na tej pôde hospodári!" (Potlesk.), bude to naozaj krásne ukončenie tejto storočnice a keďže túto chceme náležite osláviť ako tá slovenská strana, ktorá úžasnú väčšinu týchto roľníkov v sebe sdružuje, sme len vítali osnovu tohto zákona a skôr, než nám bola vo výboroch v parlamente predložená, práve ja som mal tú česť sa presvedčiť, že za túto vládnu osnovu strana bude hlasovať. Osvedčili sme sa ešte vtedy, keď osnova nebola ešte ani v tomto parlamente, len keď sme sa dozvedeli, ako sa už pripravuje a ako vláda o nej už rozhodla.

Vtedy, keď sme sa takto vyjadrili, vážené dámy a pánovia, nebolo to nič nového, lebo už dávno sme to prijali, či v tzv. Košickom programe, či v hlasovaní o vládnom programe vlády premiéra Gottwalda. Práve preto, keďže všetky tieto zásady boly už tuná základne položené, bola táto osnova len osnovou takou, ktorá bola v očakávaní, a kde sporné mohlo byť len to, ktorý deň osnova bude prejednávaná, ale nikdy nemohlo byť sporným, či bude prijatá a či nie.

My sme očakávali túto osnovu ako spoločné dielo celej Národnej fronty. Tak sme ju aj prijali a práve preto sme protestovali, aby bárskto v tomto štáte si túto osnovu ako svoju mohol privlastňovať, lebo sme vždy tvrdili: Je to túžba a práca všetkých nás, čo dnes pomáhame budovať republiku Československú. (Potlesk. - Rôzne výkriky.) Ráčiš mi dať námietky, že je to spoločné dielo. Ty si na tom nepracoval, to ja viem. (Veselosť. - Potlesk. - Smiech.)

My veľmi dobre vieme, že osnova táto nie je ani hraničným kameňom, ani niečim, čím zastaví sa vývoj, a keď z týchto dôvodov mali sme i určité vecné poznámky a so stanoviska slovenského i určité právne návrhy, neznačilo to nič iného a hlavne nie to, čo nám bolo falošne pripisované, že sme s tým niečo chceli brzdiť. My sme tým len chceli dokázať lásku k dielu, lásku, ktorá káže spoločné dielo spoločným úsilím opravovať a napravovať tak, aby bolo čo možno najdokonalejšie. Ja len veľmi ľutujem, že bársaké naše pripomienky boly z politických propagačných dôvodov skreslene podávané a dnes, keď niekto by šiel a listoval v stenografických poznámkach, jasne by videl, že všetko to, čo vopred bolo kričané, všetko to, čo bolo vopred nám pripisované, ostalo len na tom papieri, ktorý chcel ohovárať. Ale na papieri, kde sa písavalo, kde sa pracovalo, tam boly len tie naše návrhy, ktorými sme chceli poukazovať prípadne na rozličnosti tu a tam, alebo u vás a u nás a kde sme chceli prípadne zlepšiť tie veci, ktoré sme mysleli, že by, ináč upraveně, veci pomohly. (Výkriky posl. Valu a iných komunistických poslancov.)

Bolo u nás hovorené, práve aj od vás, Jožko môj drahý, že osnovu túto zdržujeme. A zistili sme, že pred troma týždňami bola dodaná a zajtra ju odhlasujeme, prípadne ešte aj dnes. Tak závažná osnova, ktorá danáša reformy skoro revolučné, keď je tri týždne prejednávaná v parlamente, je zdržovaná? Ja myslím, že tie osnovy, ktoré sa behom dvoch minút alebo hodín prijmú s takým závažným obsahom, tie osnovy sú alebo znevažované, alebo nevážne berie si svoj úkol ten sbor, ktorý takýmto nedôstojným spôsobom veci prejednáva. A my sme nechceli takým nedôstojným spôsobom vec prejednať, lebo vieme, že to má závažné dalšie účinky, a práve preto sme sa pridali k tomu, že osnova táto v tak krátkej dobe bude schválená.

Pozrite, dámy a pánovia, mali sme aj inú vládnu osnovu, ktorá velmi súvisí s touto a ktorá po sedem mesiacov nie naším pričinením čaká na svoje uzákonenie. Je to osnova, o ktorej sa pred dvoma hodinami hovorilo a ktorú držím za predpoklad k správnemu prevedeniu revízie pozemkovej reformy. Je to osnova o Jednotnom sväze českých a slovenských roľníkov. Prečo tá osnova, pri ktorej sme neboli ničím obvinení, musela celé mesiace čakať, a nebyť toho, že sme ju i junktimovali na spoločné prejednanie (Potlesk.) neviem, či by ešte dnes neležala vo fioku a či by prach na ňu nepadal? Toto je... (Výkriky komunistických poslancov.) ... prosím ťa, Lacko, nestaraj sa, bez teba to pôjde lepšie. (Potlesk.)

My sme si jasne povedali, že zemedelské zákony neboly nám predkladané v takom poradí, ako sme to očakávali, a máme dojem, že keby boly v poradí nami myslenom prejednávané, veľmi veľa nepríjemností, veľmi veľa disharmonických momentov by sme si boli usporili. Ja som si predstavoval, že prvým zákonom, ktorým si upravíme pozemkovú držbu, bude práve ten, ktorý dnes je neprejednaný, iniciatívny návrh klubu národne socialistického o úprave držby pozemkovej. (Potlesk.) Základným riešením pozemkovej držby náležite by sa bola zjednodušila bársaká revízia. I keď sme boli toho názoru, berúc dobro štátu a požiadavky roľníkov, upustili sme od junktimovania a išli sme k hlasovaniu a k prajnému vybaveniu predlohy, o ktorej hovoríme. Potom sme mysleli, že za touto reformou, revíziou, príde až ten zákon, ktorý sme odhlasovali minulý týždeň, kde sme z vyšších stanovísk regulovali deľbu alebo nedeľbu, ďalej postúpnosť k pozemkom a k pozemkovému vlastníctvu. Veľmi ľutujem, že ten zákon neprišiel po tomto zákone, trebárs súčasne, lebo iste veľa vecí by sme boli mohli ináč upraviť, lepšie by som povedal, synchronizovať, než takto. Veľmi ľutujem, že časový rozstup a náš odchod na prázdniny nám znemožnil prejednávanie ďalších dvoch zákonov, ktoré sú veľmi dôležité a ktoré veľmi súvisia s touto osnovou. Je to zákon o sceľovaní pozemkov. Mám ale ten dojem, že odstup dvoch mesiacov nebude klásť také veľké prekážky, aby týmto prajný výsledok prejednávanej roľníckej osnovy bol zmarený.

Musíme si uvedomiť, dámy a pánovia, že zákon, ktorý prejednávame, nie je vlastne len čistou revíziou pozemkovej reformy, ale je to aj súčasne zvláštna pozemková reforma quasi sui generis, že sú to vlastne dva zákony, ktoré naozaj, ak budú tak prevádzané, ako sú očakávané, verím, že donesú tak českému, ako aj slovenskému roľníckemu ľudu veľmi veľké pozitívne povznesenie, veľké dary, ktoré tento ľud dlho musel očakávať. Vzdor tomuto stanovisku nie sme v stave na prvú pozemkovú reformu hádzať všetko zlo. Nie je správne, a mňa to veľmi bolí, keď prvé dvacaťročie našej republiky opisujeme len špatnou stránkou. (Výkriky komunistických poslancov.) I keď boly tam chyby, ktoré ja uznávam, vážený pán kolega, ale uznajte len predsa, že po tej porobe rakúsko-uhorskej tých dvacať rokov prvej Československej republiky sú diamantovým kameňom dejín českého a slovenského národa. (Súhlas a potlesk.)

Ja viem, že pri všetkom dobrom tento zákon postihne i niektorých budovateľov prvej československej republiky na Slovensku. Takých, čo sa zaslúžili, ja nemyslím tých drudých, ktorých chceš obhajovať. A dúfam, že úrady a komisie zásluhy tých poctivých budú náležite brať do ohľadu, aby neprišlo k veľmi krutým zásahom tam u tých ľudí, ktorí si to absolútne nezaslúžia. Zásluhy a záujmy týchto sme nebrali a nemohli brať do ohľadu, lebo absolútna väčšina roľníkov vyžaduje celkom niečo iného, než aby sme hájili niekoľké malé výnimky. (Výkriky.) Marne sa rozčuľuješ, žiadna demagógia, nebrali sme ohľad a nebudeme brať ohľad, lebo veľmi dobre vieme, že československé úrady a komisie oprávnené nároky môžu náležite brať do ohľadu. Práve preto sme nerobili ani návrhy, aby sme týchto ľudí alebo tieto inštitúcie nejakým spôsobom bránili. Ja veľmi dobre viem, že pôvodný návrh ministerstva zemedelstva nebol stopercentne taký, ako ho dnes prejednávame, viem dobre, že vláda urobila na ňom zmeny, ale som toho presvedčenia, že všetky výbory, ktoré ho prejednávaly vo spoločnej družbe s reprezentantmi ministerstva zemedelstva náležite, aby som povedal, v poslednej fáze i družne, urobily určité zmeny, určité zlepšenia, ktoré rozhodne nie sú na úkor zákona.

Keby sa ukázaly tie momenty, na ktoré ste vy ráčili upozorniť, som presvedčený, že v budúcich zasadnutiach nie je možno vylúčiť pripadnú novelizáciu. Nie je žiaden zákon taký, a hlavne taký ďalekosiahly zákon, ktorý siaha do majetkových otázok a hĺboko siaha, aby prípadne v prvom vydaní nemal nejaké chyby.

Zákony sa i chybne robia, a hlavne vtedy, keď ovzdušie, v ktorých sa robia, nie je práve najkľudnejšie, ako i dnešné auditórium. Som ale presvedčený, že keď ministerstvo zemedelstva príde s určitými opravami, niekedy v prospech vašich návrhov, niekedy v prospech návrhov, ktoré v tej alebo onej lavici neprešly, že zase nás bude viesť nejaká vyššia idea, idea pomôcť, a keby boly chyby, práve sa budú môcť aj odstrániť.

Jasne sme si boli vedomí, že bez ústavy sme dnes po druhý raz riešili, fixovali rozlohu pôdy zemedelskej čo do jej veľkosti. I keď zo stanoviska ústavoprávneho mohly by sa nájsť mienky, alebo i teórie, ktoré by toto držaly za predčasné, alebo preskočenie našej ústavy, vzdor tomu sme sa námietkam nepridržovali, lebo sme vedeli, že takým spôsobom osnova táto by príliš dĺho na seba dala čakať. Očakávame len ale, keď druhý raz dávame do osnovy výmeru 50 ha, že to, čo druhý raz uzákoňujeme, že to v budúcnosti budeme hlavne sami dodržovať. Je rozhodne pozitívnym krokom v tejto osnove, že dáva určitú voľnosť a neberie šmahom pod svoju revíziu všetko od minimálnej výmery.

Ďalším pozitívnym krokom je iste to, že osnova táto rozlišuje sa od ostávajúcich osnôv alebo dekrétov, ale je to správne, že sa rozlišuje. Tam sme bezplatne konfiškovali našim nepriateľom, kdežto tu berieme niektorým Čechom alebo Slovákom k vôli vyššiemu celku a ja očakávam, že ani tí, ktorí touto osnovou budú pripadne postihnutí, nebudú toto brať ako príkorie, ale budú to brať ako požiadavok novej ľudovo-demokratickej doby. Bez tohoto vzájomného porozumenia mohla by osnova táto doviesť i určité rozdelenie občanstva, čo by nebolo nikomu vítané a čo nikto, dúfam, touto osnovou nechcel docieliť.

Dámy a pánovia, keď takto som s politického hľadiska rozobral stanovisko Demokratickej strany, upúšťam o jednotlivých paragrafoch prehovoriť, lebo osnova táto predchádzajúcimi rečníkmi bola už náležite rozobratá. Teraz len očakávame, že až na podzim sa ešte ráz stretneme, čo najrýchlejšie prídu tie osnovy, ktoré, žiaľbohu, sme do zajtrajška prejednať nemohli. Ďalej očakávame, že bude v tomto roku pred slávnym jubileom náležite vyriešený celý komplex reformy, roľníckych majetkov, roľníckeho hospodárenia, dúfajme v záujme stability štátneho, národného a hospodárskeho rozvoj a Slovákov a Čechov. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Ďalším rečníkom je pan posl. Čulen. Dávam mu slovo.

Posl. Čulen (uvítaný potleskom): Vážená poslanecká snemovňa, dámy a pánovia!

Budovateľský program Gottwaldovej vlády nebol založený na sľuboch, ale na skutkoch. Tento zákon o revízii pozemkovej reformy ako časť tohto programu má pracujúcemu ľudu, malému roľníctvu, doniesť lepší život, koniec otrockej práce na veľkostatkoch a špekulantov s pôdou. Ľudovodemokratická Československá republika ide nášmu pracujúcemu ľudu splniť jeho dávno túžobne očakávané požiadavky. No, nám roľníkom, pracujúcemu človeku, je trapné počúvať pri takto dôležitej osnove takéto advokátské reči, reči, ktoré mažú med na ústa pracujúcemu ľudu. Takýmito rečami tento program, ani dvojročnica, nebudú splnené. Tieto reči majú slúžiť niečomu inému. Nám, ktorí sme boli i v predošlej republike v poslaneckej snemovni, sú takéto reči veľmi dobre známe z prvej pozemkovej reformy a z ďalších a ďalších navrhovaných zákonov. Keby tie reči, ktoré sa prednášaly pred ľudom a prednášaly sa s tohto miesta, boly bývaly všetky pravdivé, bol by ten náš pracujúci ľud už v siedmom nebi. A kam sme sa dostali? My roľníci dostali sme sa do dlhov, na bubon, všetky naše majetky za krátky čas boly vypredané a na druhej strane čo bolo? Milionárov sa v tejto republike rodilo ako húb po daždi. Takto sa sľubovalo, ale skutky boly úplne opačné. A prečo sa tak hovorilo? Aby stále a stále sa odvracal ľud, aby nepozoroval svoju biedu. A tu by som chcel pripomenúť na takéto sľuby pri prvej pozemkovej reforme. Agrárna strana si prisvojovala prednosť, ako by ona bola tou, ktorá tento dobročinný skutok pripravila pre našich roľníkov v Čechách a na Slovensku. A je to pravda? Ja tvrdím, že nie; to bolo ovocie povojnového revolučného hnutia pracujúceho ľudu. Ruská revolúcia prinútila statkárov, aby prevádzali pozemkovú reformu. A na druhej strane špekulácia mladej československej buržoázie dať ľudu radšej niečo, než stratit všetko. Táto taktika sa výborne osvedčila. Že je tomu tak, môžeme poukázať na prvú chvíľu rodiaceho sa zákona o pozemkovej reforme. Bolo napísané, že roľnícka pôda nad 150 ha a 250 ha aj s lesmi príde pracujúcim roľníkom. A čo sa stalo? O 9 mesiacov, keď sa revolučná hladina len trochu ukľudnila, prišiel druhý zákon, tak se mi zdá, že 19. januára 1920 o zbytkových statkoch s tým, že zbytkové statky budú sa dávať odborníkom-roľníkom, ktorí na nej budú hospodáriť, a to v záujme národa, v záujme blaha nášho ľudu. A čo sa stalo? Tisíce a tisíce hektárov sa vypúšťalo 2.000 zbytkárom, ďalšie desaťtisíce a statisíce hektárov sa vypúšťalo z tejto pozemkovej reformy bývalým majiteľom, našim najväčším nepriateľom, nemeckým a maďarským grófom, vypúšťalo sa aj tým iredentistickým hniezdam, ostrihomskému arcibiskupstvu, kde mali iredentistické hniezda Maďari, odkiaľ sa peniaze vyvážaly do Maďarska a do Berlína. Takto sa zmenila pozemková reforma. Nie sú dnes prednášané slová podobné sľubom, ktoré boly prednášané o prvej pozemkovej reforme? Nepodobajú sa v mnohom? Porovnávajme jedny s druhými a budeme vidieť, že áno.

Komu sa táto pôda prideľovala? Hovoril som o zbytkových statkoch. Je nutné sa na týchto zbytkových statkárov bližšie pozrieť. Napríklad na Slovensku táto pôda bola pridelená bývalému učiteľovi pánu Danihelovi, obrľudákovi, ktorý patrí pred ľudový súd. Oklamal robotníkov, prisvojil si túto pôdu a má ju ešte podnes; nebola konfiškovaná, lebo sa o ňu uchádza jeho milostivá panička, jeho "nevinná rodina" s tým, že vraj nemajú s oteckom nič spoločného. Zbytkový statok bol ďalej pridelený zradcovi arciľudákovi Ďurčanskému. Zbytkový statok bol pridelený aj pánu Svätému, ktorý ho dal okamžite do prenájmu malým roľníkom. No mohli by sme hovoriť aj o čestných ľudákoch a republikánoch. Tak napr. Branecký, ktorý akonáhle dostal pôdu, nakoľko ma dosť majetku, hneď ju dal do nájmu bratom Pyskatým, ktorí na nej dodnes pracujú. Z ďalších 350 zbytkových statkov na Slovensku je len málo takých, že na nich pracujú. Neboli a nie sú chudáci: Či nie je správne rozparcelovať pôdu na nulu, keď na nej nepracujú a keď majú iné veľké príjmy zo svojho postavenia? Bola by to strašná krivda? Musíme im ponechať aspoň tých 50 ha? Veď tým by boli "malí" roľníci ukrivdení, ak by sme im túto pôdu zobrali. Boli by strašne ukrivdení, hoci na nej nepracujú, a s ňou iba špekulujú na účet malých roľníkov. No, a komuže sa nechávaly, vypúšťaly zo záboru iné majetky? To by som mohol pomenovať: páni Esterházovci, páni Pálfyovci, Lichtensteinovci, Coburkovci, a ako som hovoril, i arcibiskupstvo ostrihomské. Týmto revizionistom a nepriateľom nášho národa, sa to vynechávalo. A aj dnes im má byť ponechaná táto pôda. Či to je vlastenecké? Ale advokátske reči vedia náš ľud zavádzať a obhajovať týchto statkárov, týchto Maďarov a Nemcov. Pánovia, prišla doba, že náš roľnícky ľud nedá si mazať med okolo úst advokátskymi rečami, nedá sa tuná klamať. K 2 miliónom hektárov pôdy, čo boly vypustené zo záboru si náš ľud, naše roľníctvo už nájde cestu, ako ich dostať zpät.