Priatelia moji, je si nutné spomenúť, koľko
potu a práce muselo byť vynaložené, aby
táto pôda bola zaplatená. Len do r.1935 za
túto pôdu bolo vyplatené 28 miliárd
korún vo vtedajšej cene. A kto a v akom pomere za
ňu dával náhradu, len sa pozrite v tejto
štatistike a uvidíte, že malí roľníci,
malí prídelci za túto pôdu platili
za 1 ha od 5.000 do 12.000 korún, a nie v málo prípadoch
zbytkári za túto pôdu platili 200 až
800 korún za 1 ha, a v mnohých prípadoch
dostali ešte aj zadarmo pridelené budovy. Teda takýto
bol pomer, no a teraz zasa páni by potrebovali obecnú
cenu, aby vyšpekulovali, aby zarobili, aby im štát
ešte dával robotníctvo, aby ešte prispievalo
na tieto ďalšími miliónami, aby im nebolo
uškodené.
Ako sa zbytkové statky prideľovaly, je veľmi
zaujímavé. Budem hovoriť svoj osobný
prípad. Keď som bol s mojou rodinou najhoršie,
keď som mal ženu a dcéru chorú, matku
cez 80 rokov starú, keď som sa najhoršie nachádzal
vo svojom hospodárstve, prišli páni zo všetkých
strán - nespomínam ich v zlom úmysle - nebohý
dr Blaho, Ferdiš Juriga, dr Rehák,
Tománek a celý rad iných a hovorili
mi: "No tak, Čulen, pozri sa na túto
svoju rodinu, maj s ňou sľutovanie, zober si ten zbytkový
statok!" Dr Ravasz bol toho času verejným
notárom v Levici a hovoril: "Čulen,
príď do tých Levíc, vyber si, ktorý
len chceš, vieme, že peňazí nemáš,
nepotrebuješ ich, to sa všetko spraví, nepotrebuješ
ani haliera. Ak sa bojíš, že si komunista, že
by sa na teba preto kričalo, alebo poukazovalo, daj to
napísať na syna, na dcéru, na rodinu, alebo
na kamaráta, my ti to upravíme, že to bude
tvoje, len si ten zbytkový statok zober!" Bol to krásne
zadlžený majetok, žena a dcéra celé
roky ležaly v posteli, to bolo lákavé, ale
uvádzam to preto, aby som ukázal, ako sa korumpovali
čestní ľudia, ak sa zakupovali agenti pre veľkostatkárov,
že takto sa uplácali zradcovia, aby pracovali pre
maďarských a nemeckých grófov, šľachtu,
aby okrádali náš pracujúci ľud.
(Potlesk.) A prepáčte, koľko politických
strán bolo, ktorých mnohí členovia
by neboli v tomto namočení. Ja som hrdý na
to, že som členom tej komunistickej strany, z ktorej
ani jednému z členov a funkcionárov nemôže
nikto vytýkať, že boli namočení.
(Potlesk.) My komunisti sme to boli, ktorí sme si
uhájili svoju česť v týchto ťažkých
dobách a ktorí sme stále na to poukazovali.
Nedali sme si ústa zapchať, stále a stále
sme vytrvávali v tomto boji a budeme v ňom trvať
až do konca, pokiaľ táto pôda sa nedostane
do rúk pracujúceho ľudu, do rúk roľníctva.
(Potlesk.) Bol som pevne presvedčený, keď
som bol perzekvovaný, že príde doba, kedy tento
boj skončí víťazne. Preto som išiel
s ľudom a pôjdem s ním i teraz. Išiel som
s ním a táto viera ma nesklamala, čím
ďalej som išiel. Keď som išiel prenasledovaný
cez Poľsko do Ruska, tým viac som stretával
kamarátov, ktorí išli so mnou bojovať
za tieto požiadavky ľudu. V Sovietskom sväze nebolo
málo našich chlapcov, ktorí sú pyšní
a hrdí tým, že prešli na druhú
stranu. (Hluk.) Aké to bolo pre mňa potešenie,
keď som videl, že tisíce našich chlapcov
zo Slovenska prichádza a hlási sa do Červenej
armády a že prichádzajú ku mne ako k
roľníkovi a pýtajú sa ma, čo
bude s pôdou v novej Československej republike. A
tu som videl, že naši chlapci nielen za Československú
republiku bojujú, ale aj za pôdu, ktorá je
v rukách ľudí, ktorým nepatrí,
a že chcú pracovať pre vzostup a výživu
nášho národa. A práve to isté
som počul všade, aj keď som priletel lietadlom
s nebohým Švermou a Slánským
do povstania; tie isté otázky mi dávali roľníci
v Banskej Bystrici, kde som sa len pohnul. Čo bude s pôdou
sa ozývalo všade. Hovoril som im tie isté slová,
ako v roku 1919, keď som prišiel z Ameriky: K bohu sa
modlite, daj nám dnes, a od pánov žiadajte,
dajte nám, ale hneď, lebo som sa obával toho,
čo sa stalo po prvej svetovej vojne, aby sa nesplnilo slovenské
porekadlo, že sľuby sa sľubujú a ubohí
sa radujú. A vidíte, kam to vedie, keď náš
ľud si stavia takéto kategorické otázky.
Bolo mi hovorené: "Vraj Čulen meria
špagátom, parceluje špagátom". No,
ti, ktorí to hovorili, nechcú parcelovať ani
s inženierom, robia sabotáž a všetkým
možným spôsobom chcú znemožniť,
aby sa táto pôda dostala do rúk nášho
ľudu. Len sa poďme pozrieť do Povereníctva
poľnohospodárstva, koľko tam nájdeme sťažností,
koľko tam chodí deputácií, aby ten či
onen veľkostatok bol rozparcelovaný, choďte do
obcí, všade dostanete tie isté sťažnosti:
Tu je Maďar, tu je Nemec, tu je jeho majetok a cez všetko
nemôžeme sa dočkať, aby nám táto
pôda bola pridelená.
Nuž priatelia, v slovenskom národnom povstaní
si naši zahraniční odbojníci postavili
za program "pôdu tým, ktorí na nej pracují."
Tu je slovenská deklarácia, naši odbojníci,
Košický program, a vidíte, kto sabotuje prevedenie
tejto pozemkovej reformy. Priznám, že sú ťažkosti
na Slovensku... (Hluk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Prosím o klid.
Posl. Čulen (pokračuje): Pánovia,
nechajte toho, aby som to skôr skončil.
Kto však si uvedomuje, že v našom revolučnom
povstaní náš národ bojoval proti fašizmu
za tieto ideály, že nielen príslušníci
komunistickej strany, ale všetci demokraticky smýšlajúci
občania našej Československej republiky sú
povinní, aby činili všetko možné
na splnenie týchto požadaviek nášho roľníctva
a nášho pracujúceho ľudu. (Hluk. Výkriky.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Prosím o klid!
Posl. Čulen (pokračuje): Vidíme,
že ľudia v Demokratickej ale i v iných stranách
sa nachádzajú pod vedením a vlivom statkárov
a všemožným spôsobom sa snažia zachrániť
majetky a že sa im to aj darí... (Hluk. - Výkriky.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Prosím o klid!
Posl. Čulen (pokračuje): Že sa
to týmto reakčným živlom darí,
vidíme... (Hluk. - Výkriky.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Prosím o klid!
Posl. Čulen (pokračuje): ... pri výsledkoch
práce najmä na Slovensku. Nehovorím, nie sú
ťažkosti na Slovensku, že je to tak ako v Čechách,
ale predovšetkým vidíme ten prekvapujúci
rozdiel práce v Čechách, na Morave a na Slovensku.
(Hluk. - Výkriky.) Mnohí pánovia zabúdajú,
že tentoraz revolučný proces nejde podľa
výpočtu jednotlivých pánov, ale ľud,
roľníctvo, dôsledne ide za svojim programom,
za svojimi požiadavkami. Aby sa splnily skutky, nie ako v
predošlých dobách sa dávalo len statkárom
a zbytkárom, ale aby sa dávalo tým sociálne
najslabším a pomáhalo sa im. Prišla nám
teraz revízia prvej pozemkovej reformy - zredidovať
tie krivdy, ktoré boly napáchané. Preto nám
vláda predložila tento návrh revízie
prvej pozemkovej reformy.
A tak sa mi zdá, že všetko nasvedčuje
tomu, že mnohí ľudia prináležiaci
k tým istým stranám, ktoré znemožňovaly
rozdelenie veľkostatkárskej pôdy po prvej svetovej
vojne, ktoré prideľovaly pôdu zbytkárom
a vracaly ju bývalým majiteľom, títo
istí pánovia sa dnes snažia orúbať
túto revíziu pozemkovej reformy (Hluk. - Výkriky.),
zachrániť, čo sa len zachrániť
dá, a takto znemožniť mnohé vládne
návrhy a roľnícke požiadavky.
Je len samozrejmé, že títo ľudia sú
vo všetkých stranách a že sa snažia
znemožniť túto revíziu a tak sabotujú
druhú konfiškáciu a rozdelenie pôdy.
(Hluk. - Výkriky.) Spiknutie veľkostatkárov
a agentov postupuje čím ďalej, tým viac.
Preto bude veľmi poučné pre slovenských
a českých roľníkov, aby si opatrne a
pozorne čítali v novinách, ako sa ich ktorí
páni poslanci zastávajú nie tu, ale vo výboroch,
a ako ktorí bránia veľkostatky a ako ktorí
do dôsledkov bránili prevedenie revízie prvej
pozemkovej reformy. (Potlesk. - Hluk. - Výkriky.)
Ale ani krok nižšie pod 50 ha, tak bolo postavené
stanovisko. Odôvodňovali to tým, ako by sme
chceli brať pôdu malým roľníkom,
tým, ktorí túto pôdu zdedili. Nijakým
spôsobom nedali pripustiť, že títo páni
z veľkej časti švindlom a podvodom sa zmocnili
tejto pôdy. Dokonca počujeme, že časopis
demokratickej strany "Čas" sa veľmi rozčuľuje,
že komunisti v zemedelskom výbore chcú všetku
moc preniesť do Prahy na Ministerstvo zemedelstva a takto
oklieštiť slobodu a samostatnosť slovenského
národa. Tieto reči sme počuli i za bývalej
Československej republiky, takto vystupovali ľudáci
a ukazovali, aké nebezpečenstvo hrozí z Prahy.
Mali k tomu aj určité dôvody, nie proti českému
národu, ale proti českej reakcii, ale dnes keď
Gottwaldov vládny program žiada plniť skutky
v prospech pracujúceho ľudu, v prospech sociálne
slabých, pánom z Demokratickej strany by sa táto
taktika neosvedčila, lebo nám je ukázané
a dokázané, že pod vedením komunistického
ministra zemedelstva Ďuriša úspešne
pokračuje parcelácia, že úspešne
pokračuje kolonizácia, o čom na Slovensku
nemôžeme hovoriť. (Potlesk.) A tu sa útočí
na dr Falťana, na Ďuriša a obliekate
ho do kepienka národnej kritiky pre sobecké - musím
poznamenať - záujmy jednotlivcov. No ja by som chcel
len povedať, pán povereník Kvetko: Ktože
obhajoval najviac tých zbytkárov, či to nebol
váš návrh, aby mimo 50 ha ornej pôdy,
tie rybníky, tie lesy boly vynechané, vy pánovia,
ktorí ste tu tak kričali, či vy ste nehlasovali
za ten návrh? Takto je treba sa pozrieť, kdo chce
hovoriť k ľudu, že vy ste boli pre to, a teraz
vykrikujete, vraj komunisti vyšli von z výboru, odišli.
No museli sme odísť, lebo nemohli sme dať súhlas
s týmto návrhom. A potom ste odvolali tento návrh,
že ste sa báli roľníctva, že ste
vedeli, že sa nebudete smieť ukázať na dedinu
o krátku chvíľu. No a s tou národnostnou
otázkou, ja by som chcel len spomenúť: ktože
sa zastával Maďarov, že sú oni najlepší
pestitelia papriky a melónov, že ich nemôžeme
vyhnať zo Slovenska? Či to nebyl pán povereník
Kvetko? Tu je nutné sa pozrieť. Kvetko hovoril:
"Musíme obhájiť Maďarov, lebo oni
sú pestitelia tabaku a melónov, musíme ich
zadržať, lebo my Slováci by sme to nevedeli,
budeme sa učiť od polodivých Maďarov."
To sú príklady! A na druhej strane sa vyzdvihuje
záujem o ľud a družstvá: Pre Pána
Boha, veď nemôžeme rozdeliť družstvá,
šľachtiteľské a pestiteľské
stanice, tie musíme ponechať. Ale ja sa nemiešam
do vašich záležitostí v Čechách,
ja neviem, ako to vy tu máte, ale na Slovensku, pozrime
sa, kto je tým družstvom, kto je pán Papánek,
pán Maďarič, ktorí nemajú nič
spoločného s družstvami, to je družstvo
v Novom Meste nad Váhom, to je celý rad družstiev,
ktoré sú zakladané, aby im nebola pôda
zabraná. Kto sú títo šľachtitelia
a statkári? V Piešťanoch, v Novom Meste nad Váhom
atď., atď., mali pestovať capy, ktoré ešte
neboly zrodené. Takéto sú tie pestiteľské
stanice na Slovensku. A tu sa demagogicky hovorí, čo
nie je možné, aby roľníkovi sa to dalo
do úst že tie veľkostatky a všetky štátne
veľkostatky musia ísť pod revíziu; kričí
pán posl. Benda a p. dr Kameníček.
Pán dr Kameníček, ľutujem, že
máte tie doktorské tituly, že ste inžinierom
alebo ja neviem čo; doktori že sú študovaní
ľudia. Ja ubohý roľník, ktorý mám
3 ľudové školy a k tomu ešte maďarské,
slovenské a neviem dokonca aké. Čudujem sa,
že títo akademici nemajú ani toľko smyslu,
aby sa spýtali, či naši roľníci
budú tomu rozumieť, či naši roľníci
budú vedieť, že keď vy ste tie všetky
štátne veľkostatky rozdelili, kde potom budeme
pestovať tie zušľachtené semená,
kde budeme pestovať tie semená, či ich pôjdeme
kupovať do cudziny za drahé peniaze. (Výkriky.
- Hluk. - Podpredsedkyňa Hodinová-Spurná
zvoní.)
Pánovia, holičské štátne veľkostatky
v susedstve Lanžhotu, ukradnuté veľkostatkármi
a zbytkármi a Lichtenšteinské majetky dnes
sú samostatné, to bude niečo populárneho,
aby boly vrátené.
Ale je si nutné uvedomiť, čo my roľníci
potrebujeme, či sa nechať okrádať na zušľachťovaní
semien jednotlivcami, či dostávať subvencie
zo štátnej pokladnice, kde to budeme musieť zase
platiť, alebo aby sa to pestovalo na štátnych
veľkostatkoch, kde nám to môže byť
dávané za výhodné ceny v úplne
dostatočnej miere, lebo chceme vyvážať
za hranice kvalitu a nie kvantitu. Ale to sa neshoduje s rečou
pána dr Kameníčka, to sa neshoduje
s rečou mnohých iných pánov, ktorí
frázy len tak hádžu. Myslia si, že my
roľníci sme tak hlúpi, že tomu nerozumieme.
Veď sú oni doktori, veď sú oni inžinieri!
Všetka česť našim slušným doktorom,
našim slušným inžinierom, ale nie takýmto
demagogom. (Potlesk.) A preto Komunistická strana
sa snažila nie tento návrh oklieštiť, nie
ho orúbať: Všetka česť ministrovi
Ďurišovi, že ho chcel zlepšiť,
že ho Komunistická strana chcela zlepšiť
a nie zhoršiť. Náš predseda vlády
Gottwald prehlásil: "Nie demokraciu okliešťovať,
ale demokraciu rozširovať v prospech pracujúceho
ľudu, nie v prospech reakcie, nie v prospech statkárov."
Pánovia, nezabudnite, že dnes vo vláde stoja
komunisti, že nie sú samí reakcionári,
že tu stojí Komunistická strana, ktorá
nepripustí podobné veci. Nás sa už nezbavíte,
to sa veľmi mýlite, ktorí si to myslíte.
My splníme požiadavky pracujúceho ľudu
a ľud nás raz pochopí. Spolu naše roľníctvo
a robotníctvo v jednom šiku, jednota pracujúceho
ľudu na Slovensku vybojuje si túto pôdu, vybojuje
si pre seba lepšie práva, krajší život
v Československej republike. (Potlesk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Přerušuji projednávání tohoto
odstavce pořadu a přikročíme k ukončení
schůze.
Sděluji, že se předsednictvo usneslo, aby se
příští schůze konala zítra,
v pátek dne 11. července 1947, o 10. hodině
s pořadem:
1. Nevyřízené odstavce dnešní
schůze.
2. Zpráva výborů bezpečnostního,
branného, právního a rozpočtového
(podle § 35 jedn. řádu) o vládním
návrhu zákona (tisk 377) o národní
bezpečnosti.
3. Zpráva výborů osidlovacího, právního
a rozpočtového (podle § 35 jedn. řádu)
o vládním návrhu zákona (tisk 713)
o opatřeních k provedení československo-maďarské
dohody o výměně obyvatelstva.
4. Zpráva výborů živnostensko-obchodního
a zahraničního o vládním návrhu
(tisk 662), kterým se předkládá ústavodárnému
Národnímu shromáždění
k projevu souhlasu obchodní dohoda mezi republikou Československou
a východní republikou Uruguayskou, podepsaná
dne 2. ledna 1947 v Montevideu (tisk 724).
5. Zpráva výborů zahraničního,
právního, rozpočtového a průmyslového
o vládním návrhu (tisk 682), kterým
se předkládá ústavodárnému
Národnímu shromáždění
k projevu souhlasu dodatkový protokol k londýnské
dohodě o německých patentech ze dne 27. července
1946 (tisk 738).
Končím schůzi.