1. Aby prý nedošlo k brzkému prodeji ze ziskuchtivosti nebo za účelem obohacení se.

2. Aby se zabránilo dělení této půdy a jejímu použití k jinému účelu než zemědělskému.

3. Aby v pozůstalostním řízení nedocházelo k dalšímu dělení na malé nesoběstačné celky. Zkušenosti získané s nedíly od této doby do dnešního dne dávají za pravdu těm, kdož tenkráte rozumně se stavěli za zabránění dělení soběstačných celků na malé a nesoběstačné trpasličí usedlosti.

Vážená sněmovno! Jsem také dědicem 8 ha nedílu z prvé pozemkové reformy, kterýžto nedíl jsem obdržel v pozůstalostním řízení jako nejstarší ze sedmi sourozenců. Poznal jsem proto zblízka všechny klady a zápory hospodářského nedílu a mohu s klidným svědomím prohlásiti, že tento zákon o zamezení drobení zemědělské půdy v pozůstalostním řízení bude naší zemědělskou veřejností přijat s povděkem a stane se dobrodiním našeho venkova, protože zbaví iluse ty, kdož chtějí získat, a dá jistotu těm, kdož chtějí pracovat a tvořit.

Košický vládní program a program Gottwaldovy vlády je veden snahou pozvednouti životní úroveň venkova. To vše bude možné jen za pomoci mechanisace práce. To, jak provedeme dílčí úseky tohoto plánu, jsme si stanovili v dvouletém plánu, a to v souladu s naší výrobou a úměrně k daným možnostem v době pokud možno nejkratší tak, abychom venkov zbavili těžké a namáhavé dřiny. Jestliže předpokladem účelné mechanisace našeho zemědělství jsou scelené a ekonomicky uzpůsobené pozemky a jestliže připravujeme zákon o komasaci půdy, pak se projevila železná nutnost vypracovati protiváhu scelovacího zákona, a touto protiváhou je zákon o zamezení drobení zemědělské půdy v pozůstalostním řízení. Oba tyto zákony zrychli mechanisaci venkova, zrychlí tep našeho zemědělství a zbaví zemědělce těžké dřiny.

To je, myslím, hlavní důvod, abychom pro tento zákon hlasovali. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: Přerušuji schůzi na jednu hodinu, takže budeme pokračovat ve schůzi v 17 hod. 45 min. (Schůze přerušena v 16 hod. 37 min. - Opět zahájena v 18 hod. 47 min.).

Podpredseda Komzala (zvoní): Zahajujem prerušenú schôdzu.

Prihlásení sú ešte títo rečníci: posl. dr. Zibrín, dr. Falťan, Kovář a Štambachr.

Udeľujem slovo prvému rečníkovi, pánu posl. dr. Zibrínovi.

Posl. dr. Zibrín (uvítaný potleskom): Pán predseda, vážená snemovňa!

Prosím, odpusťte mi, ak po toľkých handicapoch, ktoré mi minulý týždeň a dnes či vo svetových formátoch a či i v menších liliputských vydaniach bratislavských robia také hrozné úvody, že ma vám predstavujú ako najhroznejšieho ochráncu veľkostatkárov a odporcu toho, čo som sám odhlasoval, a to takým spôsobom, že odo mňa o moc chýrečnejší a nadanejší zemedelský politik, môj vzácny priateľ, pán posl. inž. Kameníček vraj dľa slov pána posl. Ledla mi už ostal niekde hodne nižšie, ja proti tomu protestujem a dúfam, že také srovnávanie, či v môj prospech či v môj neprospech, vážnemu rokovaniu zákona neprospeje a že táto vážená snemovňa nemala by si odučiť, odpozerať a naučiť ten tón, proti ktorému svetové formáty určitých našich výborov tak úžasne protestujú. Srdečne vás prosím, vážené dámy a kolegovia, ráčte mi odpustiť, že dve minúty odbočím od predmetu. Ale minulý týždeň ráčili ste vypočuť iných pánov, ktorí útočili na mňa, a preto je moja povinnosť - aby sa nepovedalo, že kto mlčí, tak ten svedči a súhlasí - aby som taktiež na to nejakým spôsobom odpovedal. Údajne, ako som čítal, pán posl. Nepomucký, ktorému som zahlásil, aby ma prišiel počuť, že ja nechcem za jeho chrbtom hovoriť, napadol ma a hovoril všelijaké veci, čo počul v kuloároch, čo sa hovorilo v kaviarňach, a z toho robil politiku. Nuže, ja myslím, že kaviareňské tajomnícke klebety a také rečičky: povedala - chlapca mala, netvoria žiadnemu poslancovi ani páter, ani nikoho necharakterizujú a že je to veľmi lacná reklama. Bol by som rád za silnejšiu reklamu a veľmi ľutujem, keď to potom otlačilo len Rudé právo, lebo to na Slovensku skoro nikto nečíta, a kto číta, tomu neverí. A ja by som predsa len rád mal, keby mi boli dali nejakú lepšiu popularitu, lebo takto je to veľmi lacné, a konečne, my demokrati sme na to už navyknutí, že tento náš chýrečný štátny orgán musí do demokratov biť, lebo takým spôsobom, že ich dá Orfeusovi do podsvetia, alebo jednoducho im povie, že spravili niečo s matkou alebo podpálili aspoň tri dediny. Nuž prosím, my sme na toto už zvyklí a keď len týmto nás chcú tuná deformovať, tak myslím, že pri vysokej politickej vyspelosti našich bratov Čechov sa im toto rozhodne nepodarí. Ale musíme si tohoto predsa len všímať, lebo sa tvrdí, že sme sa dávno dali dohromady azda s tými druhými lavicami a že sme urobili komplot proti novým veľkým roľníckym zásadám a reakcionárske živly vnikly sem a tam a jednoducho chceme zamedziť všetko to, čo je pre tých roľníkov.

Vážení pánovia, kto nás pozná, tak tomuto neuverí, lebo väčšinou sme tam spomínaní ľudia, čo pochodili pre republiku Československú rôzne koncentráky, alebo ktorí sme si nejaký ten rôčik v zahraničnej armáde vyslúžili, nuž o nás predsa len nie je možno myslieť, že tomu štátu zle chceme, keďže v tomto štáte je vyše 60 % roľníkov. Nikto nemôže od nás očakávať, aby sme robili politiku, ktorá je škodlivá týmto 60 %. Lenže, ráčte odpustiť, politikárenie nejako kleslo a všetko je dobré, čo toho druhého, neklubového kolegu hocakým spôsobom opíše. Je úplne jedno, či je to pravda, či je to polopravda a či je to výmysel. Hlavne nech sa to páči, aby sa na tom niekto mohol zabaviť, však áno, Navračičko? Tak je to aj s tými prieťahmi v tom zemedelskom výbore. Vytiahol by som vám zápisnicu zemedelského výboru, koľko minút som tomuto výboru zobral z rokovania ja. Ja som napríklad z posledného rokovania nezobral ani jednu minútu, ale koľko zobraly tie delegácie, ktoré tam vysiela môj priateľ Nepomucký s jeho klubovými kolegmi! Ráčme to jednoducho odrátať na tie minúty, ktorými meriame čas, a uvidíme, či tí reakcionári Zibrínovci pre veľkostatkárov tuná zamedzovali niečo, aby viac rokovania nemohly uskutočniť preto, že razom proti všetkým parlamentárnym predpisom, proti všetkým predpisom a zásadám demokratičnosti robily sa tu nátlaky objednaných skupín. Keby tie skupiny neboly objednané, keby tie skupiny neboly nám už deň dva vopred zahlásené, no tak by sme si mysleli: sú to skupiny, ktoré nám chcú poradiť atď. Ale, vážení pánovia, z 300 poslancov je celá fúra z roľníckeho ľudu, efektívnych roľníkov; nuž či tí nie sú schopní nám tzv. neroľníkom poradiť? Na čo potom tieto veci? Či len ten roľník vie poradiť v roľníckych osnovách, ktorý nie jen poslancom? Akonáhle sa niekto stane poslancom, už nie je vstave poradiť? Ráčite vedieť... (Výkriky posl. Navračiča)... Je to divné, pozri sa, ty vieš, ako Nemcom treba stavať letištia, ale do roľníctva sa nerozumieš. S tebou som ja absolútne tak rovno, rozumieš? Nuž, prosím, my žiadne takéto veci nepotrebujeme, ale hlavne, keď roľníkom začínajú rozprávať ľudia, ktorí ešte nikdy za pluhom neboli a títo razom sa do toho lepšie rozumejú ako tí roľníci, ktorí v pondelok ešte kosili, žali a v sobotu a v nedeľu taktiež budú žať, lebo inokedy im čas neostane, keďže ináč tu musia pracovať. Nuž, prosím, povedzme si holú pravdu, ako je to v tom zemedelskom výbore. Ale ja by som nechcel ťahať tieto nesváre.

Vážená snemovňa, ja som dnes skutočne išiel do Ministerstva zemedelstva s tým, že si tam porozprávame s vedúcimi činiteľmi, a to sa nám aj podarilo, a že zajtra ráno v zemedelskom výbore začne nový duch, tieto sváre prestanú a do zemedelského výboru nepôjdu veci, ktoré ja odsudzujem. Ja som napríklad odsúdil, že sa rozprávalo, či Nepomucký má vilu s 13 a či so 14 izbami. To do zemedelského výboru skutočne nepatrí, to by tak patrilo do úspornej kontrolnej komisie. A ja som myslel, že zajtra už takéto veci robiť nebudeme a myslel som, že dnes bude úroveň v tzv. zemedelskom výbore nie dľa Rudého práva, ale že bude úroveň parlamentná, že budeme hovoriť vecne k vládnej predlohe, ale moji predrečníci nemohli bez Boha a bezo mňa skončiť svoje reči. Nuž práve preto odpusťte, že i ja sa musím takýmto spôsobom revanšovať. Ináč, vážení pánovia, ktorí tomu neveríte, pozrite si zápisnice a uvidíte, že som pri prvom prejednávaní tejto osnovy za seba a svoj klub prehlásil, že stopercentne sa staviame za tie vládne osnovy, ktoré značia v roľníctve pokrok, ktoré chcú roľníkom ako takým pomôcť, ktoré chcú podoprieť, zosilniť roľnícky stav a ktoré idú na to, aby sociálne rozvrstvenie nemalo také diferencie v roľníckom stave, aby pôda patrila tomu, kto na nej pracuje. Kto toto nechce veriť, nech sa pýta tých, čo tam boli, alebo nech si urobí toľko práce a zistí si to v zápisniciach zemedelského výboru aj iných výboroch - dúfam, že voči vierohodnosti nikto nebude mať námietok.

Vážení pánovia, prehovoril by som k tomu zákonu aj trochu obšírnejšie s vecného, materiálneho stanoviska. Žiaľbohu, dnes o 12. hod., keď som si chcel vyžiadať tlač, tak ako sme ju dostali, nemohol som ju dostať, lebo ešte nebola v snemovni. A ja to držím za veľké memento, že takýto vážny zákon 30 minút pred rokovaním nie je ešte daný poslancom k dispozícii, a bol by som veľmi rád, vážený pán predseda, keby ste ráčil zakročiť v predsedníctve ÚNS, aby takéto vážne osnovy a potom aj zprávy, už definitívne zákony, ktoré vlastne len treba odhlasovať, boly nám včas dané, lebo potom nevieme správne zistiť, či všetko je tak predložené, ako sme odhlasovali.

Len tak v krátkosti som sa pozrel na paragraf, myslím, 18, a ak je moja pamäť dobrá - a zápis je iste správny - ten, dľa odhlasovania v zemedelskom výbore mal 8. a 9. odstavec. A v tomto originále, čo leží predo mnou, je nejak ukrátený. Má len 7 odstavcov. Je pravda, že mi potom pán zpravodajca povedal, že ten 7. a 8. vsunuli do 1. a 2. odstavca, ale, vážený pán predseda, dialo sa to bez vedomia zemedelského výboru a takéto svojmocné jednanie odporuje všetkým predpisom rokovacieho poriadku a keby som skutočne chcel túto osnovu zastaviť, tak by som s týmito námietkami šiel a dával návrhy, aby osnova išla zpäť. Pretože ďaleký som toho, čo moji priatelia Nepomucký a spoločníci hovorili, dávam toto len ako výstrahu, aby sa to ešte raz neopakovalo, lebo takýmto spôsobom sa môže stať, že osnova celkom ináč tu bude odhlasovaná, keď tak narýchlo je sem hodená, než ako de facto parlamentárne bola riadne prijatá. Vážení pánovia, ja som neraz stál na obranu parlamentarizmu, demokratického parlamentarizmu, či pri tomto pulte a či v našom bývalom bydlisku. Skutočne, musíme si dbať našich práv, a nesmieme nechať okliesňovať takýmto spôsobom všetko to, čo nám litera zákona káže a čo káže pojem parlamentarizmu a demokracie. Keď sa pozerám na zákon ako taký, mám určité stanoviská s hľadiska slovenského, s hľadiska materiálneho slovenského a neformálneho a potom čo sa týka meritórne celoštátnej formy výlučne s hľadiska roľníckeho.

Keď sa pozerám s legislatívneho bodu na celý zákon, nemôžem si pomôcť, ja aj dnes, i keď sa mi to zase bude vytýkať tak a onak, mám taký dojem, že v tomto zákone sú vlastne tri zákony vsunuté: zákon o zemedelskej dedičnosti; hlava II, o zákaze drobenia, a hlava III, o obmedzení voľného nakladania. A ja tvrdím, že všetky tieto tri zákony sú správne, budeme za ne hlasovať, ale, ráčte odpustiť, máme právo kritične povedať, že sa to dalo aj lepšie urobiť. Mám taký dojem, že všetky tieto 3 veci maly nasledovať základnému zákonu, kde sa rozhodne o držbe pozemkov, kde sa reguluje držba a vlastníctvo, lebo ináč tu zasahujeme v § 18 ďaleko za ústavu, riešime ústavné veci, riešime proti ústave, že obmedzujeme nakladanie nad 50 ha a súčasne obmedzujeme či kúpu či predaj určitým spôsobom, a som toho názoru, že toto sa malo stať v ústave alebo nejakým zákonom ústavným, lebo obyčajným zákonom dľa právnych pravidiel, ktoré som sa učil, je veľmi ťažko meniť ústavné predpisy. Cez toto sme ale prešli, prešli sme, vážení pánovia, preto, lebo sme nechceli tento zákon tak blokovať, ako sa nám to pripisuje, a nechceli sme dávať možnosti, aby sa niekto vyhováral na tých iných, teda v prvom rade na nás.

So stanoviska slovenského mám taký dojem, že pomery u vás, vzhľadom na to, čo ste už ráčili počuť, že zem Česká už podobné zákony má viac než 300 rokov, než u nás prejednáva hlava I, že u vás týmito zákonmi vyrástly už nové pomery, a tak u nás tie pomery nie sú, takže tu pod jednu strechu dávame dve celkom rôznorodé telesá, ináč vyvinuté, a nemám tú mienku, že to pôjde u nás bez veľkých otrasov. Veľmi dobre viem, že roľnícky pokrok požaduje také ustanovenia, ako sú v hlave I. Otázka je - a len o to bol spor medzi nami - ako to účelne previesť tak, aby to urobilo najmenej otrasov.

Vážení pánovia, nie som toho názoru, že sa môžeme s miliardami a so škodami národa len tak rozhadzovať, a práve preto sme chceli tieto otrasy mierniť, a takýmto spôsobom sme sa stali terčom útokov. Nešlo tu o meritum zákona, išlo tu výlučne o spôsob prevádzania, a verte i dnes - napriek tomu, že budeme hlasovať za tento zákon - som toho názoru, čo som obhajoval, že urobíme na Slovensku v určitých krajoch medzi roľníkmi veľmi ťažké a trapné situácie, veľké zmätky, a to napriek tomu, že platnosť zákona, pokiaľ sa týka hlavy I, s vašou pomocou, za čo vám srdečne ďakujem, sme odsunuli na Slovensku ku dňu 1. januára 1950. Nie som toho názoru, že tá doba, dva a pol roka postačí, aby starší zemedelci vedeli zmeniť a zariadiť v rodinách všetko to, čo tento zákon bude vyžadovať, a bojím sa, že až vstúpi aj na Slovensku v platnosť, bude sa cítiť to, čo som hovoril, že to prišlo trošičku príliš rýchlo.

Ohľadne hlavy II. taktiež tvrdím, že u nás percentuálne o mnoho viac pozemkov hlavne - a to je tá chyba - v chudobnejších krajoch bude týmto zákonom dotknutých než u vás, kde scelovanie už prevádzate a kde zákaz drobenia už dávno máte, kým taká Trnava, Nové Zámky, kde sú väčšie kusy poľnohospodárske, to nepocítia, hoci tie by prípadne rýchlejšie prešly cez tieto všetky nákladné defekty. Uverte mi, že najnebezpečnejšie je, keď chudobnému roľníkovi s tromi - štyrmi hektármi dávame povinnosť, aby svoje sestry a svojich bratov vyplatil. Vieme dobre, ako ťažko sa takýto dlh spláca i v normálnych pomeroch, tým horšie dnes, keď ešte všetky hospodárske otázky zďaleka nemáme vyriešené. Ja vás len prosím, ak by sa v budúcnosti ukázalo, že skutočne by k tým ťažkým otrasom došlo a ak by sme po skúsenostiach prišli s novelizáciou, aby ste na to pamätali, že pri odhlasovaní tohto zákona sme už upozorňovali na toto nebezpečie.

Ak chceme, aby hlava prvá prešla aspoň tak trošku ľudsky a aby hlava tretia nenarobila nám veľké nepríjemnosti, apelujem na povereníkov pravosúdia a pôdohospodárstva, ako aj na pánov ministrov pravosúdia a pôdohospodárstva, aby už teraz nejako skúsili sjednotiť, vycvičiť agendu okresných súdov s okresnými národnými výbormi, aby toto prevádzanie bolo jednotné na celom území, aby ľudia vopred vedeli, čo tento zákon nového prinesie, aké nové požiadavky sú potrebné, aby neprišlo k zbytočným rekurzom, k zbytočným súdom, aby sme takýmto spôsobom miesto toho, že zanášame roľníctvu nejaké výhody, donášali pre nich absolútne zbytočné výdavky. Lebo je jasné - pokiaľ dnes kúpnopredajnú blanketu hocktorý z nás bez hocakého právneho vzdelania by vedel v jednoduchých prípadoch vyplniť, zďaleka to už nebude po tejto komplikácii tak jednoduché. Aspoň na prechodnú dobu treba robiť veľmi silnú propagandu u odborových spolkov roľníckych a dať veľmi presné pokyny pre okresné národné výbory a okresné súdy, aby neprišlo k nejakým vážnym diferenciám. V tomto ohľade netreba pozerať, čo donáša, aké práva a povinnosti, či funkcia povereníka, či funkcia ministra. Všetci navzájom koordinovane a spoločne budú musieť tieto veci prerokovať a ja žiadam všetkých týchto pánov, aby čo najúčelnejšie zjednodušili prevádzanie týchto paragrafov, ktoré za chvíľu odhlasujeme, tak, aby skutočne len tie najnutnejšie veci boly postavené a bez zbytočného puntičkárstva, ktoré vládlo v pozemnoknižných podaniach. Niekedy to robí útraty priepisné až niekoľkonásobné, ktoré značily pre roľníctvo stále zaťaženie.

Vážení pánovia, s jedným zákonom rôzne a rozdielne právne pravidlá unifikujeme. Toto je - by som povedal - najaktívnejšia položka vládnej osnovy. Lenže, veľmi sa bojím, či je účelné staré a zažité právo dedičské platné u nás a u vás - teda ešte staré rakúske právo dedičské myslím z roku 1852, absolútne rozdielne - takýmto násilným spôsobom osnovou zemedelskú unifikovať. Myslím, že toto je prvý zákon v dejinách sveta, kde zemedelským zákonom sa sjednocuje dedické právo. Tohto sa bojím a toto boly tie pohnútky, ktoré ma nútily k niekoľkým poznámkam v zemedelskom výbore.

Želám si, aby sme zajtra, až začneme opätovne rokovať o nových zemedelských osnovách, zabudli na tón, ktorý bol nesprávne vnesený či do predchádzajúcich rokovaní minulého týždňa, a či i teraz u niektorých kolegov v debate, a aby svornosťou v prospech roľníckeho stavu zemedelský výbor doniesol v najkratšej budúcnosti úspešné, pre celý štát žiadúce roľnícke osnovy. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Dávam slovo p. posl. dr. Falťanovi.

Posl. dr. Falťan: Slávne ústavodarné Národné shromaždenie!

Zákon, ktorý prejednávame, smeruje k tomu, aby zabránil drobenie pôdy, a to jednak pri dedení, jednak pri reálnom delení parciel a pri odpredaji, pri scudzovaní. Cieľom tohto zákona je tvorenie sebastačných podnikov, zamedzenie špekulácie s pôdou a uskutočnenie tej zásady, za ktorú v rečiach všetci bojujeme - totižto, aby sa pôda dostala do rúk tých, ktorí na pôde pracujú.

Vážení páni, ak chceme pochopiť význam a dosah tohto zákona, musíme sa pozrieť podrobnejšie, ako vyzerá držba pôdy na Slovensku podľa sčítania, ktoré bolo vykonané v roku 1930. Podľa tejto štatistiky máme na Slovensku okolo 450.000 poľnohospodárskych podnikov, z ktorého počtu poľnohospodárskych podnikov s výmerou do 1 ha máme 23%. Poľnohospodárskych podnikov s výmerou do 2 ha máme celých 40% a ich celková výmera je asi 200.000 ha všetkej pôdy, t. j. 4,5 %, z toho poľnohospodárskej pôdy 165.000 ha, t. j. necelých 6% z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, t. j. bez lesov. Poľnohospodárskych podnikov s výmerou do 5 ha máme 68% z celkového počtu poľnohospodárskych podnikov, s celkovou výmerou pôdy 700.000 ha, t. j. asi 15% celkovej výmery pôdy, a z toho 600.000 ha poľnohospodárskej pôdy, t. j. 28% všetkej poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárskych podnikov do 20 ha máme 96% z celkového počtu, s výmerou pôdy 2,073.000 ha, t. j. 45% všetkej pôdy, z toho 178.000 ha poľnohospodárskej pôdy, t. j. 62% celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy.