Každý súdny človek z tohto prípadu
môže si jasne vytvoriť obraz, že vo skutočnosti
práve tam, kde by sme mali všetci vynaložiť
všetko, aby sme krivdy, ktoré boly spáchané
obyvateľstvu - a to práve tomu, ktoré prinieslo
najväčšie obete - čo najskôr odstránili,
robíme to práve opačne a práve v týchto
prípadoch zanášame do toho čo najviac
politiky. Pri takejto organizácii, keď pri obnove
majú spolupôsobiť štyri inštitúcie,
vedenie ktorých je rôzneho politického zafarbenia,
nemôže byť obnova so zdarom prevedená.
Ako som už zdôraznil, už dnes nám opäť
hrozí, že veľká časť obyvateľstva
v zničených krajoch bude aj štvrtú zimu
prežívať pod ľudskú dôstojnosť
v zemljankách a provizóriách. Kto je za to
zodpovedný? Kto mal obnovu prevádzať? Tieto
otázky sa nám priamo automaticky dávajú.
Že sme prepásli stavebnú sezónu roku
1945, dá sa ešte odpustiť, keď berieme do
úvahy, že v tomto roku bol kladený dôraz
na stavbu komunikácií. Nie je ale už možné
ničím ospravedlniť liknavé chovanie
sa k stavebnej obnove Povereníctvo dopravy a verejných
prác v krásnej stavebnej sezóne roku 1946.
Zákon o stavebnej obnove č. 86 Sb. bol vydaný
dňa 12. apríla 1946, t. j. ešte na začiatku
stavebnej sezóny, takže pri dobrej vôli a organizácii
hneď mohlo byť prikročené k zadávaciemu
pokračovaniu. To sa však nestalo a mnoho času
bolo ztracené deputáciami na Povereníctve
dopravy a verejných prác, kým došlo
k tomu, že v druhej polovici augusta 1946 bolo prikročené
k zadávaniu stavieb.
Podľa úradných dát zadalo Povereníctvo
dopravy a verejných prác do 1. septembra 1946 2.396
nových bytových jednotiek a 4.117 opráv v
63 obciach. Ovšem zadalo len teoreticky, avšak prakticky
skutočnú výstavbu a opravu muselo prevádzať
už Povereníctvo techniky. Povereníctvo techniky
zadalo od 1. septembra 1946 do 15. mája 1947 2.415 nových
bytových jednotiek a 6.273 opráv v 133 obciach.
Spolu teda sa zadalo v obnove v 196 obciach 4.811 nových
bytových jednotiek a 10.390 opráv. To znamená,
že i v tom predpoklade, že zadané stavby v tomto
roku skutočne budú dohotovené a k obývaniu
budú spôsobilé, ešte veľká
čiastka poškodeného obyvateľstva bude
prežívať aj štvrtú zimu v nehygienických
zemljankách.
Ako príčina pomalého chodu v stavebníctve
sa často uvádza nedostatok tehál. Môžem
vyhlásiť, že na východnom Slovensku pri
obnove táto ťažkosť vôbec nemusí
byť príčinou, keďže na východnom
Slovensku pri dobrej organizácii a dobrom porozumení
zainteresovaných poverenictev obnova môže byť
stopercentne prevedená.
Pri tejto príležitosti musím vyjadriť
svoje poľutovanie, že Povereníctvo pre obchod
a priemysel sa včas nepostaralo o to, aby boly dané
do prevádzky tehelne v Michalovciach a v Humennom, čím
by bola odpadla ďalšia ťažkosť v odbore
tehál.
Chýba úplná koordinácia zainteresovaných
povereníctiev. Povereníctvo techniky sa za daných
ťažkých podmienok postaralo o zvýšenie
technických síl a nie je na vine, že vláda
oneskorene rozhodla o operačných plánoch,
takže dnes vôbec nie je možné obviňovať
Povereníctvo techniky.
Podľa hlásení stavebných firiem, prevádzajúcich
obnovu na východnom Slovensku, skutočným
brzdičom obnovy nie je len stavebný materiál,
ale sú to hlavne finančné ťažkosti,
nakoľko Povereníctvo sociálnej starostlivosti
úplne nepružne vybavuje a poukazuje jednotlivým
stavebným úradom zálohy na preplácanie
splátkových výkazov firiem, prevádzajúcich
obnovu.
Podľa zákona 86/46 Sb. Povereníctvo sociálnej
starostlivosti má spolupôsobiť jednak pri poskytovaní
štátnej záruky stavebníkom za pôžičky
poskytnuté na úhradu nákladu, spojeného
s obnovou objektu, prípadne má taktiež spolupôsobiť
pri poskytovaní štátneho príspevku.
Doposiaľ stavebník, kým mu bola či už
štátna záruka alebo stavebný príspevok
poskytnutý, prešiel celou kalváriou, bol prinútený
požiadať o všelijaké intervencie, kým
mu bol nakoniec nejaký obnos poskytnutý. Táto
zdĺhavá cesta bola práve jednou z príčin,
že naše poškodené obyvateľstvo nepodnikalo,
poťažne neprevádzalo či už opravy,
alebo výstavby svojich domovov vo vlastnej réžii
tak, ako by to bolo žiadúce, ale skôr súhlasilo
s tým, aby to, prevádzaly firmy, pričom bolo
si vedomé toho, že stavby pomocou firiem sú
oveľa drahšie a že v budúcnosti ich majetok
bude zaťažený.
Skutočne s radosťou môžem privítať
počínanie povereníka sociálnej starostlivosti
pri organizácii oblastných úradovní
soc. starostlivosti v miestach stavebných úradov,
prípadne jednotlivých okresných národných
výborov, ktoré majú mať za účel
práve pomáhať poškodenému obyvateľstvu
pri prevádzaní obnovy na poskytnutie či už
štátnych príspevkov alebo záruk.
Musím však pri tejto príležitosti vyjadriť
súčasne aj svoje poľutovanie, že Povereníctvo
sociálnej starostlivosť i totiž miesto toho,
že by si bolo zorganizovalo svoje expozitúry ešte
v zimných mesiacoch a bolo by sa postaralo o príslušnú
vedomosť svojich exponovaných úradníkov,
organizovalo svoje expozitúry len v poslednej dobe, v dobe
plnej stavebnej sezóny. Tým ale zapríčinilo
znovu veľký prieťah v obnove a v mnohých
prípadoch riadilo sa len politickým ohľadom.
A tak sa potom stalo, že v niektorých úradoch
exponovaní úradníci Povereníctva sociálnej
starostlivosti nebudú vstave vykonať veľkú
prácu, ktorá je im uložená v prospech
poškodeného obyvateľstva, a zasa znovu bude trpieť
poškodené obyvateľstvo, a to len pre záujmy
istej politickej strany.
Je všeobecne známe, že východné
okresy Slovenska, a to menovite okresy obývané ruským
ako aj slovenským obyvateľstvom, boly zničené
pre ich priame, nekompromisné stanovisko k Československej
republike a pre ich najaktívnejšiu účasť
na oslobodení republiky.
Bolo by veľkou krivdou, ak by sa naša vláda za
preliatu krv a tisíce obetí na ľudských
životoch tomuto obyvateľstvu nielen nerevanšovala
dostatočným spôsobom, ale aby ani nenahradila
aspoň majetok, čo obyvateľstvo stratilo.
Žiadam, aby pri poskytovaní stavebných príspevkov
a štátnych záruk bolo pokračované
s najväčšou benevolenciou tak, aby pozemky nešťastných
poškodencov neboly zbytočne zaťažované.
Obyvateľstvo, keď strácalo svoj majetok, prelievalo
krv a prinášalo najväčšie obete na
životoch, nikoho sa nepýtalo, kto mu bude škodu
hradiť, ale plnilo svoju mravnú a vlasteneckú
povinnosť k národu a štátu.
Preto dnes zasa štát musí plniť svoju
mravnú povinnosť a je povinný sa všemožne
starať o hospodárske povznesenie tohto zničeného
a zaostalého kraja.
Nie je možné posudzovať východoslovenské
okresy, a to menovite severné, pri uznávaní
štátneho stavebného príspevku tak, ako
poškodené kraje západného Slovenska,
alebo Moravy, lebo v týchto krajoch obyvateľstvo síce
utrpelo škodu na budovách, ale zostal mu zväčša
dobytok a celý živý inventár a ich pozemky
neboly zaminovaním zničené.
Na východnom Slovensku však obyvateľstvu boly
spálené všetky objekty, celý movitý
majetok včetne dobytka bol úplne vydrancovaný,
pozemky mínami zničené a lesy, v ktorých
obyvateľstvo nachádzalo zdroj svojho príjmu,
sú vojnovými udalosťami zničené.
Toto obyvateľstvo nebude vstave platiť vysoké
anuity, a preto je treba usnadniť mu výstavbu domov
splácaním anuít za neho, aby v budúcnosti
nebolo zaťažené a nehrozily mu exekúcie.
Skutočne s radosťou vítam v navrhovanej osnove
nový § 22 a, podľa ktorého bude poskytovaná
pôžička obciam, v obvode ktorých bude
prevedená obnova poľnohospodárskych usadlostí
a rodinných domkov pomocou hlavného zmocnenca, a
to do výšky 4/5 stavebných
nákladov, ktoré budú potrebné na obnovu
jednotlivých objektov pôvodného rozsahu. Zostávajúcu
čiastku stavebných nákladov má hradiť
stavebník, avšak keď tento uzavrie pôžičku
k uhradeniu, poskytne mu štát štátnu záruku,
pričom po dobu 5 rokov od skončenia stavby bude
štát poskytovať stavebníkovi štátny
príspevok na ročné splátky tejto pôžičky.
Vyššie uvedené ustanovenie skutočne má
v úmysle pomôcť vojnou poškodenému
obyvateľstvu. Pri terajšej ťažkopádnosti
sa však obávam, že toto ustanovenie nenadobudne
skoro platnosť, keďže táto výhoda
má byť poskytnutá len pre tie územia,
kde je ustanovený hlavný zmocnenec pre obnovu. Vláda
má určiť, pre ktoré územia majú
byť ustanovení hlavní zmocnenci. Nakoľko
východné Slovensko a Orava sú skutočne
silne poškodené a sú tam poškodené
celé okresy, žiadam, aby boly urobené všetky
kroky na urýchlené menovanie hlavných zmocnencov
pre obnovu.
Slávna snemovňa! Ako som už zdôraznil,
ako pri poskytovaní stavebného materiálu,
tak i pri poskytovaní stavebných príspevkov
nebolo dostatočným spôsobom pamätané
na stavebníkov, ktorí si stavali sami a v budúcnosti
chcú stavať vo vlastnej réžii. Musím
vyjadriť opäť svoje poľutovanie, že ani
táto novela na týchto ľudí dostatočne
nepamätá. Dáva len vláde zmocnenie,
aby určila nariadením, v ktorých prípadoch,
do akej miery a akým spôsobom môžu byť
poskytnuté výhody, obdobné výhodám,
uvedeným v ods. 1 a 2 u stavebníkov poľnohospodárskych
usadlostí a rodinných domkov, uvedených v
§ 3, ods. 6, obnova ktorých nie je prevádzaná
hlavným zmocnencom alebo bola už prevedená.
Nakoľko stavebníci, ktorí vo vlastnej réžii
previedli alebo prevádzajú obnovu svojich zničených
domov, nachádzajú sa vo veľkej biede, už
teraz obraciam sa s tohto miesta na vládu so žiadosťou
o súrne vydanie vyššie uvedeného nariadenia,
aby každý stavebník sa mohol čim skorej
dozvedieť, s akými výhodami a nevýhodami
má počítať. Teším sa, že
zdĺhavé pokračovanie v stavebníctve
aspoň čiastočne navrhovaná osnova
zjednoduší.
V zastúpení Demokratickej strany mám česť
vyhlásiť, že budeme za osnovu hlasovať.
Nemôžem ale pri tejto príležitosti prejsť
ponad fakt, že sa pri dnešnej príležitosti
má meniť i to ustanovenie zákona 86/46, ktoré
sa ukázalo dobrým, ktoré sa osvedčilo,
a to kde sa vo všetkých veciach vykonávania
podľa zákona vyslovila zásada potrebnosti dohody
príslušného ministra a povereníka.
Nielen Košickou dohodou zaručené práva
Slovákov odôvodňujú, aby sa pri formulácii
tohto pomeru zotrvalo pri znení starom, ale i naše
dvojročné skúsenosti to odôvodňujú.
I keď z dôvodov urýchleného uzákonenia
tejto osnovy vyslovujeme súhlas s jej znením i v
uvedenom smere, nijako to neznamená, že by sme sa
akýmkoľvek spôsobom vzdávali práv
v Košickej dohode zakotvených. (Potlesk.)
Slávna snemovňa! Pred 5 rokmi celý civilizovaný
svet s hrôzou a úžasom sa naučil vyslovovať
meno obce Lidíc. My na Slovensku sledovali sme so smútkom
v dušiach tragédiu, ktorá sa v tejto českej
obci odohrala. A Lidice sa staly symbolom nemeckého barbarizmu.
Ale vieme, slávna snemovňa, že Lidice neostaly
osamoteným zjavom. Obec Tokajík a stovky zničených
obcí na Slovensku a zvlášť na východnom
Slovensku sú ďalšími Lidicami v reťazi
utrpenia našich národov za nemeckej okupácie.
Keď je samozrejmou našou národnou povinnosťou
znovu vybudovať obec Lidice, a práve naše Národné
shromaždenie pred rokom prijalo o tomto zvláštny
zákon, je rovnako našou povinnosťou znovu vybudovať
a obnoviť tie stovky a stovky slovenských, českých
a ruských obcí (Potlesk.), ktoré maly
podobné osudy. Zákon, ktorý prijímame,
môže byť jedným z veľmi účinných
prostriedkov k tomuto cieľu. Sme presvedčení,
že bude dobrodením na ceste k znovuvýstavbe
našej republiky. Preto budeme zaň hlasovať. (Potlesk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dále je přihlášen p. posl. dr Jelínek,
kterému uděluji slovo.
Posl. dr Jelínek: Slavná sněmovno,
paní a pánové!
Obnova, to je veliký, historický úkol a já
mám dojem, že ani si jeho velikosti nejsme někdy
jako současníci dost vědomi. A nejsme si
snad ani vědomi, že je vlastně nad naše
síly, ale toho jsme si vědomi, že jej zvládnout
musíme.
Cítilo se, že jednou z překážek
řádné obnovy je, že zákon je
nedostatečný a že je nutno jej novelisovat.
Není to chyba. Myslím, že musíme chtít
na sobě i na vládě i na jednotlivých
ministerstvech, aby se nebály změn zákonů,
aby vždycky, když zákon je určitou dobu
v praxi, se podle zkušeností měnil a upravoval.
Mohl bych přednést řadu připomínek,
které nás došly z kruhu interesentů,
to jest poškozených, i těch, kdo obnovu provádějí.
Pan ministr techniky mi však slíbil, že k nim
bude přihlédnuto administrativně a já
mám zato, že to stačí.
Jestliže jsem se přihlásil o slovo, je to proto,
že my sociální demokraté považujeme
za nutné, abychom po dvou dnech velmi rozčilujících
projevů poprosili parlament, aby jednomyslně byl
hrdý na tento zákon, na tuto osnovu. Vláda
nám předložila návrh na úpravu
novelisace zákona. Byly vyslovovány domněnky,
že jsou v parlamentě kruhy, které chtějí
novelisaci zdržovat. Mám zato, že každá
podezření jsou v životě špatnou
věcí, protože otravují. Snažme
se jich vyvarovati. Je-li někdo proti určité
věci, ať to upřímně a výslovně
řekne. Náš politický život se tím
zlepší, zdokonalí a současně
zjednoduší. Na této osnově novely zákona
č. 86/1946 je, paní a pánové, školsky
vidět, jaká je úloha parlamentu, sněmovny
v lidové demokracii a co má Národní
shromáždění konat. Nemohu si odepřít
vyzvednout a podtrhuji to ve dvou dnech již po druhé,
v době, kdy není dost jasno, co má nebo dokonce
co smí ústavodárné Národní
shromáždění a co mají nebo smějí
poslanci, aby bylo jasno - není to dost jasno na mnohých
místech, nejenom na místě jednom - že
vládní návrh vychází ze sněmovny
zlepšen a zdokonalen, že se tak stalo v dohodě
sněmovny s příslušným ministerstvem
nebo s příslušnými ministerstvy a že
tedy změna, kterou sněmovna provedla, je velmi dobrá.
Nemohu si odpustit podtrhnout a pochválit lidsky statečnou
řeč ministra financí v technickém
výboru o tom, že nebýti podnětu sněmovny,
nebýti podnětu technického výboru,
nebylo by si ujasnilo ministerstvo financí, že má
možnost zlepšit vládní návrh. Nelze
tedy zásadně zamítat iniciativu sněmovny
a jejích výborů. Je třeba uznat, že
tato iniciativa nemusí býti jen zdržováním,
že může přinést mnoho dobrého,
a je třeba si radostně uvědomit na tomto
případě, že iniciativa sněmovny
a poslanců snad zdržela projednání vládního
návrhu o několik dnů, ale přinesla
mnoho dobrého nejenom prakticky pro ty, jichž se zákon
dotýká, ale zejména, paní a pánové,
z důvodů tvoření tradice našich
demokratických institucí.
My sociální demokraté považujeme za
nutné konstatovati to s tohoto místa. (Potlesk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dalším řečníkem je p. posl. Juha.
Posl. Juha: Paní a pánové!
Hned na počátku plnění dvouletého
hospodářského plánu jsme viděli,
že velmi úzkým profilem tohoto podnikání
je obor stavební - obnova a výstavba bytů
a zemědělských usedlostí - i když
tvoří podstatnou součást dvouletého
hospodářského plánu.
Byly zkoumány příčiny, které
zaviňují podvázání stavební
obnovy a stavebního ruchu vůbec, a skutečně
bylo objektivně zjištěno, že je zde veliký
nedostatek opatření legislativních, že
je dlouhá administrativní cesta, že není
pružná, že nejsou vydány ministerstvem
techniky potřebné normalisační a typisační
tabulky, po kterých se z odborných kruhů
volá, a že schází také u mnohých
veřejných úřadů dobrá
vůle a snaha stavební ruch urychlit a umožnit.
K odstranění těchto i jiných nedostatků
byl vládou dne 15. dubna 1947 předložen slavnému
ústavodárnému Národnímu shromáždění
návrh zákona, jímž se mění
a doplňuje zákon o stavební obnově
ze dne 12. dubna 1946, č. 86 Sb., který měl
za účel zrychlit, zjednodušit a jinak uspíšit
stavební podnikání, zjednodušit administrativní
cestu pro získání státní záruky
a příspěvku. Vláda projevila snahu
pomoci stavebnictví a odstraniti slabinu našeho dvouletého
hospodářského plánu. A tady má
pravdu pan inž. Janáček, když říká,
že celá veřejnost měla snahu pomoci
odbornými radami anebo pokyny. Také Inženýrská
komora spolu s odbornými společenstvy svým
memorandem, zaslaným všem poslaneckým klubům
dne 28. dubna 1947, upozorňuje, sice trochu pozdě,
ale přece, na stagnaci stavebnictví a navrhuje určitá
opatření ke zlepšení stavební
situace. Celé memorandum v zásadě - a to
budiž docela objektivně konstatováno - znamená
útok na stavební dvouletý hospodářský
plán, Navrhované v něm opatření
by znamenalo opuštění koleje plánu a
rozběhnutí se na provádění
improvisované výstavby - samozřejmě
přednostně pro soukromé stavebníky.
Navrhuje se v něm přednostně namísto
bytových jednotek provésti výstavbu živnostenských
provozoven a dílen. V memorandu byl vysloven protest proti
lidově demokratické struktuře hospodářské
skupiny stavebního průmyslu a jasně se projevuje,
že těmto pánům chybí zásadní
důvěra ve dvouletý hospodářský
plán a chybí jim také chuť napnouti
síly k jeho splnění. A přímo
houževnatě ve svém memorandu opakuji, aby vláda
řekla lidu, že obestavění prostoru jednoho
kubického metru bude stát nejméně
1000 korun a ne jen 550, jak uvádí dvouletý
hospodářský plán, aniž se při
tom snaží vyrovnati se se skutečností,
že řada velkých seriosních firem ze
znárodněného sektoru stavebního, přes
které nelze přejíti jen pomluvou, že
mají špatné kalkulace, dokazuje a již
dokázala, že lze stavět daleko laciněji,
že lze reálně dosáhnout ekonomického
stavebního nákladu. Máme zde již příklady
v národním podniku ve Zlíně a v Konstruktivě.