Místopředseda Petr: Uděluji slovo panu posl. Babejovi.

Posl. Babej:

Slávne Národné shromaždenie, panie a pánovia!

Pri príležitosti rokovania o zákone o stavebnej obnove dovoľte mi, aby som sa dotkol niekoľkými poznámkami tejto naozaj boľavej otázky u nás na Slovensku. Výstavba vojnou zničených obcí na Slovensku, najmä výstavba takmer totálne zničených okresov východného Slovenska, je najtemnejšou stránkou našej rekonštrukcie. Už sa nám približuje pomaly štvrtá zima a stav na východnom Slovensku je bezmála taký, aký bol v roku 1945. Musíme sa pýtať, čo je príčinou tohto smutného zjavu. A tu, akokoľvek by sme chceli byť shovievaví k zodpovedným činiteľom a úradom, ktoré túto vec majú na starosti, nemôžeme sa zbaviť presvedčenia, že je to v prvom rade neschopnosť našej štátnej stavebnej správy, to je Povereníctva techniky a štátnych stavebných úradov na Slovensku.

Môžeme to tvrdiť tým viac, že s rekonštrukciou na Slovensku v iných úsekoch sme mali a máme celkom opačné skúsenosti. Tak napr. rekonštrukcia železníc na Slovensku by mohla byť vzorom. Tam sa nám podarilo za veľmi krátku dobu docieliť výsledkov, ktoré boly viac než úctyhodné, keď si spomenieme, že doslova celá sieť našich železníc bola po oslobodení zničená a rozrušená.

Ak sa dosiahlo za krátkeho 3/4 roka po oslobodení tak skvelých výsledkov, bolo to najmä preto, že sa tam uplatnila iniciatíva zamestnancov železníc, robotníkov a inžinierov, že sa súťažilo v práci medzi jednotlivými úsekmi a mestami a že v tejto práci sa prejavilo ozajstné ľudové budovateľské úsilie.

Naproti tomu výstavbu obcí zadusila ťažkopádna byrokracia a predpisy stavebného poriadku, ktoré sú hodné do múzea a nie do dnešnej doby. Druhou príčinou je iste špekulácia stavebných podnikateľov, ktorí by chceli na biede ľudu a ťažkostiach štátu nekresťansky zarábať. Veď čo hovoriť na to, keď stavebné firmy na východnom Slovensku ponúkly stavbu dvojizbového roľníckeho domku za 600.000 korún! Čo sú potom platné všetky tie zákony o podpore obnovy, o štátnej záruke a tak ďalej, keď sa ťažko nájde na východnom Slovensku z poškodených malých roľníkov a chudobných domkárov taký, ktorý by si trúfal vziať na seba dlžobu pol milióna korún.

Po oslobodení Slovenska si každý rozumný človek predstavoval vec tak, že všetko úsilie celého štátneho aparátu bude koordinované a sústredené v prvom rade na výstavbu zničených miest a obcí.

Pre posúdenie práce Povereníctva techniky v stavebnej obnove je veľmi dôležité dostať odpoveď na tieto otázky, na ktoré by nám mohol dať odpoveď pán minister techniky:

1. Ako je možné, že zástupcovia Povereníctva techniky udali materiálovú potrebu do operatívnych plánov tak, že sotva mesiac na to povereník techniky listom Sboru povereníkov žiadal prídel materiálu dvakrát tak veľký ako je uvedené v operatívnych plánoch?

Prečo Povereníctvo techniky už do operatívnych plánov neudalo hneď skutočnú reálnu potrebu pre plnenie stavebných investíc v r. 1947? Pre vysvetlenie uvádzalo, že neporiadok bol zavinený tým, že rezort techniky nemal dostatočný prehľad o materiálovej bilancii v súvise s dvojročným plánom, hoci operatívne plány sú záväzné a maly byť preto hneď na začiatku seriózne vyplnené. Akékoľvek doplnky, tým viac doplnky podstatné, ako to navrhovalo Povereníctvo techniky, spôsobujú len zmätok a chaos v materiálovej bilancii.

2. Koľko bytových jednotiek bolo v akcii obnovy Povereníctvu techniky zadaných v roku 1946? Koľko z nich bolo celkom skončených, koľko bytových jednotiek z minulého roku bolo tohto roku dokončených? Koľko bytových jednotiek bolo teda v roku 1946 zadaných a dodnes nie sú ešte dokončené? Koľko bytových jednotiek bolo podľa operatívnych plánov pre rok 1947 zadaných a v akom štádiu sú tieto stavby?

3. Povereníctvo techniky má na starosti technickú stránku stavebnej obnovy. Ako podporovalo doteraz Povereníctvo techniky akciu jednotlivcov po stránke technickej, keď jednotlivci prejavili vôľu stavať? Či bola organizovaná napr. hromadná dodávka tehál, škridiel, dverí, okien a pod., aby čo najviac mohla byť využitá iniciatíva jednotlivcov?

4. Prečo stavebné úrady prideľovaly sústavne kontingenty tehál, určené pre akciu jednotlivcov, len na jednotné hromadné akcie podnikateľov a neprideľovali jednotlivcom a tým znemožnily akciu jednotlivcov?

5. Pán povereník dr Husák začal na bývalých verejných prácach realizovať parciálne dodávky, konkrétne dodávky stavebného materiálu na stavebnícke obnovy, pripravovala sa ďalej akcia hromadných dodávok remeselných prác. Je samozrejmé, že parciálne dodávky stretly sa s veľkým odporom podnikateľov, ktorí výslovne žiadali, aby im boly zadané práce celé, na čom, pravda, sa dá najviac zarobiť.

Konkrétne uvádzam, že štátna stavebná firma "Obnova" dostala na starosť dodávku tehál pre stavebnú obnovu na Orave. Bolo by zaujímavé vedieť, prečo Povereníctvo techniky ustúpilo od tejto línie parciálnych zadávok a pristúpilo len na spôsob zadávky celej bytovej jednotky, čo pre podnikateľa je najvýhodnejšie. Zadaním bytových jednotiek jednotlivým podnikateľom je celá akcia potom roztrieštená na počet podnikateľov, a jednotné hromadné akcie, ktoré majú byť organizované Povereníctvom techniky, nemôžu byť realizované. Bolo potrebné vhodne kombinovať podľa situácie zadávky celých bytových jednotiek. Tam, kde by jednotlivci boli ochotní aspoň časť práce spraviť sami, mala im ísť štátna správa v ústrety len v takých prácach, resp. dodávkach, ktoré si jednotlivci nemohli spraviť, konkrétne: dodávky stavebných plánov, tehál, škridiel, remeselných prác a pod.

6. Ukázalo sa, že výstavba zničených obcí bola zadaná aj podnikateľom vôbec nepripraveným ani po stránke finančnej, inventárnej a personálnej. Či Povereníctvo techniky prevádza revíziu o schopnostiach a svedomitosti podnikateľov a či už vylúčilo niektorých podnikateľov z prevádzania obnovy pre úplnú podnikateľskú neschopnosť, pýtam sa, kedy a koľko? Ak nie, pokladá Povereníctvo techniky i také firmy za schopné prevádzať obnovu, ktoré nemajú nijaký inventár, potrebný personál, nemajú ani minimálny kapitál pre nákup stavebného materiálu a zahájenie prípravných prác?

7. Je veľký nedostatok tehál, najmä na východe. V zadávacích podmienkach Povereníctva techniky je predpísaná podnikateľovi výslovná povinnosť stavať poľné tehelne? Ak nie, prečo sa s touto nutnosťou nepočítalo už v zadávacom zápise? Ak áno, koľko firiem bolo už doteraz vylúčených z prevádzania prác preto, že poľné tehelne nepostavily? Pripravilo Povereníctvo techniky projekty pre hospodárnejšie využitie stavebného materiálu, napr. tehál, väzba tehál, s dutinami, použitie heraklitového obkladu pre múry a pod.? Podotýkam, že výroba heraklitu na Slovensku vo dvoch výrobniach musela byť zastavená; sklady sú preplnené pre úplný nezáujem o tento cenný stavebný materiál. Predpísalo Povereníctvo techniky použitie už spomínaného heraklitu a iných náhradných stavebných materiálov pre výstavbu obnovy, kde a kedy?

Hľadalo Povereníctvo techniky nové moderné spôsoby i z iného materiálu, ako sú tehly, má vyhotovené projekty moderných drevených domkov podľa vzoru z cudziny, najmä zo Švédska, kde z Povereníctva techniky išla svojho času výprava odborníkov, aby skúsenosti zo Švédska použili pre využitie dreva ako cenného stavebného materiálu na Slovensku?

Prejavilo Povereníctvo techniky aspoň toľko iniciatívy, že by bolo postavilo niekoľko vzorných bytových jednotiek napr. z dreva alebo z iného náhradného stavebného materiálu, aby sa tak vzbudila k tomuto novému stavebnému materiálu dôvera u obyvateľstva?

8. Skúma Povereníctvo techniky kvalitu prevedených prác a Štátny plánovací úrad v stavebnej obnove prípady, kde Povereníctvo techniky by nebolo odobralo stavbu pre nevyhovujúcu kvalitu pri tak závratných dnešných sumách stavebného nákladu, kde odmietlo prebrať stavbu a kedy? Ak nie, sú teda všetky stavby prevedené podnikateľom tak vysoko kvalitné, ako odpovedá stavebnému nákladu?

9. Ako Povereníctvo techniky tresce firmy, keď nekonajú svoje povinnosti rýchle a svedomite, ako napr. nevyberú včas prídel stavebného materiálu, prípadne nevhodne ho uskladnia, napr. cement, vápno, a tým materiál znehodnotia a predsa z neho stavajú, keď nevyvíjajú dostatočnú iniciatívu pri nábore pracovných síl? Boly už také prípady, kde by Povereníctvo techniky zakročilo a s akým výsledkom?

Čo sa sledovalo tým, že reprezentant Povereníctva techniky na východe prehlásil, že niet finančných prostriedkov na uhradenie stavebnej obnovy a že celá akcia stavebnej obnovy tohto roku bude musieť prakticky zastať. Čo sledovali úradníci Povereníctva techniky, keď zásadne odmietli podnikateľom hradenie zvýšených výloh za dopravu tehál pridelených zo vzdialenejších tehelní, ako to bolo konštatované na stavebnej komisii, že takéto stanovisko Povereníctvo techniky zaujalo, čo spôsobilo, že podnikatelia vracali prídelové listy na prídel tehál ako nerealizovateľné.

Hoci bolo a je dosť peňažných prostriedkov na to, aby táto akcia bola plánovite rozvinutá, hoci Povereníctvo sociálnej starostlivosti pripravilo zavčas riešenie otázky finančnej úhrady obnovovacej akcie, predsa len táto uviazla práve na neschopnosti a nepružnosti aparátu Povereníctva techniky.

Tento negativistický postoj k dvojročnému plánu a neochota zaistiť predpoklady pre splnenie dvojročného plánu, majú vplyv na prácu celého rezortu od povereníctva až po štátne stavebné úrady. A tak sa stalo, že povereníctva stavebný ruch organizačne nepripravily, nesnažily sa vyriešiť složité organizačné problémy v spolupráci s inými rezortmi, nesnažily sa získať prehľad o rozsahu a stave jednotlivých bytových a iných stavieb a nevyriešily ani najprimitívnejšie administratívne práce, ktoré rezortu uložil zákon č. 68/1946. Preto sú tak veľké ťažkosti aj pri dodávkach a rozdelení tehál a financovaní stále ešte pomocou pôžičiek so štátnou zárukou.

Pán povereník Styk sa snaží omlúvať trestnú nečinnosť svojho rezortu, ktorá viedla nielen k doterajšiemu krachu predovšetkým na východnom Slovensku, ale aj na celom Slovensku tým, že poukazuje na údajný nedostatok materiálu a financií, ktoré vraj zapríčinily stagnáciu stavebníctva.

Nuž tieto argumenty nie sú spravodlivé. Stavebná obnova pre nedostatok materiálu nemôže viaznuť, lebo sklady tehál sú preplnené. Povereníctvo priemyslu a obchodu úradne odhaduje reálnu potrebu materiálu pre splnenie dvojročného plánu na Slovensku na cca 450 mil. tehál.

Predpokladaná výroba tehál je 150 mil. kusov. Po cenovej úprave, ďalej dovozom z Maďarska a výrobou náhradného materiálu získame toľko, že dohromady budeme disponovať s 323 miliónmi kusov tehál. V tomto nie je započítané to množstvo tehál, ktoré sa dnes nachádza u súkromníkov a ktoré na obnovu už čiastočne bolo a bude použité. Preto nie je situácia v stavebnom materiále taká, že by sa s výstavbou nemohlo pokračovať.

Ďalej sa hovorí tiež, že sú ťažkosti s dovozom materiálu. Je tu jasný výkaz Povereníctva dopravy, ktorý hovorí, že od 14. do 31. mája tohto roku bolo žiadané 1016 vozňov a dodané 883 vozňov, t. j. 87 %. Pritom v stanici Pezinok bola potreba vozňov krytá na celých 100 % a preto ani po tej stránke výhovorka neobstojí. Povereníctvo techniky sa pokúsilo dokonca obviniť z neúspechu stavebníctva okrem komunistických povereníkov aj samotného Pána Boha! Počasie vraj nebolo priaznivé pre stavby. Komuniké ústrednej plánovacej komisie jasne hovorí: v stavebníctve neboly v apríli povetrnostné prekážky. Napriek tomu plán ani v tomto mesiaci nebol splnený.

Chcem sa ešte zmieniť o výstavbe v tých okresoch, ktoré tu na včerajšej schôdzi pléna ústavodarného Národného shromaždenia boly spomínané ako okresy, ktoré sa za oslobodenie ČSR najviac zaslúžily, najviac obetovaly a preto boly aj najviac zničené. Sú to okresy pod Duklou: svidnícky, stropkovský, medzilaborecký a Snina. Tomuto ľudu hrozí nebezpečie, že už štvrtú zimu bude sa zimovať v zemljankách, pričom ho žerú vši, svrab a iné choroby, ktoré odstrániť a vyliečiť nie je možné za takej situácie, keď v jednom bunkere, poťažne baráčku 33 m žije 10 až 13 ľudí. Tu vo výstavbe sa nič neurobilo, alebo keď dačo, tak veľmi nízke percento.

Celkove to ku dňu 1. júna 1947 vyzerá takto: v okrese svidnickom bolo úplne zničených 892 domov, poškodených 658. Operatívny plán na rok 1947 je novostavieb 322, opráv 600. K 1. júnu 1947 bolo novostavieb urobených 6, opráv 42. V percentách boly novostavby splnené na 2 %. opravy na 7 %. V stropkovskom okrese bolo úplne zničených 1.173 domov, poškodených 1670. Operatívny plán na rok 1947: novostavieb je 318, opráv 1.100. K 1. júnu 1947 bolo novostavieb urobených 30 a opráv 20; splnené na 10 % v novostavbách a na 2 % v opravách. V medzilaboreckom okrese bolo zničených úplne 1.232 domov, poškodených 1.201. Podľa operatívneho plánu malo byť postavené 280, opravených 760. 0bčania sami previedli niekoľko opráv, ostatné nie je urobené nič, takže podľa Povereníctva techniky, štátnej stavebnej správy v percentách sa nič nevykazuje. V okrese Snina bolo 473 domov zničených úplne, poškodených 1.145. Podľa plánu malo sa vybudovať 205 novostavieb, opraviť 550. K 1. júnu 1947 bolo novostavieb 22, opráv 167, čiže v percentách 9 % novostavieb, 30 % opráv.

Úhrnom bolo zničené v týchto 4 okresoch 3770 domov úplne, 4674 poškodených; malo sa postaviť novostavieb 1.125, opráv malo sa urobiť 3.010. K 1. júnu bolo vybudované 58 novostavieb, 229 opráv, t. j. novostavby na 5 %. opravy na 8 %. V týchto čísliciach sú zahrnuté i výsledky z roku 1946. Ale aj to málo, čo bolo urobené, je v takom neutešenom stave, že napr. betónové základy už dnes sa pre špatný materiál rozpadávajú - a o tom sa Povereníctvo techniky vôbec nezmieňuje.

Uvádzam konkrétny prípad, ako macošsky postupuje Povereníctvo techniky i pri tých stavbách, ktoré dávaly opravovať národné výbory. Napríklad firma Katušťák, Giraltovce, má prevedenú kolaudáciu s tým istým úradníkom štátnej stavebnej správy ako iné firmy staviteľské, a preto Povereníctvo techniky nechce poukázať nedoplatok tejto firme, kým v takom istom prípade iným firmám za prevedené práce poukázalo. Následkom toho stavby nie sú dokončené a robotníkom, ktorí na stavbách pracovali, nie je vyplatené, čím sú tu robotnici ukrátení o 120.000 korún a na čo už rok čakajú. Čo sa s tým sleduje? Azda to, že tu treba potrestať okresný národný výbor v Giraltovciach, že išiel urýchlene dať strechu nad hlavu partizánskym obciam ako je Maťaška, Hermanovce, Petrovce, ktoré už v roku 1943 ako prvé zo všetkých obcí na Slovensku pomáhaly partizánom potravinami a so zbraňou v ruke.

Včera rokoval Národný front o priestupkoch a zločinoch tých ľudáckych elementov v Demokratickej strane, ktoré sústavne podkopávajú štátnu bezpečnosť a ženú vodu na mlyn nepriateľom štátu a národa. Mnou uvedené faktá však ukazujú, že možno pomáhať nepriateľom republiky nielen ľudáckou podkopnou prácou, ale aj hospodárskou sabotážou. Schválne sa brzdí proces obnovy podľa známeho reakčného receptu: "Čím horšie, tým lepšie. "Hrá sa nepoctivá zločinná hra na účet najbiednejšieho slovenského ľudu na východe. Má sa umele vyvolať nespokojnosť a roztrpčenie u ľudu, aby sa potom z toho politicky ťažilo, aby sa povedalo: Vidite tu slávnu ľudovú republiku! (Predsedníctvo prevzala podpredsedkyňa Hodinová-Spurná.)

Dnes ideme odhlasovať dobrý zákon, ktorý umožňuje urýchlené prevádzanie stavebnej obnovy. Chcem však poukázať na to, že sebalepší zákon v nesvedomitých, neschopných a neochotných rukách neposkytne bezprístrešnému obyvateľstvu strechu nad hlavou.

Je potrebné, aby sa už konečne našiel na Povereníctve techniky človek, ktorý by si vec znovuvýstavby vojnou zničených obcí vzal za otázku svojej cti a mal ambíciu obnovu aj uskutočniť. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dalším řečníkem je pan posl. inž. dr Ješ. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. inž. dr Ješ: Paní a pánové, slavná sněmovno!

Dovolte mi, abych - projednáváme-li osnovu tohoto zákona - nejprve vyjádřil skutečné uspokojení a povděk nad stanoviskem, které zaujal klub demokratické strany slovenské ústy pana zpravodaje dr Bugára, když přes určitou nespokojenost s některými ustanoveními osnovy hlasuje pro ni, uznávaje tak její důležitost celostátní. Myslím, že tento fakt musíme ocenit zejména proto, poněvadž projevy některých slovenských poslanců v této sněmovně vzbuzují u nás, českých poslanců, dojem, jakoby oněm kolegům tanuly na mysli úzce a výhradně slovenské otázky, jakoby se zajímali jenom o to, co potřebuje Slovensko, co tam se děje, a ztráceli ohled také na ostatní části státu.

Když mluvíme o stavební obnově, jistě plně chápeme její význam pro Slovensko, poněvadž ono bylo do velké míry poškozeno válečnými událostmi. Ale my bychom stejným právem mohli velmi obsáhle a podrobně rozvádět, uplatňovat a poukazovat na těžké válečné škody v českých zemích, které mnohde dosahují rozměrů a rozsahu neméně tíživého než na Slovensku. Mám tu na mysli zejména naše Slezsko, které bylo postiženo válečnými událostmi nesmírně těžce a kde dnes ještě velmi mnoho lidí se nemůže zotavit a opatřit si ani nejprimitivnější potřeby bydlení, kde poměry ubytování jsou takové, že není možno trvale žádat od těchto obyvatel našeho státu, aby v nich setrvali. Máme kraje na jižní Moravě, máme i některá města a kraje v Čechách, jako Kralupy, Pardubice, Plzeň a jiné, které neméně těžce trpí dosud nenapravenými škodami válečnými.