Pátek 9. května 1947

Jednako, panie a páni, dovoľte mi, aby som zapochyboval, či predmetná osnova vyhovuje ustanoveniam platných častí ústavnej listiny o občianskych právach, pokiaľ ide o slobodu osobnú. Osnovou sa totiž obmedzuje slobodná voľba povolania v takej ostrej forme, ktorá je nesporne v rozpore s dosiaľ platnou ústavou. A aj keď náš zákon vychádza z dobrovoľnosti a len v krajnom prípade sa má siahnuť k nedemokratickým opatreniam, jednako zostáva obava, že osnova zákona o niektorých opatreniach k prevedeniu mobilizácie pracovných síl ide tak ďaleko, že prekročuje dosah a formu obyčajného zákona. Veď svojimi ďalekosiahlymi ustanoveniami sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie opatrenia na poli hospodárskom, ktorým sa vyrovnajú iba zákony o znárodnení priemyslu, peňažných ústavov a poisťovní.

A teda, keď už sme sa odvážili tak ďaleko i pri četných korektúrach, musíme zdôrazňovať potrebu, aby v záujme celku mobilizáciu pracovných síl na Slovensku prevádzaly slovenské úrady. Vyžaduje to hospodárska štruktúra Slovenska, ktorá sa podstatne líši od štruktúry zemí českomoravských. S týmto argumentom sa nám bohužiaľ nepodarilo preraziť vo výboroch, čo bude prípadne len na škodu úspešnému zaisteniu pracovných síl, pričom Slovensko aj dosiaľ bolo závažným činiteľom.

Podobný nedostatok musíme osnove vytknúť tam, kde sa uvádzajú podpory pri včleňovaní do práce. Účelový fond tvorí podklad pre zaisťovanie pracovných síl, pretože zvýšené náklady osôb, ktoré sú oddisponované od doterajšieho zamestnávateľa, sa majú vyplácať z tohoto fondu. A keďže zatiaľ na Slovensku nemáme podobnej normy ani účelového fondu, bude nutné, aby čo najrýchlejšie bola vypracovaná osnova zákona o podporách pri včleňovaní do práce, kde by sa doterajší účelový fond vzťahoval aj na Slovensko, lebo ináč by sme boli postavení pred anomáliu, že by pre Slovensko nebolo možné prevádzať mobilizáciu pracovných síl.

Taktiež vo všeobecnosti zásadne sa treba vysloviť proti zmocneniam, podľa ktorých vláda môže upravovať otázky, k prevádzaniu ktorých je inak potrebný zákon.

Ustanovenia o ekonomickom hospodárení pracovnými silami sú veľkým úskalím tohto zákona, keďže sú formulované tak, že by mohla byť prípadne daná možnosť likvidovať určité podnikateľské odvetvia, predovšetkým tie, ktoré sú uvedené v dvojročnom hospodárskom pláne. Nebezpečie je v tom, že podľa § 3, odst. 2 môžu zamestnávať pracovné sily len tie podniky, ktoré majú uložené úlohy podľa dvojročného hospodárskeho plánu.

Taktiež treba ľutovať, že hoci v osnove sa spomínajú hospodárske organizácie, pod ktorými sú mienené ústredné sväzy priemyslu, obchodu, remesla, dopravy a cudzineckého ruchu, vzťahujúce sa teritoriálne a kompetenčne na zeme českomoravské, nepodarilo sa nám presadiť hospodárske organizácie slovenské, čiže Obchodné a priemyselné komory, sväzy podľa živnostenského zákona, podnikateľské organizácie a Ústredné sdruženie priemyslu slovenského, prípadne Jednotný sväz slovenských roľníkov.

Po týchto všeobecných pripomienkach dovoľte, panie a páni, aby som sa dotkol stručne jednotlivých závažnejších problémov samotnej osnovy podľa paragrafov. Tu sa znova vraciam k zaujímavej textácii časti II. o ekonomickom hospodárení pracovnými silami, kde v § 3, odst. 2 zamestnávatelia smú zamestnávať len taký počet zamestnancov, ktorý je pri plnom využití pracovnej doby a plnom výkone zamestnancov nevyhnutne nutný k splneniu pracovných úloh, hlavne na podklade dvojročného plánu. Nezdá sa vám, panie a páni, že sa tu náš znárodnený priemysel nevdojak priznáva k neekonomickému hospodáreniu, na ktoré ostatne bolo už neraz poukázané a čo týmto zákonom má byť usmernené tak, aby nebolo na škodu rentabilnosti našich priemyselných podnikov? Pravda, znárodnených, keďže v súkromnom sektore takéto obavy už aj z konkurenčných dôvodov nie sú mysliteľné. Ak by tomu tak nebolo, hrozíme zamestnávateľovi okresným úradom ochrany práce, ktoré výmerom budú môcť prinútiť zamestnávateľa regulovať počet pracovných síl. Slovom vynára sa tu opodstatnená pochybnosť, či ozaj tieto úrady budú na výške, aby mohly rozhodovať bez odvolania sa o hospodárnosti a vedení závodov. Obdobne ostrým zásahom do normálnych právnych zvyklostí je aj fakt, že proti výmerom spomínaných okresných úradov ochrany práce, ak dajú súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru, nebude opravného prostriedku.

Rovnako neopodstatnene a nemorálne núti zákon vyplácanie odbytného zamestnancom, ktorí budú začlenení do iného hospodárskeho odvetvia, a to na úkor doterajších zamestnávateľov. I keď je tu daná možnosť podať si žiadosť na hradenie takéhoto obnosu z účelového fondu, rozhodne tieto záväzky maly byť uvalené na nového zamestnávateľa a nie na toho, ktorý pri strate pracovných síl a zárobkových možností vlastne musí odbúravať vlastné zárobkové možnosti. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Petr.)

Nie menej závažným a ďalekosiahlym zásahom do práv parlamentu a ústavy je § 8 citovaného zákona o povinnom uvoľnení postrádateľných zamestnancov, kde Ministerstvu sociálnej starostlivosti po dohode s vládou a po vypočutí odborovej a hospodárskej organizácie je dané neobmedzené zmocnenie vyhlásiť, v ktorých pracovných odboroch alebo povolaniach sú zamestnávatelia povinní uvoľniť svojich zamestnancov. Môže sa takto stať buď všeobecne alebo pre určité oblasti alebo skupiny, prípadne kategórie zamestnancov. Vo vyhláške sa stanoví podľa potrieb dvojročného plánu, kto určí počet zamestnancov pre premiestenie do iného zamestnania a akým spôsobom sa tak stane, prípadne sa môže tiež vyhláškou bližšie vymedziť okruh zamestnancov.

Slovom, panie a páni, je to neohraničená možnosť, ktorá by mohla byť nebezpečná, i keby sme si neboli vedomí toho radostného faktu, že v čase, keď sa osnova rodila, strach mal veľké oči. Rozhodne dôvodovou zprávou preliminovaná potreba 590.000 osôb je neúnosne premrštená. Ak si uvážime, že náš priemysel je bezmála saturovaný, alebo rozhodne bude, ak v ňom zavedieme hospodárnejšie spôsoby aj čo do pracovných síl, zostáva citeľná medzera v poľnohospodárstve a v stavebníctve. Horšie to bude s dobrovoľným presunom, keď po vyčerpaní všetkých možností a zapojení do práce lenošiacich trúdov republiky budeme musieť pristúpiť k presunu značného počtu osôb z doterajšieho zamestnania alebo povolania na iné pracovné miesta.

Treba ľutovať, že aj tento zákon, hoci sa tak ťažko rodil, nie je úplný, a iba v rezolúcii sa vyzýva vláda, aby v najkratšej dobe predložila osnovu zákona, ktorý by prevedenie národnej mobilizácie pracovných síl rozšíril aj na zamestnancov štátnych a verejných. Neverím, že k tomu dôjde skoro, lebo by sa tisíce nekvalifikovaných a podľa všelijakých pochybných zásluh uprednostnených ľudí muselo vrátiť od kancelárskeho stola k poctivému remeslu a kopytu. Ale už aj teraz vopred podotýkam, panie a páni, že na Slovensku prekrvenie štátneho aparátu ani zďaleka nie je tak veľké ako v zemiach českomoravských. Zatiaľ to skúsime týmto zákonom, o ktorom by sme chceli veriť, že i pri svojich vadách a tvrdostiach rozprúdi neraz zadrhávajúce kolesá dvojročnice práve v tých najkritickejších odvetviach stavebníctva a pôdohospodárstva.

Panie a páni, je najvyšší čas, aby sme sa radšej pustili so všetkou vážnosťou do prehlbovania našej dvojročnice, namiesto toho, aby sme se vychvaľovali neraz pochybnými a prázdnymi percentami.

A tu, aby sme zostali na reálnom podklade, poukážem letmo na ťažkosti, ktoré sa vyskytujú práve v najcitlivejších sektoroch a ktoré sa nedajú odbaviť nasilu za vlasy pritiahnutou kritikou, nekonštruktívnou kritikou, akú sme počuli i v týchto dňoch na pôde parlamentu a ktorej jediným cieľom bolo postaviť do zlého svetla vedúcich rezortov z opačného politického tábora. Myslím tu na kritiku Povereníctva techniky z úst kolegu Jeleňa. Keďže sa dobre poznáme z čias spolupráce po prechode frontu, dovolím si sine ira et studio nakrátko priviesť na pravú mieru neopodstatnené jeho útoky proti povereníkovi techniky Ing. Stykovi, dobrodincovi východného Slovenska. (Posl. Valo: To tomu dal!) No, hádam, nechcete to byť Vy, pán kolega! (Posl. Valo: Ja to nechcem byť, ale rozhodne ten pán to nie je.) Ten spravil oveľa viac ako hociktorý poslanec. Hneď počujete, čo spravil. (Posl. Valo: Ja som to videl, mne to nemusíte povedať.) Treba predoslať, že menovaný povereník prevzal svoj rezort na sklonku roku 1946, teda na konci stavebnej sezóny. Pristúpil k príprave prác. Keď aj pritom narazil na nedostatok technického personálu, podarilo sa mu zamestnať 200 síl, kým Verejné práce maly 456 síl v roku 1938. Nikto nebude pochybovať o tom, aké veľké pracovné úsilie treba tu rozhýbať, keď v dvojročnici Povereníctvo techniky počíta s 3 miliardami investíc a 5 miliardami obnovy. Nechápeme, ako je možné hovoriť o nezapočatí stavebnej obnovy na východnom Slovensku, keď len v košickom obvode sa stavia 381 nových stavieb, a na 4000 bytov je opravených, prípadne sa opravuje. To všetko za nového povereníka techniky. Keby človek chcel byť škodoradostný, mohol by podotknúť, že na druhej strane známa Komisia pre pomoc východnému Slovensku za predsedníctva Ing. Kaboša a pod priamym dozorom pána povereníka Husáka, ktorí ako je známe, nie sú príslušníkmi strany demokratickej, za pol druhého roka nestačila postaviť viac ako 10 nových domov a opraviť asi 380. Nesmieme zabúdať aj na fakt, že práca a zadávky v michalovskom okrese prebiehajú ešte vo väčšom merítku za nového povereníka techniky tak isto ako v kežmarskom okrese, kde ich len tak-tak dávame do poriadku, a v okrese spišskom. (Posl. Babej: Celé východné Slovensko žije v tých dierach, a prečo tam sa nerobí?) Pán kolega, prosím pekne, keď ste bol na východnom Slovensku, viete, a my to hovoríme k tomuto slávnemu parlamentu stále, že ani jedna čiastka našej republiky nebola tak znivočená ako bol tento náš boľavý východ. A práve tam treba vynaložiť všetky sily, aby sme mohli opraviť tieto veci, aby tam ľudia v tých bunkeroch nežili. Ale to sa stane, vážení kolegovia, keď budeme spoluprácu robiť, keď sa nebudeme rozoštvávať a keď budeme všetci predovšetkým pomáhať tomu ľudu.

Že výtka povereníctvu bola prehnaná, dokazuje aj úradné hlásenie Štátneho plánovacieho úradu, podľa ktorého plán verejných stavieb v českých zemiach vykazuje 22,9%, kým na Slovensku 53%. Pravda, treba lojálne priznať ťažkosti i chyby. No nesmieme zabudnúť, že vec obnovy na Slovensku nie je len záležitosť Povereníctva techniky, ale aj financií a priemyslu. A hoci tu Ing. Styk podal návrh na koordináciu 3 povereníctiev vo veciach obnovy, náprava došla až po 4 mesiacoch v plnej stavebnej sezóne.

Panie a páni, mohlo by sa zdať, že som odbočil, ale spravil som tak iba v záujme veci samej, aby sme už konečne prestali nasilu hľadať vši, keď máme tak veľa práce, pri ktorej sa musíme svorne dať dovedna, aby sme nezameškali nič. Platí to predovšetkým na margo výstavby. Nie menej utešená je situácia aj v pôdohospodárstve. I tu budeme musieť nájsť spôsob, ako pripútať k pôde ľudí, ktorí z pochopiteľných dôvodov nerentability utekajú a hľadajú si lepší chlebík. Chápem, že nemôžeme do nekonečna zvyšovať mzdy, no musíme uznať, že budeme musieť vyrovnať až krivdou žalujúcu nespravodlivosť pri odmeňovaní priemyselnej a pôdohospodárskej práce. Budeme musieť čím skôr pochopiť, že nestačí len previesť revíziu platových vyhlášok a mechanizáciu špinavých a namáhavých prác, ale predovšetkým treba sa postarať o dobré ubytovanie a stravovanie, zlepšiť zásobovanie odevom a obuvou, podchytiť stavebné robotníctvo a umožniť mu pracovať aj cez zimu. Pri tomto, panie a páni, dovoľte, aby som opätovne poukázal na často neudržateľné pomery slovenského robotníctva v Čechách. Denne dostávame sťažnosti, o ktorých sa tu dnes nechcem šíriť. Len by som chcel apelovať na vás na všetkých, aby ste vo svojich volebných krajoch pohraničia neprestali podporovať tých 200.000 usilovných a skromných priekopníkov práce, ktorí prišli dobrovoľne, bez zákona o mobilizácii pracovných síl, vtedy, keď núdza bola najvyššia. Skúsme spoločnými silami vytvoriť pre nich v našom očistenom pohraničí príjemný druhý domov, v ktorom by neboli iba živlom roboty, ale aj konštruktívnym elementom, novodobými psohlavcami. Panie a páni, aspoň toľko na okraj návrhu zákona o niektorých opatreniach k prevedeniu mobilizácie pracovných síl, ktorý sa tak ťažko rodil a prešiel toľkými zmenami. Usilovali sme sa pri tom podchytiť zdravé jadro a pokiaľ možno očistiť ho od zbytočného zasahovania do práv ústavou zaručených. I keď sa to nepodarilo všade, jednako cítime nutnosť zákona. Budeme zaň hlasovať tým skôr, že som presvedčený, že kým sa skutočne rozbehneme podľa neho, nebudeme musieť siahnuť k tvrdým jeho statiam. Kiež by som sa nemýlil, dnes, v deň nášho spoločného víťazstva. Bolo by to najlepšie svedectvo vyspelosti našich národov, že v páde potreby vieme podriadiť všetko celku a zapriahnuť sa do veľkého procesu ozdravenia a dobudovania hospodárskych základov našej republiky. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: Dalším řečníkem je paní posl. Šimonková. Dávám jí slovo.

Posl. Šimonková: Paní a pánové!

Konečně se nám dostává do plena ústavodárného Národního shromáždění vládní návrh zákona o národní mobilisaci práce. Již v začátku si musíme být vědomi toho, že opatření k provedení národní mobilisace práce, obsažené ve vládním návrhu, jest norma výjimečná a dočasná. Jest opravdu nutno, abychom mohli použíti zvláštních mimořádných opatření, o nichž pojednává? Domnívám se, že ano. Potřeba, aby se opatření k provedení národní mobilisace práce stala zákonem, vyplývá z celkové situace, v níž se naše hospodářství nalézá. Jsme postaveni před mimořádné úkoly. Musíme zabezpečit výživu našeho obyvatelstva, rekonstruovat bytový a podnikový prostor, uspokojit potřebu šatstva, obuvi, domácího zařízení, zdokonalit dopravu a mnoho jiných věcí. I při normální výkonnosti závodů a nedostatku surovin byl by to obrovský úkol, a stává se tím obtížnější při dnešním nepořádku na pracovním trhu, způsobeném škodlivým a nadměrným nasazováním pracovních sil v době okupace; jakož i úbytkem pracovních sil, který nastal odsunem Němců. Je to zjev obvyklý po každé válce, že se objevuje zmenšená pracovní výkonnost a nechuť k povoláním vyžadujícím namáhavé tělesné práce. Nepociťujeme již sice všeobecný nedostatek pracovních sil ve všech oborech, jak se nám jevil na př. na podzim r. 1945, kdy byly udávány fantastické číslice potřeby pracovních sil, a to přes jeden milion. Nyní je taková situace, že většina oborů je pracovními silami v podstatě zajištěna. Dokonce u některých zaměstnanců a zvláště u žen a u invalidů vyskytuje se větší nabídka, než by odpovídalo pracovní příležitosti. Naproti tomu je však několik oborů, jež vykazují trvalý nedostatek pracovních sil. A jsou to právě nejdůležitější obory, jejichž opoždění by podvázalo celé hospodářství. Je to zemědělství, lesnictví, stavebnictví, jsou to kamenolomy, štěrkovny a výroba stavebních hmot. My komunisté chápeme obrovský, ba stěžejní význam lidské společnosti a lidské práce. Věnovali jsme již dávno těmto problémům důkladnou pozornost. Projevuje se to jasně v košickém vládním programu, v němž rozřešení těchto otázek jest uvedeno jako předpoklad pro splnění dvouletého plánu. Jasně se to též projevilo na naší druhé národohospodářské konferenci, kde byla charakterisována jediná cesta ke splnění dvouletky takto: "Je to práce, více práce, lepší práce, práce lépe organisovaná". A odtud vyšel podnět k mohutnému nástupu, k likvidaci skrytých reserv a k šetření prací, energií a materiálem. Nám marxistům je jasné, že zkušebním kamenem, na němž se osvědčuje progresivní povaha jednoho hospodářského systému proti druhému, je, zda stupňuje nebo snižuje produktivitu lidské práce. Proto se staráme a vždy se budeme starat, aby v našem lidově demokratickém řádu klesaly výrobní náklady a bylo lépe využito pracovních sil. V prvé řadě to znamená opravit nynější nesprávné rozmístění pracovních sil. Máme takový stav, že někteří jsou prací přetíženi, zatím co druzí nedělají. Tím nejlépe podáváme důkaz, že návrh tohoto zákona se nedotýká nikterak osobní svobody jednotlivce, nýbrž má postihnout a přinutit k práci ty, kteří se dosud práci vyhýbají a těží z práce druhých. Musíme stupňovat výkon na hlavu a směnu a tím dosáhnout větší výroby a zvýšení životní úrovně.

Postup, jak budeme řešiti tyto otázky my, v našem lidově demokratickém řádu, je stanoven v § 9 zákona o dvouletce. Ten nám ukládá, jak uspokojit potřebu pracovních sil mobilisováním reserv nevyužitých zaměstnanců nebo těch, kteří dosud nepracují, ač by pracovat mohli. Zvláštním zdrojem jsou reemigranti, zahraniční dělníci a dobrovolné brigády. A nebylo by dobré, abychom tyto dobrovolné brigády nějak podceňovali, což se velmi často stává. Zásadou při tom je, že reservy budeme mobilisovati teprve tehdy, když pro ně budou připraveny pracovní příležitosti, a že jim poskytneme co největší možnost výběru nového zaměstnání. Nebylo proto správné, že se vládní návrh zákona o mobilisaci pracovních sil tak dlouho oddaloval. Z toho nám vznikaly škody na všech pracovištích.

Na § 9 zákona o dvouletce pak přímo navazuje předložená osnova o některých opatřeních k provedení národní mobilisace práce, která podrobně rozvádí formy, jakými mají přesuny pracovních sil probíhati, jejich podmínky, jakož i některá sociálně politická opatření, jež s nimi souvisí.

Obsah zákona o národní mobilisaci práce jest uveden v § 1, odst. 2. Osnova pojednává především o ekonomickém hospodaření pracovní silou jakožto hlavním předpokladem spravedlivého rozvržení pracovního břemene a o zvyšování národního blahobytu a spokojenosti pracujících. To je velmi důležitá zásada, z níž ostatní opatření vlastně pramení. Všem zaměstnavatelům se ukládá povinnost, aby zaměstnávali jen nezbytný počet pracovních sil. Přebytečné jim mohou býti odčerpány.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP