Jednako, panie a páni, dovoľte mi, aby som zapochyboval,
či predmetná osnova vyhovuje ustanoveniam platných
častí ústavnej listiny o občianskych
právach, pokiaľ ide o slobodu osobnú. Osnovou
sa totiž obmedzuje slobodná voľba povolania v
takej ostrej forme, ktorá je nesporne v rozpore s dosiaľ
platnou ústavou. A aj keď náš zákon
vychádza z dobrovoľnosti a len v krajnom prípade
sa má siahnuť k nedemokratickým opatreniam,
jednako zostáva obava, že osnova zákona o niektorých
opatreniach k prevedeniu mobilizácie pracovných
síl ide tak ďaleko, že prekročuje dosah
a formu obyčajného zákona. Veď svojimi
ďalekosiahlymi ustanoveniami sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie
opatrenia na poli hospodárskom, ktorým sa vyrovnajú
iba zákony o znárodnení priemyslu, peňažných
ústavov a poisťovní.
A teda, keď už sme sa odvážili tak ďaleko
i pri četných korektúrach, musíme
zdôrazňovať potrebu, aby v záujme celku
mobilizáciu pracovných síl na Slovensku prevádzaly
slovenské úrady. Vyžaduje to hospodárska
štruktúra Slovenska, ktorá sa podstatne líši
od štruktúry zemí českomoravských.
S týmto argumentom sa nám bohužiaľ nepodarilo
preraziť vo výboroch, čo bude prípadne
len na škodu úspešnému zaisteniu pracovných
síl, pričom Slovensko aj dosiaľ bolo závažným
činiteľom.
Podobný nedostatok musíme osnove vytknúť
tam, kde sa uvádzajú podpory pri včleňovaní
do práce. Účelový fond tvorí
podklad pre zaisťovanie pracovných síl, pretože
zvýšené náklady osôb, ktoré
sú oddisponované od doterajšieho zamestnávateľa,
sa majú vyplácať z tohoto fondu. A keďže
zatiaľ na Slovensku nemáme podobnej normy ani účelového
fondu, bude nutné, aby čo najrýchlejšie
bola vypracovaná osnova zákona o podporách
pri včleňovaní do práce, kde by sa
doterajší účelový fond vzťahoval
aj na Slovensko, lebo ináč by sme boli postavení
pred anomáliu, že by pre Slovensko nebolo možné
prevádzať mobilizáciu pracovných síl.
Taktiež vo všeobecnosti zásadne sa treba vysloviť
proti zmocneniam, podľa ktorých vláda môže
upravovať otázky, k prevádzaniu ktorých
je inak potrebný zákon.
Ustanovenia o ekonomickom hospodárení pracovnými
silami sú veľkým úskalím tohto
zákona, keďže sú formulované tak,
že by mohla byť prípadne daná možnosť
likvidovať určité podnikateľské
odvetvia, predovšetkým tie, ktoré sú
uvedené v dvojročnom hospodárskom pláne.
Nebezpečie je v tom, že podľa § 3, odst.
2 môžu zamestnávať pracovné sily
len tie podniky, ktoré majú uložené
úlohy podľa dvojročného hospodárskeho
plánu.
Taktiež treba ľutovať, že hoci v osnove sa
spomínajú hospodárske organizácie,
pod ktorými sú mienené ústredné
sväzy priemyslu, obchodu, remesla, dopravy a cudzineckého
ruchu, vzťahujúce sa teritoriálne a kompetenčne
na zeme českomoravské, nepodarilo sa nám
presadiť hospodárske organizácie slovenské,
čiže Obchodné a priemyselné komory,
sväzy podľa živnostenského zákona,
podnikateľské organizácie a Ústredné
sdruženie priemyslu slovenského, prípadne Jednotný
sväz slovenských roľníkov.
Po týchto všeobecných pripomienkach dovoľte,
panie a páni, aby som sa dotkol stručne jednotlivých
závažnejších problémov samotnej
osnovy podľa paragrafov. Tu sa znova vraciam k zaujímavej
textácii časti II. o ekonomickom hospodárení
pracovnými silami, kde v § 3, odst. 2 zamestnávatelia
smú zamestnávať len taký počet
zamestnancov, ktorý je pri plnom využití pracovnej
doby a plnom výkone zamestnancov nevyhnutne nutný
k splneniu pracovných úloh, hlavne na podklade dvojročného
plánu. Nezdá sa vám, panie a páni,
že sa tu náš znárodnený priemysel
nevdojak priznáva k neekonomickému hospodáreniu,
na ktoré ostatne bolo už neraz poukázané
a čo týmto zákonom má byť usmernené
tak, aby nebolo na škodu rentabilnosti našich priemyselných
podnikov? Pravda, znárodnených, keďže
v súkromnom sektore takéto obavy už aj z konkurenčných
dôvodov nie sú mysliteľné. Ak by tomu
tak nebolo, hrozíme zamestnávateľovi okresným
úradom ochrany práce, ktoré výmerom
budú môcť prinútiť zamestnávateľa
regulovať počet pracovných síl. Slovom
vynára sa tu opodstatnená pochybnosť, či
ozaj tieto úrady budú na výške, aby
mohly rozhodovať bez odvolania sa o hospodárnosti
a vedení závodov. Obdobne ostrým zásahom
do normálnych právnych zvyklostí je aj fakt,
že proti výmerom spomínaných okresných
úradov ochrany práce, ak dajú súhlas
k rozviazaniu pracovného pomeru, nebude opravného
prostriedku.
Rovnako neopodstatnene a nemorálne núti zákon
vyplácanie odbytného zamestnancom, ktorí
budú začlenení do iného hospodárskeho
odvetvia, a to na úkor doterajších zamestnávateľov.
I keď je tu daná možnosť podať si žiadosť
na hradenie takéhoto obnosu z účelového
fondu, rozhodne tieto záväzky maly byť uvalené
na nového zamestnávateľa a nie na toho, ktorý
pri strate pracovných síl a zárobkových
možností vlastne musí odbúravať
vlastné zárobkové možnosti. (Predsedníctvo
prevzal podpredseda Petr.)
Nie menej závažným a ďalekosiahlym zásahom
do práv parlamentu a ústavy je § 8 citovaného
zákona o povinnom uvoľnení postrádateľných
zamestnancov, kde Ministerstvu sociálnej starostlivosti
po dohode s vládou a po vypočutí odborovej
a hospodárskej organizácie je dané neobmedzené
zmocnenie vyhlásiť, v ktorých pracovných
odboroch alebo povolaniach sú zamestnávatelia povinní
uvoľniť svojich zamestnancov. Môže sa takto
stať buď všeobecne alebo pre určité
oblasti alebo skupiny, prípadne kategórie zamestnancov.
Vo vyhláške sa stanoví podľa potrieb dvojročného
plánu, kto určí počet zamestnancov
pre premiestenie do iného zamestnania a akým spôsobom
sa tak stane, prípadne sa môže tiež vyhláškou
bližšie vymedziť okruh zamestnancov.
Slovom, panie a páni, je to neohraničená
možnosť, ktorá by mohla byť nebezpečná,
i keby sme si neboli vedomí toho radostného faktu,
že v čase, keď sa osnova rodila, strach mal veľké
oči. Rozhodne dôvodovou zprávou preliminovaná
potreba 590.000 osôb je neúnosne premrštená.
Ak si uvážime, že náš priemysel je
bezmála saturovaný, alebo rozhodne bude, ak v ňom
zavedieme hospodárnejšie spôsoby aj čo
do pracovných síl, zostáva citeľná
medzera v poľnohospodárstve a v stavebníctve.
Horšie to bude s dobrovoľným presunom, keď
po vyčerpaní všetkých možností
a zapojení do práce lenošiacich trúdov
republiky budeme musieť pristúpiť k presunu značného
počtu osôb z doterajšieho zamestnania alebo
povolania na iné pracovné miesta.
Treba ľutovať, že aj tento zákon, hoci sa
tak ťažko rodil, nie je úplný, a iba v
rezolúcii sa vyzýva vláda, aby v najkratšej
dobe predložila osnovu zákona, ktorý by prevedenie
národnej mobilizácie pracovných síl
rozšíril aj na zamestnancov štátnych a
verejných. Neverím, že k tomu dôjde skoro,
lebo by sa tisíce nekvalifikovaných a podľa
všelijakých pochybných zásluh uprednostnených
ľudí muselo vrátiť od kancelárskeho
stola k poctivému remeslu a kopytu. Ale už aj teraz
vopred podotýkam, panie a páni, že na Slovensku
prekrvenie štátneho aparátu ani zďaleka
nie je tak veľké ako v zemiach českomoravských.
Zatiaľ to skúsime týmto zákonom, o ktorom
by sme chceli veriť, že i pri svojich vadách
a tvrdostiach rozprúdi neraz zadrhávajúce
kolesá dvojročnice práve v tých najkritickejších
odvetviach stavebníctva a pôdohospodárstva.
Panie a páni, je najvyšší čas,
aby sme sa radšej pustili so všetkou vážnosťou
do prehlbovania našej dvojročnice, namiesto toho,
aby sme se vychvaľovali neraz pochybnými a prázdnymi
percentami.
A tu, aby sme zostali na reálnom podklade, poukážem
letmo na ťažkosti, ktoré sa vyskytujú
práve v najcitlivejších sektoroch a ktoré
sa nedajú odbaviť nasilu za vlasy pritiahnutou kritikou,
nekonštruktívnou kritikou, akú sme počuli
i v týchto dňoch na pôde parlamentu a ktorej
jediným cieľom bolo postaviť do zlého
svetla vedúcich rezortov z opačného politického
tábora. Myslím tu na kritiku Povereníctva
techniky z úst kolegu Jeleňa. Keďže
sa dobre poznáme z čias spolupráce po prechode
frontu, dovolím si sine ira et studio nakrátko priviesť
na pravú mieru neopodstatnené jeho útoky
proti povereníkovi techniky Ing. Stykovi, dobrodincovi
východného Slovenska. (Posl. Valo: To tomu dal!)
No, hádam, nechcete to byť Vy, pán kolega!
(Posl. Valo: Ja to nechcem byť, ale rozhodne ten pán
to nie je.) Ten spravil oveľa viac ako hociktorý
poslanec. Hneď počujete, čo spravil. (Posl.
Valo: Ja som to videl, mne to nemusíte povedať.)
Treba predoslať, že menovaný povereník
prevzal svoj rezort na sklonku roku 1946, teda na konci stavebnej
sezóny. Pristúpil k príprave prác.
Keď aj pritom narazil na nedostatok technického personálu,
podarilo sa mu zamestnať 200 síl, kým Verejné
práce maly 456 síl v roku 1938. Nikto nebude pochybovať
o tom, aké veľké pracovné úsilie
treba tu rozhýbať, keď v dvojročnici Povereníctvo
techniky počíta s 3 miliardami investíc a
5 miliardami obnovy. Nechápeme, ako je možné
hovoriť o nezapočatí stavebnej obnovy na východnom
Slovensku, keď len v košickom obvode sa stavia 381 nových
stavieb, a na 4000 bytov je opravených, prípadne
sa opravuje. To všetko za nového povereníka
techniky. Keby človek chcel byť škodoradostný,
mohol by podotknúť, že na druhej strane známa
Komisia pre pomoc východnému Slovensku za predsedníctva
Ing. Kaboša a pod priamym dozorom pána povereníka
Husáka, ktorí ako je známe, nie sú
príslušníkmi strany demokratickej, za pol druhého
roka nestačila postaviť viac ako 10 nových
domov a opraviť asi 380. Nesmieme zabúdať aj
na fakt, že práca a zadávky v michalovskom
okrese prebiehajú ešte vo väčšom
merítku za nového povereníka techniky tak
isto ako v kežmarskom okrese, kde ich len tak-tak dávame
do poriadku, a v okrese spišskom. (Posl. Babej: Celé
východné Slovensko žije v tých dierach,
a prečo tam sa nerobí?) Pán kolega, prosím
pekne, keď ste bol na východnom Slovensku, viete,
a my to hovoríme k tomuto slávnemu parlamentu stále,
že ani jedna čiastka našej republiky nebola tak
znivočená ako bol tento náš boľavý
východ. A práve tam treba vynaložiť všetky
sily, aby sme mohli opraviť tieto veci, aby tam ľudia
v tých bunkeroch nežili. Ale to sa stane, vážení
kolegovia, keď budeme spoluprácu robiť, keď
sa nebudeme rozoštvávať a keď budeme všetci
predovšetkým pomáhať tomu ľudu.
Že výtka povereníctvu bola prehnaná,
dokazuje aj úradné hlásenie Štátneho
plánovacieho úradu, podľa ktorého plán
verejných stavieb v českých zemiach vykazuje
22,9%, kým na Slovensku 53%. Pravda, treba lojálne
priznať ťažkosti i chyby. No nesmieme zabudnúť,
že vec obnovy na Slovensku nie je len záležitosť
Povereníctva techniky, ale aj financií a priemyslu.
A hoci tu Ing. Styk podal návrh na koordináciu 3
povereníctiev vo veciach obnovy, náprava došla
až po 4 mesiacoch v plnej stavebnej sezóne.
Panie a páni, mohlo by sa zdať, že som odbočil,
ale spravil som tak iba v záujme veci samej, aby sme už
konečne prestali nasilu hľadať vši, keď
máme tak veľa práce, pri ktorej sa musíme
svorne dať dovedna, aby sme nezameškali nič.
Platí to predovšetkým na margo výstavby.
Nie menej utešená je situácia aj v pôdohospodárstve.
I tu budeme musieť nájsť spôsob, ako pripútať
k pôde ľudí, ktorí z pochopiteľných
dôvodov nerentability utekajú a hľadajú
si lepší chlebík. Chápem, že nemôžeme
do nekonečna zvyšovať mzdy, no musíme
uznať, že budeme musieť vyrovnať až krivdou
žalujúcu nespravodlivosť pri odmeňovaní
priemyselnej a pôdohospodárskej práce. Budeme
musieť čím skôr pochopiť, že
nestačí len previesť revíziu platových
vyhlášok a mechanizáciu špinavých
a namáhavých prác, ale predovšetkým
treba sa postarať o dobré ubytovanie a stravovanie,
zlepšiť zásobovanie odevom a obuvou, podchytiť
stavebné robotníctvo a umožniť mu pracovať
aj cez zimu. Pri tomto, panie a páni, dovoľte, aby
som opätovne poukázal na často neudržateľné
pomery slovenského robotníctva v Čechách.
Denne dostávame sťažnosti, o ktorých sa
tu dnes nechcem šíriť. Len by som chcel apelovať
na vás na všetkých, aby ste vo svojich volebných
krajoch pohraničia neprestali podporovať tých
200.000 usilovných a skromných priekopníkov
práce, ktorí prišli dobrovoľne, bez zákona
o mobilizácii pracovných síl, vtedy, keď
núdza bola najvyššia. Skúsme spoločnými
silami vytvoriť pre nich v našom očistenom pohraničí
príjemný druhý domov, v ktorom by neboli
iba živlom roboty, ale aj konštruktívnym elementom,
novodobými psohlavcami. Panie a páni, aspoň
toľko na okraj návrhu zákona o niektorých
opatreniach k prevedeniu mobilizácie pracovných
síl, ktorý sa tak ťažko rodil a prešiel
toľkými zmenami. Usilovali sme sa pri tom podchytiť
zdravé jadro a pokiaľ možno očistiť
ho od zbytočného zasahovania do práv ústavou
zaručených. I keď sa to nepodarilo všade,
jednako cítime nutnosť zákona. Budeme zaň
hlasovať tým skôr, že som presvedčený,
že kým sa skutočne rozbehneme podľa neho,
nebudeme musieť siahnuť k tvrdým jeho statiam.
Kiež by som sa nemýlil, dnes, v deň nášho
spoločného víťazstva. Bolo by to najlepšie
svedectvo vyspelosti našich národov, že v páde
potreby vieme podriadiť všetko celku a zapriahnuť
sa do veľkého procesu ozdravenia a dobudovania hospodárskych
základov našej republiky. (Potlesk.)
Místopředseda Petr: Dalším řečníkem
je paní posl. Šimonková. Dávám
jí slovo.
Posl. Šimonková: Paní a pánové!
Konečně se nám dostává do plena
ústavodárného Národního shromáždění
vládní návrh zákona o národní
mobilisaci práce. Již v začátku si musíme
být vědomi toho, že opatření
k provedení národní mobilisace práce,
obsažené ve vládním návrhu, jest
norma výjimečná a dočasná.
Jest opravdu nutno, abychom mohli použíti zvláštních
mimořádných opatření, o nichž
pojednává? Domnívám se, že ano.
Potřeba, aby se opatření k provedení
národní mobilisace práce stala zákonem,
vyplývá z celkové situace, v níž
se naše hospodářství nalézá.
Jsme postaveni před mimořádné úkoly.
Musíme zabezpečit výživu našeho
obyvatelstva, rekonstruovat bytový a podnikový prostor,
uspokojit potřebu šatstva, obuvi, domácího
zařízení, zdokonalit dopravu a mnoho jiných
věcí. I při normální výkonnosti
závodů a nedostatku surovin byl by to obrovský
úkol, a stává se tím obtížnější
při dnešním nepořádku na pracovním
trhu, způsobeném škodlivým a nadměrným
nasazováním pracovních sil v době
okupace; jakož i úbytkem pracovních sil, který
nastal odsunem Němců. Je to zjev obvyklý
po každé válce, že se objevuje zmenšená
pracovní výkonnost a nechuť k povoláním
vyžadujícím namáhavé tělesné
práce. Nepociťujeme již sice všeobecný
nedostatek pracovních sil ve všech oborech, jak se
nám jevil na př. na podzim r. 1945, kdy byly udávány
fantastické číslice potřeby pracovních
sil, a to přes jeden milion. Nyní je taková
situace, že většina oborů je pracovními
silami v podstatě zajištěna. Dokonce u některých
zaměstnanců a zvláště u žen
a u invalidů vyskytuje se větší nabídka,
než by odpovídalo pracovní příležitosti.
Naproti tomu je však několik oborů, jež
vykazují trvalý nedostatek pracovních sil.
A jsou to právě nejdůležitější
obory, jejichž opoždění by podvázalo
celé hospodářství. Je to zemědělství,
lesnictví, stavebnictví, jsou to kamenolomy, štěrkovny
a výroba stavebních hmot. My komunisté chápeme
obrovský, ba stěžejní význam
lidské společnosti a lidské práce.
Věnovali jsme již dávno těmto problémům
důkladnou pozornost. Projevuje se to jasně v košickém
vládním programu, v němž rozřešení
těchto otázek jest uvedeno jako předpoklad
pro splnění dvouletého plánu. Jasně
se to též projevilo na naší druhé
národohospodářské konferenci, kde
byla charakterisována jediná cesta ke splnění
dvouletky takto: "Je to práce, více práce,
lepší práce, práce lépe organisovaná".
A odtud vyšel podnět k mohutnému nástupu,
k likvidaci skrytých reserv a k šetření
prací, energií a materiálem. Nám marxistům
je jasné, že zkušebním kamenem, na němž
se osvědčuje progresivní povaha jednoho hospodářského
systému proti druhému, je, zda stupňuje nebo
snižuje produktivitu lidské práce. Proto se
staráme a vždy se budeme starat, aby v našem
lidově demokratickém řádu klesaly
výrobní náklady a bylo lépe využito
pracovních sil. V prvé řadě to znamená
opravit nynější nesprávné rozmístění
pracovních sil. Máme takový stav, že
někteří jsou prací přetíženi,
zatím co druzí nedělají. Tím
nejlépe podáváme důkaz, že návrh
tohoto zákona se nedotýká nikterak osobní
svobody jednotlivce, nýbrž má postihnout a
přinutit k práci ty, kteří se dosud
práci vyhýbají a těží
z práce druhých. Musíme stupňovat
výkon na hlavu a směnu a tím dosáhnout
větší výroby a zvýšení
životní úrovně.
Postup, jak budeme řešiti tyto otázky my, v
našem lidově demokratickém řádu,
je stanoven v § 9 zákona o dvouletce. Ten nám
ukládá, jak uspokojit potřebu pracovních
sil mobilisováním reserv nevyužitých
zaměstnanců nebo těch, kteří
dosud nepracují, ač by pracovat mohli. Zvláštním
zdrojem jsou reemigranti, zahraniční dělníci
a dobrovolné brigády. A nebylo by dobré,
abychom tyto dobrovolné brigády nějak podceňovali,
což se velmi často stává. Zásadou
při tom je, že reservy budeme mobilisovati teprve
tehdy, když pro ně budou připraveny pracovní
příležitosti, a že jim poskytneme co největší
možnost výběru nového zaměstnání.
Nebylo proto správné, že se vládní
návrh zákona o mobilisaci pracovních sil
tak dlouho oddaloval. Z toho nám vznikaly škody na
všech pracovištích.
Na § 9 zákona o dvouletce pak přímo
navazuje předložená osnova o některých
opatřeních k provedení národní
mobilisace práce, která podrobně rozvádí
formy, jakými mají přesuny pracovních
sil probíhati, jejich podmínky, jakož i některá
sociálně politická opatření,
jež s nimi souvisí.
Obsah zákona o národní mobilisaci práce
jest uveden v § 1, odst. 2. Osnova pojednává
především o ekonomickém hospodaření
pracovní silou jakožto hlavním předpokladem
spravedlivého rozvržení pracovního břemene
a o zvyšování národního blahobytu
a spokojenosti pracujících. To je velmi důležitá
zásada, z níž ostatní opatření
vlastně pramení. Všem zaměstnavatelům
se ukládá povinnost, aby zaměstnávali
jen nezbytný počet pracovních sil. Přebytečné
jim mohou býti odčerpány.