Značné nespravodlivosti sú páchané
i v prípadoch majetkov, ktoré boli prevedené
v dobe neslobody z osôb maďarských a nemeckých
na Slovákov. Nariadenia SNR č. 15/44 zakazovalo
bez zvolenia Povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy akékoľvek pozemnoknižné
prevody. Nariadením SNR č. 65/46 bolo toto nariadenie
so spätnou platnosťou zrušené a podľa
§ 1, ods. 2 bolo ustanovené, že na scudzení
alebo zaťažení nehnuteľnosti po 29. septembri
1939 sťahujú sa obdobné ustanovenia §
1, ods. 3 dekrétu prezidenta republiky č. 108/45.
Podľa ustanovenia dekrétu právo rozhodovať
o zásadách slušnosti pripadá konfiškačnému
orgánu, analogicky treba vyvodiť, že konfiškačné
komisie, t. j. konfiškačný orgán, podľa
nariadenia SNR č. 104/45 a 64/46 budú rozhodovať
i o zásadách slušnosti. Tomu vo skutočnosti
tak nie je. Na Slovensku máme mnoho prípadov priamo
podvodného zachraňovania majetku nemeckých
a maďarských grófov, ako je tomu v prípadoch
p. inžiniera Papánka a grófa Pálfyho.
Predsedníctvom SNR bol právoplatne majetok grófa
Pálfyho skonfiškovaný. Pán inžinier
Štefan Papánek v r. 1944 si bol dobre vedomý
toho, že sa blíži koniec panstva fašizmu,
a bol dobre informovaný o povstaní v Banskej Bystrici
a chystaných opatreniach pozemkovej reformy. Podujal sa
teda záchrany majetkov týchto grófov pri
vedomí, že aj pre neho niečo kvapne, a preto
dňa 10. októbra 1944 uzavrel kúpne - predajnú
zmluvu menom tzv. zveľaďovacieho družstva. Toto
družstvo je zrejme družstvom fingovaným, lebo
takmer všetky účastiny vlastní Ing.
Štefan Papánek a konečne i podiele deputátnikov
zaplatil on sám. Zmluva overená v decembri 1944
bola základom pre pozemnoknižný prevod, ktorý
sa stal 20. apríla 1946, teda po oslobodení. V júni
1945 bolo uvedené družstvo podľa záznamov
v pozemkovej knihe zrušené a majetok znovu bol prenesený
na grófa Pálfyho. V auguste 1945 znovu čítame
v zázname prepis uvedeného majetku z grófa
Pálfyho na zveľaďovacie družstvo. Uvedeným
prípadom zaoberalo sa predsedníctvo SNR a majetok
skonfiškovalo. V júli 1946 konfiškačná
komisia prípad znovu prejednávala a uzniesla sa
prípad odložiť. 12. decembra 1945 rozhodla i
o zásadách slušnosti, a to tak, že konfiškácia
predmetného majetku zásadám slušnosti
neodporuje. Tým ale história skončená
nebola. Údajne na príkaz podpredsedu Zboru povereníkov
Fraštackého konfiškačná komisia
19. decembra 1946 znovu o prípade rokovala a konfiškáciu
zrušila. Teda o jednom prípade sa rozhodovalo štyrikrát.
Roľníkom sa bráni v rozparcelovaní pôdy
a pán Ing. Štefan Papánek kľudne bačuje
ďalej. Podobne pomáhal pán Papánek aj
grófovi Erdödymu v hlohoveckom, Pálfymu v novomestskom
okrese, a roľníci sa márne dovolávajú
orgánu, ktorý by v ich prípade spravodlivo
rozhodol. Ing. Papánek je nesporne slovenského pôvodu,
ale to nevadí, aby pre svoje vlastné vrecko neumožňoval
Nemcom a Maďarom utiecť za hranice s peniazmi, ktoré
mu v ohrozenej dobe vyplatili. A tak možno pokračovať.
Medzi takéto prípady možno rátať
i prípad Barna - Faláth. Konfiškačná
komisia a predsedníctvo SNR skonfiškovalo majetok
Barnu obec Šarlužky - Kajsa, Kynek, Molnos. Konfiškácia
bola právoplatná. Teraz sa ale ukázalo, že
tento majetok nemôže byť rozdelený preto,
lebo na majetku sedel pán Faláth, ktorý údajne
uzavrel kúpnopredajnú zmluvu s pánom Barnom
v r. 1942. Pán Faláth mal z prvej pozemkovej reformy
veľký majetok v komárňanskom okrese.
V komárňanskom okrese v období okupácie
mu maďarský štát vyplatil za tento majetok
slušné obnosy. Použil ich k zakúpeniu
majetku Barnu v Šarlužkách - Kajse. Keď
Československá republika bola oslobodená,
pán Faláth okamžite sa ponáhľal
do komárňanského okresu a svoj veľkostatok
v komárňanskom okrese si vzal nazpät; používa
majetok v nitrianskom okrese, okrese, ktorý bol konfiškovaný,
používa majetok v komárňanskom okrese
a veselo si bačuje a gazduje na týchto veľkostatkoch.
Treba podotknúť, aká je núdza o pozemky
práve v Šarlužky - Kamsi. Pre 2.200 obyvateľov
je len asi 700 kat. jutár pôdy. Naproti tomu 3 veľkostatky
vlastnia 2.000 katastrálnych jutár pôdy. Tu
je vidieť, kde vlastne je problém a akým spôsobom
práve tí najpotrebnejší sú poškodzovaní.
My vieme o tom, že pán Faláth bol jedným
z kriklúnov na piešťanskom zjazde Jednotného
zväzu, kde vystupoval menom maloroľníkov a prerušoval
reč súdr. Ďuriša, ministra zemedeľstva.
To len k charakteristike, aké typy chcú robiť.tzv.
starú roľnícku politiku, v ktorej roľník
bol sústavne okrádaný veľkostatkárskymi
vrstvami a keby otázka pozemkovej reformy stala sa kšeftom
v rukách agrárnickej strany. Títo ľudia
majú všetky príčiny k tomu, aby vystupovali
proti novej roľníckej politike prajnej ľudu,
prajnej maloroľníkom a deputátnikom, - akú
prevádza a vedie minister Ďuriš a ako
je to súčiastkou nášho vládneho
programu. (Potlesk komunistických poslancov.) Podľa
nariadenia SNR má byť pôda, ktorá bola
konfiškovaná, prevzatá do správy majetkov
pozemkového fondu a pridelená roľníkom.
Pod správou pozemkového fondu na Slovensku je dnes
pri ohromnom nedostatku pôdy ešte 25.000 kat. jutár,
ktoré už dávno mali byť medzi roľníctvom
rozdelené. No ako sa gazduje na týchto veľkostatkoch?
Na týchto veľkostatkoch sa gazduje tak, že už
prešustrovali na 62,000.000 a že si žiadajú
ďalších 25,000.000, aby toto turecké hospodárstvo
mohli na veľkostatkoch udržovať ďalej. To
je toľko, pokiaľ sa týka konfiškačného
pokračovania.
A pokiaľ sa týka prídelového pokračovania,
je to ešte horšie. Uvediem len maličkú
ilustráciu. Podľa výkazu Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy bolo skonfiškované
na Slovensku pôdohospodárskej pôdy približne
260.000 ha. Keď rátame malé prídely,
ktoré na Slovensku sú dávané, môžeme
počítať s tým, že máme niekoľko
desaťtisíc uchádzačov. Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy za 2 roky činnosti
tohto povereníctva vydalo posiaľ podľa ich vlastných
správ 363, slovom tristošesťdesiattri vlastníckych
dekrétov. Je jasné, že roľníci,
ktorí sa márne domáhajú toho, aby
mali nejakým spôsobom zaistené to, že
pôda zostane im, sú uvádzaní v nepokoj
a obávajú sa, aký bude vývin ďalej.
A že ani obhospodarovaniu týchto pozemkov nevenujú
takú pozornosť, akú by tieto zasluhovali a
akú vyžaduje naše národné hospodárstvo,
je celkom jasné. My vieme, že v otázke prídelového
pokračovania boli robené rôzne machinácie.
Len jeden prípad uvediem, ale je ich viac, i keď nie
tak krikľavých. Je to prípad Edelsheim - Gyulay,
pani grófky Edelsheim - Gyulayovej v Lafantovciach, okres
Nitra. Edelsheim - Gyulay bol právoplatne konfiškovaný.
Jeho majetok bol v nájme pána veľkostatkára
Slezáka. Hoci Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy podľa zákona malo právo
predĺžiť pachtovnú zmluvu najviac na rok
1945/46, Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy ponechalo na tomto skonfiškovanom majetku pána
Slezáka, ktorý na jeseň pole obsial, zoral
a keď sa deputátnici na jar domáhali, aby im
bola pôda pridelená, prehlásil: Prosím,
máte na to zákonitý nárok, ja proti
tomu nič nemám, ale vy mi za každé kat.
jutro musíte dať 1.500 Kčs za to, že som
pôdu obrábal. Celkom vyšlo na jedného
deputátnika asi 15.000 Kčs. To bol prvý ťah,
pomocou ktorého chcel deputátnikov zastrašiť.
Druhý bol, že na skonfiškovanom majetku Edelsheim
- Gyulay, resp. pani grófky Edelsheim - Gyulayovej z rodiny
Horthyho v Budapešti, bol kaštieľ s pekným
zariadením, s pianami, kobercami, obrazmi, knižnicou
a so všetkým, čo v takých majetkoch
býva. V uvedenom prípade Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy neprevzalo tento majetok do svojej vlastnej
správy, neurobilo inventúru a tak pán dr.
Karlík, ktorý bol predsedom pracovnej skupiny v
Nitre, mohol odviezť na troch nákladných autách
rôzne zariadenie pre kancelárie, ako hovorí;
ale na čo potrebujú v kanceláriách
piana, to neviem. Len teraz 11. apríla bola vyšetrujúca
komisia v Lafantovciach, ktorá zisťovala, kto a čo
vlastne z tohto majetku ukradol. Lafantovce nie sú v pohraničí
ani nie sú tam Maďari, tam sú Slováci
a nemožno teda o tomto prípade hovoriť, že
je to prípad, ktorý sa stal, keď tam nikto
nebol, v neporiadnom pohraničí: Je to na strednom
Slovensku v kraji, kde sú pomery konsolidované.
Toto samotné nestačí. Pracovná skupina
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy vypravila sa do Lafantoviec, zvolala poradu, na ktorej
boli zástupcovia miestneho národného výboru,
zástupcovia miestnej roľníckej komisie, pán
veľkostatkár Slezák, a uzavreli tam nasledujúcu
dohodu: konštatovali, že pani Edelsheim - Gyulayovej
treba sa postarať o riadnu výživu. Pretože
miestna roľnícka komisia podľa zákona
nemá právo prideliť kaštieľ alebo
pozemky človeku, ktorý bol konfiškovaný,
hľadala sa právna norma. Takýmto spôsobom
bolo vynútené podpísanie zápisnice
na miestnej roľníckej komisii a miestnom národnom
výbore, aby súhlasili s tým, že by tento
majetok, tento kaštieľ, krásny park a príslušenstvo,
nejaká rolička, boli dané obci Lafantovce,
ktorá mala dať tento majetok do doživotného
užívania pani grófke, aby pani grófka
netrpela biedu, aby nemala nedostatok a aby sa mohla vyvaľovať
v kaštieli ako posiaľ. Zákonná forma tu
bola nájdená. Nedáva sa to nazpät žiadnemu
grófovi, žiadnemu Maďarovi, dá sa to obci
a obec nech sa postará o úbohého, o tú
nešťastnú maďarskú grófsku
rodinu. Teda ja myslím, že Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy malo by uvážiť, ako na tomto
majetku grófa Edelsheim - Gyulay žili deputátnici,
či deputátnici za minulého režimu bývali
v kaštieľoch, či všetky náležitosti
žien partizánov alebo zahraničných vojakov,
ktorí sa vracajú, sú riadne vybavené,
či majú o seba postarané tak, ako sa úradník
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy dr Blaho stará o pani grófku. (Posl.
Valo: To je člen rodiny Horthyho!) No ja viem, že
je to rodina Horthyova. No tak to nie je tak jednoduchý
prípad.
Prečo všetky tieto prípady uvádzam?
Chcem ukázať na to, že na Slovensku je stav taký,
že sa nerešpektujú nielen niektoré celoštátne
zákony, ale že Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy, ktoré často hovorí
o pražskom centralizme, nerešpektuje ani vlastné
zákony, nerešpektuje slovenský orgán,
nerešpektuje nariadenie Slovenskej národnej rady a
tak podkopáva tie výdobytky, ktoré sme si
vydobyli v slovenskom národnom povstaní. Dnes o
nejakom nebezpečí z Prahy sa hovoriť nemôže.
Dnes vieme, že pre potreby slovenského ľudu,
slovenského roľníka, slovenského robotníka
a pre prevažný vplyv robotníckych vrstiev má
vláda Klementa Gottwalda plné pochopenie
(Potlesk.), a keď sa hovorí o tom, že
niekto ohrozuje to, za čo sme v Banskej Bystrici bojovali,
je to v prvom rade slovenská reakcia, ktorá sa spojuje
s úplne protištátnymi živlami a ktorá
si nepraje, aby na Slovensku bol poriadok, konsolidácia
a pokoj, ale ktorá podobným spôsobom podvracia
dôveru slovenského ľudu k Československej
republike a takým spôsobom vnáša rozvrat.
(Predsedníctvo prevzal podpredseda Petr.)
Nechcem hovoriť všeobecne o všetkých úradníkoch
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy, nechcem hovoriť o všetkých príslušníkoch
Demokratickej strany. Viem, že i na Povereníctve pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy je celý rad ľudí, ktorí
chápu, že zákony, vydávané dnes,
v dnešnej dobe, opierajú sa o vôľu ľudu
a majú plniť vôľu ľudu, poslanie nasej
národnej demokratickej revolúcie a že tieto
zákony je treba i vykonávať. Ak som pomerne
dobre informovaný o rôznych prípadoch na Povereníctve
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ďakujem
za to samým zamestnancom tohto povereníctva - a
nie sú to komunisti, ktorí mne zahlásia:
tam sa stal ten prípad, tam zas ten prípad, pán
poslanec, choďte sa na to pozrieť, čo to je.
Tiež v tomto prípade bolo by nesprávne, keby
sme stotožňovali s tými reakčnými
kruhmi veľkú časť slovenského ľudu.
A práve v otázkach pozemkovej reformy je jednota
ľudu priamo vzorná. Komisia pre revíziu niektorých
konfiškačných opatrení a uznesení,
zriadená Národným frontom, dostáva
celý rad dopisov, v ktorých sú razítka
všetkých organizácii v danom mieste a v ktorých
všetky organizácie svorne protestujú proti
tomu, že ten alebo iný konfiškačný
prípad má byť zrušený.
Máme pochopenie pre biedu nášho slovenského
ľudu a vieme, že sociálne otázky, otázka
pôdy, hrá u roľníka na Slovensku tak
dôležitú úlohu, že je to základnou
úlohou. Darmo sa budeme snažiť o odstránenie
disparity v cenách, darmo sa budeme snažiť nejakými
príštipkami pomôcť roľníkovi,
keď on nemá dosť pôdy a keď nemá
čo predať, keďže prevažná časť
roľníkov na Slovensku sú roľníci
s 5, 6 alebo 7 katastrálnymi jutrami. Taký roľník
pri najlepšej vôli nemá čo predať
a bude žiť biedne. Životná otázka
zdravého roľníctva na Slovensku, aby bolo rentabilné
a samostatné, je v prvom rade otázka pôdy.
A preto i všetky zákony, týkajúce sa
pozemkovej reformy, musia byť všetkými úprimnými
stúpencami a priateľmi slovenského ľudu
takto chápané a musí im byť v tomto
smere pomáhané.
Som presvedčený, že i zákon dnes prejednávaný,
bude prijatý s veľkým porozumením na
celom Slovensku. Prial by som si, aby sa poslanci Demokratickej
strany, ktorí budú hlasovať za tento zákon
spolu s nami komunistami, postarali o to, aby na Slovensku bol
odstránený šlendrián, ktorý tam
je, a aby tento zákon bol skutočne na Slovensku
prevedený. (Potlesk.)
Místopředseda Petr: Dalším řečníkem
je p. posl. Weiland. Dávám mu slovo.
Posl. Weiland: Slavná sněmovno, paní
a pánové! Dnes po dvou letech práce na obnově
státu vidíme, že jsme v pohraničí
vykonali již značný kus práce. Kromě
odsunu Němců, který nebyl malou věcí,
byla to zvláště měnová úprava,
spojená v pohraničí s daleko většími
obtížemi, nežli tomu bylo ve vnitrozemí,
ubytování osídlenců, uvedení
továren, živností a obchodů v chod,
zřízení škol, evidence majetku a řada
jiných důležitých opatření.
Na základě dekretů zřídili
jsme osidlovací úřad a fondy. Provedli jsme
také konfiskaci, ale v úpravě majetkových
poměrů jsme se zatím daleko nedostali. Trvá
dál provisorium národních správ v
obchodech, živnostech, průmyslových podnicích
i v zemědělství, s tím trvá
dál nejistota, roste netrpělivost a množí
se škody a ztráty na hodnotách, vznikající
z nedostatečné péče o svěřené
objekty. Tento stav je brzdou klidného hospodářského
rozvoje a jeho důsledky jsou patrné i ve správě
obcí a měst, v kulturní práci a v
celém životě osvobozeného pohraničí
vůbec.
Aby urychlilo vývoj poměrů, přijalo
toto Národní shromáždění
v lednu t. r. návrh zákona o některých
zásadách při rozdělování
nepřátelského majetku konfiskovaného
podle dekretu presidenta republiky č. 108, dnes zákon
č. 31 z roku 1947. Tímto zákonem bylo zavedeno
zkrácené řízení pro příděl
drobných živnostenských podniků a rodinných
domů. K jeho provedení je ovšem třeba
přídělového nařízení,
které musí vydat vláda. Osidlovací
výbor sněmovny resolucí vyzval vládu,
aby toto nařízení vydala nejpozději
do konce května. Lze tedy očekávat, že
v červnu, nejpozději v červenci dojde již
k praktickému provádění zákona
č. 31, na které se v pohraničí již
netrpělivě čeká. A dnes přijetím
předložené osnovy o provedení knihovního
pořádku stran konfiskovaného nepřátelského
majetku umožníme rychlý převod také
zemědělského majetku do rukou osídlenců
na něm pracujících.
Je to skutečně opatření velmi významné
na rozdíl od knihovacího procesu při první
pozemkové reformě, z níž ještě
dnes mnozí z přídělců nemají
proveden knihovní pořádek. Tak jako čekali
drobní živnostníci a uživatelé
rodinných domků na zákon č. 31, tak
se zvýšenou netrpělivostí čekají
na dnes projednávaný zákon všichni osídlenci,
kteří hospodaří na zkonfiskované
půdě. Zákon sám je opatření
velmi dobré, protože umožňuje rychlé
provedení převodu. Zákon ukončuje
dosavadní právní a hospodářské
provisorium na osidlované půdě, a pokud je
to možné, ukončuje právní nejistotu,
která až dosud panovala. Přinese spokojenost
našim rolníkům v pohraničí a
umožní úspěšný hospodářský
rozvoj osidlovaných krajů.
Jistou, avšak prozatím neodstranitelnou vadou zákona
jest, že nemůže přivoditi ve všech
případech definitivní zaknihování
přiděleného majetku, neboť to je závislé,
jak jest uvedeno v § 22, na provedení měřičských
prací a tudíž i scelovacích prací
v pohraničí a na možnosti vystavení
úplných přídělových
listin Národním pozemkovým fondem. Národní
pozemkový fond přejímá tím
velmi významné poslání a bylo by proto
opravdu nutno reorganizovat vedení tohoto fondu novým
demokratickým statutem. Je tudíž třeba,
aby ministerstvo zemědělství a Národní
pozemkový fond a jeho osidlovací orgán byly
vybaveny co největším počtem odborných
měřičských sil a odbornými
silami, které by mohly pořídit co nejrychleji
definitivní přídělové listiny
a zaříditi definitivní zaknihování
přiděleného majetku v pevných knihovních
vložkách.
Bylo by v zájmu spokojenosti v pohraničí,
ale i v zájmu naší osídlovací
politiky, aby ke zřizování předběžných
vložek pro přidělený majetek nemuselo
být používáno alespoň ve velkém
počtu případů ustanovení §
22 projednávaného zákona. Zřízení
předběžných vložek znamená
totiž v podstatě definitivní a pevný
příděl stavební parcely a budov na
ní postavených, předpokládá
však, že definitivní zápisy stran ostatních
nemovitostí, tedy polí, luk a lesů, budou
prováděny dodatečně, jakmile bude
ukončeno měřičské řízení
a práce, spojené s vystavováním přídělových
listin a jejich zaknihováním.
Tyto okolnosti mají svůj veliký význam
zejména pro možnost získání potřebného
knihovního úvěru, úvěru, který
budou přídělci potřebovati pro nutný
provozní kapitál a pro hospodářské
vybavení všech svých usedlostí Třebaže
zřizování předběžných
knihovních vložek do jisté míry umožňuje
poskytování knihovního úvěru,
lze očekávat, že přesto bude u peněžních
ústavů, pokud jde o ochotu, určitá
nejistota v těchto případech. Proto by bylo
třeba, aby buď stát nebo svazky územní
samosprávy nebo nejlépe snad Národní
pozemkový fond v mezích své působnosti
se postaraly ve formě záruk o to, aby i tato nejistota
zmizela.
Prohlašuji, že strana národně socialistická,
která svým ministrem dr Drtinou se postarala
o to, aby zákon o urychleném zaknihování
byl uskutečněn v té formě, o níž
dnes jednáme, učiní také vše,
čeho je třeba, a poskytne plnou podporu jak pro
potřebné urychlení měřičských
a knihovacích prací, tak i pro posléze uvedenou
otázku záruk za potřebný zemědělský
úvěr v případě zaknihování
předběžnými vložkami. Nemáme
sice přesné číslice o hospodářství
Národního pozemkového fondu, ale pravděpodobně
mohl by tento fond záruku do určité výše
poskytnout, když mohl dát v roce 1946 ministerstvu
zemědělství 50 milionů pro zvelebení
zemědělství a v roce 1947 na tentýž
účel 100 milionů Kčs. Ministerstvo
zemědělství má přece svůj
schválený rozpočet, bylo by proto jistě
účelnější a správnější,
aby hospodařilo ze svých prostředků,
protože se dnes ještě neví, jak dopadne
konečná bilance fondu. Jsme toho názoru,
že peníze fondu mají být určeny
v každém případě vždy jen
k prospěchu osídlovaných krajů. Nezapomínejme,
že nebudou ojedinělé případy
zvláštního zřetele hodné a sociálně
odůvodněné, kdy bude třeba povoliti
prominutí úhrady za příděl,
zvláště když přijdou v úvahu
osoby, které se vyznamenaly v národně osvobozovacích
bojích, jako vojáci a partyzáni, političtí
vězňové, případně jejich
pozůstalí, vdovy a sirotci.
Je třeba pamatovat také na vracející
se volyňské Čechy. Vracejí se nám
v nich jedni z nejlepších a nejzkušenějších
hospodářů, ale namnoze jsme svědky
toho, že se jim dostává na škodu celku
půdy a usedlostí podřadných, často
v malé, minimální výměře,
a že jsou někdy nuceni pracovat i v nájemním
poměru u hospodářů jiných.
V tom směru je naší morální povinností
zjednat nápravu a o tyto své vrátivší
se krajany postarat se tak, aby to bylo nejen k jejich spokojenosti,
ale i v zájmu celého našeho národního
hospodářství. (Potlesk.) A možnosti
tu jsou.