Za druhé nutno dbát na politický význam
osídlení pohraničí s hlediska jistoty
našich hranic. Dovolte, abych vzpomenul v této části,
že máme již ve vlastní historii zapsán
nádherný kus o ostraze našich hranic. Psali
jej naši předkové od Domažlic až
k Tachovu. Je to historie o obraně pomezních hvozdů,
o obraně přechodů. Naše snaha musí
být vedena jen tímto pohledem na historii. Když
byly ministerstvem zemědělství rozdávány
známé Alšovy obrázky, zapomenul jsem,
že je doba před volbami, a chtěl jsem vidět
v onom pohledu na píseckého rodáka Alše,
malíře svého lidu, náš československý
symbol a věřil jsem, že jej také v ministerstvu
zemědělství takto vidí, že tam
totiž studují Alše, jeho život starých
Slovanů, a že se proto stěhují krajané
z ciziny k nám domů do Čech.
Cítím se v tomto směru posílen, když
vzpomenu statečného konstatování pana
sekčního šéfa dr Koťátka,
že pro volyňské Čechy z Kamence Podolského,
žitomíra, pro tento výkvět naší
emigrace, vracející se do vlasti, bylo připraveno
120 dvorů v domnění, že byli zvyklí
na půdě hospodařit jen kolektivně,
ale že se u nás tito volyňští Češi
všichni do jednoho přihlásili pro rozdělené,
samostatné hospodaření na půdě
a zřekli se hospodaření společného.
Snaha tohoto zákona zřejmě i těmto
našim navracejícím se krajanům z Volyně
velmi dobře, ba lépe vyhovuje.
Výstavba pohraničí bude zakončena
dobudováním horských pastvinářských
družstev. Musíme jim věnovat péči,
aby byla skutečně rekreačním střediskem,
reservaci naší živočišné výroby,
a myslím, že nebude nutné, aby ti novodobí
cowboyové, jimž jsou tato horská pastvinářská
družstva svěřena, tloustli na úkor hubnutí
krav, které tam naši zemědělci celkem
velmi nákladně vysílají. (Potlesk.)
Musíme se tedy postarat o jejich řádné
a skutečně odborné vyškolení.
Problém osídlení je také otázka
mravní. Mám za to, že by velmi prospěla
snaha, kterou projevil rektor posl. dr Bělehrádek,
abychom, když knihujeme příděl půdy,
konfiskované jako kolaborantské, dávali ji
sociálně nejpotřebnějším
přídělcům, ale ne nejzasloužilejším
udavačům. Udal-li kdokoli z naléhavých
veřejných zájmů, pak odměny
nepotřebuje, ani si jí nežádá.
Udal-li kdokoli z pohnutek nízkých, pak za bláto,
jímž stříká po republice, přídělu
nezasluhuje.
Zbavme se osídlenců nehodných, i když
se - mám při tom na mysli případ z
Českého Krumlova - jmenují Sokol a chovají
se nesokolsky. Zbavme se jich a nenechme věci docházet
tak na ostří nože, že nejdříve
musí okresní koordinační výbor
doporučit, jednomyslně doporučit resignaci
celého okresního národního výboru,
než se jeden nehodný osídlenec, chráněný
ministerstvem zemědělství, dostane s místa,
kterého si nezasluhuje. Není divu, když se
pak v průběhu šetření zjistí,
že právě u tohoto nehodného osídlence
nocuje úředník ministerstva zemědělství,
když jede do pohraničí řídit
zemědělskou politiku. Chceme, aby byl v pravém
slova smyslu vknihován majetek novodobým Chodům,
jichž nutně potřebujeme pro pevný stát
a národ. To se stane také posílením
jistoty, že osídlil národ a ne že osídlila
politická strana. Neboť žádný z
lidí, ani ministr nakonec nebude ochoten, když by
věci stály nepopulárně, pěkně
po tom starém církevním říci:
Pán Bůh dal, Pán Bůh vzal; on by se
každý hlásil jenom k tomu: Pán Bůh
dal.
Tož tedy myslím, že si musíme vzpomenout
na to, že dáváme do pohraničí
málo privilejí, ale že tam ukládáme
velké povinnosti a že je tu nutno, abychom se starali
o spokojenost tohoto lidu, poněvadž tím budeme
zajišťovat naše hranice. Tomu bude sloužit,
když se budeme starat o to, aby v českých chalupách
celého našeho pohraničí nebyly ukládány
prapory stranou, ale aby v těch barácích
byl všude schován prapor vlastního státu,
a jestli při tom myslím na krásný
symbol, který si ve velké chvíli svých
dějin dal hrdinný lid sovětský, srp
a kladivo, pak nechť zůstane a rozšíří
se po celých našich hranicích historický
symbol náš, symbol psí hlavy našich Psohlavců
na důkaz, že bude v každé hodině
nebezpečí lid přísahat vždycky
jen sobě, československé nezávislosti,
československé svobodě, navždy jen československému
svobodnému lidu. (Potlesk.)
Podpředseda dr Ševčík (zvoní):
Ďalším rečníkom je pán posl.
Bacílek. Dávam mu slovo.
Posl. Bacílek (uvítaný potleskom):
Vážená snemovňa, pani a pánovia!
Vládny návrh zákona. . . (Hluk. - Podpredseda
dr Ševčík zvoní.). . . o vykonaní
knihovného poriadku ohľadne konfiškovaného
nepriateľského majetku a o úprave niektorých
právnych pomerov, vzťahujúcich sa na pridelený
majetok, znamená veľký prínos pre konsolidáciu
nášho nového ľudovodemokratického
poriadku aj na Slovensku. Týmto zákonom sa dovršuje
rad revolučných zákonov o konfiškácii
nepriateľského a zradcovského majetku. Navždy
a neodvolateľne prechádza tento majetok do držby
národa a súčasne dáva sa pevná
právna istota všetkým novým držiteľom,
deputátnikom a maloroľníkom, že tento
majetok zostáva už pevne a na večné
časy v súkromnom vlastníctve.
Pri hlasovaní za tento nový zákon treba si
ešte raz pripomenúť, že tvoríme nový
ľudovo - právny poriadok, ktorý čerpá
svoje sily z našej národnej demokratickej revolúcie,
z nášho slovenského národného
povstania. (Potlesk.) Prečo to spomínam?
V prvom rade preto, lebo práve udalosti okolo zrodu a odhlasovania
tohto zákona ukázali, že zďaleka nestačí
povstanie a revolúciu krásnymi slovami oslavovať,
ale treba v duchu tejto revolúcie pracovať a odkaz
tejto revolúcie neprestajne uskutočňovať
a strážiť. (Potlesk.)
Vznik tohto zákona je nerozlučne spojený
s činnosťou Ministerstva pôdohospodárstva.
My, slovenskí komunisti, cítime dvojnásob
zadosťučinenie, že základné zákony
v oblasti nášho ľudového zákonodarstva
v pôdohospodárstve vychádzajú z jeho
iniciatívy, aj keď dostávajú svoju definitívnu
formu za účinnosti a spolupráce všetkých
ostatných ministerstiev na osnove zaujatých. Do
osnovy tohto zákona v definitívnej forme prešli
všetky tie základné zásady, ktoré
zastupujeme a hlásame od samého začiatku.
Niektoré slovenské i české reakčné
kruhy, ktorým záleží na tom, aby naše
dediny boli udržiavané v stálom stave právnej
neistoty, ktoré priamo chodili a strašili roľníctvo,
že to tak neostane, že majetok im bol pridelený
dočasne, že komunisti chcú kolchozy, úmyselne
zdržoval a bagatelizovali vydanie tohto zákona, aby
ťažili zo zmätku a neistoty pre svoje úzkoreakčné
a niekedy aj stranícke účely. Prieťahy
okolo tohto zákona ešte raz jasne dokázali,
komu záležalo a komu záleží na
tom, aby v našich dedinách vládla spokojnosť
a pokoj, právna istota, a kto zanáša do našich
dedín nepokoj a rozvrat.
Súčasne treba, aby tento zákon bol doplnený
ďalším zákonom o sceľovaní
pôdy a súčasne zaknihovanie nových
majetkových pomerov vytvárajú takú
právnu základňu a také psychologické
ovzdušie, aby roľník - živiteľ národa
radostne a bez obáv sa mohol venovať svojej práci
na svojej pôde.
Skúsenosti, ktoré sme však nadobudli na Slovensku,
upozorňujú na jednu významnú okolnosť
a súčasne aj varujú: Sebalepší
a sebakrajší zákon môže zostať
iba na papieri, keď nie je dostatok dobrej vôle a vnútorného
presvedčenia o jeho správnosti a súčasne
dostatočný pocit zodpovednosti pri jeho prevádzaní.
Zákonodarcom je u nás ľud; jeho vôľa
sa vteľuje do zákona. Ide však o to, aby orgány
a aparát, ktoré tieto zákony majú
prevádzať, pracovali v plnom súlade s vôľou
ľudu, pri čom rýchlo, presne a bez otáľania.
Hovoril som, že pomery na Slovensku žalujú a
varujú. Na Slovensku nie sme v tak šťastnej situácii
ako v Čechách. Dosiaľ sa len pomaly prevádza
odsun Maďarov a pôdy je málo. No, napriek tomu
ani nariadenie SNR o skonfiškovaní nepriateľského
majetku, ktoré sa zrodilo pred zákonom v Čechách,
nie je prevádzané tak ako v českých
zemiach. v Čechách a na Morave - vďaka energickej
spolupráci Ministerstva pôdohospodárstva s
miestnymi a okresnými národnými výbormi
a vďaka energickej iniciatíve samotného ľudu
- konfiškovanie nepriateľského majetku a prídelové
pokračovanie je zhruba skončené. Nie je tomu
tak u nás, na Slovensku. Tu narážame na tisíce
ťažkostí, a to niekedy aj so strany tých,
ktorí by mali urýchlenému prideľovaniu
a konfiškovaniu napomáhať. Vedúci činitelia
Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu radi sa vydávajú za väčšinu
legitimovaných zástupcov Slovenska. Nech si ale
uvedomia to, že táto väčšina pozostáva
z veľkej časti zo slovenských deputátnikov,
zo slovenských maloroľníkov, ktorí hlasovali
za Demokratickú stranu v nádeji, že ona skutočne
rešpektuje a splňuje slovenské národné
záujmy. Ukázalo sa, že práve v otázkach
pozemkovej reformy sa často nájdu ochrancovia maďarských
grófov, nemeckých barónov medzi významnými
slovenskými politickými činiteľmi.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, aby som
na príkladoch ukázal, že všetky reči
o krivdách páchaných na Slovákoch
v minulosti slúžia len k tomu, aby bola odvrátená
pozornosť od krívd, ktoré sú na slovenskom
ľude páchané so strany slovenskej reakcie ešte
aj dnes. Podkladom jednoty Čechov a Slovákov v tejto
republike je jednota štátu, jednotná politika
vlády, vyjadrená vo vládnom programe, splňujúc
túžbu po novom spoločenskom poriadku. Je jednakým
záujmom slovenského i českého roľníka,
aby pozemková reforma bola prevádzaná urýchlene
a dôsledne a aby aj zaknihovanie bolo urýchlené
a dôsledne prevedené. Protiľudový postup
slovenskej i českej reakcie je jednako namierený
proti záujmom českého ako aj proti záujmom
slovenského ľudu.
Dovoľte, aby som tieto všeobecné vývody
podoprel niektorými konkrétnymi dôkazmi. Už
v dobe slovenského národného povstania v
Banskej Bystrici bolo vyzdvihnuté heslo, že pôda
má prináležať tomu, kto na nej pracuje,
a boli robené prípravy k pozemkovej reforme. SNR
svojím nariadením č. 15 na jeseň 1944
roku zakázala majetkové prevody v pôdohospodárstve
a konečne vo februári 1945 prijaté bolo nariadenie
SNR č. 4 o konfiškácii pôdy Nemcom, Maďarom
a zradcom a pridelení tejto pôdy slovenským
roľníkom. Komunistická strana Slovenska po
celé dva roky od vydania tohto nariadenia sa snažila
všetkými prostriedkami o to, aby konfiškovanie
a rozdelenie nepriateľskej pôdy bolo vykonané
úspešne a rýchle. V tomto svojom úsilí
bola hamovaná často aj samým povereníctvom.
Už na jar minulého roku sa zdalo, že s pozemkovou
reformou sme sa dostali do závozu. Navrhovali sme preto
novelizáciu zákona č. 104/45 a novým
nariadením SNR č. 64 bolo právo konfiškovať
pôdu Nemcom, Maďarom a zradcom, zverené komisiám
zložených zo zástupcov Povereníctva
pôdohospodárstva a Povereníctva vnútra,
radám okresných národných výborov
a odbojových organizácií.
Výsledky polročnej činnosti týchto
konfiškačných komisií boli veľké,
i keď nedokončili plne svoju prácu v dôsledku
toho, že Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy sa nepostaralo o to, aby zavčasu boli
podané návrhy na konfiškáciu; teda už
vyše dvoch rokov je prevádzaná pozemková
reforma na Slovensku, ale do dnešného dňa nie
je skončené ani konfiškačné,
tým menej prídelové pokračovanie.
Mnohé veľkostatky, ktoré už dávno
mali byť konfiškované, do dnešného
dňa konfiškované nie sú a zostávajú
majetkom Nemcov, Maďarov a zradcov, ako to vidíme
v prípade nemeckej spoločnosti Negotium, kde takmer
všetky účastiny sú v rukách Nemca
Hischa a majetok dosiaľ konfiškovaný nebol. Takto
je tomu v prípade Kathariny Szombathelyovej, a v rade iných
prípadov, ako aj v prípade ostrihomského
arcibiskupstva, kde arcibiskupom je Mindsenthy, známy reakcionár.
Majetok tohto arcibiskupstva v Maďarsku je už rozparcelovaný,
ale na Slovensku 50.000 kat. jutár zeme, hoci v zmysle
naradenia SNR č. 104 mali byť konfiškované,
posiaľ rozdelené nie sú.
Vo veciach konfiškácie bola zavedená neistota
aj tým, že zástupcovia Povereníctva
pôdohospodárstva v konfiškačných
komisiách dostávali často osobné pokyny,
aby predložili na prerokovanie niektoré prípady,
ktoré už boli konfiškované predsedníctvom
SNR. Tak sa stalo, že konfiškačné komisie
rušili neoprávnene a nezákonne mnohé
konfiškačné rozhodnutia predsedníctva
SNR. Takto boli do konfiškačného pokračovania
vznesené neistota a chaos, čo umožnilo rôznym
advokátom podvodné machinácie.
K tomu pristupuje aj to, že Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy pripustilo možnosti obnovy, a tak v
niektorých prípadoch, kde boli podané odvolania,
bolo zarazené prídelové pokračovanie.
Týmto stavom zaoberal sa aj slovenský Národný
front, ktorý sa uzniesol zriadiť komisiu, ktorá
by niektoré vadné konfiškačné
rozhodnutia revidovala. Súčasne Národný
front zdôraznil, že obnova konfiškačného
pokračovania nie je možná a že v takých
prípadoch, kde sú dve protichodné rozhodnutia,
platí rozhodnutie prvé. No, toto uznesenie Národného
frontu v mnohých prípadoch nie je dodržiavané.
Podľa naradenia SNR konfiškovaný majetok, pokiaľ
nie je rozdelený, mal byť okamžite odovzdaný
do správy Pozemkového fondu. V mnohých prípadoch
sa tak nestalo a na niektorých konfiškovaných
majetkoch sedia bývalí majitelia, Maďari a
Nemci. V pozemkových knihách často nie sú
vedené záznamy o akte konfiškácie a
tým je umožnené, že bývalí
majitelia nielen rozkrádali konfiškovaný inventár
a statok a tento predávali, ale že prevádzali
aj špekuláciu s pôdou, prípadne majetok
zaťažovali novými a novými dlžobami.
Tak tomu bolo v prípade Leonardyho v Nitrianskej Šarfii.
Pôdohospodársky majetok tohto nemeckého baróna
bol konfiškovaný predsedníctvom SNR, ale pán
barón po vykonanej konfiškácii zaťažil
uvedený majetok novou dlžobou 750.000 korún,
ktoré boli riadne zaknihované; nechal rúbať
drevo v lese a toto predával po vykonanej konfiškácii,
pán poslanec Rožnay, to u vás v Nitre!
O vykonanej konfiškácii neboli často roľnícke
komisie upovedomené, ale v prípadoch, kde konfiškačná
komisia nesprávnym, novým rozhodnutím vniesla
chaos, nebol miestnym roľníckym komisiám skutočný
stav správne vysvetlený. Pracovné skupiny
Povereníctva pôdohospodárstva, ktoré
majú byť podľa zákona iba pomocným
orgánom roľníckych komisií, často
sa do jednaní komisií miešali, zanášali
neistotu a znekľudňovanie. Tam, kde roľnícke
komisie pokračovali podľa vyhlášky povereníka
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy celý
majetok zákonne právom rozdeliť, často
tomuto prekážali. Tak tomu bolo v prípade Nemca
Mychnika v obci Trebostovo, okres Turčiansky Svätý
Martin, ktorého majetok bol právoplatne konfiškovaný
predsedníctvom SNR, ale konfiškačná
komisia pod diktátom známeho zloducha dr Karlíka
uvedený majetok spod konfiškácie vypustila;
hoci je jasné, že konfiškačná komisia
nemala žiadne právo jednať o prípade a
meniť uznesenie predsedníctva SNR, predsa na uvedenom
veľkostatku bačuje posiaľ rodina Mychnikovcov
a vysoký úradník Povereníctva pôdohospodárstva,
pán Rychnovský, ani po mojej telefonickej intervencii
nedal príkaz pracovnej skupine prideliť uvedený
majetok miestnym uchádzačom.
Platnosť niektorých konfiškačných
rozhodnutí a zavinený chaos v novom rozhodovaní
viedli k tomu, že miestami bola proti roľníkom
zneužívaná i národná bezpečnosť.
Tak tomu bolo v prípade Leonardyho, kde členovia
miestnej roľníckej komisie v Šarfii boli obvinení
neoprávnene z krádeže inventára a statku
preto, že pridelili tento miestnym uchádzačom.
Tak tomu bolo v prípade Emödyho v Šurankách
pri Nitre, kde členovia národnej bezpečnosti
dostali príkaz, aby odobrali roľníkom dobytok
pridelený. im miestnou roľníckou komisiou.
Tak tomu bolo v prípade Majláta - Pokorného
vo Veľkých Chrašťanoch, okres Zlaté
Moravce, kde bývalý majiteľ Maďar, za
spolupôsobenia orgánov národnej bezpečnosti
traktorom rozoral pole roľníkov miestnou roľníckou
komisiou im pridelených.
V prípade Schümega v Nitre za spolupôsobenia
úradníka Povereníctva pôdohospodárstva
dr Karlíka bol zakázaný prístup do
vinice národným správcom, partizánom
a vojakom zahraničného odboja a celú úrodu
hrozna si zobral Maďar Schümeg. Koľko z toho vína
vypil dr Karlík, to ja neviem.
Protizákonne bolo postupované i v týchto
vypusteniach pôdy v prospech slovenských príslušníkov
v rodine. Podľa nariadenia Slovenskej národnej rady
č. 104/45 vo znení nariadenia Slovenskej národnej
rady č. 64/46, môže byť nekonfiškovaný
majetok rodinných príslušníkov Nemca,
pokiaľ sú slovenskej národnosti, najviacej
do 50 ha. v prípade zradcu Pružinského bol
vypustený majetok celý, takže na parceláciu
nič neostalo. Podobne bolo jednané i v prípade
Kyseliovcov a iných. Pretože v uvedených prípadoch
nariadil sa súčasne aj bezplatný prevod,
nielenže zradca Pružinský nebol poškodený,
ale naopak štát prišiel v tomto prípade
i o prevodné poplatky. Podľa tohto istého nariadenia
Slovenskej národnej rady žiadosť o nekonfiškovanie
pôdy má byť súčasne pri rozhodovaní
o konfiškácii. Na Slovensku bola zavedená prax,
že po prevedenej konfiškácii boli nezákonne
prejednávané žiadosti rodinných príslušníkov
a bol uvedený majetok vypustený. Úradníci
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy, ktorí konfiškačným komisiám
predsedajú, nielenže v niektorých prípadoch
takéto jednanie pripustili, ale aj naopak protizákonitosť
presadzovali. Tak tomu bolo v prípade bratov Mikovcov vo
Vyšných Hutkách, okr. Košice. V uvedenom
prípade išlo o Maďarov, z ktorých dvaja
boli odsúdení okr. ľudovým súdom.
Pôdohospodársky majetok uvedených bol právoplatne
konfiškovaný okr. roľníckou komisiou.
Hoci § 3 nariadenia SNR, č. 104/45, jasne hovorí
o tom, že manželky alebo deti môžu žiadať,
aby tento majetok nebol konfiškovaný najviac do výmeru
50 hektárov, konfiškačná komisia proti
svojmu prvému uzneseniu znovu sa zaoberala týmto
prípadom a pridelila uvedeným ženám,
v ktorých domácnosti sa hovorilo len maďarsky,
k ich vlastnému majetku nových 50. ha. V tomto prípade
došlo k niekoľkým nezákonitostiam: 1.
O majetku právoplatne konfiškovanom bolo znovu rozhodované,
hoci obnova podľa zákona nie je prípustná;
2. bolo vypustené neoprávnene všetkým
spolu viac ako 50 ha; 3. bol pridelený majetok ženám,
ktoré v zmysle nariadenia SNR treba považovať
za osoby maďarskej národnosti, lebo ich obcovacia
reč je maďarská. Majetok medzi roľníkov
bol rozdelený. Teraz pán dr Mikuláš
Styk, významný funkcionár Demokratickej strany
v Košiciach, núti tamojších roľníkov,
aby pridelený majetok vrátili zpät uvedeným
Maďarám. Podobne nezákonným spôsobom
vypustila konfiškačná komisia aj majetok Steinemana,
zarytého Nemca z výčapiek u Nitry, ktorý
bol u odvodu SS, ako aj jeho sestry Idy Steinemanovej, vydatej
Kobydovej. Tak bola pripustená nezákonitosť
v prípade vypustenia majetku ženy známeho člena
gestapa Šenkireka v Urmincách, okr. Topoľčany,
obžalovaného v 260 prípadoch zo zločinov
pred okresným ľudovým súdom. Medzi týmito
zločinmi sú aj desiatky prípadov vrážd
partizánov. Jeho žene, ktorá bola organizovaná
v Deutsche Partei, konfiškačná komisia za prítomnosti
zástupcu Povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy vypustila 50 ha. V prípade Steinemana
tento Nemec vyhnal slovenských roľníkov z riadne
im pridelenej zeme. Že to nepodporuje práve dôveru
slovenských roľníkov, to každý
jasne pochopí.