Prosím, aby slávna vláda nielen schvaľovala
soznam premiestiť sa majúcich podnikov, ale postarala
sa o to, aby tieto soznamy boly vypracované podľa
skutočného stavu a podriadené orgány
v celoštátnom záujme rešpektovaly rozhodnutia
vlády. Neslúžili by sme republike, keby sme
podľa miestnych a prípadne egoistických záujmov
robili hospodársku politiku.
Bolo už opätovne povedané, že Slovensko
je rezervoárom pracovných síl. Jedným
z hlavných predpokladov pre industrializáciu bolo
práve to, že tu máme dostatok pracovných
síl a že sa musíme konečne v oslobodenej
vlasti postarať o to, aby tieto našly životnú
podstať vo svojej užšej domovine. Čo však
vidím? K prvému septembru máme v českých
krajinách podľa veľmi doložených
štatistík 200.000 pracovných síl zo
Slovenska. Robia sa súčasne priame aj nepriame akcie,
aby ďalšie sily odišly na práce do českých
krajín. Táto pomoc je pre nás Slovákov
viac ako samozrejmosťou. To je naša samozrejmá
povinnosť. Slovenský robotník vie, že
keď bude blahobyt v jednej časti republiky, bude blahobyt
a lepšie výhľady na tento blahobyt v celom štáte.
Nemôžeme však do nekonečna stupňovať
kontingenty odchodu pracovných síl do českých
krajín. Už dnes nemôžeme urýchlene
budovať niektoré vojnou ťažko postihnuté
okresy východného Slovenska, lebo tu niet robotníctva.
Pozrite sa do stropkovského a svidnického okresu
a pozrime sa do okresu Medzilaborce, odkiaľ odišlo doteraz
9.000 robotníkov do Čiech. My sa nemôžeme
takto pozbaviť nejprirodzenejšieho predpokladu industrializácie
Slovenska, dostatočného počtu robotníctva.
Keď sa neprikročí teraz k veľkorysej industrializácii,
neuskutočnime ju na Slovensku už nikdy a Slovensko
bude opätovne len hospodársky slabšou krajinou.
Slávna snemovňa, to nie je len záujem Slovenska,
ale rovnako záujem všetkých úprimne,
smýšľajúcich československých
občanov, aby sa konečne hospodársky zosilnila
východná časť nášho štátu.
Pri úvahách o Slovensku sa v hospodárskej
relácii často poukazuje na to, že sa u nás
náš človek nemá v podstate zle. Vraj
sa mu nedarilo najhoršie za vojny a údajne nemá
ani teraz existenčné starosti, ako má človek
v českých krajinách. Je to veľký
omyl! Vyvrátim to na prípade štátnych
zamestnancov na Slovensku. Je iste spravodlivé, že
sme sa postarali o to, aby v novom spoločenskom poriadku
mal robotník zabezpečené nejzákladnejšie
podmienky pre dosiahnutie požadovaného výkonu.
Preto tiež prvotné úlohy distribúcie
boly po oslobodení zamerané na osadenstvo tovární.
Zabudli sme však, že sú tu aj iní pracovníci,
ktorí sú odkázaní na pomoc a podporu.
Štátni zamestnanci prinášali vždy
najväčšie obete v záujme štátu.
Keď sa financiám darilo zle, boli prví, ktorí
pocítili následky tohoto neradostného stavu
na svojich platových požitkoch. Keď však
bola ve štáte hospodárska konjuktúra,
bol štátny zamestnanec aj naďalej tým
zabudnutým živlom, ktorý bol odkázaný
za každých okolností plniť svoje povinnosti.
Voláme preto právom po pružnom úradovaní.
Vypovedali sme neúprosný boj byrokracii. Musíme
sa však súčasne postarať o to, aby boly
zabezpečené životné podmienky štátnych
zamestnancov. A k tomuto cieľu vedú dve cesty. Treba
upraviť platy štátnych zamestnancov, lebo najmä
nižšie kategórie sú, so svojimi rodinami
priamo v dezolátnom stave. Po druhé je to distribúcia,
najmä pokiaľ ide o obuv a textil. Poznáme rôzne
prídely obuvi a textilu, mimoriadne a nadlepšovacie
dávky pre iné kategórie občianstva.
Na štátneho zamestnanca sa však úplne
zabudlo. Niet organizácie, ktorá by povedala rozhodujúce
slovo v ich prospech. Slávna snemovňa, zbytočne
budeme špekulovať o potrebnej úprave novej administratívy,
nadarmo budeme hľadať spôsoby zlacnenia verejnej
správy keď sa nepostaráme o primeranú
životnú úroveň všetkých
kategórii štátnych zamestnancov. (Potlesk.)
Nenariekejme nad tým, že je v úradoch úplatkárstvo.
Musíme proti nemu bojovať. To vieme všetci, dajme
sa všetci do práce zabezpečiť štátnym
zamestnancom predpoklady pre slušnú existenciu. Chceme,
aby títo ľudia boli ľudia s pevnou chrbtovou
kosťou v mravnom aj politickom slova smysle. Náš
štátny zamestnanec nie je agresívny. Myslíte,
že možno z toho vyvodzovať prejav spokojnosti s
terajším stavom? Je to len dôkazom toho, že
tento živel má a bude mať vždy a za každých
okolností smysel pre potreby štátu. Keď
preukážeme porozumenie voči štátnemu
zamestnancovi, tento bude iste stupňovať svoj výkon
či už priamo v úrade alebo bude mať v
rámci dvojročnice iste na zreteli blahobyt celého
Slovenska.
A tu by som chcel varovať pred ďalšou krivdou.
Stotisíc štátnych zamestnancov, ktorých
budeme preraďovať, sa musí vyberať skutočne
spravodlivo a nadovšetko bez ohľadu na ich príslušnosť
k jednotlivým politickým stranám. Keď
sa nevyhneme tejto hroziacej chybe, síce postavíme
ľudí na produktívne miesta, kde budú
pracovať, ale budú pracovať s pocitom krivdy
a nespravodlivosti a tým už vopred s najmenším
výkonom.
Pokiaľ ide o Slovensko, bude preto treba brať zreteľ
na to, že sa voči roku 1938 štruktúra
úradov na Slovensku podstatne zmenila a že teda nebude
možno brať za základ pre rekonštrukciu rok
1938. V českých krajinách je to možné,
na Slovensku však nie. U nás je vzrast štátnych
zamestnancov vyvolaný nutnosťou politického
vývoja a z neho vyplývajúcej administratívnej
výstavby. Je to však aj iná odlišná
situácia. Príliv štátnych zamestnancov
do služieb štátu po oslobodení v r. 1945
nebol relatívne ani zďaleka tak veľký
ako v českých krajinách u nás. Preto
treba chystané zákony prispôsobiť týmto
skutočnostiam. Sme, samozrejme, pre zlacnenie nákladnej
administratívy. Táto zásada, poťažne
jej uplatnenie, má však svoje hranice a nesmie ísť
tak ďaleko, aby súčasne znemožňovala
výkon politických práv. Veď riadenie
štátnych vecí v užšej domovine zabezpečuje
Košický vládny program, ktorý je a musí
zostať za každých okolností magnou chartou
slovenského národa, ako ju charakterizoval svojho
času v Košiciach pán predseda vlády.
Štátny zamestnanec je a zostane nositeľom výkonu
štátnej moci a preto sa musíme starať
o to, aby konečne už raz mohol so svojou rodinou slušne
a pokojne žiť.
Dovoľte mi, slávna snemovňa, aby som stručne
vyvrátil legendu o slovenskom blahobyte aj na poli cenovom.
Je pravda, že máme tu prístupné niektoré
články dennej potreby, ktoré sú v
českých krajinách viazané, na druhej
strane však je táto výhoda znehodnotená
tým, že ceny článkov dennej potreby
sú neúmerne vyššie a tak širokým
vrstvám pracujúceho ľudu neprístupné.
Demokratická strana si bola vedomá tohto stavu,
a preto ešte v júli tohoto roku vydala heslo, že
sa za každých okolností musia snížiť
ceny životných potrieb, Môžem vyhlásiť,
že se nám v prvom polroku táto práca
čiastočne podarila. Zdôrazňujem však,
že sa to podarilo len tým, že sa stupňovala
na Slovensku výroba. V mnohých článkoch
sme dnes už lacnejší ako v českých
krajinách, za čo treba poďakovať predovšetkým
slovenskému robotníkovi. Jeho pracovná morálka
je stále na vzostupe. Pán prezident republiky konštatoval,
že je vyššia ako v ostatných častiach
republiky. Začali sme snižovať ceny marmelády,
jamov, rozširujeme snižovanie na niektoré druhy
textílií, máme nové ceny cukríkov,
piva a v najkratšom čase snížime aj ceny
umelých tukov. Sú to, pravda, len malé začiatky,
ale veríme, že sa nám podarí pri súčasnom
a rozhodnom boji proti čiernemu obchodu dosiahnuť
aj ďalšie úspechy. Nám je jasné,
že terajšie ceny sú pre pracujúce vrstvy
neúmerne vysoké. Platí to o cenách
priemyselných výrobkov a vyvoláva to ďalekosiahle
komplikácie v relácii k nášmu roľníctvu,
keďže cenová disparita medzi priemyselnými
a poľnohospodárskymi výrobkami znamená
postupné ochudobňovanie nášho roľníctva,
tohoto nášho najčestnejšieho národného
stavu. Odporúčam preto všetkým kompetentným
miestam, aby zanechaly problematické experimenty v hospodárstve
a nehľadaly nové revolučné formy za
každú cenu. Naša úloha je daná
zväčšovaním produkcie a snižovaním
neproduktívnej práce v podnikoch. Musíme
stlačiť na minimum generálnu réžiu
národných podnikov, aby sme mohli dodávať
na domáci a zahraničný trh hodnotné,
ale cenove prístupné výrobky. Keby sa ma
spýtali, slávna snemovňa, v čom vidím
najvýznamnejšiu úlohu nášho hospodárstva
v najbližšom období, povedal by som vám
takto: Urobte všetko pre generálne sníženie
cien všetkých životných potrieb. Pomôžete
tým pracujúcim ľuďom rovnako na poliach
ako v továrňach a v úradoch! (Potlesk.)
Slávna snemovňa! Poukázal som na to, čo
škodí záujmom štátu. Prosím,
aby sa mi dobre rozumelo. Ide o tento štát Čechov
a Slovákov. Vydobyli sme si ho s veľkými obeťami.
My na Slovensku, ktorí sme pracovali čestne a oddane
pre československú vec v časoch neslobody,
sme vedeli, že náš národ možno zabezpečiť
pre krajšiu budúcnosť výlučne v
Československej republike. My, ktorí sme sa sgrupovali
v Demokratickej strane, boli sme neochvejnými hlásateľmi
československej myšlienky. (Potlesk.) Prečo?
Nebola to pre nás nikdy vec taktiky, alebo náhodnej
konštelácie. Rozhodla výchova a v tomto znamení
sme pracovali. Hovorí sa teraz veľa o dôvere
medzi Čechmi a Slovákmi. Áno, potrebujeme
túto dôveru v záujme republiky. Každý
náš krok a každá naša pripomienka
slúži k tomu, aby sme odstraňovali prekážky
na ceste k upevneniu tejto trvalej dôvery našich dvoch
národov. Áno, dôvera! Musí byť
vzájomná. To znamená, že vy Česi
budete dôverovať nám Slovákom a my Slováci
budeme dôverovať vám Čechom. Koľko
dôvery nám preukážete vy, toľko
dôvery vám preukážeme my. Tu sa musí
uplatniť bezpodmienečná rovnosť. Keď
nebudete mať v Prahe dôveru v nás, oddaných
pracovníkov Demokratickej strany, kto bude nositeľom
tejto základnej politickej myšlienky, z ktorej vznikol
tento štát? Keď nebudeme my Slováci mať
dôveru v český národ, kdo bude posilňovať
základnú ideu obnoveného štátu?
Tu možno pokračovať len na základe parity
obidvoch našich národov. Vy v Čechách
nám pripomínate, že sa musíme stať
Čechoslovákmi v štátnom slova smysle.
V orgáne československej strany lidovej som práve
čítal, že sa aj v českých kruhoch
našim bratom pripomína potreba štátneho
československého myslenia a cítenia ako najvhodnejší
predpoklad pre dorozumenia so Slovenskom. My na Slovensku sme
si toto uvedomili a verím, že sa tak stane skoro v
plnom rozsahu aj v českých krajinách. Nám
je táto vec jasná. Sme k tomu predurčení.
Veď naši otcovia bojovali svorne v prvej svetovej vojne
pre slobodu Čechov a Slovákov. Poslúchali
rozkazu generála Milana Rastislava Štefánika,
vytesaného do troch slov: Veriť, milovať a pracovať.
(Potlesk.) Boli odchovaní v hlasistických
kruhoch profesorom Masarykom, poznávali ideovú
spoluprácu našich obidvoch bratských národov.
Keby ste stratili dôveru vo vedúcich ľudí
Demokratickej strany, poškodíte štátnu
myšlienku na Slovensku jednoducho preto, lebo tu nebude nikoho
viac, kto by pre republiku tak oddane a čestne pracoval.
(Potlesk.) Toto platí rovnako na adresu nás
Slovákov, ktorí vieme, že bratskému
českému národu treba dôverovať
v presvedčení, že pri každom jeho kroku
ide o záujem a dobro republiky. Len politické súžitie
Čechov a Slovákov, založené na vzájomnej
dôvere, zabezpečí blahobyt a krajší
zajtrajšok dvom najbližším bratským
národom slovanskej rodiny.
Slávna snemovňa! Keď v rozpočtovej debate
odznely slová, týkajúce sa pomeru i českého
a slovenského národa, ktoré nie sú
svedectvom skutočnej a potrebnej dôvery, bol to hlas,
ktorý opätovne počúvame na niektorých
miestach. Podozrievajúci, mentorský a do istej miery
i povýšený. Nie! Takto by sme obnovili nezdravé
pomery, ktoré sa nám podarilo vyriešiť
a ktoré se nám podarilo odstrániť v
zahraničnom odboji a v slovenskom národnom povstaní.
Slovensko už dospelo politicky, a kto nechce rešpektovať
túto skutočnosť, zaznáva celú
líniu našej politiky pod vedením pána
prezidenta republiky v exilu a nadovšetko vývoj, ako
sa vyjasnil po slovenskom národnom povstaní a sankcionoval
najprv v moskovskej dohode a potom v Košickom vládnom
programe. Tieto mentorské hlasy poukazujú na to,
že trpezlivosť má aj svoje medze. Musí
sa k nám hovoriť jasnou rečou.
Slávna snemovňa! My Slováci sme priami a
otvorení. Budeme hovoriť otvorene vždy a povieme
jasne na všetky strany toto: Prestaňte nás
už podozierať z toho, že obnovenie Československej
republiky je pre nás plášťom, pod ktorý
kryjeme naše údajné spojenectvo s nacistickým
Nemeckom a teda charakter údajne porazeného štátu.
Či neviete o tom, koľko tisíc Slovákov
bojovalo vo víťaznej armáde generála.
Svobodu v Sovietskom sväze? Či zavierate oči
pred rozsiahlym podzemným hnutím vedúcich
slovenských ľudí v minulosti? Či klameme
svet, keď dokazujeme a oslavujeme slovenské národné
povstanie, v ktorom už v roku 1944 celý slovenský
národ povstal a dal sa do boja? Nevidíte tie masové
hroby slovenských ľudí? Keď nám
ani toto neveríte, potom nemožno hovoriť o bratskej
a skutočne úprimnej spolupráci. Viem, že
sú to len ojedinelé hlasy. Česky národ
ako celok rozumie Slovensku a Slovákom a keď sa zásada
rovnoprávnosti aj ústavne zabezpečí,
nastane iste krajšie a trvalé obdobie spolunažívania,
lebo pochopíme, že len takto poslúžime
svojej milovanej vlasti, Československej republike. (Potlesk.)
V tlači aj v rozpočtovom výbore nadhodila
sa otázka doplácania na Slovensko. Uvádzaly
sa dokonca aj čísla bez bližšieho odôvodnenia,
ako sa k nim dospelo. Myslím, že je predčasné
hovoriť o tejto problematike už teraz. Považujem
za účelnejšie vyčkať procedúry,
ktorá bude sverená hospodárskym odborníkom
na slovenskej i na českej strane, aby túto otázku
vyriešila. Vec si totiž vyžaduje odborného
skúmania a vytýčenia vedeckých metód
a základných znakov, ktoré budú smerodatné
pre vyriešenie tejto otázky. Kým sa toto nestane,
slúžia reči o doplácaní len k
znepokojovaniu pomerov medzi Čechmi a Slovákmi.
Môžem však už teraz vyhlásiť
v mene Demokratickej strany, že sa podriadime všetkým
tým záverom, ktoré vyplynú z vyriešenia
tejto otázky, lebo my Slováci máme toľko
národného sebavedomia, že nechceme, aby nám
niekto vyhadzoval na oči, že na nás dopláca.
Týmto rečiam mal by už byť raz koniec.
(Potlesk.)
Nech sa však pri tomto účtovaní nezabúda
na prínosy Slovenska. V debate o rozpočte sa nadhodilo,
že preradenie 100.000 štátnych zamestnancov do
pracovného procesu znamená prínos okrúhle
10 miliárd. Čo teda potom znamená svedomitá
práca skoro 200.000 pracovníkov v českých
krajinách? Myslíte, že týchto 20 miliárd
Kčs nie je dosť presvedčivým prínosom?
Môžeme túto položku zakalkulovať v
rámci spoločného budovania? Odpoveď
sa musíme aj na túto otázku dozvedieť
pri objektívnom vyriešení hospodárskych
prínosov jednotlivých zemí republiky.
Dovoľte mi, aby som bez ohľadu na výsledok vedeckého
skúmania pripomenul jednu skutočnosť. Sme dva
bratské národy. Žijeme pod spoločnou
strechou ako jedna rodina. Rozhodujú pri tomto spoločnom
živote len chladné číslice? Či
tu nie je predovšetkým mravný záväzok
smerodatný, aby priniesol podľa okolností obete
ten člen rodiny, ktorý má na to možnosť?
Či sa každá pomoc váži na najpresnejších
vážkach a dbá sa starostlivo, aby sa ani jedna
strana týchto vážok nevyklonila z rovnováhy?
Nezabúdame a nezabúdajme na slová Hviezdoslavove
pri jeho prvej ceste do Revolučného Národného
shromaždenia po prvej svetovej vojne: "Sme bratia, to
značí, o nás nech rozhodne láska".
Slávna snemovňa! Pri všetkých výhradách,
ktoré sme právom uplatnili v osnove finančného
zákona, najmä pokiaľ ide o dispozičné
právo povereníctiev, sa osvedčujem, že
budeme hlasovať pre finančný zákon a
štátny rozpočet na rok 1947. Sme si vedomí
slov veľkého francúzskeho štátnika
Poincaré, ktorý povedal vo francúzskom parlamente
pri rokovaní o štátnom rozpočte: Čísla
sú len mechanické, záleží a duchu
a práci, ktoré budú rozpočet realizovať.
My poznáme všetci ducha, ktorý je nám
potrebný. Je to duch čestnej spolupráce medzi
dvoma bratskými národmi. Zvíťazil v
časoch poroby a zvíťazí iste aj v časoch
budovateľskej výstavby.
Blížia sa Vianoce, nech teda tieto sviatky znamenajú
pre šľachetný český i slovenský
národ, pre náš slovenský ľud skutočný
prísľub pre pokoj a mier pri vzájomnom porozumení
a vzájomnej dôvere. Potrebujeme skonsolidované
pomery, aby sme mohli vybudovať silné, pevné
a proti každému nepriateľovi odolné Československo,
večnú vlasť všetkých poctivých
Čechov a Slovákov. (Potlesk.)
Předseda: Uděluji dále slovo p. posl.
inž. Janáčkovi.
Posl. inž. Janáček: Dámy a pánové!
Když byl letos ústavodárným Národním
shromážděním schválen ústavní
zákon č. 153/1946 Sb., kterým se zřizovalo
samostatné ministerstvo techniky, nebyla nám tehdy
dána v důsledku parlamentní režie příležitost,
abychom zvláštním způsobem mohli zhodnotit
význam této události. Dnes, kdy v rámci
finančního zákona máme schváliti
první samostatný rozpočet nového ministerstva,
můžeme nejlépe posouditi význačný
podíl technické práce na výstavě
státu a zejména na úkolech, které
si naše státní správa klade svým
dvouletým hospodářským plánem.
Rozpočtová potřeba ministerstva techniky,
která byla upravena na konečnou částku
6 053 mil., představuje asi 8 1/4
% všech předvídaných státních
výdajů na příští rok,
a jeho účast na vydáních vlastní
státní správy v rámci dvouletého
hospodářského plánu dosahuje dokonce
asi 67 1/2 všech předvídaných
vydání státní správy na tento
účel. Tím ovšem není ještě
rozsah úkolů ministerstva techniky dostatečně
vyjádřen, neboť jak je známo, jeho spolupráce
se bude vyžadovat také při velkých investicích
všech ostatních resortů státních
podniků i znárodněného průmyslu.
Dámy a pánové, když ústavodárné
Národní shromáždění svého
času rozhodlo, aby se nové ministerstvo nazývalo
právě ministerstvem techniky, chtělo již
tím naznačit, že je vůlí zákonodárného
sboru, aby v tomto novém resortu byly soustředěny
všechny agendy, pokud jsou převážně
technického rázu, v rozsahu celé státní
správy. Předpokládali jsme proto právem,
že do sestavení tohoto státního rozpočtu
bude již náležitě vymezena kompetence
ministerstva techniky, aby tak již v rozpočtě
samém byl dán výraz původnímu
úmyslu zákonodárce a aby bylo možno
zvážit všechny finanční úspory
pro státní správu z toho resultující.
Toto naše očekávání se však
bohužel nesplnilo a naopak projednávaný rozpočet
je nám jenom novým dokladem toho, jak je technická
agenda posud neúsporně roztříštěna
do různých ministerstev. A aby byl zmatek ještě
zvýšen, jsou v řadě případů
jinak řešeny věci u nás a jinak na Slovensku.
Skutečné poměry nejlépe ilustruje
těchto několik případů vzatých
přímo z vlastního rozpočtu.