Posl. Fraštacký: Slávna snemovňa!
Zemepisná poloha Československej republiky vyvoláva
už sama o sebe prirodzené problémy, ktorých
riešenie je nevyhnuteľne potrebné v záujme
národov tohto štátu. Celé obdobie prvej
republiky, teda dvadsať rokov, sme riešili otázku,
ako organizovať štát, aby v ňom bol každý
etnický celok skutočne spokojný a mohlo sa
v politickom a národnom smysle vyžívať.
V obnovenom štáte sme v roku 1945 zamerali celú
svoju politiku do služieb ochrany sociálne slabého
človeka a myslím, že všetkým nám
záleží na tom, aby pracujúci človek
mal vo všetkých častiach republiky rovnaké
práva a tak zabezpečený skutočný
blahobyt.
Demokratická strana napriek všetkým iným
upodozrievaniam a hlasom takto chápala aj úlohu
dvojročného hospodárskeho plánu a
preto jej išlo o to, aby toto veľké úsilie
a toto veľké budovateľské dielo bolo šťastne
organizované za priamej spolupráce všetkých
složiek obidvoch bratských národov. Keď
sa bude takto chápať dvojročnica, dosiahneme
iste úspech a nebudeme potrebovať desiatky miliónov
na jej propagáciu.
Nový hospodársky poriadok, ktorý vyplynul
zo základného postoja spoločenského
systému v obnovenom štáte, sa navonok markantne
prejavil v znárodnení kľúčového
priemyslu a vôbec významných výrobných
odborov. Demokratickej strane bolo od počiatku jasné,
že ide o ďalekosiahly krok, ktorý bol konečnou
likvidáciou kapitalizmu a každý odpor proti
znárodneniu by bol znamenal vypovedanie boja nášmu
pracujúcemu človeku. Nám išlo o to,
aby národný priemysel bol skutočným
stupňom k blahobytu všetkých pracujúcich
a preto sme s takou starostlivosťou skúmali normy,
ako aj praktické uskutočňovanie znárodňovacieho
procesu.
Kto inakšie chápal tento náš postoj, prezradzoval,
že mu nezáleží na tom, či sa zodpovedné
kroky v našom hospodárskom počínaní
skončia úspešne, alebo či nastúpená
cesta skutočne zabezpečí krajší
a lepší zajtrajšok všetkým vrstvám
obyvateľstva nášho štátu.
Dovoľte mi, aby som práve teraz, keď sa v našom
štátnom rozpočte prvý raz objavujú
prebytky národných podnikov, poukázal na
problematiku znárodňovacieho procesu. Prečítal
som si opätovne vládny program z 8. júla 1946.
Čítam v ňom toto: Pri tejto príležitosti
vyhlasuje vláda, že považuje znárodňovaciu
akciu vo výrobe za ukončenú.
Pýtam sa, slávna snemovňa, či je to
pravda? Ako sme ďaleko od tohoto programu vlády! Konfiškuje
sa majetok Nemcov, Maďarov a kolaborantov a tento neprideľuje
sa nášmu živnostníkovi ani nášmu
obchodníkovi, aby sa takto zveľadil tento stredný
stav, ale dáva sa opäť len národnému
priemyslu, ktorý takto shromažďuje stále
a stále nesúrodé prvky. Máme mamutie
podniky, ktorých vedenie nemôže zvládnuť
všetky problémy. Dovoľte mi, aby som poukázal
na vládne nariadenie č. 6/46 Sb., v ktorom sa uvádza
doslovne toto: "Národný podnik výrobného
zamerania sa môže tiež zriadiť z majetkových
podstát, ktorých československý štát
nadobudol a nadobudne konfiškáciou alebo iným
spôsobom. Takéto majetkové podstaty môžu
byť tiež včlenené do ktoréhokoľvek
národného podniku." Čo však vidíme?
Ministerstvo priemyslu si úplne extenzívne vysvetľuje
toto ustanovenie a tak sa do národného priemyslu
nezapojujú len podniky výrobného zamerania,
ale aj podniky zamerania obchodného. Nevidí v tomto
slávna snemovňa rozpor s výslovným
znením vládneho nariadenia? Musí byť
už raz v tomto smere na všetky strany jasné,
že sme znárodnili výrobu a nechceme za každú
cenu znárodniť každé vlastníctvo.
(Potlesk.) Myslím, že stanovisko vlády
a konečne aj prejavené stanovisko parlamentu musí
byť v tomto smere rozhodujúce. Lebo nebudeme liberalistický
kapitalizmus nahradzovať kapitalizmom štátnym.
Myslíte, že sa stretneme so súhlasom pracujúcich
vrstiev? Žiadam preto na tomto mieste, aby sa už raz
v normatívnej forme vyhlásilo, že znárodňovacia
akcia je skončená. (Potlesk.) Potrebujeme
pre naše súkromné podnikanie konečne
a definitívne pocit právnej istoty. Súkromné
podnikanie nebude len trpené, ale musí byť
rešpektované, lebo je to záväzok Košického
vládneho programu a nadovšetko je to vôľa
slovenského a českého ľudu. (Potlesk.)
Nechceme národné podniky v mamutej forme a chceme,
aby konfiškované obchody a živnosti slúžily
nášmu remeselníkovi a obchodníkovi.
Doteraz tento stav trpel dosť na nezdravé pomery a
útlak cudzích živlov. Či túto
úlohu nepriateľov obchodníctva a remeselníctva
môže prevziať štát? Nenájde
sa iste nik medzi nami, kto by mohol vysloviť súhlas
s takouto politikou.
Hovoril som, slávna snemovňa, o mamutích
podnikoch národného priemyslu, ktorých riadenie
nemožno zvládnuť. Dovoľte mi, aby som ako
dôkaz tohoto konštatovania použil poukazu na aféry,
ktorých sme svedkami v posledných týždňoch.
Máme právo, slávna snemovňa, žiadať
isté zásadné vysvetlenie. Nemalo by predsa
smyslu, ani pri známej tendencii istých kruhov,
za každú cenu zatajovať skutočný
stav v našom znárodnenom priemysle. Táto naša
snaha o pravdu, pokiaľ ide o národný priemysel,
sa chce vysvetľovať voči nám ako naháňanie
vody na mlyn kapitalizmu a služba tým kruhom, ktoré
by chcely vyvolať starý liberalistický systém.
Sledujeme, uisťujem Vás o tom, pravý opak.
Po zatriedení prebytkov národného priemyslu
do štátneho rozpočtu má každý
občan právo vedieť, ako hospodári náš
národný priemysel. Chceme jednoducho vedieť,
kto poškodzuje štátny a národný
majetok, kto ho ničí a kto okráda štát,
a takto musia byť vysvetlené aj príčiny,
prečo sa vykazujú v národnom priemysle určité
stratové položky. Apelujem na príslušné
miesta, aby sa včas a riadne podala zpráva o každej
afére v národnom priemysle. My sa neuspokojíme
len tým, že sa vydá kusá zpráva
pre tlač až vtedy, keď si túto vynúti
verejná mienka, ktorá vie, že v tom-ktorom
národnom podniku nie je všetko v poriadku. Máme
takéto skúsenosti z posledných afér
na Slovensku.
Dovoľte, slávna snemovňa, aby som vám
o nich niečo povedal. Hlavne, aby som vám poukázal
na zlatý klinec týchto defraudácií
v textilnom priemysle u nás. Či dostačuje,
keď sa vydá úradná zpráva o miliónových
defraudáciách a uvedie sa, že vinníci
sú zatknutí? Zabudne sa však pripomenúť,
že hlavný vinník utiekol do Anglicka a samozrejme
i s celým majetkom. Kto mu dal odporúčanie
na vydanie cestovného pasu? Skúmala sa aj v tomto
prípade tak starostlivo národná a politická
spoľahlivosť? A myslíte, že vinníci
sú vážne zatknutí? O niekoľko dní
sa prepustia z väzenia. Jeden pre chorobu, druhý vraj
z rodinných dôvodov. Tieto vážne príčiny
im však neprekážajú v ďalšej
"úspešnej" činnosti.
Slávna snemovňa, máme právo žiadať
mená skutočných vinníkov každej
aféry. Či je vinníkom skutočne ten,
kto sa uvádza v úradnej zpráve, keď
už pred niekoľkými rokmi zomrel? Či môžu
byť kontrolnými orgánmi tí ľudia,
ktorí nesú spoluzodpovednosť za umožnenie
veľkých defraudácií a poškodzovanie
národného majetku? Niečo musí nebyť
v poriadku v takomto národnom podniku. Veď aká
je to distribúcia surovín, kde sa nezistí,
že zmizly suroviny na 100.000 oblekov? Aké je to mzdové
účtovníctvo, keď v ňom nefiguruje
vyplatená mzda za vyrobených 270.000 m textilu?
Dostačuje to, keď sa uvedú mená dvoch
prokuristov? Je možné, aby títo dvaja ľudia
bez vedomia a súhlasu najzodpovednejších orgánov,
konkrétne riaditeľov národného podniku,
robili takéto malverzácie? Najsmutnejšie na
veci je ovšem to, že aj pri odhalení aféry
chce prevažovať, politicko-stranícky záujem,
intervenuje sa, aby sa pristihnutému vinníkovi pre
jeho veľké zásluhy z minulosti nič nestalo.
(Hlas: Konkrétne!) Veď vy viete, Opatová!
Slávna snemovňa, máme všetci spoločnú
zodpovednosť. Nájdem iste plný súhlas
všetkých čestných ľudí republiky
bez ohľadu na stav a politickú príslušnosť,
keď žiadam, aby bez ohľadu na zásluhy z
minulosti sa v našom národnom priemysle netrpeli ľudia
nečestní, ktorí nevedia čestne pracovať.
(Potlesk.) To, pravda, predpokladá, že budeme
mať v národnom priemysle takých ľudí,
ktorých mená nebudú zaplňovať
trestné registre našich súdov od falošných
hráčov kariet po podvody a falšovanie zmeniek.
(Výkriky. Potlesk.)
Prosím, aby slávna snemovňa vyslovila súhlas
s touto zásadou: Národný priemysel bude plniť
svoje skutočné poslanie len vtedy, keď v ňom
budú čestní a mravní pracovníci.
Potom aj položka prebytkov v štátnom rozpočte
bude uspokojivejšia, pokiaľ ide o národný
priemysel. Vyslovujem: Za nijakých okolností sa
nesnížime k tomu, aby sme dávali prednosť
príslušnosti k politickej strane pred čestnosťou.
(Potlesk.) Masarykovo heslo nám stále znie
v ušiach: Nečestný človek je príčinou
každého rozvratu v ľudskej spoločnosti.
(Potlesk. Výkriky.)
Základná charakteristika demokracie je daná
vo vzájomnej kontrole. Len takto budeme môcť
skutočne hospodáriť so štátnym
majetkom, ako je to v záujme všetkého občianstva
tohoto štátu. Preto menom Demokratickej strany už
teraz vyhlasujem, že dávame svoj plný súhlas
k navrhovanému zriadeniu úspornej a kontrolnej komisie,
ktorá nech sa ujme urýchlene činnosti a stará
sa o skutočný poriadok v štátnom hospodárení
a takto už vopred eliminuje pokusy nezodpovedných
a nečestných ľudí.
Rovnaké motívy viedly Demokratickú stranu
k tomu, aby predložila návrh zákona, ktorým
sa má upraviť kontrola štátneho a verejného
hospodárstva. Sme si vedomí toho, že nedostačuje
niesť meno demokracie v názve politickej strany, ale
je potrebné, aby sa táto demokracia uskutočňovala
aj v praxi. Nezbytnou podmienkou nami chápanej demokracie
je všestranná kontrola každého, kto štát
buduje a organizuje. Prosím, aby, sa ihneď po schválení
príslušných noriem najpovolanejšie orgány
daly do očistnej práce, lebo tak, ako voláme
po politickej očiste v našom verejnom živote,
musíme volať a samozrejme aj uskutočňovať
očistu mravnú v našom hospodárstve.
(Potlesk.) Každá organizovaná nečestnosť,
ako sme to videli v doterajších aférach v znárodnenom
priemysle, je nepriateľským činom proti republike
a všetkým jej občanom. (Výkriky.)
Geografická poloha a hospodárska štruktúra
republiky presvedčive volajú po zdravej a múdrej
decentralizácii. Napriek tomu sa stále stretávame
s neradostnými úkazmi v národnom priemysle.
Ústredné riaditeľstvá jednotlivých
sektorov chcú riadiť, najmä vo vývoznej
politike, celoštátne veci bez ohľadu na slovenské
záujmy. Ba často ide vec tak ďaleko, že
sa slovenské záujmy v priemysle priam poškodzujú.
V nemalej miere, pravda, prispieva k tomu aj nevyjasnená
otázka organizácie a riadenia zahraničného
obchodu. Pripravovaná osnova vládneho nariadenia
o organizácii a riadení zahraničného
obchodu uvádza v § 5, že Slovensku zaručuje
sa primeraný podiel na sústredených dovozoch
tak, aby v pomere slovenskej dovoznej potreby k celkovej dovoznej
potrebe štátu malo Slovensko účasť
na priamom nákupe a dovoze tovarov, určených
dovozcami so sídlom a Slovensku. V tejto osnove je ďalej
zaručený primeraný podiel pomocným
službám na Slovensku, ako je poisťovníctvo,
bankovníctvo, špedícia, čo predstavuje
doteraz na Slovensku ročne okrúhle 400 mil. Kčs.
My sme na Slovensku právom očakávali, že
dôjde k dohode, ktoré artikle v jednotlivých
sektoroch bude realizovať sústredené Slovensko
a ktoré budú nakupované sústredene
v českých krajinách pre celú Československú
republiku. Čakali sme tiež, že dôjde k
dohode, pokiaľ ide o zabezpečenie nákupu v
jednotlivých zemiach, pri čom má mať
Slovensko primeraný podiel. Vládne nariadenie však
mešká. Preto so slovenského hľadiska právom
žiadame, aby sa do tej doby, pokiaľ nevyjde spomenuté
vládne nariadenie a pokiaľ sa neurobia konkréte
dohody o rozdelení artiklov v jednotlivých sektoroch,
v českých krajinách nenakupoval tovar aj
pre Slovensko. Podľa faktického stavu uskutočňuje
sa totiž sústredený dovoz pre celú Československú
republiku napríklad v odbore chémie, v odbore textilnom,
v odbore kovopriemyslu, hoci Slovensko nenakupuje nijaké
z artiklov pre celú československú republiku.
Je to rozhodne hospodársky nezdravé a nespravodlivé
a v tomto smere je potrebné zapojiť oblastné
riaditeľstvá národného priemyslu a slovenské
obchodné, poťažne dovozné organizácie.
Potreba zdravej decentralizácie a tým aj spravodlivej
účasti Slovenska predovšetkým na našom
exporte sa prejavuje najmä výrazne pri vývoze
celulózy. Slovenské továrne nútia
ústredné riaditeľstvo, aby zásobovalo
surovinou domáci trh v českých krajinách.
Bolo by to konečne v poriadku. Tieto dodávky zo
Slovenska sú však diktované len preto, aby
celulózky v Čechách mohly 80 % svojej produkcie
vyvážať za podstatne vyšších
cien do cudziny. Keď chce slovenský podnik uzavrieť
vývozný obchod, ako sa to stalo v konkrétnom
prípade pri exporte to Talianska, postará sa ústredné
riaditeľstvo o to, aby sa nevydalo vývozné
povolenie. Pýtate sa na dôvod? Slovenská továreň
nesplnila vraj svoju dodávkovú povinnosť a
nevydodala potrebné množstvo pre trh v českých
krajinách. To sú konkrétnosti, ktoré
si môže každý činiteľ overiť.
Ani v najmenšom nás nemožno upodozrievať,
že skresľujeme skutočný stav.
V národnom priemysle a vôbec v exportnej politike
zavádzajú celkom nové a divné metódy.
Zrušily sa doterajšie siete obchodných zástupcov
a tvoria sa nové spoločnosti v cudzine, ktoré
preberajú generálne zastúpenie dovozu a vývozu
toho-ktorého artiklu. Priamo školský prípad
tohto druhu máme v sklárnom priemysle. V Londýne
si zabezpečilo ústredné riaditeľstvo
kapitálovú účasť na samostatnej
obchodnej, spoločnosti, samozrejme bez vedomia nášho
oblastného riaditeľstva na Slovensku. Na Slovensku
sme sa dozvedeli o veci len tak, že sklársky priemysel
dostal striktný obežník, v smysle ktorého
má prerušiť všetky doterajšie tradičné
obchodné spojenia a preniesť generálne zastúpenie
vývozu sklárskych výrobkov do Anglicka novej
obchodnej spoločnosti. O účasti na tejto
obchodnej spoločnosti, pokiaľ ide o slovenský
sektor sklárskeho priemyslu, nebolo ani najmenšej
zmienky. Až po troch mesiacoch zdĺhavého rokovania
sa podarilo presvedčiť o takejto samozrejmosti ústredné
riaditeľstvo a takto zabezpečiť aj Slovensku
primeranú účasť. Koľko však
tu bolo vyplytvanej energie pre takúto samozrejmosť.
Koľko konferencií, porád, korešpondencie
a úradných ciest medzi Prahou a Bratislavou! Stalo
sa to teraz, keď nám tak záleží
na najproduktívnejšej práci v národnom
priemysle.
Slávna snemovňa! Kde treba hľadať príčinu
všetkých týchto nedostatkov, ktoré sa
dotýkajú spolupráce českých
krajín a Slovenska a v nemalej miere majú vplyv
na štátne hospodárenie? Problematiku by som
chcel shrnúť pod pojem hospodárskeho centralizmu,
ktorý sa v poslednom čase stále markantnejšie
prejavuje a doterajšie jeho zásahy svedčia
o tom, že nie je osožný pre slovenský
hospodársky vývoj a teda ani nie pre samotnú
republiku. Hospodársky centralizmus vznikol bezpochybne
pod bezprostredným vplyvom úsilia niektorých
politických kruhov opustiť základné
myšlienky decentralizácie, ako boly formulované
v zahraničnom odboji predovšetkým pánom
prezidentom republiky dr Benešom a najmä v Košickom
vládnom programe. Táto tendencia sleduje sústreďovanie
všetkej rozhodujúcej moci na jedinom mieste bez ohľadu
na celkovú situáciu a odlišné pomery
v jednotlivých zemiach republiky. Konštatujem, že
hospodársky centralizmus, ktorý sa chce opätovne
presadzovať, neobstojí z dvoch základných
príčin: predovšetkým je to rozdielna
štruktúra českých krajín na strane
jednej a Slovenska na strane druhej a po druhé je to zaznávanie
vývoja hospodárskych pomerov v posledných
rokoch. Rozumiem, keď dokazujú zástanci hospodárskeho
centralizmu, že nemožno podporovať túto
rozdielnosť, ale treba sa postarať urýchlene
o to, aby všetky krajiny republiky tvorily jeden hospodársky
celok. Pri riešení problematiky právom vychádzame
z toho, že Československo tvorí jednotný
a nedeliteľný celok v politickom aj hospodárskom
smysle. Tu je práve prameň pre nesprávne
východisko k ďalšiemu riešeniu všetkých
otázok, a to rovnako týkajúcich sa ústavy,
ako nového hospodárskeho usporiadania pomerov v
obnovenom štáte. My sme vždy a opätovne
zdôrazňovali na Slovensku, že zásada
jednotného a nedeliteľného celku nemôže
a nesmie byť predmetom akejkoľvek diskusie. Je však
niečo iného žiadať, a by sa hospodárstvo
riadilo na základe princípov decentralizácie.
Čo týmto sledujeme? Chceme, aby slovenské
hospodárske veci si riadily k tomu povolané orgány
a úrady na Slovensku. Rovnako v českých krajinách
majú tak robiť tie miesta, ktoré si k tomu
určí český národ. Pri jednotnom
hospodárskom celku sa vymedzia styčné body,
ktoré sa musia bezpodmienečne spoločne upravovať
a riadiť. V takomto nazeraní neslobodno vidieť
tak často teraz užívané tendencie separatistické
alebo dualistické. Nám na Slovensku je jasné,
že hospodárstvo musí byť spoločné,
musí mať celoštátne zásady a smernice.
Konečným programom musí byť iste sjednotenie
základných hospodárskych predpokladov vo
všetkých krajinách nášho štátu.
Hospodársky centralizmus je pre takéto tendencie
rozhodne nevhodná metóda.
Keď skúmame bližšie príčiny
predsadzovania hospodárskeho centralizmu, zistíme,
že sa toto úsilie intenzívnejšie zdôrazňuje
v súvislosti s plánovaným hospodárstvom.
lde o túto otázku: Môže byť plánovité
hospodárstvo prostriedkom na oživenie hospodárskeho
centralizmu, poťažne je rozpor medzi zdravou hospodárskou
decentralizáciou a medzi princípmi ktorými
je podmienené plánovité hospodárstvo?
Netreba hľadať odpoveď na túto otázku
konečne vo veľkom počte teoretických
prác hospodárskej vedy. Najúčelnejšie
je obzrieť sa na prax. Táto je v Sovietskom sväze
presvedčivejšia a dáva všetkým
pochybovačom objektívnu odpoveď podloženú
skúsenosťami z mnohých rokov. Áno. Musí
byť celoštátny plán. To je však len
rámec. Náplň, plnenie jednotlivých
dielčích úloh v rámci budovania štátu
musia vykonávať tie zodpovedné miesta, ktoré
môžu najrýchlejšie zasiahnuť, poznajú
bezprostrednú problematiku a zabezpečujú
priamym zásahom okamžitú pružnosť.
Slávna snemovňa! Z príležitosti schvaľovania
dvojročného hospodárskeho plánu sa
tuná hovorilo mnoho o plánovitom hospodárstve.
Ja považujem za najväčšie nebezpečie
pre úspech dvojročnice zbyrokratizovanie štátneho
aparátu. Čo najviac podporuje túto byrokraciu?
Hospodársky centralizmus. (Potlesk.) Menom Demokratickej
strany, ktorá predstavuje väčšinu slovenského
ľudu sa osvedčujem, že budeme všetkými
demokratickými spôsobmi usilovať sa o to, aby
sa odstránil stále sa vzmáhajúci hospodársky
centralizmus. Budeme sa kriticky stavať proti všetkým
jeho nezdravým zjavom lebo sme presvedčení,
že len takto sa splní axiom dvojročného
hospodárskeho plánu: vyrovnanie životnej úrovne
a hospodárskych pomerov na Slovensku s historickými
krajinami. Nebude to len práca pre Slovensko, ale pre rozkvet
celej Československej republiky.
Zámerne som sa zaoberal v prevážnej miere otázkami
našej výroby, lebo je jasné, že len zvýšením
výroby dosiahneme zlacnenia životných potrieb
a takto zvýšenej úrovne všetkého
obyvateľstva. My na Slovensku máme dvojnásobný
záujem na rozšírení tejto výroby,
lebo vieme, že len chystaná industrializácia
môže Slovensku konečne priniesť lepšie
životné podmienky a napomôcť skutočné
jeho zveľadenie. Keď však dnes vyslovujem určité
obavy z industrializácie, a to rovnako, pokiaľ ide
o premiesťovanie podnikov z českého pohraničia
na Slovensko, ako aj zakladanie nových podnikov, robím
tak preto, aby som dôrazne upozornil, že treba siahnuť
k radikálnemu vyjasneniu všetkých týchto
otázok. My nemôžeme uspokojovať slovenský
ľud len heslami. Je konečne čas, aby sme mu
ukázali aj rukolapné výsledky. Čítam
s pocitom obavy, ako sú v niektorých severočeských
mestách manifestačné schôdze robotníctva
a plenárne schôdze okresných národných
výborov. Program manifestačných schôdzí
má jediný bod: Postaviť sa proti premiesteniu
podnikov na Slovensko. Na druhej strane máme prípady
v chemickom a kovorobnom priemysle, že sa v sozname priemestiť
sa majúcich podnikov uvádzajú také,
ktoré už dávno neexistujú. Predstaviteľom
nášho chemického priemyslu se stalo, že
na tvári miesta s prekvapením konštatovali,
ako už pred piatimi rokmi Nemci vyznačenú továreň
na premiestenie zrušili a rozmontované stroje expedovali
do ríše. Budem úplný. Stalo se to vo
Varnsdorfe. Takéto prípady, pravda, nijako neosožia
serióznosti celej akcie.