Je nutno také podrobit revisi kontingentaci 20 % textilní
výroby, určené pro domácí trh.
Po způsobu let válečných určilo
ministerstvo průmyslu klíč, podle kterého
je textilní výrobce povinen dodávati svoji
výrobu v poměru 50 % konfekčnímu průmyslu,
30 % obchodu a 20 % řemeslu. Takto stanovený prodejní
klíč neodpovídá povaze našeho
spotřebitele, který v míru kupoval 73 % zboží
metrového a pouze 27 % konfekčních výrobků,
a vyvolává sám o sobě nedostatek metrového
zboží. Konfekci je dáváno takto monopolní
postavení ve výrobě oděvních
součástek, které ani tvarem, ani způsobem
zhotovení neodpovídají našim potřebám.
Konfekční průmysl dostává často
taková kvanta zboží, že není schopen
je zpracovat, a proto na takto nabyté metrové zboží
přiúčtovává přirážku
na zhotovení konfekce a prodává metrové
zboží často jako hotové součástky
oděvní. Při konfekční výrobě
snaží se pokud možno vyrobiti menší
číslo a velikost, aby prostříhal menší
množství látek a vyšetřené
množství použil k prodej i metrového zboží
na černo.
Skutečnost, že zejména naše ženy
hospodyně nakupovaly v mírových dobách
převážně zboží metrové,
ať již pro vlastní spotřebu či
k zhotovení oděvních součástek
pro sebe či pro děti a dovedly tak poříditi
ošacení velmi lacino, je všeobecně známo.
Víme dobře, že konfekční průmysl
má dnes mnoho vad, které musí být
odstraněny, má-li naše kdysi slavnou pověst
požívající konfekční zboží
najíti znovu cestu do zahraničí a k českému
spotřebiteli.
Musíme si všimnout také, pánové
a paní, způsobu tvoření cen konfekčního
zboží. Máme zprávy o tom, že domácké
švadleny a dělnice i dělníci pracují
za nesmírně nízkých cen, že jsou
nuceni k stachanovským výkonům, chtějí-li
si vydělat na živobytí, zatím co konfekční
zboží je prodáváno za tak vysoké
ceny, že si je normální spotřebitel
koupit ani nemůže. Mám zjištěny
případy, že materiál na šaty stojí
360 Kčs a v konfekci jsou šaty zhotovené z
této látky prodávány za 1200 Kčs.
Bude nezbytně třeba odstranit možnost autonomní
tvorby cen, která umožňuje některým
živnostem a konfekcím, aby nakupovaly zboží,
přirazily si k ceně 100 procent a určovaly
si výrobní režii libovolně bez ohledu
na zájem a kupní sílu československého
spotřebitele. Jde o ochranu zájmů spotřebitele
před snižováním životní
úrovně.
Rozpočtový výbor přijal resoluci,
ve které žádá, aby byly odstraněny
kompetenční spory ústředních
úřadů, aby byla vymezena jejich kompetence,
a vyzval vládu, aby neprodleně předložila
ústavodárnému Národnímu shromáždění
osnovu zákonů, vymezující kompetenci
jednotlivých ministerstev, aby takto byla odstraněna
dosavadní dvoukolejnost a vícekolejnost správy.
Domnívám se, že příčinou
neúspěchu distribučního aparátu
textilní výroby je právě také
neshoda o působnosti ministerstva průmyslu a vnitřního
obchodu a jako předsedkyně zásobovacího
výboru tohoto slavného ústavodárného
Národního shromáždění
žádám, aby o tomto sporu bylo jednou provždy
vládou rozhodnuto v zájmu a ku prospěchu
československého spotřebitele, (Potlesk.)
protože jenom tenkráte, když příslušný
orgán, který bude říditi odbyt, bude
vybaven náležitým kontrolním aparátem,
který znemožní černý trh a podloudnictví,
bude zjednána náprava.
Tlumočila jsem zde, slavná sněmovno, jen
stručně nespokojenost československých
spotřebitelů s tím, že jejich zájmy
nejsou dostatečně chráněny, a domnívám
se, že slavná vláda v zájmu spotřebitelů
- nejlepších poplatníků státu
- bude je hájiti pečlivěji, důsledněji
a účinněji, abychom mohli pro rozpočet
s klidným svědomím hlasovat. (Potlesk.)
Předseda: Uděluji slovo panu posl. inž.
Filovi.
Posl. inž. Filo: Slávne Národne shromaždenie!
Keď mám česť za Demokratickú stranu
prehovoriť k prvému konsolidovanému rozpočtu
v oslobodenej republike Československej, nie je mi možné
nespomenúť dojmov, ktoré sme my účastníci
domáceho československého odboja a slovenského
národného povstania mali, keď v apríli
1945 opúšťali sme Košice, aby sme sa vrátili
do oslobodenej Bratislavy. Bol to obraz hrôzy, spustošenia
a neslýchaného barbarstva, ktorý sme uzreli
na ceste z Košíc do Bratislavy a tento obraz mohol
vidieť každý, kto krížom krážom
cestoval po našom drahom Slovensku. Vtedy sa nám zdalo,
že nesmierne materiálne škody, ktoré sme
utrpeli krutosťou vojny, nebude môcť národ
nahradiť ani za niekoľko desaťročí.
Rozbité železnice, cesty, fabriky, ľudské
obydlia, vydrancované hospodárstvá, prázdne
komory radily sa vedľa seba v príšerný
obraz, ktorý by ani najbujnejšia ľudská
fantázia nebola bývala vstave vykúzliť.
A na cestách stretávali sme ľudí ošarpaných,
bosých, hladných, s iskrou pevnej viery a nádeje
v očiach, že všetko to máme už za
sebou a že ideme v ústrety predsa len krajšiemu
zajtrajšku. Treba vyzdvihnúť a zdôrazniť,
že slovenský národ bez rozdielu politického
a náboženského presvedčenia, bezpríkladnou
usilovnosťou, láskou a sebažertvou vrhol sa na
rekonštrukciu zničených príbytkov, železníc
a ciest a vďaka tomuto heroickému vypätiu tvorivých
síl národa podarilo sa nám previesť
rekonštrukciu a načrtnúť tak obraz lepšieho
osudu nášho ľudu v obnovenej republike Československej.
Panie a páni! Prinútený som konštatovať,
že slovenský národ túto rekonštrukciu
previedol v pravom slova smysle holými rukami. Nebolo náradia,
nebolo strojov, nebolo materiálu. A predsa priamo pred
našimi zrakmi ako by zázračne zjavovaly sa
nové mosty, uvolňovaly sa tunely, opravovaly sa
trate, továreňské komíny a strojné
zariadenia, takže na jeseň r. 1945 prúdil už
život nielen po našich železniciach a cestách,
ale živo bolo i v našich fabrikách. Náš
národ, ktorý tak statočne povstal so zbraňou
v ruke proti nemeckým votrelcom a ako veľký
bol v boji proti Nemcom, zamenil zbraň za motyku, krompáč
a iný nástroj a ukázal sa byť práve
tak veľký i v činorodej práci.
Považujem za milú povinnosť vyzdvihnúť
pomoc a za túto sa poďakovať našim bratom
Čechom, ktorú nám pri rekonštrukcii
znivočeného Slovenska poskytovali, či už
vo forme pracných síl, ako ženijného
vojska a technikov, ale aj v podobe materiálu. (Potlesk.)
Len týmto spoločným úsilím
nás všetkých podarilo sa upraviť podmienky
pre tohoročný zhruba konsolidovaný rozpočet
a podmienky pre úspečné zdolanie úloh,
ktoré nás čakajú v rámci dvojročnice.
Hoci rekonštrukčné práce prebiehaly
nad očakávanie úspešne, číhalo
na nás ďaleko horšie nebezpečie, ktorému
sme sa za vojny úspečne vyhýbali, a to nebezpečie
hladu.
Skromné zásoby, ktoré boly na Slovensku,
boly vyčerpané okupačnou armádou nemeckou
boly zničené priebehom bojov, boly znova odčerpávané
víťaznou postupujúcou armádou a na koniec
boly tiež odčerpávané tisícmi
hladujúcich, ktorí sa vracali z hôr. A ukázalo
sa, že obetavosť slovenského roľníka
nepozná medzí. To posledné, čo posmetal
na sypárňach, v komorách a v skrýšach,
posberal a rozdelil sa so svojím blížnym. Avšak
nebyť rýchlej a účinnej pomoci medzinárodnej
organizácie UNRRA, sotva by sa nám bolo podarilo
tento problém zvládnuť. Preto je našou
povinnosťou, aby sme čo najsrdečnejšie
aj s tohto miesta poďakovali organizátorom tejto zázračnej
pomoci, na ktorú slovenský národ bude vždy
s vďačnosťou v srdci spomínať. (Potlesk.)
Pokiaľ hospodárska situácia na Slovensku javila
sa nám neutešene, zatiaľ v zemiach českých
situácia bola lepšia. Priebehom bojov citeľnejšie
boly poškodené a postihnuté iba južné
kraje Moravy, Českomoravská vysočina, ba
celé Čechy zostaly ušetrené vojnových
hrôz. To, že vojna skončila v historických
zemiach, a taktiež že všetko to, čo ustupujúca
a porazená nemecká armáda na svojom ústupe
odvliekla nielen zo Slovenska, ale i z podunajskej kotliny, zostalo
čiastočne zachované v českých
zemiach, umožnilo našim bratom Čechom rýchlejšiu
hospodársku konsolidáciu. Kým v Čechách
a na Morave bol dostatok dopravných prostriedkov, zatiaľ
na Slovenhku boli sme prakticky bez jediného nákladného
vozidla, o osobných vozidlách ani nehovoriac. Musíme
s vďakou kvitovať, že sa české zeme
bratsky podelily s nami o tieto prostriedky. (Potlesk.)
Vyživovacia situácia, ktorá nás stavala
v jeseni roku 1945 skoro pred neriešiteľný problém,
bola rozriešená spontánnou obetavosťou
celého nášho národa. Slovenský
roľník podelil sa so všetkým, čo
mal, a naši robotníci uspokojili sa aj s menšími
dávkami. Táto kapitola slovenských povojnových
dejín, je nadšený zápas s ničením
a biedou a zostane navždy jednou z najkrajších
kapitol dejín slovenského národa. Hoci by
sa bolo zdalo, že rok 1946 bude po stránke vyživovacej
a zásobovacej konsolidovanejší, ukázalo
sa, že následkom katastrofálneho sucha, živelných
pohrôm a v nie malej miere aj zle chápanej pozemkovej
reformy úroda nesplnila očakávanie na ňu
kladané.
Vojnovými udalosťami, a ako som tiež bol spomenul,
zle chápanou pozemkovou reformou a tiež oneskoreným
osídlovaním krajov, ktoré opustili Nemci,
ostalo niekoľko desiatok tisíc hektárov pôdy
neobrobenej, čo značne ovplyvnilo prebytky chlebového
obilia pre verejné zásobovanie. Skutočná
úroda chlebového obilia bola preto podstatne nižšia
než v rokoch predvojnových, a preto boli sme nútení
učiniť rôzne nepopulárne opatrenia, aby
sme výživu ľudu, najmä ťažko a
veľmi ťažko pracujúcich, plynule zabezpečili.
Chcel by som zdôrazniť, že pesimistické
náhľady na našu dnešnú vyživovaciu
situáciu nie sú opodstatnené, lebo verím,
že slovenský roľník, tak ako v minulosti,
i teraz splní svoju vlasteneckú povinnosť a
rozdelí sa o svoje skromné zásoby s ostatnými
vrstvami národa.
Ako nás sklamala čiastočná neúroda
zrna, tak nás sklamala aj neúroda krmiv. V niektorých
krajoch Slovenska je tak veľký nedostatok objemových
krmív, že slovenský roľník je ochotný
prebytky svojej živočišnej produkcie odpredať
za každú cenu. Táto okolnosť je tiež
čiastočne príčinou toho, že nebolo
zrno odvádzané pre verejné zásobovanie,
lebo v nedostatku objemových krmív bolo použité
na kŕmenie hospodárskych zvierat. Momentálne
na trhu živočišnej produkcie javia sa značné
prebytky, ktoré však zásobovacia správa
nemôže odčerpať pre nedostatok továrenskeho
zariadenia na spracovanie živočišnej produkcie,
najmä pre nedostatok mraziarní a chladiarní.
Slovenský roľník s vďakou a veľkým
zadosťučinením prijal dvojročný
program vlády, ktorý plánuje vybudovanie
a dobudovanie potravinárskeho priemyslu na Slovensku, takže
v budúcnosti prechodné kalamity, vyplývajúce
z uvedených pomerov, budú môcť byť
hladko preklenuté.
Chcel by som pri tejto príležitosti poukázať
na situáciu, v akej je naše pôdohospodárstvo,
a posvietiť na súčasný osud nášho
pôdohospodárskeho obyvateľstva, ktorého
v českých zemiach je 25 % a na Slovensku 54 % z
celkového počtu obyvateľstva. Je to nesporne
stavovsky najväčšia složka národa,
ktorej záujmy musia byť pri tejto príležitosti
posudzované ako záujmy prvoradé.
Je na mieste, aby som pri tejto príležitosti zdôraznil,
že poľnohospodárske obyvateľstvo je základom
a pevným kameňom v národe, z ktorého
národ čerpal a čerpá svoje najzdravšie
sily, že to je najvitálnejšia složka národa,
ktorá je rezervoárom národných síl,
a treba preto, aby sme záujmy tejto složky národa
vždy rešpektovali nielen vzhľadom na jej početný
pomer, ale aj vzhľadom na biologickú základňu
národa.
Musím však konštatovať, že nie tieto
motívy stávajú sa dôvodom záujmu
o túto složku národa, ale je to možnosť
získania politickej váhy prostredníctvom
využitia početnej prevahy roľníckeho obyvateľstva,
ktorá vzbudzuje záujem o tento stav. So zvláštnou
záľubou sa hovorí a takzvanej novej roľníckej
politike v úradnej zemedelskej práci. Táto
takzvaná nová zemedelská politika má
zvláštne niekde menej inde viac priezračné
tendencie, ktorých motívy sú iné než
pravé roľnícke záujmy. Chcem poukázať
na tieto tendencie takzvanej novej zemedelskej politiky, lebo
po ich odhalení a po vyporiadaní sa s nimi budeme
môcť siahnuť na kĺb podstaty problému
a skutočne pomôcť nášmu zemedelstvu.
Spomeniem konkrétne a výstižné momenty,
poukazujúce ma tieto tendencie.
Do omrzenia hovoríme napríklad o takzvanej disparite
cien medzi poľnohospodárskymi a priemysehnými
výrobkami. Naši roľníci pri každej
príležitosti znovu a znovu pripomínaju túto
skutočnosť. Hoci roľníci majú porozumenie
pre budovateľské ciele našej vládnej politiky,
akokoľvek sú ochotní prinášať
dočasné obete v záujme udrženia štability
našej meny, nemôžu tento stav trpieť do nekonečna
a dožadujú sa pri každej príležitosti
dôkazov o úprimnosti sľubov, ktoré sme
im v tejto súvislosti dávali. (Potlesk.)
Všetci uznávame, že disparita cenová tu
je, že je neúnosná a škodlivá nášmu
zemedelstvu a že keď ona bude ďalej trvať,
tak zničíme naše zemedelstvo, lebo nútime
ho žiť z vlastného tela, z vlastnej podstaty.
A čo vidíme? Miesto toho, aby sme si uvedomili,
že musíme obrátiť všetko naše
úsilie na odstránenie tejto cenovej disparity ako
základného problému zemedelstva, vymysleli
sme si trojského koňa pre zemedelstvo v takzvanej
novej zemedelskej politike a v jej škodlivých tendenciách
v podobe odstupňovania cien. Odstupňované
ceny nič neriešia a len zbytočne rozvadily
našu dedinu a celkom úmyselne a zámerne poslúžily
na to, aby sme odviedli našu pozornosť od základného
problému.
Toto je jasný príklad, ako sa vyvoláva v
zemedelstve zbytočná problematika a neriešia
sa problémy základné, keď zemedelstvo
riešenie týchto najviac potrebuje. Problém
disparity cenovej stáva se teraz akútnejším
a počína sa ešte stupňovať, lebo
napriek tomu, že sa ceny priemyselných produktov vôbec
nesnižujú, v celom rade prípadov sa ceny roľníckych
výobkov podstatne snížily. Spomeniem len zeleninu,
ovocie, hrozno, víno atď. Vyvíja sa ďalší
nátlak, aby sa snížily aj ceny dobytka. Naproti
tomu maju stúpajúcu tendenciu ceny stavebných
hmôt, textílií a železných tovarov.
Existujúca disparita cenová sa opäť zvyšuje.
No, nepozorovať, že by tieto problémy ležaly
na srdci tým, ktorí robia tú tzv. novú
roľnícku politiku, lebo nepozorovali sme doteraz,
že by boli vyvinuli akékoľvek úsilie v
tomto smere, aby táto disparita bola čo len zastavená
na terajšom bode. Vážný zjav v nezdravých
tendenciách takzvanej novej roľníckej politiky
je nejasný vzťah k súkromnému vlastníctvu
v zemedelstve.
Problém hospodárskeho postavenia alebo zaradenia
nášho zemedelstva do hospodárskej štruktúry
štátu nemožno posudzovať samostatne, ale
treba vychádzať vždy zo vzťahu tohoto hospodárskeho
sektoru k iným takýmto odvetviam a posudzovať,
do akej miery sa toto odvetvie uprednostňuje alebo zanedbáva.
Keď s tohoto hľadiska posudzujeme postavenie nášho
poľnohospodárstva vo vzťahu napr. k priemyslu,
musíme prísť nutne k záveru, že
záujmy poľnohospodárstva sú odtláčané
na vedľajšiu koľaj, a to aj vtedy, keď si
uvedomíme potrebu vseobecného spriemyselnenia štátu,
a to vo zvýšenej miere na Slovensku. Sťažnosť
v tomto smere bola prednesená už v zemedelskom výbore
pri prejednávaní dvojročného budovateľského
plánu, pri čom sa poukazovalo na to, že prostriedky
na obnovu a rekonštrukciu zemedelstva rezervované
zdaly sa poslancom zemedelského výboru neúmerne
nízkymi. Musíme sa tu vrátiť k tomu
poznatku, ktorý som už na začiatku uviedol,
že predpoklady rozvoja nášho poľnohospodárstva
nie sú v dostatočnej miere zaistené. V tejto
súvislosti žiada sa znovu vrátiť k cenovému
problému ako základnému problému nášho
zemedelstva. Nepopieram, že sa uskutočnily zvýšenia,
ktoré majú značný význam pre
roľníka, a že znamená to veľké
úsilie s našej strany, aby sa tak mohlo stať.
Žiaľbohu nepostupovalo sa tu dosť dôsledne
a vyriešíla sa len časť problémov.
Štatistika môže síce potvrdiť, že
na Slovensku napríklad úhrnný veľkoobchodný
index za mesiac november t. r. v porovnaní s januárom
r. 1939 je v sektore potravín, poživatín a
krmiv o 6,5 % vyšší ako index látok a
výrobkov. No, robiť závery na podklade týchto
údajov bolo by nezodpovedné. Jednak sú to
len priemery aritmetické; geometrické priemery vykazujú
obraz iný. Okrem toho výsledky tieto sú celkom
skreslené, napríklad vysoká cena ryže
- index 592, cigariet - index 400 a pod., čo vlastne netanguje
nášho roľníka, lebo je to tovar dovážaný,
resp. zaťažený monopolným poplatkom, ktorý
niekoľkonásobne prevyšuje výrobnú
sumu. Práve tak skresľuje tu výsledok napríklad
cena vína -index 1005 - ktorá je udaná cenou
vlaňajšou, hoci už dávno platí
cena o 40 % nižšia. Takto by som mohol ísť
ďalej, keby som chcel zistiť, prečo nemôžu
byť smerodajné číslice oficiálnych
štatistík. Faktom je, že najmä v sektore
rastlinnej produkcie úpravy cenové ostaly na polceste.
Dobre si uvedomujem ťažkosti, ktoré našej
hospodárskej i sociálnej politike vyplývajú
z každého zvýšenia cien. No, riešiť
ceny len jednostranne, resp. len polovičate, sa nemôže
a nesmie. Ostatné odbory výrobné dostaly
väčšinou ceny, ktoré sa im vykalkulovaly
tak, aby maly aj zisk, a to zisk pomerne slušný. Na
kalkuláciu roľníkov s takéhoto hľadiska
sa zreteľ neberie. Týchto momentov a týchto
poznatkov musí si predovšetkým všimať
roľnícka politika, z týchto poznatkov vychádzať
a závery získané z nich presadzovať
v záujme toho, aby sa roľníctvu ako stavu pomohlo,
nie však zažmúriť oči nad týmto
problémom a vyvolávať nežiadúce
problémy iné.
Povedalo sa tiež, že bude nová spravodlivá
politika cenová v tom smere, že náš roľník
vždy a za každých okolností dostane pevné
ceny, ktoré sa udržia bez ohľadu na úrodu.
Hlásalo sa, že sa totiž nebudeme riadiť
starou liberalistickokapitalistickou zásadou zákona
dopytu a ponuky ako hlavného určovateľa cien.
A skoro sme zabudli na tento sľub. Keď v lete bolo viac
zeleniny, tak jedine orgán Ministerstva zemedelstva volal
po snížení cien, lebo že je veľká
úroda.
Spomenul som bezpríkladnú usilovnosť a obetavosť
slovenského národa v rušných povojnových
časoch. Musím sa však pozastav so žiaľom
nad hlasmi, ktoré by chcely slovenský národ,
najmä jeho úprimne demokraticky a československy
smýšľaiúcu časť, upodozrievať
zo sabotérstva pri odovzdávaní obilia.
Panie a pánovia! Keď sa vrátime do ťažkých
starostí plných časov v jeseni 1938, keď
naša spoločná slobodná vlasť a
jej osud boly smrteľne ohrozené, neváhal ten
drobný slovenský človek, roľník,
robotník a inteligent, opustiť otca, mať, ženu,
deti, aby sa chopil zbrane proti tým, ktorí ho chceli
olúpiť o majetok, prácu, vieru a najkrajší
dar slobodu a vlasť. Hoci práve vedeli, že chopili
sa zbrane proti ďaleko silnejšiemu a ľutému
vrahovi, išli bez reptania, odhodlaní položiť
svoje životy na oltár vlasti, na ochranu práva,
civilizácie a zásadných ľudských
práv a slobôd. Keď v dôsledku rozhodnutia
v Mníchove boli nútení složiť zbrane
a opustiť hranice a vydať nepriateľovi kus nášho
štátneho a národného tela, tiahli domov
zronení a v nemom zúfalstve, ako kedysi českí
exulanti, keď opúšťali svoju vlasť.
Tento spontánný a nadšený nástup
sa dial vtedy, keď mnohí z našich vlastencov,
ktorí sa tak bili v prsia, poznačili túto
ochotu bojovať za kapitalistickú vojnu.