My Česi a Slováci pestujeme veľmi dobré kultúrne styky so zahraničím i tým, že posielame v stovkách našu študujúcu mládež do škôl spriatelených zemí. Nuže nezabudnime, že kultúrnemu sbližovaniu medzi Čechmi a Slovákmi prospievalo by v nemalej miere, keby českí študenti študovali i na školách na Slovensku a Slováci zase na českých školách. Po udalostiach z roku 1938 a 1939 a po 7 rokoch cudzieho panstva nad nami sme v pestovaní sbližovania v kultúrnych veciach akosi ochabli. Nemec, ktorý nás rozdvojil a hrôzostrašne nad nami vládol, postavil na hraniciach medzi českými zemiami a Slovenskom svojho, povedal by som kultúrneho kontrolóra, ktorý zabraňoval československým kultúrnym stykom. Tohto kultúrneho kontrolóra jsme síce odstránili, ale niekedy sa mi pozdáva, že cesty, na ktorých Nemcom dosadený kontrolór stál, aby prekážal v československých kultúrnych stykoch, zarastajú trávou, pretože niet tých, ktorí by tieto cesty vyhľadávali.

Tu máme napríklad tiež otázku umiestenia českej literatúry na Slovensku a slovenskej literatúry v Čechách. Vidíme síce každodenne, že česká kniha je na Slovensku dosť čítaná. U mnohých kníhkupcov sme sa presvedčili, že predávajú toľko kníh českých ako slovenských, a k nie i viac. V Čechách, žiaľbohu, je tento stav už menej potešiteľný. My Slováci začíname mať dojem, že dnes v českých zemiach o slovenských kultúrnych plodoch vo veľkej miere platí obmena starého quasi príslovia: Slovenica non leguntur. Musíme sa usilovať, a som o tom presvedčený, že sa budeme usilovať, aby v budúcnosti tak nebolo.

Na Slovensko prichádzajú napríklad všetky české denné i iné časopisy v dosť početnom množstve. Nech sa pôsobí v tom smere, aby sa tak dialo i v Čechách so slovenským časopisectvom. Ďalej bolo by veľmi potrebné pokračovať i v dobrej tradícii kultúrno-divadelníckej z predmníchovskej republiky a nebáť sa uskutočniť zájazdy slovenských divadiel do Čiech a českých na Slovensko.

Na záver by som povedal - a prosím, aby mi bolo veľmi dobre rozumené - dnes už vôbec nemôže platiť výtka, predtým často právom alebo neprávom prednášaná, že niekto chce Slovákov počeštiť. Áno, dnes sa každý rád na Slovensku soznamuje s kultúrou českého národa, hoci prednášanou jazykom českým, bez týchto obáv. (Potlesk.)

Druhý taký úkaz, ktorým sa vlastne determinuj ú naše otázky, je strannícka politika. Sme svedkami, že v našej Československej republike mnoho sa deje tak, ako by do riešenia zasahovalo sa rukou sekretariátov politických strán, často veľmi nešetrno. Nuž v školskej a kultúrnej politike, kde ide o výchovu celého národa, ba kde je reč o tom, ako bude vyzerať naša budúca generácia, práve po tejto stránke strannícko-politickej treba byť veľmi a veľmi opatrným. My všetci si musíme uvedomiť, že školy v Čechách i školy na Slovensku nesmú byť nikdy školami jednej politickej strany, budovanej podľa hesiel tej alebo onej strany. (Potlesk.)

Škola a kultúra, divadlo, literatúra atď. musia slúžiť obom národom ako celkom. Musia sa opierať o svoje staré tradície a nesmú vychovávať národ jednosmerne. Za priamo názorný príklad úpadku jednosmernej výchovy národa na školách nech nám slúžia plány tretej ríše Hitlerovej na ovládanie školstva. Menovite u nás na Slovensku nezabudneme, že i keď máme poštátnené školy, národ trvá na tom, aby ani v najmenšom nebolo naštrbené jeho právo, v slovenských školách učiť sa náboženstvu a aby majetko-právne pomery z toho plynúce boly v najkratšom čase vyriešené. (Potlesk.) Zdôrazňujem to preto, lebo na Slovensku je povereníkom školstva a národnej osvety príslušník tej komunistickej strany, v ktorej veľmi mnohí majú v programe bezvereckú výchovu nielen pre bezvercov, ale aj pre veriacich. Nemajú taký kladný pomer k majetkovým hodnotám, ako ten náš občan, ktorý i posledný halier biblickej vdovy venoval na cirkevnú školu, aby školu svoju, svojej viery, svojej rodiny, svojej obci mohol dať vybudovať. (Potlesk.) Toľko o školstve a kultúre.

Ku kapitole Ministerstva informácií mám týchto niekoľko poznámok. Ak si niekto myslí, že by táto kapitola z rozpočtu celkom zmizla, keby v našej vláde nesedel minister informácií, tak je na veľkom omyle. Všetky úlohy, ktoré v tejto kapitole sú vyčíslené, musela by naša republika plniť i bez ministerstva a ministra informácií. Len by azda táto práca stála menej peňazí a podľa môjho názoru by sa o ňu možno lepšie postaralo. (Potlesk.) Je nás síce v republike už veľmi mnoho takých, ktorí považujeme existenciu Ministerstva informácií za zbytočnú, za akýsi smutný pozostatok totalitného režimu. No, kým ho máme a budeme ho mať, je našou povinnosťou prispôsobiť sa a dať Ministerstvu informácií možnosť práce i finančnými prostriedkami, ktoré v rozpočte odhlasujeme. Robíme tak v nádeji. že naše Ministerstvo informácií hľadá a nájde si inú náplň, než maly ministerstvá informácií a úrady propagandy totalitných režimov. Teda i Ministerstvu informácií dáme to, čo. potrebuje. Žiadame však, aby to bol naozaj len úrad pre informácie a nie úrad pre propagandu tej alebo onej politickej strany (Potlesk.) a už najmenej úrad. na rozširovanie neprávd alebo poloprávd. (Potlesk.)

V poslednom čase boli sme svedkami niekoľkých nevkusností, ktoré o Slovensku a o slovenských činiteľoch, ako aj o niektorých činiteľoch českých vyšly nielen z dielne, ale i z úst pána ministra Václava Kopeckého, toho času ministra informácii. (Potlesk.) Nebudem sa pred plénom Národného shromaždenia zaoberať všetkými podrobnosťami. Bola už o nich reč vo výbore informačnom a bude o nich reč v ďalších zasadaniach informačného výboru. Tu z nich priklincujem len tieto najvážnejšie a tiež len kuso a pretože sa týkajú nás Slovákov. Pamätáme sa dobre na výroky ministra informácií, ktoré boly v súvislosti s osobou veľvyslanca nášho jedného spriateleného štátu. Muselo byť vydané úradné osvedčenie, že minister informácii nepovedal síce pravdu, aby toto dezavovavanie však veľmi nebolelo, bolo v komuniké ďalej povedané, že minister informácií mohol si predsa len myslieť, že mal pravdu, keď to tak vyslovil, ako sa vyslovil. (Potlesk.) No, a čo sa prihodilo medzi ministrom informácií a úradníctvom Povereníctva informácií, to bolo veľmi hrubé narušenie spoločenskej slušnosti. Keď sa takto v tomto prípade i v iných prípadoch pozeráme na tieto aféry, vidíme, že všetky tieto záležitosti aranžujú sa v Ministerstve informácií len preto, lebo predstaviteľovi tohto ministerstva sa existencia Demokratickej strany nepáči, pretože vraj mu skresľuje skutočnosť. Tým skôr sa mu nepáči ani Povereníctvo informácií na Slovensku.

Každý československý minister informácií musí si uvedomiť, že čo si mohol dovoliť robiť zástupca úradu propagandy alebo Ministerstva informácii v totalitných režimoch, to nesvedčí žiadnemu predstaviteľovi informačnej služby štátnej v Československu. (Potlesk.) Ale takéto kopírovanie nielen nesvedči žiadnemu predstaviteľovi informačnej služby štátnej v Československu, ono ani nie je radno takto toto imitovať. V Hitlerovej ríši a v zemiach jej satelitov mohol povedať predstaviteľ úradu informácií toľko neprávd, koľko chcel. Nikto ho nemohol zahriaknuť, lebo za chrbtom každého, kto bol náchylný kritizovať, stálo Gestapo a stál kat. Za tými, ktorí si trúfajú odhaľovať nepravdy hlásané ktorýmkoľvek predstaviteľom úradu informácií, u nás stojí väčšina verejnej mienky národa českého a národa slovenského. (Potlesk.) A vyplýva to už z povahy našich národov, že sa nedajú balamutiť žiadnymi propagačnými frázami. tým menej nepravdami. (Potlesk.) Jedným z najnepeknejších výpadov pán minister informácií dotkol sa pobytu predsedu Demokratickej strany dr Jozefa Lettricha v Amerike. (Posl. Štětka: To je povedená věc!) To je povedená vec, to sa hneď dozviete. (Potlesk.) Za ním celá komunistická tlač hovorila o úteku dr Lettricha do Ameriky k tým Slovákom, ktorí sú vraj proti republike Československej. (Hlas: Prchalovci ho tam pozvali!) Ihneď sa dozviete o Lettrichovom neúspechu a vraj o veľmi malom záujme Slovákov o Lettrichov prejav. Nebudem dr Lettricha brániť proti osočovateľom. Nebolo by to dôstojné toho muža. Dovoľte mi však, aby som vám prečítal z dnešnej zprávy ČTK, ako sa chová dr Jozef Lettrich v Amerike, aké má neúspechy. ČTK vydala z New Yorku 12. decembra túto zprávu. (Hlas: Poslali ste mu telegram, ako má hovoriť!) Podívajte sa, nikto mu telegram neposielal, aspoň ja o ňom neviem. (Výkriky.) Vidíte, ja vás vypočujem. Prosím, ešte dačo o Lettrichovi? Nie. ČTK vydala v New Yorku dnešným dňom túto zprávu: Predseda SNR dr J. Lettrich zakončil svoj americký zájazd 10. decembra prejavom v Slovenskom národnom dome v New Yorku. Sála budovy bola preplnená a dr Lettricha si prišli vypočuť i hostia z okolitých štátov. Vo svojom prejave vyslovil predseda SNR potešenie, že sa v Amerike stretával v diplomatických kruhoch so Slovákmi a že jeho prejavu je prítomný zástupca prezidenta republiky v USA. Výsledky svojho amerického zájazdu potom shrnul rečník takto: všetci americkí Česi a Slováci prejavujú živý záujem o všetko, čo sa robí v ČSR, a o osudy tých, ktorých postihla vojna a ktorí potrebuj ú podpory. Všetci nezištne a všestranne pomáhaj ú svojej vlasti prakticky a hmotne a dokazujú tak skutočnú oddanosť Čechov a Slovákov. Československá republika má v Amerike kapitál, ktorého si musí vážiť a ktorého je treba využiť v prospech Československej republiky, slovenského národa a československo-amerického priateľstva. V ďalšom vyzýval Američanov českého i slovenského pôvodu, aby odpolitizovali svoj krajanský život, aby sa nezaťažovali riešením slovenskej a československej otázky, o ktorých sa musí rozhodnúť doma vo vlasti, a aby sa sústredili na zvelebovanie krajanského života a rozmnožovanie hodnôt, ktoré v Amerike tvoria Česi a Slováci rovnakou mierou.

Hovoriac o nerozlučnom bratskom sväzku s českým národom, prehlásil dr Lettrich stojí v tej zpráve - že je súdené slovenskému národu a i dejiny potvrdzujú, že ani Česi, ani Slováci nemôžu existovať štátno-politicky sami, ale len ako jeden jediný nedeliteľný štát. (Potlesk.) Udalosti z rokov 1939-1945 presvedčili každého, že by nikde neviedlo, keby Slováci chceli vytvoriť svoj vlastný štát, a že to isté platí pre Čechov. (Potlesk.) Smyslom dejín Čechov a Slovákov je kráčať spoločnou cestou a spoločne budovať svoj štát.

Mohutným dojmom hovorí zpráva ČTK - zapôsobil rečníkov výklad o spontánnosti slovenského národného povstania, ktorého sa zúčastnil prakticky celý slovenský národ a ktorého programom bolo obnovenie československej štátnosti so slovanskou orientáciou a so zriadením demokratickým a pokrokovým. (Potlesk.)

Taký je dr Jozef Lettrich, taký bol v povstaní a taký sa nám vracia z Ameriky. (Výkriky.)

Ctené ústavodarné Národné shromaždenie! Včera a dnes sa hovorilo hodne o slovenských veciach. Bolo to veľmi dobré a dúfame, že to bude pre budúcnosť osožné. Kritika, kritika konštruktívna je zdravá. Bolo by zle s našou demokraciou, keby volení reprezentanti národa stali sa len akýmisi "kývaľmi", akých vypestovala vo svojom parlamente tretia ríša Hitlerova a tí, ktorí túto Hitlerovu ríšu kopírovali, že u nás je kritika potrebná, to sme napríklad videli v tieto dni pri prejednávaní zákona o redaktoroch a o novinárskych sväzoch. Našlo sa niekoľko členov v parlamente, ktorí si osnovu pozorne prečítali a kriticky ju tak rozobrali, že nebyť ich, možno už tento mesiac vo Sbierke zákonov a nariadení bol by zákon, s ktorým by naše občianstvo nemohlo byť nikdy plne spokojné.

Do vecnej kritiky o slovenských veciach zasiahol k večeru i kolega Bacílek. A nech je mi dovolené, aby som, hoci mám hovoriť o školských a informačných veciach, aspoň na niektoré z nich reagoval.

My demokrati kvitujeme, že z úst kolegu Bacílka vyznelo, že veľká väčšina zástupcov Demokratickej strany i voličstva sú veľmi dobrí občiania Československej republiky. Lenže ja som nehovoril posiaľ o žiadnych číslach, ale ja by som už teraz jednu číslicu povedal. Považujem Demokratickú stranu stopercentne spoľahlivú za Československú republiku. (Hlas: To on může povazovat!)

Z reči kolegu Bacílka v ďalšom by som sa vrátil k dvom lebo trom prípadom. Kolega Bacílek sa veľmi zle, nedobre vyjadril o človeku, ktorý je už mŕtvy, ktorého zabili, o tom žandárovi. že to bol fašista. (Posl. Bacílek: Hovoril som, že bol veliteľom oddielu žandárstva!) Prosím, máme tuná list, ktorý on písal svojmu bratovi 25 dní pre zavraždením. (Výkriky.) Pardon, neráčte sa posmievať. Keď niekoho zavraždia, to nie je žiadna maličkosť. 25 dní pred zavraždením píše svojmu bratovi medziiným: "Ináč zle by som sa nemal, len čakám, keď prídu bratia z Východu na vyslobodenie. O ostatných okolnostiach si povieme, až prídem domov." Jeho brat, ktorý sa ho ujal po jeho smrti v novinách, naproti tomu dostal takýto anonymný leták, kde medziiným stojí, že on je vyvrheľ, keď takéhoto tvora pokladá za občana, že ho prídu jednoducho oddelať. Odbor likvidačný. (Hluk.) To je nič, to je anonymný dopis, to nemá ceny. Anonymný dopis, ktorý napísali známi neanonymní ľudia. (Veselosť - Hluk.)

Dotkol sa kol. Bacílek i prípadu toho Sečkára. Prosím, aby som to v krátkostí znázornil, čo sa tu stalo; české obecenstvo, možno, to tak nemalo príležitosť sledovať. Stalo sa to, že súdil súd na Slovensku človeka pre určité delikty a odsúdil ho na 12 rokov do väzenia. (Hlas: Ten delikt je zajímavý! Za jaký delikt?) Pardon, prosím, súd odsúdil ho pre delikty na 12 rokov do väzenia. (Hlas: Pro jaké delikty?) Dovolíte, aby som dokončil? No, a čo sa stalo? Toho delikventa odsúdeného vypustili a tých sudcov zavreli. (Správně! - Potlesk. - Hlas: Pro jaké delikty?) A ja vám teraz poviem, že to nie je správne; keby sme my takúto dvojročenku prevádzali v našej Československej republike, keby sme takto súdili, tak vám ručím za to, že po dvoch rokoch by Československej republiky nebolo. (Potlesk. - Hlas: Protože ukázal gardistu Rudé armádě, soudce ho odsoudil za napomáhání při vrazdě! Soudce chtět říci, ze Rudá armáda je vrahem! Tak to je! Proc to zkrucujete?)

Neprekrúcam nič, to si vyprosím! Nepovedal som žiadne prekrútenie. (Výkriky.)

Podpredseda dr Ševčík (zvoní): Prosím o kľud! (Hlas: Pro jaký delikt?)

Posl. Hušek (pokračuje): To sa choďte podívať. Pán kolega, ak sa to bude X-krát v Československej republike opakovať, tak vám ručím. za to, že fundament, na ktorom má republika stáť, nebude dobrý a spoľahlivý. (Výkriky. - Podpredseda dr Ševčík zvoní.)

Pán kol. Bacílek sa zmienil o Sedliackej banke v Bratislave. (Posl. dr Steiner: Tu není žádná kavárna!) No myslím, že to nie je kaviareň. Konštatujem, že pán kol. Bacílek síce nešiel tak ďaleko ako včerajšie Rudé právo. I to je dôkazom, že sa necíti tak silným, ako by mal byť. (Hluk.)

Podpredseda dr Ševčík (zvoní): Prosím o ticho!

Posl. Hušek (pokračuje): K tejto veci podotýkam: Nechajme záležitosť Sedliackej banky tým orgánom, na ktoré boly vznesené interpelácie súdr. Holdoša v SNR a kolegu Bašťovanského v Národnom shromaždení, a nie orgánom všelijakých kabinetov, o ktorých žiaľbohu tu v ústavodarnom Národnom shromaždení a menovite v rozpočtovej rozprave nebola reč hlavne preto, že členovia kabinetu hotoví sú ináč z rozkazu miesto ministrov hovoriť, aby títo boli ako nemluvňatá a aby nemohli prednášať veci objektívne. Toľkoto len ku kapitole, ktorá nie je v rozpočte. (Hlas: To jestě nevysvětluje Sedliackou banku!) Podívajte sa, tak vám to mám ešte raz povedať. Ja som povedal toto: nechajme to tým orgánom, na ktoré sa obrátil pán kol. Bašťovanský so svojou interpeláciou a pán Holdoš so svojou interpeláciou na Slovenskú národnú radu. Až vám to povedia, budete vedieť, aké to je.

Teda aby som dokončil. Ako v sneme niet nikoho, kto by nechcel poskytnúť každému rezortu finančné možnosti, ktoré potrebuje, aby mohol spokojne pracovať, tak nech nikomu nenapadne pozastavovať sa nad právom kritiky tých, ktorí menom svojho voličstva dávaj ú úradom nášho štátu to, čo potrebuje. Veď kritikou koniec koncov nechceme nič iného docieliť než to, aby ten, čo od nás dostal, vedel na čo to dostáva.

V mene Demokratickej strany oznamujem, že budeme hlasovať za obe kapitoly, o ktorých som mal česť vo svojom dnešnom prejave učiniť týchto niekoľko poznámok. Prosím, majte ich na pamäti a nezabúdajte na ne! (Potlesk.)

Podpredseda dr. Ševčík (zvoní): Ďalším rečníkom je pí. posl. Turková. Dávam jej slovo.

Posl. Turková (uvítaná potleskom): Slávne ústavodarné Národné shromaždenie!

Štátny rozpočet na r. 1947 má pre Československú republiku zvlášť veľký význam, lebo práve v ňom sa prejavuje starostlivosť vlády odstrániť ťažké následky po šesťročnej okupácii a škody spôsobené vojnou a dobyvačným fašizmom. že kráčame po tejto ceste úspešne, o tom svedčia číslice štátneho rozpočtu na r. 1947, stanovené čiastkou 73.304,993 600 Kčs. Keď porovnávame túto čiastku s číslicami rozpočtu na r. 1946, vidíme, že o 34.380,691.400 Kčs na r. 1947 je viac. To znamená viac práce a viac povinností pre každého človeka na ďalšej konsolidácii pomerov v Československej republike.

Budeme budovať ďalší priemysel, čo bude mať nesmierny význam hlavne pre Slovensko, ktoré až dosiaľ bolo v prevažnej väčšine krajinou drobného poľnohospodárskeho podnikania a ľud musel putovať za prácou do sveta, aby mohol vyžiť.

S ďalším spriemyselnením a zvyšovaním výrobnosti hlavne v našom dvojročnom hospodárskom pláne chceme docieliť, aby sa odstránila rozvrátenosť hospodárskeho života, ktorá tu ostala ako smutná výčitka 6ročného bašovania fašistického.

Dôležité je, aby dvojročný budovateľský plán bol úspešne prevedený, lebo len tak sa môže Československo hospodársky a tiež politicky upevniť. To musíme plniť, lebo to je odkaz verných synov a dcér nášho národa, ktorí padli v boji a dali na oltár slobody a spravodlivosti to najcennejšie - svoje životy.