Dospeli sme v stavbe modernej babylonskej veže azda už tak ďaleko, že hoci hovoríme našou materčinou, j eden druhému nerozumieme? Dospeli sme v prehodnocovaní historicky vžitých pojmov už tak ďaleko, že biele nie je bielym, ale čiernym a naopak! Pýtam sa, čo znamená veta: "Vláda bude spatřovat ve Slovenské národní radě, opírající se o národní výbory v obcích a okresech, nejen oprávněnou představitelku samobytného slovenského národa, nýbrž i nositelku státní moci na Slovensku, moci zákonodárné, vládní i výkonné." Pýtam sa, čo znamenajú slová: Štátna moc, moc zákonodarná, moc vládna a moc výkonná? Prečo sa volila tak slávnostná forma, že túto časť Košického vládneho programu predniesol na slávnostnom zasadnutí Slovenskej národnej rady v Košiciach dňa 5. apríla 1945 terajší pán predseda vlády Gottwald, ktorý ju dokonca nazval magnou chartou slovenského národa? Prečo ju prednášal práve Gottwald, a keď ju už on predniesol, prečo práve vedúci orgán jeho strany zrádza druhú politickú stranu, ktorá trvá na tomto programe nie z nepriateľských zámerov voči tomuto štátu, naopak z presvedčenia, že poučení 26ročným vývojom len na tomto základe budeme môcť udržať a vybudovať tento štát, našu spoločnú vlasť československú k spokojnosti a blahobytu všetkých jej občanov? (Potlesk.)

Keď teda Demokratická strana stavia svoju politiku na základe položenom Košickým vládnym programom, na vypracovaní ktorého má Komunistická strana Československa značný podiel, nemožno ju obviňovať, že prikladá tiež polienka do ohníčka protištátnych, reakčne autonomistických protičeských výlevov. A nemôže ju obviňovať z toho najmä strana, ktorej svojho času význačná členka paní Zárembová, ako členka Slovenskej národnej rady v plenárnom zasadnutí tejto dňa 25. júla 1945 vyhlásila: "Bratislava chová sa k nám veľmi macošsky, aby ste sa potom neponosovali, že sme vás o veciach na východe neinformovali. Myslím, že nebude potom žiadny z nás môcť brať zodpovednosť, keď si ten ľud na tom zanedbanom východe bude hľadať vlas tnú matku. "

Obyvateľstvo toho zanedbaného východu dalo pani Zárembovej a jej politickej zamestnavateľke dňa 26. máj a bežného roku pádnu odpoveď: v košickom volebnom kraj i 73 percent voličstva hlasovalo za "československú macochu", ktorú zastupuje a zastupovala Demokratická strana. (Potlesk poslancov strany Demokratickej. - Výkriky poslancov Komunistickej strany.)

Obviňovať Demokratickú stranu z protištátnych, reakčne autonomistických a protičeských výlevov nie je legitimovaná strana, ktorej členovia a funkcionári v Okresnom nár. Výbore v Královskom Chlumci, ako tamojší Ladislav Kolár, predtým Klein, učiteľ, ktorý roku 1938 ešte pred príchodom Maďarov učil školské deti maďarskej štátnej hymne, ďalej Štefan Hajdu, kováč tamtiež dodavateľ maďarskej armády, člen Nylašov, uvedený v maďarskom almanachu Felvidék ako zaslúžilý Maďar, koncom r. 1944 po oslobodení tohto kraja v jednej podpisovej výzve používali výrokov: "My nestrpíme návrat k starej Československej republike, nám nie je potrebná sfalšovanou demokraciou presiaknutá Československá republika. My zabránime, aby sme sa stali súčiastkou Československej republiky." To bolo v dobách, keď Demokratickej strane ešte nebolo dovolené vyvíjať činnosť, keď na jej noviny nebolo ešte papiera a kedy následkom toho pri rôznych verejných príležitostiach spievala sa len druhá časť našej hymny.

Nie je legitimovaná obviňovať Demokratickú stranu z ľudáctva tá strana, ktorej orgán pred májovými voľbami písal takouto kvetomluvou: ". .. koho označujú títo príslušníci bývalej ľudovej strany názvom" červeni ľudáci"? Samozrejme toho, kto hájí najdôslednejšie našu národnú samobytnosť. Sú to komunisti. Slovenský katolík, menovite poctivý príslušník bývalej ľudovej strany, vidí v Komunistickej strane svojho skutočného reprezentanta. (Veselosť.) Keď vám teda bývalý poctivý ľudák hrdo a sebavedome vyhlási, že vo voľbách odovzdá svoj hlas červeným ľudákom, treba v tom vidieť dôkaz politickej vyspelosti nášho ľudu." (Hluk. - Rôzne výkriky.) Toto nenapísal Čas, ale východoslovenská Pravda v čís. 95 zo dna 19. apríla 1946 v článku nadpísanom" Červení ľudáci". (Výkriky posl. Valo.) Podľa toho teda bývalí ľudáci, natrení na červeno, boli by spoľahliví, ale natrení na modrobieločerveno nie sú spoľahliví. (Potlesk poslancov strany Demokratickej.)

Nech mi je dovolené tuná konštatovať, že československá štátnosť predsedu Demokratickej strany je aspoň tak spoľahlivá, úprimná a presvedčivá ako predsedu Komunistickej strany Československa a jej filiálky, Komunistickej strany Slovenska. (Potlesk postamcov strany Komunistickej.)

Týmito a podobnými dokladmi môžeme poslúžiť slávnej snemovni z materiálu, ktorý sme nasbierali po májových voľbách na našu obranu vtedy, keď sa sypala síra a oheň na našu hlavu preto, že sme voľby vyhrali. Tento materiál sme roztriedili a upravili vo forme našej obrany a žaloby na príslušníkov našej partnerky pred vyšetrujúcou komisiou Národného frontu, zriadenou k vyšetreniu spôsobu prevádzania volieb, nemali sme však príležitosť použiť ho preto, lebo predseda komisie pán posl. Holdoš túto po dvoch formálnych zasadnutiach už nesvolal. (Veselosť. - Rôzne výkriky.)

Vieme všetci, že za hranicami republiky zostali i takí ľudia, ktorí sa usilujú o zvrátenie dnešného štátoprávneho postavenia Slovenska v Československej republike. Netreba mi azda pripomínať, že tlačové orgány Demokratickej strany a jej zodpovední funkcionári niekoľkokrát a opätovne zahriakli činnosť týchto ľudí. Bolo by pod dôstojnosť Demokratickej strany, aby neustále vyhlasovala, že jediným výlučným rámcom jej politickej činnosti je Československá republika, lebo však hneď po Mníchove, zvlášť ale po 14. marci 1939, boli to dlho iba vyznavači programu dnešnej Demokratickej strany, ktorí neusmerňovali svoju činnosť podľa toho, ako sa medzinárodná situácia vyvíjala, ale hneď od vzniku Slovenského štátu započali činnosť v záujme vzkriesenia Československej republiky a v tejto činnosti neustali, dokiaľ svojho cieľa nedosiahli. Nemožno to isté povedať o všetkých složkách dnešného politického života československého, ani o tých nie, ktoré sa považujú za povolané dávať vysvedčenie Demokratickej strane o štátnej spoľahlivosti a ktoré v rezolúcii vynesenej na sjednocovacom sjazde Komunistickej strany Slovenska a soc. demokratickej strany na Slovensku odhlasovaly dňa 17. septembra 1944 v Banskej Bystrici medziiným aj toto (Čujme!): "Želáme si nové Česko-Slovensko" - písané s pomlčkou a s veľkým S - "ktoré má byť slovanským štátom troch slovanských národov: Slovákov, Čechov a Podkarpatských Ukrajincov. Tieto národy podľa zásady rovný s rovným majú sa dohodnúť na formách spoločného spolužitia." (Posl. Štětka: Co je na tom strašného?) Teraz to príde. "Pevne veríme, že k takejto dohode príde a že nikto nebude si uplatňovať predpráva, ktoré by nútily náš národ hľadať cesty k iným bratským národom." (Hluk. - Rôzne výkriky.)

Pán posl. Bašťovanský vo svojej reči, povedanej dňa 25. októbra t. r. V pléne tejto snemovne, v debate o dvojročnici hovoril na adresu Demokratickej strany o vydieračských tendenciách. (Výkriky posl. Jeleňa.) V tom smysle píše aj v Pravde zo dňa 10. t. m. Taktiež p. posl. Nový v citovanom čísle Rudého Práva naráža na vydieranie monopolnej dispozície s miliardami v súvislosti s dvoj ročnicou. Pýtame sa, či je vydieraním uplatňovanie.. . (Hluk. - Podpredseda dr. Ševčík zvoní.). .. Košického vládneho programu už v normálnych dobách a či bolo vydieraním položenie noža na krk republike, ktorá krvácala z celého tela pod knutou okupantov. Neboli to teda demokrati, ktorí vyhrážali Československej republike hľadaním cesty k iným národom. (Potlesk poslancov strany demokratickej.)

Aby však bolo jasno, opätovne a dôrazne vyhlasuje Demokratická strana, ak by o jej postoji boly kdekoľvek ešte najmenšie pochybnosti, že zatracuje program ľudí, ktorí hlásajú štátoprávne usporiadanie Slovenska mimo rámec Československej republiky, (Potlesk.), avšak bez ohľadu na ich politickú príslušnosť trvá na tom, aby ľudia, pristihnutí pri takej to činnosti, boli pohnaní pred súd (Výborne!) a podľa platných zákonov potrestaní.. . (Hlas: Jako Tiso!) Áno, bude potrestaný!. .. lebo Demokratická strana je toho pevného a nezvratiteľného presvedčenia že budúcnosť Slovákov a Slovenska zabezpečená je jedine v rámci Československej republiky. (Potlesk. - Výkriky posl. Valu.)

Povedzme si niečo o náplni československej štátnosti. Toto stanovisko však nevylučuje, aby Demokratická strana podľa svojich predstáv, podľa svojho programu usilovala sa o vybudovanie spoločného československého domova. V tomto domove budeme sa všetci dobre cítiť, budeme v ňom šťastní len vtedy, keď pri jeho budovaní vezmeme si za základ zásady osvedčené stáročným vývojom. Jednou z takýchto zásad je: Justicia est regnorum fundamentum - spravodlivosť je základom štátov. Demokratická strana kladie rovnaký dôraz na očistu verejného života nielen po stránke politickej, ale aj po stránke mravnej. Vychádzajúc z tej to zásady Demokratická strana nebojovala proti štátu ako takému, keď usilovala o očistu národných výborov od zlodejov, defraudantov, násilníkov a rôznych trestaných indivíduí. (Potlesk.) Nebrojila proti štátu vtedy, kedy pranierovala pomery, akých sme boli svedkami na začiatku v Národnej bezpečnosti 2, ktorej premnohí členovia vykonávali najhrubší teror, z ktorých mnohí sa mstili, lúpili, vykrádali byty, defraudovali verejné prostriedky. Keďže vojnou sme utrpeli strašné škody, Demokratická strana úzkostlive dbala, aby sa po oslobodení nerozoberal národný majetok jednotlivcami, ale aby bol k dispozícii k náhrade vojnových škôd. Keď Demokratická strana v záujme štátu proti všetkým týmto nerestiam brojila, nazvali ju reakcionárkou, ochrankyňou fašistov, nepriateľkou nového ľudovodemokratického režimu atď.

Z najnovšieho porušovania citovanej zásady uvediem niekoľko ďalších príkladov:

1. Bola doba, že vo všeobecnosti bol nedostatok chleba, tenká vrstva obyvateľstva oplývala všetkými dobrodeniami tohoto sveta, široké pracujúce vrstvy demonštrovaly, na ich čelo sa postavil zaslúžilý partizán, a za túto demonštráciu žiadal sa pre neho trest oprátkou; odsúdený bol na 30 rokov žalára. Trest si odpykáva.

2. Taktiež partizánovi kladú za vinu hrdelné a sprosté majetkové delikty, na základe prevedeného vyšetrovania uvalená je naň vyšetrovacia väzba, z ktorej ho vyslobodí zákrok jeho politických priateľov nátlakom na súdny orgán. Keď sa podala interpelácia v parlamente len a výlučne za tým účelom, aby sa neznemožňovalo vybaviť vec zákonnou cestou, daly sa do pohybu všetky tlačové orgány príslušnej politickej strany, v siahodlhých článkoch brýzgalo sa interpelantom a vychvaľoval sa do neba obvinený len preto, aby vec nemohla byť prejednaná súdom, hoci je tu zákon, ktorý deliberuje inak trestné činy, ktoré boly vykonané v záujme boja o oslobodenie Čechov a Slovákov. Interpretovanie a vykonávanie tohto zákona osobuje si niekoľko k tomu nepovolaných jednotlivcov. (Výkriky.) Miesto oboch týchto činov je totožné a preto oba prípady sú širokým vrstvám ľudu známe.

3. Na Horehroní zostalo u obyvateľstva po národnom povstaní hodne zbraní každého druhu a streliva. Zákon z pochopiteľných dôvodov zakazuje držbu zbrane bez povolenia. Držitelia zbrane túto na úradnú výzvu neodovzdajú. Hlavné veliteľstvo národnej bezpečnosti nariadi oblastnému veliteľovi previesť domáce prehliadky a zbrane zhabať. Tento rozkaz vykoná. Za vykonanie rozkazu zbavený je služby. Je samozrejmé, že zpráva o tom sa široko-ďaleko rozšíri.

4. Občan je obžalovaný v hrdelného deliktu. Súd ho uzná vinným a odsúdi na trest na slobode. Pre tento rozsudok bezpečnostné orgány dvoch členov senátu uväznia a držia ich vo väzbe tuším 10 dni bez toho, že by ich vôbec vypočuly a oznámily im, čo sa im kladie za vinu. (Výkriky.)

Pýtam sa: Vzbudia tieto prípady pocit presvedčenia, že v ČSR panuje spravodlivosť? Nedráždi sa tak ľud nielen proti týmto poriadkom, ale nejde to i na korene štátu, v ktorom takýto poriadok panuje? Robily sa u nás pokusy, zakryť všetky tieto neresti poukazovaním na reakcionárstvo, fašizmus a pod. (Výkriky), avšak tieto pojmy následkom uvedeného pokračovania sú už natoľko zdiskreditované, že strácajú svoj účinok. Demokratická strana, keď pozdvihla svoj hlas i v novinách, i na schôdzach, i v parlamente proti týmto nerestiam, bola vyhlasovaná za ochránkyňu reakcionárov, fašistov, zradcov, kolaborantov, ba dokonca, ako som na začiatku o tom hovoril, jej samotnej bol udieraný na čelo biľag štátnej nespoľahlivosti. Ozývaly sa hlasy i v bezpečnostnom výbore tohto shromaždenia, aby sa o týchto nerestiach v novinách nepísalo. Domnievam sa, že ututlávaním sa tieto neresti neodstránia; nezbýva nič iného, než aby boly verejne pranierované a vyrezávané ako hnisavé vredy z nášho národného tela. (Potlesk.) Demokratická strana v tomto svojom boji nedala sa, nedá sa ani teraz ani v budúcnosti zastrašiť a odvrátiť od očisty verejného života od ľudí nielen politicky, ale aj mravne kompromitovaných, od všetkých zloriadov, ktoré títo ľudia popáchali a pášu, lebo je presvedčená, že týmto svojím postupom slúži dobrej veci, že slúži tým i našej československej domovine, lebo je presvedčená, že jej občianstvo len vtedy bude spokojné a šťastné, a prinesie ochotne akékoľvek ťažké obete za tento štát, keď uvidí, že tu vládne zákon, že tu vládne pravda, keď uvidí, že tento štát nie je riadený hrubou, surovou mocou, ale masarykovskou zásadou: nie César, ale Ježiš. (Hlučný potlesk.) Končím konštatovaním, že našich partnerov z Komunistickej strany Slovenska môžeme ubezpečiť o tom, že všetky tie intriky, či už šírené v Prahe alebo v Bratislave, všetky tie nepravdy a polopravdy, šírené o Demokratickej strane, majú j eden blahodarný efekt, a to ten, že sa na Slovensku otvárajú oči i tým, ktorí sú z tých 30 % získaných Komunistickou stranou Slovenska dňa 26. mája. (Výkriky.) Ale nielen na Slovensku je tomu tak, je tomu tak i v Čechách, i tu sa to vidí a vždy viac a viac poctivých a statočných českých ľudí prichádza na to, čo je smyslom kampane Komunistickej strany Slovenska, poťažne čo je smyslom kampane spojitých nádob Komunistickej strany Slovenska a Československa. Ide tu predovšetkým o vyradenie jednej z bariér, ktorá je rozhodne proti totalitným snahám. Ubezpečujem, že túto bariéru žiadny dar nesvedie, žiadna hrozba neskloní. Nech žije československé bratstvo, nech žije a rozkvitá naša drahá a jediná Československá republika! (Potlesk.)

Podpredseda dr Ševčík: Ďalším rečníkom je p. posl. dr Bartuška.

Posl. dr Bartuška: Paní a pánové!

Mám čest připojit několik poznámek ke státnímu rozpočtu na rok 1947, pokud jde o výkon soudnictví a práv. Soustředím tentokrát svou pozornost na určitou část, depuraci právního řádu, vycházeje z toho, že tento rozpočet je rozpočtem dvouletky a že všechny úvahy o něm musí býti ovládány zásadou pracovat a spořit; a tudíž i v oboru právního řádu je nutno přihlédnout ke všem těm jevům, které by snad s touto zásadou nebyly plně ve shodě. Žádáme depuraci právního řádu ode všech zastaralých předpisů odporujících lidově demokratickému řádu, a to proto, abychom tím zrychlili, abychom zlevnili, abychom také s duchem lidu sblížili celý systém naší státní správy a naší justice. V čem tkví tento problém? Problém ten tkví v tom, že od té doby, co dosud platné zákony vznikly, změnilo se mnoho u nás i ve světě. Prošlo tolik změn, že je třeba se vyrovnat s těmito změnami a vypořádat i také s právním řádem. Nelze zapomínat na to, že každý sepsaný řád platí jen po tak dlouho, pokud trvají síly, které jej vytvořily. A u nás změnilo se mnoho od dob, kdy položily se základy k občanskému právu trestnímu, civilnímu řádu soudnímu i trestnímu, i všem ostatním právním předpisům, jež ovládají náš právní svět.

Je třeba vzít na vědomí i v právním životě všechny změny první a druhé světové války, je třeba vzít na vědomí smysl a cíl naší národní a demokratické revoluce a je třeba také zhodnotit zkušenosti prvních 18 měsíců lidově demokratického řádu.

Poukáži na některé okolnosti. Naše republika stala se státem národním, státem Čechů a Slováků. Odpadají tedy všechna ustanovení o ochraně menšin. Naše republika odsoudila byrokraticko-policejní režim a opřela se o národní výbory, o lidovou správu jako základní pilíř lidové demokracie. A tu podtrhuji, je třeba si uvědomit, že lid je nejen zdrojem moci, ale i zdrojem právního řádu, zdrojem právního života. Ale změnila se i hlavně ekonomická základna, základna hospodářská i sociální. Doly, továrny a banky byly znárodněny. Byla provedena druhá velká pozemková reforma. Ve jménu národní a demokratické revoluce zájmy celku byly postaveny nad zájmy jednotlivce, kde by to bylo ke škodě celku. Základem národního blahobytu pod ochranou národa i státu stala se práce. Pilířem lidové demokracie stalo se plánovité hospodářství. A tak dvouletý hospodářský plán, jehož rozpočtem se právě zabýváme, zajišťující zvýšení životní a kulturní úrovně lidu, stal se tmelem národní i politické jednoty a je tedy třeba, aby jeho strážce, právní řád, vzal na vědomí všechny tyto vymoženosti národní a demokratické republiky. Kdo chce popírati, že jsou tu zcela nové síly, jež byly neznámy vědcům i praktickým právníkům, kteří vytvářeli starý právní řád? Kdo chce popírati, že tyto nové hospodářské, sociální a politické síly dneška vytváří nový právní řád? Kdo chce popírati, že síly, které vytvořily sepsaný právní řád, staly se již brzdou současného života a byly smeteny národní a demokratickou revolucí 5. května? Kdo chce popírati, že lidově demokratický řád musí býti zrcadlem lidu a také posláním lidově demokratického státu? V čem tedy tkví očištění naší veřejné správy, naší justice? Za prvé jde o zákony a nařízení, které jsou naplněny duchem 18. století, kdy byly vypracovány skórem všechny základní zákony našeho právního řádu. Nejde tu tedy jenom o to, aby překonán byl stav prvé republiky, nýbrž i také o dokončení očisty právního řádu od režimu konstitučně-monarchistického, kdy socialismus byl kacířským názorem. Za druhé jde o to, že zákony a nařízení vznikly v době, kdy nebylo železnic, kdy nebylo automobilů, kdy nebylo všech moderních technických prostředků. A tak život uběhl dále, tempo se zrychlilo, lidstvo stojí pod jiným světovým názorem a stává se, že takový právní řád, který ještě mluví o nadřaděnosti občanské v důsledku rodu nebo majetku, stává se brzdou současného hospodářského života. A konečně třetí skupina zákonů, to jsou zákony a nařízení sice již vydané v době prvé republiky, ale ovládané tehdejším systémem vládnoucí třídy, které staly se brzdou nejenom lidově-demokratického řádu, ale brzdou hospodářského řádu na nové ekonomické základně; a tak v denním našem životě setkáváme se s tím, jak nám způsobují nedozírné hospodářské škody. Jedině touto cestou nastoupíme ke zlevnění naší veřejné správy a naší justice, neboť položíme základy k řešení toho nejpalčivějšího problému, t. j. byrokratismu. Se všech stran se volá po jeho odstranění. Volá po jeho odstranění nejenom občanstvo, ale sami odpovědní úředníci, neboť byrokratismus stává se velkým nebezpečím; a zůstává odpovědným úkolem našich ministrů, ale také obchodních a průmyslových podniků našeho znárodněného průmyslu, aby se nestal brzdou jeho tvůrčí práce. A kdyby ne s jiného hlediska, tak tedy aspoň s tohoto musíme řešit na prahu dvouletky zaostalost našeho právního řádu, abychom odstranili brzdy hospodářského vzestupu, abychom odstranili to, co způsobuje hospodářsky nedozírné škody. Máme-li však rozřešiti byrokratismus, musíme poznati jeho základnu, ve které se uhnízdil. A příčin je mnoho. Jednou základní příčinou je celá administrativní skladba na jedné straně a na druhé straně zaostalý právní řád, jenž vznikl za zcela jiných podmínek životních, jiných názorových, společenských a hospodářských podmínek.