Vcelku je nutno plně souhlasit s rozpočtovou položkou ministerstva národní obrany tak, jak byla položena. Není možno k ní vznášet další věcné připomínky kromě těch, které formálně a věcně už zde byly vzneseny.

Ale zbývá ještě jedna připomínka politická. Při různých debatách, i zde v Národním shromáždění se někdy vyskytla otázka uzavírání dalších spojeneckých smluv mezi námi a jinými státy. K tomu podotýkám: ano, mohou být a zajisté budou uzavírány ještě jiné spojenecké smlouvy nežli ta, kterou máme se Sovětským svazem, ale musí to býti vždycky smlouva, která jasně a nedvojsmyslně bude hájit zájem republiky proti jakémukoli útoku se strany Německa nebo každého, kdo by se s Německem k útoku proti nám spolčil. Není důvodu, proč bychom tuto trvalou koncepci dnes i do budoucna své zahraniční politiky a svého mezinárodního zajištění a zabezpečení měli jakkoli měnit nebo modifikovat. Není a nebude tu ani železné ani jiné opony mezi námi a ostatními státy, a to ani v ohledu politickém, ani v ohledu hospodářském. Jsme si příliš dobře vědomi, že mezinárodně se musíme opírat v prvé řadě o pokrokové a demokratické, vpravdě demokratické síly celého světa. Víme velmi dobře, že tyto demokratické síly jsou jinde v Evropě, jinde ve světě. Poukázal jsem zde na úlohu britských labouristů, kteří ve smyslu evropsky a světově politickém jsou nepochybně pokrokoví. V tomto smyslu chápeme hlavní a širší rámec naší branné politiky. Mezinárodně je jejím jádrem spojenecká smlouva se Sovětským svazem. Dále ty hospodářské a politické styky, které naše republika navázala, navazuje a bude navazovat s pokrokovým a vpravdě demokratickým celým světem.

A nakonec: naše armáda musí být vpravdě jediná a jednotná. Jednotná za prvé politicky a za druhé - řekl bych - státně. Politicky v tom smyslu, že se nikdy nesmí stát kolbištěm politických harcovníků, kolbištěm harcovníků stranických, nikdy se nesmí stát zdrojem vytřískávání politických a stranických posic a je třeba jenom včas varovat každého, kdo by se v tomto smyslu chybně na naši armádu díval a domníval se, že armáda je tu proto, aby mohla být nebo měla být natřena štětcem té či oné barvy. A za druhé: národy žijí v naší republice dva. Dva svébytné a rovnoprávné svobodné národy - český a slovenský. Ale - a tím bych chtěl skončit - armáda tu je a bude bezvýhradně a bez diskusí jenom jedna a jediná, armáda československá i v tom smyslu politickém, i v tom smyslu národním a státním. (Potlesk.)

Podpredseda dr Ševčík: Ďalším rečníkom je p. posl. dr Kočvara. Dávam mu slovo.

Posl. dr Kočvara: Slávna snemovňa!

Kto počtuje, ten gazduje. Toto porekadlo, otláčané v slovenských kalendároch ešte za môjho detstva, tanulo mi na mysli, keď som už v debate v rozpočtovom výbore vyslovil radosť nad tým, že do konca tohto kalendárneho roku budeme mať rozpočet odhlasovaný a tak nebudeme musieť hospodáriť podľa provizórií, ako tomu bolo po cely rok 1945 a na začiatku roku 1946. I keď v rozpočte vykázaný deficit je zarážajúci a znepokojujúci, i keď musíme poctive usilovať o jeho vyeliminovanie aspoň v rokoch nasledujúcich, predsa tá okolnosť, že budeme už hospodáriť podľa rozpočtu a tak zisťovať, ktoré položky v budúcnosti snížiť, ktorým pridať, už táto okolnosť je znakom našej politickej a do značnej miery i hospodárskej konsolidácie. Ak uvážime, aký nápor vyvinuli okupanti za 6 rokov na našu politickú a demokratickú mentalitu, akú hospodársku spúšť zanechali v našom hospodárstve, ak uvážime, aké ohromné hospodárske škody natropila u nás, najmä na Slovensku a na východnej Morave, posledná fáza vojny, musí mať radosť každý československý vlastenec, keď vidí, ako sa tieto naše rany rýchlo zaceľujú. Svedčí to o zdravom jadre oboch našich národov, kráčajúcich vpred napriek všetkým ťažkostiam, s ktorými bolo treba a je treba stále zápasiť.

V tomto roku vykonal náš parlament úctyhodné dielo. Okrem mnohých iných významných zákonov dal republike dva štátne rozpočty, zákony, súvisiace s voľbami a ústavodarným Národným shromáždením, ale hlavne zákon o dvojročnom hospodárskom pláne, ktorého cieľom je rekonštrukcia nášho hospodárstva a ako výsledkový cieľ pozdvihnutie životnej úrovne všetkých nás na výšku predvojnovú. Som šťastný, že môžem poukázať na úsudok mnohých návštevníkov Slovenska i zodpovedných činiteľov českých zemí, podľa ktorého Slováci zodpovedne svojej národnej povahe usilovne pracujú na každom úseku hospodárskeho života a tým prispievajú k celoštátnej konsolidácii hospodárskej i politickej, cez ktorú máme dosiahnuť vytknutého cieľa.

Tiež s radosťou treba konštatovať, že Dočasné Národné shromaždenie, náš predchodca, dalo republike absolútne demokratické volebné zákony, ktoré umožnily, aby dňa 26. mája t. r. oba národy prejavily svoju pravú politickú mentalitu a vôľu. Volebný boj bol tuhý, najmä na stranu, ktorú mám česť zastupovať, bol vedený nevídaný nápor nevídanými prostriedkami. Demokratická strana tento nápor vydržala a sústredila okolo svojho programu 62 % voličstva celého Slovenska. Hneď tu na začiatku chcem veľmi jasne, dôrazne a hlasne konštatovať, že Demokratická strana túto takmer ²/₃ väčšinu Slovenska viedla a i v budúcnosti povedie po ceste budovania našej spoločnej, našej jedinej a našej nedeliteľnej vlasti československej. (Búrlivý potlesk.) Demokratická strana pôjde po tejto ceste bez ohľadu na to, či sa to p. posl. Valovi páči alebo nepáči. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk.) Demokratická strana sua sponte stala sa súčiastkou Národného frontu Čechov a Slovákov, súčiastkou československej vlády (Potlesk.), stala sa ňou preto, lebo je presvedčená, že v tejto republike nemožno vládnuť bez ²/₃ slovenského národa, nemožno vládnuť dokonca proti týmto dvom tretinám (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. - Rôzne výkriky.) Demokratická strana si je vedomá, že je stĺpom východnej čiastky tejto republiky, stĺpom železobetónovým (Potlesk.), na ktorý sa západná časť štátu môže úplne spoľahnúť a oprieť, stĺpom, ktorý je pevne zasadený do československej pôdy (Potlesk.), stĺpom, ktorý si nič iného nežiada, len aby ho nekývali tí, ktorých úlohou je budovať západný stĺp československej štátnosti. (Potlesk.) Ako bezprostredne po voľbách, tak i teraz sme svedkami toho, že mnohí z tých, ktorí by mali budovať tento západný stp republiky, obskakujú okolo toho východného stĺpa so železnými tyčami v ruke, špáru doňho a z jeho jednoliatej konštrukcie usilujú sa vyšpárať niektoré jeho častice. V posledných dňoch však usilovali sa vypáčiť ocelový stred tohto stĺpa. Nehorázne napadli predsedu Demokratickej strany v súvislosti s jeho americkou cestou. Poďme však za radom. Výsledkom volieb sklamaní naši politickí partneri vynútili si na Ministerstve vnútra vyslanie komisie k vyšetrovaniu vraj protištátnej činnosti Demokratickej strany. Výsledok vyšetrovania bol absolútne negatívny. (Hlas: Ale, ale, odkud to berete?) Zdalo sa, že upodozrievanie, špintanie a útoky na Demokratickú stranu po neúspechu rečenej vyšetrovacej komisie, po vysvetlení situácie predsedom Demokratickej strany dr Lettrichom pražským novinárom a po ich návšteve Slovenska prestanú. (Výkřiky posl. Nového.) Spýtajte sa na továreň v Senici, nech vám to povedia vaši susedi. (Potlesk.) V posledných dňoch však znova bola spustená takmer bubnová paľba na Demokratickú stranu, a to ako na pôde parlamentu v informačnom výbore, tak i v novinách. Útočia komunisti. Cieľom útokov je vyštvať Demokratickú stranu z vlády, oslabiť ju, prípadne celkom rozložiť za účelom snadnejšieho presadenia komunistického programu. Dokladov na to je dosť. Bratislavská Pravda už 20. januára 1946 písala: "Považovali by sme za nedemokratické násilne brániť vzniku novej politickej strany na Slovensku, ak určitá časť Demokratickej strany nesúhlasí s programom a postupom tejto strany a želá si uplatniť sa v samostatnej politickej strane."

Tomuto účelu má slúžiť aj Tisov proces. Zvolenský sekretariát Komunistickej strany Slovenska vydal dňa 26. novembra 1946 litografovaný obežník, v ktorom medzi iným stojí: "Vážení súdruhovia! Dňa 2. decembra sa. začne proces proti Tisovi. Tento proces má pre nás komunistov a slovenský národ mimoriadny význam, a to preto, že v osobe Tisovej bude súdená slovenská reakcia. Na Slovensku reakcia má mimoriadne dobrú pôdu, a to preto zase, že sa kryje rúškom klerikálnym. Nám záleží na tom, aby Tiso bol odsúdený, a s ním bude odsúdená ostatná reakcia a predovšetkým tá časť reakcie, ktorá sa schovala do Demokratickej strany." (Potlesk. - Výkriky.) Počkajte, počkajte! - "Odsúdením Tisu v Demokratickej strane bezpečne mu. si nastať rozkol, a tu musíme byť v pohotovosti, aby sme tento rozkol mohli usmerniť." (Hluk.) Cieľ komunistov je podľa tohto letáku celkom jasný: rozkol Demokratickej strany.

Toto prezradil v informačnom výbore dňa 20. novembra tohto roku aj pán minister Kopecký, keď vysvetľoval potrebu existencie svojho ministerstva tým, že musí informovať verejnosť, prečo je ešte určitá, t. j. Demokratická strana vo vláde. Neodpustil si zatiahnuť do svojej argumentácie aj jedného člena diplomatického sboru, na zákrok ktorého však musel so svojim nehoráznym tvrdením ustúpiť. Touto otázkou budeme sa zaoberať ešte neskoršie. Jeho útok na Demokratickú stranu ani čo do bezpodstatnosti, ani čo do netaktnosti a nediplomatickosti nemá azda páru v politických dejinách. (Potlesk.) Doporučoval by som pánu ministrovi ako ministrovi informácii, aby si prečítal pre svoje terajšie veľmi zodpovedné zamestnanie poučnú knižku s názvom: The strategy of handling people, v ktorej by sa dočítal, že mnohé krásne myšlienky sa neuskutočnily, mnohé krásne programy neboly prevedené len preto, že zodpovední ľudia pri ich uskutočňovaní neboli dostatočne takticki. (Potlesk.) Pán minister Kopecký nie si je asi vedomý, ako takýmito výpadmi poškodzuje československú myšlienku. Priskočilo mu v tom na pomoc dňa 1. t. m. Rudé právo a dňa 10. t. m. aj bratislavská Pravda. Nehoráznosť obvinení Demokratickej strany týmito časopismi je takého rázu a takého stupňa, že i česká tlač považovala za potrebné odsúdiť tento útok. Poukazujem len na Svobodný zítřek č. 49 zo dňa 5. t. m. (Hlasy: To jsou oni!), ktorý svoju úvahu v článku "Opět Slovensko" končí týmito slovami: "Protože na Slovensku není jiné vlivné strany, která by byla současně také stranou českou-slovenská odnož soc. demokracie je přece bezvlivná a bezmocná -, spočívá na komunistické straně velká odpovědnost za budoucí vývoj československého poměru, právě tak jako spočívá na Slovensku na demokratické straně. Komunistická strana skládá a bude skládat především na československé otázce svou státnickou maturitu. Cestou a tónem Viléma Nového by ji asi nesložila." (Potlesk.)

O čo ide, dámy a pánovia? Rudé právo uverejnilo dňa 1. decembra 1946 na titulnej strane článok: Kam má namířeno slovenská demokratická strana? - Berúc do ohľadu, že Rudé právo je ústredným tlačovým orgánom najväčšej našej politickej strany, strany predsedu československej vlády, berúc do ohľadu postavenie pisateľa článku, pána posl. Viléma Nového v tlači i v politike Komunistickej strany Československa, berúc do ohľadu, že na titulnej strane vedľa zmieneného článku je fotografia Tisova s Hitlerom, že na druhej strane toho čísla je karikatúra podpredsedu vlády Ursínyho, za ktorým stoja gardisti, členovia Deutsche Partei a kňazi, z ktorých jeden predkladá Ursínymu k čítaniu papier s nápisom DS, druhý drží v hrsti tlejúcu bombu a pod nimi predseda vlády Gottwald s ostatnými svojimi námestníkmi trápi sa balvanom dvojročnice, domnievam sa - a nech mi to nie je vytýkané - že toto číslo Rudého práva považujem za vhodný podklad k tomu, aby sme si na pôde parlamentu povedali čo to o celkovej štátnej politike, o pomere Slovákov k nej, a to čisté a len preto a len za tým účelom, aby sme situáciu objasnili a pokiaľ možno prevetrali dusnú atmosféru nášho strannícko-politického života. Demokratická strana je členom Národného frontu Čechov a Slovákov, ako taká je členom československej vlády, ako taká vybrala si svoj podiel na sostavení programu všetkých troch povojnových vlád republiky. Politickej váhy dodáva jej skutočnosť, že v tohoročných májových voľbách, v ktorých prišlo o život niekoľko jej prívržencov (Hlas: Zabíjali ste komunistických robotníkov), ktorých niekoľkým bolo ťažko ublížené na tele (Hlasy: Sú iné doklady, sú benderovci!) - s tým maj ú vaši stranníci čo do činenia -, v ktorých duševný i fyzický teror oproti jej stúpencom dosiahol neobvyklého stupňa, napriek tomu všetkému získala na svoj program 62 % slovenského voličstva. Tejto strane je najväčšou jej partnerkou, vedúcou stranou československej politiky, Komunistickou stranou Československa, podľa citovaného článku Rudého práva vytýkané, že: 1. čim ďalej tým viacej je nespoľahlivejším a pochybnejším partnerom Národného frontu, 2. že stáva sa stále viacej ohniskom nekľudu, 3. že pod jej vlajkou ľudácke a gardistické živly prevádzajú protidemokratickú, protičeskú a protištátnu politiku, 4. že jej organizačný aparát je pod priamou kontrolou bývalých ľudákov, ktorých prudký nátlak smeruje k tomu, aby bol znemožnený súd nad arcizradcom Tisom, 5. že v súvislosti s týmto dr Lettrich, predseda strany, vyhnul sa nežiadúcej nepríjemnej situácii tým, že ušiel do Ameriky, 6. že kým sa dr Lettrich svojím odjazdom do Ameriky vložil do úlohy Piláta, umývajúceho si ruky, zatiaľ na Slovensku organizované skupiny ľudácko-gardistického podzemia štvú, objavily sa protištátne letáky, s kazateľníc vydávajú ľudácki kňazi heslo: zachrániť Tisu, 7. že Demokratická strana zaujíma iný postoj v Prahe, iný na Slovensku, lebo vraj v Prahe hrá si na stranu vládnu, kým na Slovensku prižmuruje oči nad protištátnymi, reakčne autonomistickými a protičeskými výlevmi, ba tu i tam sama priloží tiež polienko do ohníčka, 8. Čas prináša články s útokmi, ktoré ako by boly otláčané z Hlinkovho Slováka, 9. že Demokratická strana vymáhala monopol disponovať miliardami určenými v rámci dvojročnice pre investície na Slovensku, a keď sa jej to nepodarilo, pokúsila sa v parlamente o obštrukciu tejto dvojročnice, 10. že v snahe zapáčiť sa fašistickým pozostatkom režimu Tiso-Tuka-Mach dejú sa pokusy zanášať protičeskú náladu do armády, 11. že neporiadok vo výkupe obilia hraničí so sabotážou, že nepriatelia ľudovo-demokratického poriadku si vraj povedali, že čím bude horšie, tým lepšie pre ich rozvratné ciele, 12. fašistickí dobrodruhovia sami spôsobujú príčiny k nespokojnosti, ktoré potom využívajú proti republike, že Demokratická strana umožňuje podzemiu legálnu činnosť a preto 14. samozrejme poriadok na Slovensku si musí urobiť predovšetkým slovenský ľud sám, a Rudé právo je o tom presvedčené, že má k tomu dosť síl.

V tejto rozpočtovej debate bude ešte postupne zaujímané stanovisko k jednotlivým týmto obvineniam. Ja hneď za horúca odpovedám na 14. bod, že tento poriadok slovenský ľud si už urobil dňa 26. mája (Potlesk. - Hlas: Ty jsi podařený!) - ani ne tak jako vy v Londýně, pane poslanče -, a to napriek všetkým náporom, teroru, násiliu. Slovenský ľud nie je zvyklý si robiť poriadky takým spôsobom, ako si to predstavuje Rudé právo.

Kto ste, panie a páni, načúvali reči pána poslanca Komunistickej strany Bašťovanského, prednesenej včera večer s tohoto miesta, zaiste vám bol nápadný súzvuk jeho vývodov s vývodmi pána posl. Nového. Tento súzvuk je pochopiteľný, lebo však Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú spojené nádoby. Mimo to Komunistická strana Slovenska, odkedy slovenský národ májovými voľbami ju degradoval z uzurpovaného prvenstva, musí byť poslušná svojmu ústrediu v Prahe. A tak, či k nám hovorí pán posl. Nový, či pán posl. Baštovanský, je to jeden hlas, jedna pieseň iba s tým rozdielom, že prim hrá Komunistická strana Československa, kým Komunistická strana Slovenska len kontruje. (Potlesk.)

Prepáčte mi, dámy a pánovia, že som prepínal vašu vzácnu trpezlivosť podrobným citovaním zmieneného článku Rudého práva. Bolo a je mojím úmyslom oboznámiť vás so všetkým, čo sa kladie za vinu Demokratickej strane, za tým účelom, aby ste sami skúmali, čí obvinenia sú pravdivé, a keď áno, prispeli všetkým zodpovedným činiteľom tohto štátu radou a pomocou k zjednaniu nápravy. Ako rečníkovi Demokratickej strany nech mi je dovolené hneď na začiatku konštatovať, že v prípade, ak by sa všetky zmienené obvinenia ukázaly pravdivými, prichodilo by nám všetkým v tejto republike zúfať. Lebo bolo by to dôkazom toho, že všetky utrpenia, ktoré museli podstúpiť naši predkovia, všetky príkoria, ktoré sme museli podstúpiť my súčasníci, všetko pohodlie, všetko zdravie, všetky majetky, všetky životy, ktoré boly prinášané a kladené na oltár slobody, že to všetko bolo márne, všetko bolo zbytočné, všetka krv, ktorá bola preliata za myšlienku československej štátnosti, tiekla nadarmo, lebo 62 % slovenského národa nechce mať s výsledkami týchto prinesených obeti nič spoločného, tieto zavrhuje a želá si návrat pomerov, aké panovaly v dobe prinášania týchto obetí. Bola by to vskutku tragédia slovenského národa, tragédia československej štátnosti.

Nebojte sa, panie a páni, nie je tomu tak, niet príčiny k zúfaniu. Jednoho je nám treba: Určiť správne diagnózu stavu našej society a podľa tejto diagnózy určiť aj potrebnú terapiu. K tomu však je potrebné, aby sme pristúpili k tejto úlohe sine ira et studio, tak, ako pristupuje lekár k liečeniu chorého, neberúc ohľadu, akej politickej viery je on sám a akej je jeho pacient. Odmyslime si na chvíľu, že sme komunistami, že sme československými národnými socialistami, československými lidákmi, demokratmi, československými sociálnymi demokratmi a príslušníkmi strany slobody, a pozrime sa na naše pomery očami Slovákov a Čechov, poťažne v štátnom vzťahu očami Čechoslovákov. Majme pritom na pamäti historické poučenie: qui bene distinguit, bene docet.

Pohovoríme si niečo o československej štátnosti a Demokratickej strane. Slováci napriek Bernolákovi, napriek Štúrovi pamätného 29. februára 1920 jednohlasne odhlasovali ústavu Československej republiky, ktorej východiskom bola etnická jednota Čechov a Slovákov, pri čom však práva slovenčiny boly ústavne zabezpečené a dodržiavané. Sám vydávam svedectvo o tom, že všetky štátnice a rigoróza vykonal som na staroslávnej univerzite Karlovej v Prahe v reči slovenskej a nespozoroval som, že by som bol mojou slovenčinou vyvolal nepriaznivý dojem. (Potlesk.) Naopak. Táto úprava mala ponechať tomuto problému voľný vývoj, ktorý by bol sám dal odpoveď na otázku jednoho či dvoch národov bez dekretovania. Bohužiaľ rôzne záujmy, najmä záujmy strannícko-egoistické, uplatňovavšie sa v politike personálnej a hospodárskej, usmernily vývoj v nepredvídanom smere. Etnická odlišnosť stala sa v slovenskej politike prvej republiky obranným prostriedkom proti rôznym omylom a prehmatom so strany vládnej politiky a vývoj na tomto úseku dospel postupne až k formulácii, ako sa ona prejavila v šiestej kapitole Košického vládneho programu, teda pravý opak tézy z ktorej vychádzala februárová ústava z roku 1920. Je pochopiteľné, že aj táto kapitola Košického vládneho programu i v jej deklaratornej časti má tendenciu politickú. Aj týmto spôsobom maly byť získané pre myšlienku československej štátnosti i tie vrstvy Slovákov, ktoré azda neboly jej oddanými vyznavačmi ani za prvej republiky, poťažne ktoré sa azda od nej odklonily od marca 1939. Obhájcom tohto pôvodného Košického vládneho programu zostala jediná Demokratická strana (Výkriky.), kým ostatné strany od neho utiekly a niektoré z nich, ako to dosvedčuje citovaný článok Rudého Práva, ju pre toto zrádzajú. (Hluk. - Rôzne výkriky.)