Pri tejto príležitosti apelujem na pána ministra národnej obrany i na našu vládu, aby konečne previedla menovanie tých slovenských dôstojníkov, ktorých návrhy ležia u vlády, a prosím, aby návrhy neboly predkladané tak, aby navrhovanému Slovákovi na povýšenie bolo miesto prisystemizované, lebo to je forma pre Ministerstvo financií neprijateľná a pre nás nedôstojná, lebo Slováci ďaleko nevyčerpávajú miesta, ktoré im náležia v systemizovaných počtoch.

Vojenská správa sa má starať okrem armády a jej potreby aj o pestovanie tých morálnych hodnôt vojenských, ktorými desaťtisíce príslušníkov našej zahraničnej armády a domáceho odboja tak skvelým spôsobom reprezentovali naše národy v boji za obnovu našej štátnej samostatnosti.

Je mi známe, že Ministerstvo nár. obrany je si tejto povinnosti vedomé a že chce tieto hodnoty uplatňovať aj pri výchove novej našej brannej moci. Domnievam sa však, že by bolo potrebné udržiavať živší styk aj s tými príslušníkmi armády, ktorí na bojištiach vytvárali tieto hodnoty a svojimi činmi vytvorili aj našu vojenskú tradíciu, na ktorej chceme budovať.

Myslím na to, že vojenská správa by sa mala viac zaujímať o osudy demobilizovaných už vojakov a ich organizácie, ktoré si založili s tým cieľom, aby medzi sebou aj v občianskom živote pestovali tie ideály, ktoré ich do oslobodzovacieho boja viedly a v ňom ich udržaly. K tomuto účelu založená kancelária légií, zdá sa mi, neplní plne svoje poslanie. Aspoň neviem, že by mali v tej kancelárii zastúpenie aj býv. príslušníci prvej československej armády.

Robíme zákony aj pre príslušníkov zahraničného a domáceho odboja. Zdá sa mi, že by nebolo ťažko legislatíve nár. obrany dať sa vždy a za každých okolností do styku aj s tými organizáciami, o príslušníkoch ktorých sa v zákone jedná. Vytváral by sa potrebný súlad armády aktívnej s tými, ktorí položili jej základy. Len v potrebnom spolužití armády s občianstvom sa vyhneme neželateľnému osihoteniu armády, ako sme to videli v predmníchovskej republike.

Ľudovosť našej armády nevidíme v tom, aby sa o nej len hovorilo, ani v tom, aby zle chápaná ľudovosť šla na ťarchu disciplíny, ani v tom, aby sa vychovávala len jednostranne politicky, ale v harmonickom súlade s národmi, ktoré tvoria republiku, aby armáda cítila všetky záchvevy srdca a duše týchto národov a naopak ľud aby cítil, že armáda je záštitou jeho slobody a bezpečnosti a jeho pokračovacou školou života, národnej spolupatričnosti a výchovňou lásky a oddanosti k vlasti a národnej hrdosti, bez ktorej niet dobrého vojaka ani v mieri a ešte menej vo vojne.

V záujme armády, jej životaschopnosti a našej brannosti je aj to, aby budovateľský program našej vlády bol šťastne realizovaný, aby sme úspešne mohli dokončiť rekonštrukciu zničeného priemyslu i z vojenských stanovísk a aby sme mohli splniť našu nepísanú dvojročnicu, dospieť ku skutočnej bratskej dôvere a želateľnej jednote v našej armáde a v našich oboch národoch.

Zatiaľ nemáme želaného mieru, nemáme pevnej istoty, že všetky národy sveta chcú sa stotožniť s mierumilovnými snahami našimi i nášho veľkého spojenca. Až tak bude, ako si to zo srdca prajeme všetci, budeme môcť venovať menej a azda celkom málo na potreby armády, ktorá u nás mala a bude mať vždy len mierové a obranné poslanie, ako ho má aj naša spojenecká smluva so Sovietskym sväzom, ktorej výročie dnes tu všetci zo srdca pozdravujeme. (Potlesk.)

Místopředseda Tymeš (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. dr Šoltész. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. dr Šoltész: Panie a páni!

Príležitosť prejednávania štátneho rozpočtu Národným shromaždením možno použiť k tomu, aby sme si povedali o našej hospodárskej politike v súvislosti s hospodárením štátu, o tom, ako sa táto súvislosť mení a prejavuje dôsledkom revolučných premien nášho hospodársko-sociálneho poriadku, a o tom, ako sa prejavujú nové tendencie štátneho hospodárenia v pomere k Slovensku.

Demokratizácia usporiadania a poriadkov v republike bola prevedená azda najprenikavejšie na poli hospodárskom. Ona záleží v tom, že hospodárstvo národa postavila do skutočných služieb ľudu a jeho správu upravila tak, že ľud ho má sám možnosť po tej to línii viesť. Takáto ekonomická náplň revolúcie našich národov našla najzreteľnejšie zvýraznenie v znárodňovacom procese a v zavedení samosprávy pracovnej složky vo výrobe v podobe závodného zastúpenia zamestnancov. Tým dostalo naše hospodárstvo nielen novú štruktúru, vyznačujúcu sa vyradením veľkokapitalistických a veľkopriemyselných vrstiev, ale aj nové poslanie: slúžiť potrebám širokých vrstiev národa, povznášať ich hospodársky, sociálne a tým aj kultúrne a mravne. To má tiež za následok zainteresovanie pracujúcich na obnove a výstavbe hospodárstva štátu.

Je pochopiteľné, že ani hospodárenie štátu, ako súčiastka hospodárenia národa, národného hospodárstva, neostáva bez zmien.

Zmenily sa úlohy - a funkcia štátu. Štát nie je už len regulátorom spoločného denia, akýmsi dozorcom, ktorého povinnosťou je nepripustiť vyšinutie vývoja zo zabehaných koľají, ale inak sa nestarať o osudy jednotlivcov i celku, ale nastupuje ako činiteľ, ktorý berie na seba úlohy a služby zamerané k tomu, aby napomáhal vývoju k dokonalejším a vyšším formám života. A po tejto ceste ide cieľavedome a plánovite.

Ak teda smyslom a poslaním nášho ľudovodemokratického poriadku je po hospodársko-sociálnej stránke starať sa o dvíhanie životnej úrovne ľudu, nie je inak možné, než aby sa toto prenikave prejavilo aj v rozpočte štátu. A že sme na poli odstraňovania dôsledkov vojny pokročili v pomere k iným, rovnako postihnutým zemiam, tak ďaleko, treba predovšetkým ďakovať tomuto charakteru nášho nového hospodárenia štátneho, ktoré až do maximálneho napätia venovalo veľké čiastky na zmiernenie povojnovej tiesne občana. Obavy, či a pokiaľ možno ukladať štátu ďalšie bremená, nie sú štátnej správe finančnej neznáme a pán minister financií sa s touto otázkou na pôde Národného shromaždenia zaoberal.

Na okraj tejto otázky žiada sa poznamenať, že ak sa skúma pomer verejných bremien k celkovému národnému dôchodku, nemôžeme spúšťať so zreteľa, na aký cieľ sú ony používané, aká je ich funkcia v národnom a štátnom hospodárstve. Lebo je iste rozdiel medzi výdavkami, ktoré se používajú na zbrojenie a vedenie vojny, a medzi výdavkami, ktoré sa použijú na výstavbu štátu, na zvyšovanie životnej úrovne občana, na budovateľské a produktívne účele. Tu stojí za to, aby sme si na čas pritiahli remene a vynaložili dnes všetky svoje sily a schopnosti k tomu, aby sme sa zajtra a pozajtra mali lepšie a stále lepšie.

Spomenul som, že naša nová hospodárska politika vyznačuje sa cieľavedomosťou a plánovitosťou. V tom smere sme urobili prvý krok, krok základný tým, že sme pred 1¹/₂ mesiacom odhlasovali hospodársky plán na najbližšie dva roky. Teraz robíme krok druhý, rovnako fundamentálny a závažný. Hospodárenie štátu vymaňujeme z jeho izolácie od ostatného denia hospodárskeho a skĺbujeme ho s hospodárením národným, čo sa po stránke obsahovej prejavuje v značnej účasti štátu na investíciách dvojročnice, po stránke formálnej potom v nadväzovaní rozpočtu na dvojročný plán.

Rozpočet na rok 1947 predstavuje preto na poli štátneho hospodárenie novú cestu po tejto stránke, že medzi hospodárením štátu a ostatným hospodárskym životom nevedie sa už striktná oddeľujúca čiara, ktorá by dôrazne rozhraničovala tieto dve časti vlastne jednotného hospodárskeho života. Opúšťa sa tým staré hľadisko, ktoré nazeralo na štát ako na izolovaný samostatný hospodársky subjekt, ktorý má určitý majetok a ktorý s týmto majetkom hospodári a musí hospodáriť tak, aby svojimi príjmami kryl vydania. Keď štát nemal príjmov, potom si ich musel zaopatriť úverovými operáciami, ale vždy to bolo v rámci fiskálneho štátneho hospodárenia, ktoré bolo odlúčené od všetkého ostatného.

Aký bol výsledok takéhoto nazerania? Ten, že štát nemal nikdy peňazí na dôležité veci, že výrobné sily ležaly ladom, pokiaľ ich nevyužil súkromný kapitál pre svoju potrebu, že štát bol po krk zadĺžený, zatiaľ čo súkromné hospodárstvo, obmedzené na tenkú vrstvu národa, bohatlo. Teraz sa na to ide ináč a spomenuté fiskálne hľadisko sa opúšťa. Štát zaraďuje do svojich výdavkov také položky, ktoré boly predtým celkom neznáme. A zaraďuje ich podľa vedúcej zásady, ktorá sleduje cieľ vyvolať a napomôcť rozvinutie produktívnych síl národa tak, aby prinášaly zvyšovanie životnej úrovne každého pracujúceho jednotlivca.

V tom smere je azda najmarkantnejšia kapitola sociálnej starostlivosti, ktorá je ovládaná základným zreteľom podporovať vzrast a rozvoj národnej produktivity. Nie je preto zjavom náhodným, že táto kapitola je čo do objemu hneď na druhom mieste za kapitolou národnej obrany. Nemožno ovšem nevidieť, že popri výdavkoch, ktoré v kapitole sociálnej starostlivosti majú charakter produktívny, výdavky na organizáciu pracovných síl, výstavbu bytovej starostlivosti, detské prídavky atď. sú aj výdavky sociálne podporného rázu, a to vo veľmi slušnom zastúpení. Ide tu predovšetkým o starostlivosť o obete vojny a fašistickej perzekúcie, ktoré v českých zemiach predstavujú viac ako ¹/₃ všetkých výdavkov tohto rezortu a na Slovensku dokonca ³/₅, teda viac ako ¹/₂ výdavkov rezortu. Je to bremeno, ktoré je dedičstvom vojny, teda zjav, ktorý charakterizuje ostatne celé naše hospodárstvo a nemožno sa mu vyhnúť. Lenže výška dôchodov, ktoré štát poskytuje obetiam vojny v domácej i medzinárodnej relácii, je tak slušná a v absolútnej cifre 3.686,000.000 Kčs tak výrazná, že je sama o sebe výmluvným dokladom o sociálne-humanitnom podfarbení našej ľudovej demokracie. Bolo by ale chybou, keby sme spúšťali zo zreteľa a dôsledne nepotierali niekedy už v nezdravej miere sa prejavujúcu mentalitu ľudí, ktorí pri každej príležitosti natŕčajú dlane vo falošnom domnení, že štátna pokladnica je nevyčerpateľná studňa subvencií, podpôr, darov atď. Štát podáva a bude podávať pomocnú ruku tomu, kto bez svojej viny nachádza sa v tiesni, ale len potiaľ, a s tým úmyslom, aby mu pomohol svojím pričinením, účasťou v rámci pracovného úsilia celého národa zaistiť si potrebné prostriedky pre ukojenie životných potrieb. Falošný humanizmus a kverulantstvo nesmie mať s našom novom spoločenstve miesta.

Bolo povedané, že rozpočet na rok 1947 je už výrazom novej ľudovo-demokratickej skladby nášho hospodárstva a tiež nového pomeru štátu a štátneho hospodárenia k potrebám jednotlivého občana i národa ako celku. Pán minister financií nám ďalej naznačil, že finančná správa pripravuje opatrenia, ktorými sa v jej odvetví bude ľudovo-demokratický charakter republiky ešte viac konkretizovať a prevádzať do života. Spomeniem napríklad otázku novej úpravy dane dôchodkovej, ktorej sadzby budú upravené tak, aby vyjadrovaly sociálnu užitočnosť pracujúceho človeka, otázku všeobecnej dane spotrebnej, ktorá má rovnomerne a podľa sociálnych kritérií rozvrhnúť daňové bremeno na občianstvo, a pod. Sú to všetko zjavy a opatrenia, ktoré postupne, ale tempom pomerne rýchlym prebudovávajú náš hospodársko-sociálny poriadok.

A tak ako sa mení tvárnosť celého nášho života v tomto štáte, došlo k fundamentálnemu a jedine mysliteľnému usporiadaniu spolunažívania Čechov a Slovákov v jednotnej a nedeliteľnej republike. Výmluvným dokumentom tohto nového pomeru našich národov je aj práve prejednávaný rozpočet, ktorý určuje podiel štátu a jeho hospodárenia na výstavbe hospodárstva republiky v oboch jej častiach. V minulosti sa jednota štátu videla vo vyznávaní nereálnej konštrukcie jednotného československého národa, zatiaľ čo v hre hospodárskych síl sa ponechávalo voľné pole ničenia základov štátu tým, že zo Slovenska vytvoril si reakčný český a sudeťácky kapitál predmet hospodárskeho vykorisťovania. Dnes po vyriešení pomeru našich národov v smysle Košického vládneho programu sa situácia najmä na poli hospodárskom javí celkom inak, lebo zásada rovný s rovným zostávala by prázdnou frázou, keby sme ju nerealizovali aj vo sfére ekonomickej.

O tom nech hovoria tieto čísla rozpočtu: Výdavky štátneho rozpočtu sú rozdelené tak, že ústredná správa participuje na nich 33 %, české zeme 46 %, Slovensko 20 %. Aby sme však správne pochopili význam rozpočtu pre Slovensko, pozrime sa na rozdelenie investícií, ktoré bude štát na Slovensku prevádzať buď priamo alebo subvencovaním. Investície štátu v r. 1947 majú predstavovať asi 16¹/₂ miliárd korún, z čoho na dvojročný plán pripadá asi 12 miliárd. Vzhľadom k tomu, že v dvojročnici máme investícií celkom za 60 miliárd Kčs, čiže na rok za 30 miliárd, znamená to, že asi ¹/₃ všetkých investícií dvojročnice prevedie štát sám. Z niže uvedených čísel vysvitne, že Slovensko v odbore investícií, prevádzaných priamo alebo za podpory štátu, vychádza priaznive, ba veľmi výhodne. V rámci dvojročnice investuje štát na Slovensku 4.347 mil. Kčs. Ak štát investuje v dvojročnici celkom 11.871 mil. Kčs, znamená to, že investuje z toho na Slovensku 36,6 %, t. j. viac ako ¹/₃ všetkých svojich investičných prostriedkov v rámci dvojročenky.

Pokiaľ ide o investície mimo dvojročný plán, bude štát investovať na Slovensku za 1.928 mil. Kčs, čiže z celkove investovanej sumy 4.555 mil. Kčs 42,4 %.

K tomu ešte pristupujú čiastky, ktoré štát venuje samosprávnym sväzkom vo výške asi 1.600 mil. Kčs, z čoho na Slovensko pripadá asi 715 mil. Kčs, čiže zase 42 % z celku.

Okrem toho štát prispeje na investície ešte iným subjektom asi sumou 1.175 mil. Kčs, z čoho pripadá na Slovensko asi 262 mil. Kčs, čiže asi ¹/₅ až ¹/₄. Z uvedeného vyplýva, že investície všetkých druhov, štátom na Slovensku prevádzané, predstavujú obnos vyše 7 miliárd Kčs v r. 1947.

Na Slovensku činia investície dvojročnice za obidva roky 22 miliárd Kčs, to znamená, že za 1 rok 11 miliárd, z čoho štát bude sám financovať 7 miliardami, alebo inak povedané: sám štát už v prvom roku dvojročnice preinvestuje z nej skoro ¹/₃.

Obraz, ktorý sa nám po analýze investičnej činnosti štátu s hľadiska slovenského takto javí, je potešiteľný a s hľadiska budúceho vývoja Slovenska sľubný.

Kým v minulosti výrobné sily, bohatstvá zeme a pracovná energia slovenského ľudu ležaly ladom alebo boly len čiastočne využité, a to zväčša v prospech cudzieho, dnes dvojročnica za výdatného prispenia štátu mobilizuje materiálne aj ľudské potenciálne výrobné sily nášho národa a zapriaha ich do práce na výstavbe radostnejšej budúcnosti slovenského ľudu. (Potlesk.)

Rozpočet nám dáva veľké možnosti tým, že v investíciách pamätá na výstavbu Slovenska značnými a relatívne veľmi priaznivými čiastkami. Lenže uvedomme si jedno: Len prácou možno vyrábať nové hodnoty a len ľudia ich môžu vytvárať. A k tomu, aby sme mohli úspešne pracovať a využiť pre tento veľký cieľ všetky naše sily a schopnosti, bude potrebné priaznivé budovateľské ovzdušie. Bude potrebné, aby všetky složky národa maly na zreteli tieto veľké možnosti zlikvidovať príslovečnú slovenskú biedu a zameraly všetko svoje konanie pre tento dejinný záujem nášho národa a našej krajiny.

Život v republike vykazuje ešte veľa nedostatkov a aj v pomere medzi českým a slovenským národom objavujú sa z času na čas rušivé zjavy. Ale čo to všetko je pri tých obrovských možnostiach, ktoré stoja pred nami. Lebo ani nejzarytejší nepriateľ československého spolunažívania nemôže poprieť, že súčasné riešenie československého pomeru je tak jasné, dôsledné a rozumné, že ťažko je predstaviť si ho za daných pomerov dokonalejšie.

Ak sa na Slovensku ide stavať v miere azda výhodnejšej, než ako by to vychádzalo podľa strohého výpočtu početného pomeru obyvateľstva českých zemí a Slovenska, potom je to dôsledok všeobecne prijatého princípu, že jednotu štátu zabezpečíme najvhodnejšie tým, že sjednotíme životné podmienky na oboch stranách. Je to múdra a užitočná politika, ktorá zabezpečí trvalú jednotu nášho spoločného štátu. Výstavba Slovenska nie je len vecou nás Slovákov, je to prínos pre celú republiku, je to cesta k bezpečnej a kľudnej budúcnosti aj českého národa.

Avšak aj my Slováci musíme mať jasno o tom, že nemožno žiadať odstránenie všetkých nedostatkov naraz a dožadovať sa a poukazovať na rôzne malé požiadavky vtedy, keď celková línia politiky voči Slovensku zabezpečuje nám tak priaznivé výhľady v budúcnosti. Naraz všetko to, čo tu zanechala minulosť i vojna, nemožno odstrániť. Žiaľ, je veľa takých, ktorí za túto minulosť nesú značnú časť zodpovednosti a dnes sú zase v prvých radoch rozvratníkov jednoty štátu. Sme presvedčení, že cesta, ktorú sme nastúpili, je najlepšou zbraňou proti všetkým silám, ktoré dnes legálne či nelegálne oživujú slovenským ľuďom v našom povstaní porazený separatizmus. (Potlesk.)

Místopředseda Tymeš: Uděluji slovo dalšímu řečníku, jímž je p. posl. dr Šabo.

Posl. dr Šabo: Slávne ústavodarné Národné shromaždenie!

Rozprava o štátnom rozpočte je vždy dobrou príležitosťou uvedomiť si úlohy štátnej moci a štátnej správy, číselne vyjadrené v rozpočte, preskúmať, ako ich štátne finančné hospodárstvo umožňuje uskutočňovať, a pripomenúť si všetky osvedčené zásady hospodárnosti a úspornosti, ktoré musia byť bezpodmienečne zachované pri uskutočňovaní všetkých štátnych úloh v záujme stability samotného štátneho finančného hospodárstva, jeho rovnováhy, ako aj v záujme všeobecného blahobytu celého obyvateľstva.