Ak si spomíname a porovnáme dnešné naše pomery, terajšie naše hospodárske rozpoloženie so situáciou, aká bola u nás vlani v zime, musí každý objektívny pozorovateľ a posudzovateľ uznať, že napriek všetkým tým nie malým a nie bezvýznamným ťažkostiam a nedostatkom, ktorými trpíme, urobili sme za minulý rok neodškriepiteľný pokrok, že naša výroba sa rozhodným spôsobom zväčšila, že naše národné hospodárstvo sa zveľadilo a že naša celková hospodárska situácia sa podstatne zlepšila. Široké vrstvy nášho pracujúceho ľudu pred rokom s veľkými obavami hľadely v ústrety nadcházajúcej zime, lebo bol hrozivý nedostatok kuriva, situácia v zásobovaní bola napätá, v doprave vyskytovaly sa vážne poruchy a priemysel, pokiaľ bol vôbec v prevádzke, trpel veľkým nedostatkom surovín.

Taká bola predvianočná perspektíva lanskej zimy: nevľúdna, studená, vzbudzujúca obavy. Dnešná situácia - i keď sme ešte ďaleko od normálnych mierových pomerov - znamená napriek všetkým a veľmi vážnym nedostatkom oproti vlaňajšku značný stupeň konsolidácie a vývoja k lepšiemu.

Pred rokom znárodnený priemysel nachodil sa iba na prahu svojho organizovania; dnes má za sebou už bohaté skúsenosti a prevažne dobré výsledky, a možno preto už definitívne povedať, že znárodnenie sa osvedčilo a že tvorí spoľahlivú základňu pre vývoj československého hospodárstva k plánovitosti, k všestrannému rozkvetu a k zvyšovaniu životného štandardu pracujúceho ľudu a obyvateľstva vôbec. Zásobovanie obyvateľstva potravinami a inými článkami dennej potreby postavené bolo na širšiu bázu, no, bude treba uskutočniť celý rad veľmi energických a prísnych opatrení proti čiernemu obchodu a neporiadkom v distribúcii - niektoré sú už v behu a ďalšie sú už zahlásené - aby sme i na tomto úseku docielili ďalší a už trvalý obrat k lepšiemu, k čomu sú vo zväčšujúcom sa volumene našej výroby a v prvkoch všeobecnej našej hospodárskej konsolidácie dané všetky predpoklady.

Rovnako i pokiaľ ide o našu novú menu, skúsenosti z uplynulého roku nás presvedčivo poúčajú, aký šťastný bol zásah našej finančnej správy i na tomto chúlostivom a citlivom poli. Nemáme na mysli iba to, že pevnou a rozhodnou finančnou politikou podarilo sa menu upraviť a tým odvrátiť od nášho ľudu pohromu inflácie a znehodnotenia miezd a platov, ale i tú šťastnú a pozoruhodnú okolnosť, že po tejto svetovej vojne neriešila sa menová reforma na účet pracujúceho ľudu, ale na účet tých, čo na to majú, najmä na účet vojnových zbohatlíkov.

Ukázalo sa, že nový režim dodržal svoj sľub a že menová reforma uskutočňuje sa naozaj v duchu zásad ľudovej demokracie. Naša mena je pevná a zdravá a kurz československej koruny je vyrovnaný. V tejto súvislosti veľký význam má aj vyhlásenie p. ministra financií, že na nijaký pád nepripustíme rozvrátenie prirodzeného a nevyhnutného podkladu nášho hospodárskeho budovania, t. j. našej meny, a že sú nesmyselné a trestuhodné reči o akejkoľvek novej menovej operácii, nakoľko pre nastúpenie takejto cesty nemáme u nás vôbec príčiny.

Pred rokom mnohé otázky našej hospodárskej problematiky neboly širokej verejnosti ešte celkom ujasnené a bolo treba bojovať a presviedčať, aby boly všeobecne prijaté niektoré nové zásady československej hospodárskej politiky. Museli sme zápasiť s nesčíselnými ťažkosťami a prekonávať veľa predsudkov, kým sa z povojnového rozvratu vykryštalizovaly obrysy našej novej, ľudovodemokratickej hospodárskej sústavy. Veľa úsilia bolo treba vynaložiť, najmä aby sa prekonalo ideové dedičstvo vyše 6ročnej fašistickej éry, cudzej okupácie a politickej i hospodárskej odlúčenosti Slovenska od zemí českých a aby sa aj v hospodárskom živote opäť vžilo myslenie v pojmoch celoštátnych. Dnes možno už vyhlásiť, že myšlienka jednotného a spoločného československého národného hospodárstva definitívne víťazí, a nielen víťazí, ale stáva sa nezmeniteľnou skutočnosťou, realizujeme ju každodenne ako prirodzenú nevyhnutnosť v prospech národa českého i slovenského a v záujme našej spoločnej republiky. Prenikavým dôkazom toho je na príklad dvojročný hospodársky plán, ktorý za účinnej a výdatnej pomoci celoštátnej položí základy spriemyselnenia Slovenska, vyvedie Slovensko zo stáročnej hospodárskej nevyvinutosti, priblíži životnú úroveň slovenského ľudu úrovni v zemiach českých a takto umožní, aby obidva naše bratské národy spoločne kráčaly k blahobytnejšej budúcnosti po ceste pokroku, po ceste budovania nového spoločenského poriadku. (Potlesk.)

Rok 1946 priniesol aj definitívne vyriešenie otázky nemeckej, a to spôsobom jedine účinným a jedine možným, t. j. odsunom celej nemeckej menšiny, ktorá bola v minulosti príčinou toľkých škriepok a toľkých nešťastí nášho ľudu, za hranice republiky. Odchodom posledného transportu Nemcov, ktorí opustili našu vlasť v predvečer štátneho sviatku, zavŕšený bol odveký zápas slovanského obyvateľstva na území republiky s cudzopasnými nemeckými privandrovalcami, zavŕšený bol víťazne a natrvalo v prospech národov slovanských, Čechov a Slovákov. Táto skutočnosť neobyčajne zjednodušuje naše politické pomery a významným spôsobom prispieva k vybudovaniu jednoliateho slovanského štátu a k upevneniu vnútornej sily našej republiky. Uvedomujeme si pritom pre dnešok i pre budúcnosť, že za uskutočnenie tohto významného činu naozaj dejinného dosahu zaviazaní sme osobitnými vďakami víťazným spojeneckým mocnostiam, najmä nášmu východnému spojencovi a jeho veľkému vodcovi Stalinovi, ktorý na šťastie ešte na Postupimskej konferencii presadil, aby bolo rozhodnuté o odsune Nemcov z Československa, Poľska a Maďarska.

Dňa 26. mája t. r. konaly se v republike voľby do ústavodarného Národného shromaždenia. Vláda, ktorá bola sostavená na základe výsledkov týchto volieb, opiera sa o dôveru najširších vrstiev nášho ľudu, o dôveru celého národa, a nazdávam sa, že možno pokladať za šťastnú práve tú okolnosť, že je to opätovne vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, vláda, ktorá si i naďalej zachovala aktívnu podporu a spoluprácu všetkých českých i slovenských politických strán. Vo svojom programovom vyhlásení, ktoré dňa 8. júla t. r. predniesol predseda vlády, vláda za dve hlavné úlohy pokladá jednak prípravu a uzákonenie novej ústavy republiky, jednak vypracovanie a uskutočnenie dvojročného plánu obnovy a výstavby štátu. Čo sa týka úlohy prvej, vypracovania novej ústavy, vzal si ju na starosť novovytvorený ústavný výbor, ktorý už započal svoju prácu. No, bude treba plného porozumenia a lojality českých aj slovenských politických strán Národného frontu, aby svoju zodpovednú úlohu mohol ústavný výbor priviesť k úspešnému zakončeniu. Časť úlohy druhej splnená bola vypracovaním a uzákonením dvojročného plánu. Teraz stojí pred nami tá druha a nepomerne ťažšia časť - uskutočniť a do života uviesť to historické dielo.

Celý doterajší vývin pomerov v Československu, najmä však uzákonenie dvojročnice a prejednávaný finančný zákon ukazujú, že naša ľudovodemokratická cesta bola správna a že nesie svoje požehnané ovocie. Slovenský ľud vidí, že vláda a český pracujúci ľud nie slovami, ale pozitívnymi činmi na každom kroku podáva dôkazy svojho bratského pomeru, svojho smyslu pre spravodlivosť, vecného záujmu a úprimnej starostlivosti o potreby a problémy Slovenska, a preto široké ľudové vrstvy chápu, že áno tento štát a táto republika je jeho najvlastnejšou domovinou, je jeho večnou vlasťou.

Nastúpená hospodárska a politická cesta je tou cestou, čo každému Slovákovi dáva perspektívu rovnoprávneho, slobodného a blahobytného života v republike. A treba povedať, že t. zv. slovenská otázka nebola by dnes toľko pretriasaná, keby niektorí činitelia jednej politickej strany slovenského Národného frontu nenadbiehali porazenej ľudáckej ideologii. Nie je totiž tajomstvom, že v slovenskom Národnom fronte nevládne ten duch svornosti a spolupráce, aký vyžadujú veľké úlohy, pred splnením ktorých náš národ stojí. Ozajstná príčina tohto neblahého stavu väzí v nadbiehaní protisovietskej, protidemokratickej a protičeskej ideologii ľudáctva. Bolo prirodzene zodpovednou úlohou strán Národného frontu získať pre myšlienku československej štátnosti a pre výstavbu republiky aj ľudáckym reakčným režimom svedené vrstvy obyvateľstva, a košickým vládnym programom boly pre to vytvorené neobyčajne priaznivé podmienky. No, hlavným a nevyhnutným predpokladom toho bolo a je nekompromisne a do dôsledkov poctive zúčtovať s ľudáckou minulosťou. Aká je však skutočnosť? Namiesto húževnatého presadzovania novej slovenskej národnej a československej štátnej politiky niektorí činitelia demokratickej strany z vyslovene partajných záujmov ľudáctvo legalizovali, a to uzavretím známej dohody zo 6. apríla t. r. Predstavitelia ľudáctva práve pomocou a na základe tejto dohody dostali sa do vedenia a do významných pozícií demokratickej strany. Vplyv tejto dohody na politický život Slovenska ukázal sa a ukazuje neblahým. Ľudácke živly boly ňou a jej dôsledkami posmelené a začaly vyliezať z podzemia a v samotnej demokratickej strane postupne nabývaly prevahu protipokrokové tendencie, usilujúce sa konzervovať Slovensko ako reakčnú baštu a nepripustiť uplatnenie ľudovej a pokrokovej politiky našej vlády na Slovensku.

Vo vedomí svojej spoluzodpovednosti za vývoj pomerov na Slovensku a v republike nemohli sme a prirodzene nemôžeme mlčaním prechádzať cez tieto vážne fakty. Hoci sme ďalekí toho, aby sme komukoľvek, kto azda kritizuje terajší stav česko-slovenského pomeru, ľahkomyseľne vtláčali na čelo punc protištátnosti, jednako musíme si nevyhnutne postaviť otázku, aký cieľ takáto kritika sleduje a kde až možno v nej ísť. Spolu s nami desaťtisíce bojovníkov za slobodu, partizánov, vojakov domáceho i zahraničného odboja, ilegálnych pracovníkov a protifašistických väzňov s obavami, no i s oprávneným rozhorčením sa pýtajú, či je pre štát, pre jednotu republiky a pre budúcnosť národa únosné, aby vládna strana na Slovensku prevádzala natrvalo politiku dvoch želiezok: v Prahe aby ukazovala tvár československú a na Slovensku takú, ktorá by sa zapáčila nositeľom ľudáckej ideologie a podzemnej reakcie.

Pán podpredseda Sboru povereníkov Fraštacký vo svojom prevolaní z 1. decembra t. r., keď kladie otázku, či by sa dalo predstaviť, že demokratická strana mohla by byť vedená k protištátnej činnosti, diskrétne zamlčal, že vo vedení demokratickej strany vedľa činiteľov ním menovaných sedia aj páni poslanci dr Kempný a dr Bugár, a to dokonca vo veľmi významnej funkcii generálnych tajomníkov strany. S činnosťou týchto pánov v súvislosti s podzemnou protištátnou reakciou podľa posledných novinárskych zpráv zapodievajú sa dokonca aj orgány našej štátnej bezpečnosti. Vítame preto veľmi vrele zprávu, že pán dr Kempný a dr Bugár rozhodli sa podať proti niektorým slovenským novinám, medzi inými aj proti našej Pravde, trestné oznámenie, lebo takto bude možné verejne a na súdnom fóre hovoriť o ich politickom zameraní a o ich politickej činnosti za takzv. slovenského štátu i dnes. Pokiaľ ide o nás, predsedníctvo komunistickej strany Slovenska oznámilo osobitným listom predsedníctvu demokratickej strany svoje vážne politické námietky proti menovaným dvom pánom poslancom demokratickej strany ako aj proti pánu dr Staškovi, vydanému už snemovňou na trestné stíhanie, a žiadali sme, aby demokratická strana vyvodila proti nim na základe dodaného materiálu príslušné konzekvencie.

Treba totiž vedieť, že je to zásluhou práve tohto novoľudáckeho krídla, že demokratická strana dostáva sa čím ďalej tým viac na koľaje politiky, priečiacej sa zásadám vládneho programu Košického i dnešnej vlády Národného frontu. Požiadavky novoľudákov, ktorí si vo smysle aprílovej dohody nárokujú dve tretiny všetkých pozícií a funkcií v demokratickej strane, vnášané do Národného frontu a jeho orgánov, viedly na Slovensku najmä v posledných týždňoch k ostrému napätiu v politickej situácii.

Pokrokovú, republike oddanú verejnosť na Slovensku najviac zaráža to, že separatistická kampaň demokratickej strany vyvrcholila práve v čase, keď sa vo vláde a v parlamente prejednávala osnova zákona o dvojročnici a neskôr o finančnom zákone na rok 1947. Obidva tieto zákony poskytujú Slovensku nebývalé možnosti hospodárskeho rozvoja a podstatného zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva a sú doslovne ukazovateľom toho nového a naozaj bratského pomeru českého národa k nám, Slovákom. (Potlesk.) A jednako čo sme videli? Tlač demokratickej strany nevychádzala z útokov proti tak zv. českému centralizmu a vo výboroch poslanci demokratickej strany hlasovali dokonca proti osnove zákona o dvojročnom pláne, ktorý má pre Slovensko takú životnú dôležitosť. To znamená, že demokratickej strane viac ako o záujmy Slovenska a potreby jeho ľudu, ktorým sa v tak výsostnej miere vychádza v ústrety tak v dvojročnom pláne ako aj v rozpočte na rok 1947, ide o udržanie ľudáckych elementov vo svojej strane za každú cenu, i za cenu ďalekosiahlych ideologických ústupkov. Keby demokratická strana čo i len časť tej energie, čo vyplýtvala vo svojom donquichotskom boji proti veterným mlynom pražského centralizmu, bola venovala výstavbe Slovenska, riešeniu sociálnych a hospodárskych problémov slovenského ľudu, mohla byť dnes aj východná časť našej republiky na vyššom stupni celkovej konsolidácie a nemuseli by sme sa deň čo deň stretávať stále ešte s dôkazmi tej veľkej biedy a nezaopatrenosti nášho ľudu, najmä v okresoch východného Slovenska. Každý, kto pozná rozsah škôd, spôsobených vojnovými udalosťami na Slovensku, vie si predstaviť, čo by znamenala pre náš ľud svorná spolupráca politických strán a politika poctivej budovateľskej práce, a naopak ako poškodzuje náš ľud ten, kto vyvoláva rozvrat, neporiadok a politické napätia. Desaťtisíce ľudí volajú stále ešte po výstavbe svojich zrúcaných príbytkov, po docielení základných a najprimitívnejších podmienôk ľudského života, po najnaliehavejších podmienkach zdravotných a sociálnych - a predná slovenská vládna strana nesústreďuje sa na ich riešenie, ale púšťa sa do neodôvodneného a v podstate negativistického boja s chimérou údajného ohrožovania slovenských národných práv. Sú tieto národné práva naozaj ohrozené? Áno, môžu byť ohrozené. Výdobytky našej demokratickej revolúcie a národného povstania majú svojich nesmieriteľných nepriateľov vo zvyškoch gardistickej podzemnej reakcie, a ti, čo svojou politikou tomuto podzemiu nadbiehajú, poškodzujú tieto národné práva. Je predsa jasné, že naše národné povstanie nesmerovalo proti českému národu, ale proti nacizmu a jeho domácim prisluhovačom, vymoženosti našej revolúcie boly vybojované v znamení borby proti Nemcom, proti fašizmu a proti ľudáctvu a v znamení obnovenia Československej republiky.

Slovenského pracujúceho človeka, robotníka, roľníka, živnostníka alebo úradníka nemôžu predsa zaujímať tie umelé a nadmerne nafuknuté kompetenčné spory medzi slovenskou a českou byrokraciou, z ktorých chce demokratická strana urobiť hlavný problém, povedali by sme centrálnu os celého slovenského i československého politického života. Mnohoráz bolo i s tohoto parlamentného fóra zdôraznené, že slovenským národným právam nehrozí so strany Gottwaldovej vlády a českého pracujúceho ľudu nijaké nebezpečenstvo. (Potlesk.) Je zrejmé, kto napriek jasnej reči dvojročného plánu a finančného zákona na rok 1947 kričí o zaznávaní Slovenska, hovorí vedome nepravdu a kalí zámerne česko-slovenský pomer. Rozdiel medzi predmníchovskou a dnešnou ľudovo-demokratickou republikou, pokiaľ ide o postoj k Slovensku, je predsa do očú bijúci a spočíva práve v tom, že vtedy sa na Slovensku fabriky odmontovávaly, kým teraz sa idú továrne rozširovať a stavať. (Potlesk.) V personálnych otázkach robí si Slovensko svoje veci samo a nikto nám nenanucuje českých zamestnancov a úradníkov. Zásada samobytnosti a rovnoprávnosti národa slovenského s národom českým stala sa uznávaným postulátom našej novej štátnej politiky. A niet tiež pochybnosti o tom, že v novej ústave republiky zakotvená bude táto nová úprava česko-slovenského pomeru, i s funkciou slovenských národných orgánov.

O čo teda ide demokratickej strane? Nevdojak natíska sa nám myšlienka, že niektorým složkám demokratickej strany beží predovšetkým o to, stoj čo stoj zabrániť, aby sa aj na Slovensku do dôsledkov a v plnej miere uskutočňovala nová československá politika, najmä pokiaľ ide o otázky hospodárske, ako je napríklad pozemková reforma, výkup obilia, znárodnenie priemyslu, veci distribúcie a zásobovania atď. (Výkriky posl. Huška.) Zajtra budeme mať času, pán kolega! Náhle prebudený osobitný slovenský nacionalizmus demokratickej strany je o to podozrivejší, že naši slovenskí agrárnici, ktorí hrajú význačnú úlohu vo vedení tejto strany, bývali v predmníchovskej republike vždy oporou centralizmu, ba dokonca i koncepcie jednotného československého národa, a treba pritom zdôrazniť, že áno v tých časoch, keď o celej československej politike rozhodovala česká veľkoburžoázia, vtedy skutočne existoval pražský centralizmus, a že naši bývali agrárnici a dnešní vedúci činitelia demokratickej strany veľmi ochotne a dobrovoľne tento centralizmus prijímali a sami hlásali.

Vnucuje sa preto predstava, že protičeský postoj demokratickej strany v mnohých otázkach nepramení z ozajstnej obavy o slovenské národné práva a o potreby nášho ľudu, ale z triednych a v podstate egoistických materiálnych záujmov časti slovenskej reakčnej buržoázie, z jej strachu i nenávisti voči pokrokovej a ľudovej československej vláde. Tieto kruhy dávajú prednosť čo i rozvratu na Slovensku, chcú robiť takú politiku, ktorá vo svojich dôsledkoch smeruje k udržaniu Slovenska v hospodárskej biede a zaostalosti, len keď sa nedrží krok s pokrokovou a demokratickou Prahou, len keď sa znemožňuje rovnomerný vývoj pomerov a uplatnenie zásad československej politiky na území celej republiky, t. j. na Slovensku rovnako ako v zemiach českých.

Pokus o rozšírenie pôsobnosti demokratickej strany do zemí českých azda najlepšie ilustruje, aká nie práve úprimná a dôsledná je tzv. nacionálna politika demokratickej strany, ktorá na jednej strane, keď ide o vládu a jej opatrenia, rozviruje krútňavu protičeského separatizmu, no, súčasne na strane druhej konšpiruje s českým reakčným podzemím a za jeho pomoci pokúša sa na území celej republiky obnoviť bývalú agrárnu stranu, ktorej účinkovanie podľa zásad košického vládneho programu nemá byť v novej republike už nikdy trpené. No, jednomyseľná reakcia všetkých strán Národného frontu Čechov a Slovákov súčasne najlepšie ukazuje, kam by takáto politika - proti duchu Národného frontu a vládneho programu - demokratickú stranu priviedla.

Demokratická strana svojou politikou spolupráce s nositeľmi novoľudáckej ideologie vyvolala duchov, ktorých teraz nevie zvládnuť, a jej vedenie samo cíti, že sa dostalo do politického závozu.

Z nepríjemnej pre ňu situácie usiluje sa teraz dostať tým, že v najnovších prejavoch svojich vedúcich činiteľov hlasite vyznáva a zdôrazňuje svoj kladný pomer k republike, k česko-slovenskému spolužitiu, k budovateľskému úsiliu, k spolupráci v rámci Národného frontu a prihlasuje sa dokonca aj k boju proti rozvratníkom a nepriateľom štátu na Slovensku.