S hľadiska vývoja pomerov na Slovensku i v republike
možno len s ľútosťou konštatovať,
že demokratická strana až teraz začína
doznávať potrebu boja proti podzemnej reakcii a rozvratníkom
republiky na Slovensku, že až teraz dospela k poznaniu
potreby sústrediť všetky sily na výstavbu
zeme a k pozitívnej práci, k vedomiu, že len
v silnej a jednotnej Československej republike môže
byť Slovensko šťastné. Keby sme nemali tak
trpké skúsenosti s politikou našej partnerky
na Slovensku a s jej spoluprácou s novoľudákmi,
museli by sme tieto vyhlásenia prijať s nadšením
a radosťou. Veď v nich vedúci muži demokratickej
strany sľubujú to, čo my - slovenskí
komunisti - od oslobodenia hlásame a robíme. My
sme totiž nikdy nevideli smysel politiky v osobných
škandalizujúcich útokoch, ktoré sme
pokladali za typické pre politické metódy
reakcie. Ak sme sa za niečo bili, bolo to vždy za
idey, za zásadu, za opatrenia, ktoré majú
slúžiť k dobru a v prospech nášho
ľudu. Boli sme za poriadok a za budovateľskú
prácu, a za najväčších nepriateľov
republiky pokladali sme tých, čo narúšali
konsolidáciu, vnášali chaos a rozvrat do našich
pomerov a prekážali výstavbe našej zeme.
Demokratická strana teraz ohlasuje, že chce ísť
rovnakými cestami a ponúka zastavenie útokov
a invektív. Nič jej nestojí v ceste, aby
tieto svoje - nesporne šľachetné - deklarácie
uskutočnila. Poznáme však dobre pomery v tejto
strane a vieme, že od usnesenia a slovnej deklarácie
k realizovaniu vedie cesta tŕnistá a dlhá.
Záujem Slovenska a spolupráce politických
strán bezpodmienečne vyžaduje, aby demokratická
strana, ak nechce u pokrokových síl v republike
vzbudiť presvedčenie, že ide iba o pokus, sledujúci
cieľ odvrátiť pozornosť našej politickej
verejnosti od niektorých nepríjemných udalostí
- skutkami potvrdila úprimnosť svojho obratu, najmä
pokiaľ ide o očistu verejného života na
Slovensku a o rázny postoj proti ľudáckemu
podzemiu a jeho protežantom vo vlastnej strane, vo veci pomeru
československého a jednoty republiky a vo všetkých
ostatných základných otázkach nášho
verejného života, či už ide o problémy
hospodárske, ako je energické prevádzanie
pozemkovej reformy, postoj k znárodnenému priemyslu
a peňažníctvu atď., atď. Svoj návrat
k politike vládneho programu môže demokratická
strana osobitne dokumentovať najmä pri uskutočňovaní
dvojročnice na Slovensku, ďalej pri zaisťovaní
poriadku v zásobovaní, vo výkupe obilia a
v distribúcii. Slovenská verejnosť so záujmom
čaká, či po veľkých a kajúcnych
slovách budú nasledovať aj jasné a rozhodné
činy, najmä či vedenie demokratickej strany
bude mať dosť odvahy rozísť sa s tými
elementami, ktoré ju odcudzujú ozajstnej politike
Národného frontu. Je nevyhnuteľné, aby
si všetci slovenskí politickí činitelia
uvedomili, že pomer k českému národu
nemôže byť otázkou chvíľkových
politických konštelácií, že v tejto
základnej otázke našej štátnosti
nie je možné hovoriť dnes tak a zajtra onak,
inak v Prahe, inak v Bratislave a už vonkoncom inak v Amerike
(Výkriky.), vždy podľa momentálnej
politickej potreby a podľa dočasných partajných
a triednych záujmov. Inak tieto najnovšie prejavy
vedúcich činiteľov demokratickej strany, najmä
pána podpredsedu Fraštackého, sú
jasným potvrdením toho, aké nesmyselné
a neopodstatnené boly osočovania, ktoré našu
stranu obviňovaly, že svoju kampaň proti novoľudákom
vedieme z dôvodov stranníckopolitických a
so zreteľom na volebné výsledky, a dávajú
komunistickej strane Slovenska i v tomto smere plnú satisfakciu.
(Potlesk.)
Vyzdravenie slovenských pomerov je výsostným
záujmom národa i štátu. Vtedy, keď
celá republika hotuje sa splniť a uskutočniť
dvojročný hospodársky plán, nemôže
sa Slovensko vybíjať v kŕčoch stranníckopolitických
zápasov, do ktorých by reakcia rada uvrhla našu
zem.
Spolupráca demokratických a pokrokových síl,
ako aj všetkých politických strán na
Slovensku, ktorá je a musí byť želaním
všetkých národovcov, nesmie byť rušená
separatistickými elementmi. Chceme veriť, že
aj v demokratickej strane je väčšina ľudí
demokraticky cítiacich a mysliacich, (Potlesk. - Posl.
Hušek: Veľká väčšina!) ktorí
nemôžu súhlasiť s tým, že sa
ich strana odklonila od vlastných svojich krajších
tradícií, a obraciame sa preto práve na týchto,
aby v záujme dobrej spolupráce a úspešného
budovania našej zeme vrátili demokratickú stranu
jej pôvodnému zamiereniu a poslaniu a aby prispeli
tým k trvalému vyčisteniu politickej atmosféry
na Slovensku. (Potlesk.)
Aj pre Slovensko je len jedna cesta, jediná možnosť:
spolu s národom českým budovať svoju
vlasť, zveľaďovať svoje hospodárstvo,
rozmnožovať svoj národný majetok a tvrdou
prácou prekonávať zvyšky vojnového
pustošenia a rozvratu. Vedľa predpokladov konsolidácie
politickej, kľúč ku ktorej má vo svojich
rukách práve demokratická strana - treba
na Slovensku vytvoriť aj potrebné predpoklady hospodárske
a psychologické. Každý občan: robotník,
roľník, živnostník i úradník
musí si uvedomiť, že podobne ako z prvých
vojnových a povojnových ťažkostí
dostali sme sa vrcholným vypätím svojich síl
v mohutnom rekonštrukčnom úsilí, tak
aj teraz svoju menu udržíme pevnou a svoj hospodársky
blahobyt zaistíme iba usilovnou, neprestajnou a organizovanou
prácou. Treba veľmi hlasno varovať pred mzdovými
a platovými pohybmi a apelovať najmä na politické
uvedomenie nášho robotníctva, zamestnanectva
a úradníctva, aby svojmi, nech už akokoľvek
ospravedlnenými požiadavkami nezťažovali
prácu našej vlády a hospodárskych i
politických činiteľov. Nič by nebolo
pre naše pracujúce vrstvy osudnejšie, ako keby
svojimi mzdovými požiadavkami uvoľnily lavínu
inflácie a tým znehodnotily výsledok svojej
práce, reálnu hodnotu svojej mzdy a platov. Treba
chápať, že len jediná cesta vedie k lepšej
budúcnosti, a to je cesta práce a pracovitosti,
zlepšovania pracovnej morálky a zvyšovania výkonnosti.
Heslo: "viac a lepšie vyrábať, aby sme mohli
snižovať ceny a náklady životných
potrieb", platí ešte stále a bude, zdá
sa, ešte dlho hlavným vodítkom našej výrobnej
a najmä mzdovej a cenovej politiky. Nespokojnosť zamestnanectva,
demagogicky zavše zneužívaná a rozdúchavaná
podzemnou reakciou a jej pomocníkmi cieľom vyvolávania
rozvratu a neporiadku, korení na Slovensku predovšetkým
v nie dosť usporiadaných zásobovacích
pomeroch, v neporiadkoch v distribúcii, v cenových
pomeroch atď. Odhalené šmelinárstvo a
pašeráctvo s textíliami v Čechách
i na Slovensku a jeho rozsah jasne ukazuje nevyhnuteľnosť
zostreného boja proti čiernemu obchodu a čiernym
cenám a potvrdzuje tiež, aké oprávnené
sú v tomto ohľade sťažnosti nášho
pracujúceho ľudu. Prísny poriadok, disciplína
a spravodlivosť v týchto otázkach sú
predpokladom udržania dnešnej mzdovej hladiny; preto
je potrebné, aby zodpovední činitelia venovali
tejto veci ešte energickejšiu pozornosť, zavedením
systému sústavnej kontroly za účasti
organizácií nášho robotníctva
a roľníctva, aby zabránili čiernemu
obchodu a čiernym cenám a zaistili nášmu
pracujúcemu ľudu za úradné ceny potrebné
prídely potravín, obuvi, šatstva a iných
životných potrieb. Na Slovensku bude treba menovite
prikročiť k rozšíreniu a reorganizácii
kontrolnej služby, nakoľko orgány hospodárskej
kontrolnej služby v dnešnom svojom ustrojení
a rozsahu nestačia na veľké a zodpovedné
úlohy, ktoré im boly sverené.
Súčasne s tým treba viesť energický
boj aj proti druhej povojnovej morálnej pliage: proti úplatkárstvu
a korupcii, aby sa naše úrady staly naozaj inštitúciami,
stojacimi v službách ľudu, a boly tiež preniknuté
duchom tej novej morálky, ktorá sa rodí na
našich pracoviskách: vo fabrikách, baniach
a na železniciach a ktorá je predpokladom trvalého
zlepšovania našich hospodárskych pomerov a zvyšovania
blahobytu ľudových vrstiev.
V tomto období vypätej práce, pracovného
súťaženia a veľkých obetí
pracujúceho ľudu je boj proti zaháľačom,
čierno-obchodníkom, korupčníkom, špekulantom
a vôbec všetkým druhom príživníkov
štátnym príkazom, a zodpovední činitelia
nesmú sa uzavierať pred hlasom národa, volajúcim
po sprísnení trestov pre týchto parazitov
našej národnej pospolitosti. Tieto otázky treba
rozhodne a účinne riešiť, ako sme už
povedali, aj vzhľadom na dvojročný plán
a nutno o nich najmä na Slovensku hovoriť ako o predpokladoch
jeho splnenia, aby vynikla ich vážnosť a naliehavosť.
Rovnako treba konečne naliehavo dokončiť aj
organizáciu znárodneného potravinárskeho
priemyslu a poštátneného peňažníctva
na Slovensku, aby mohly plniť svoje poslanie, najmä
aby mohly svojou hrivnou prispeť k úspešnému
prevedeniu dvojročnice.
Keď som na počiatku hovoril o kladoch našej jednoročnej
práce, spomínal som medzi nimi na prednom mieste
odsun Nemcov z republiky. Pokiaľ ide o riešenie otázky
maďarskej, žiaľ, nemôžeme sa pochváliť
- a treba povedať, že nie našou vinou - takými
úspechmi, ako vo veci odsunu Nemcov. Mierová konferencia
v Paríži, ktorá priniesla pre československú
delegáciu celý rad úspechov, v otázke
transferu 200.000 Maďarov neosvojila si v plnej miere našu
požiadavku, napriek tomu, že bola tak rozhodne podporovaná
Sovietskym sväzom a delegáciami všetkých
ostatných na konferencii zastúpených slovanských
národov, ako aj niektorými delegáciami iných
demokratických štátov. Za čiastočný
úspech možno prirodzene pokladať okolnosť,
že Spojené národy súhlasia s tým,
aby Československo bolo budované ako slovanský
štát Čechov a Slovákov bez nemeckej
a maďarskej menšiny a že na rozdiel od mierovej
smluvy versailleskej Československu neukladá sa
tentoraz nijaká povinnosť a nijaký záväzok
voči týmto menšinám.
Pokiaľ ide o výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom
a ČSR, maďarská vláda a jej úrady
úmyselne sabotujú dohodu z februára tohto
roku a robia všetky možné prekážky,
aby sa nemohla realizovať. Pritom tí, čo rozpútali
proti našej republike celú lavínu nenávistných
útokov v súvislosti s umiesťovaním maďarských
pracovných síl z južného Slovenska v
Čechách, dopúšťajú sa celej
série násilností a nehumánnych činov,
len aby odvrátili po dobrom i po zlom našich rodných
bratov v Maďarsku od návratu do svojej vlasti.
Toto ich šovinistické správanie, nezastavujúce
sa ani pred aktmi násilia, ani pred porušovaním
podpísanej dohody, nás presvedčuje o tom,
že maďarská demokracia nezapustila ešte
tak hlboké korene a nedosiahla takého stupňa
zrelosti, aby sa vedela radikálne zbaviť nánosu
iredentizmu a pochopiť ozajstné poslanie maďarskej
demokracie v strednej Europe, ktorá - ak nechce viesť
svoj národ do novej katastrófy - nemôže
sa orientovať protičeskoslovensky a protislovansky.
My svoju spravodlivú vec budeme ďalej sústavne
a neúnavne sledovať a presadzovať a sme presvedčení,
že aj maďarskú otázku, ktorá je
tým jablkom sváru a nepokojov v strednej Europe,
prv či neskôr definitívne vyriešime.
(Potlesk.)
Taká neodôvodnená a násilná
kampaň, akú dnes vedie maďarská vláda
proti nám pre umiesťovanie maďarských
pracovných síl v Čechách - pritom
je všeobecne známe, že v českých
zemiach pracuje tohto času napríklad na 200.000
slovenských pracovných síl - nás nemôže
ani pomýliť, ani odradiť od nášho
cieľa, naopak nás pobáda k väčšej
vytrvalosti, ale i ostražitosti v pomere voči nášmu
južnému susedovi.
Tá skutočnosť, že stredobodom nášho
politického i hospodárskeho života v najbližších
dvoch rokoch bude dvojročnica Gottwaldovej vlády
a že na jej uskutočnenie chceme mobilizovať všetky
svoje sily a zdroje, odzrkadľuje sa prirodzene i v rozpočte
na rok 1947. V porovnaní s finančným zákonom
na rok 1946, ktorý znamenal pokus podchytiť vojnou
rozvrátený finančný a hospodársky
stav našich zemí a vniesť do povojnového
chaosu, i keď často ešte improvizovane, prvky
organizovanosti a systému, je predložený druhý
rozpočet našej oslobodenej republiky dielom omnoho
dokonalejším a preciznejším a odráža
ten bohatý obraz hospodárskej činnosti, ktorý
charakterizuje naše budovateľské úsilie
a celý náš nový život. Veľkú
prednosť predloženého finančného
zákona vidíme aj v tom, že sa vzhľadom
na zmeny a početné nové prvky našej
hospodárskej sústavy zvolila aj nová štruktúra
rozpočtu, nové jeho členenie, ktoré
je primeranejšie a lepšie zodpovedá potrebám
dnešného stavu nášho hospodárskeho
života. Nóvum v našich pomeroch je aj to, že
rozpočet vyjadruje aj tesnú a organickú spojitosť
nášho hospodárenia štátneho s celkovým
hospodárskym životom republiky, že medzi tými
navzájom sa dopĺňajúcimi a na seba
odkázanými složkami niet už toho antagonizmu,
toho neprekročiteľného múru, ktorý
ich v minulosti vždy oddeľoval.
Ak sa kde-tu vyslovujú pochybnosti o únosnosti celkového
volúmenu navrhovaného rozpočtu a kritizuje
sa najmä napätý pomer medzi číslicami
rozpočtu a nášho celkového národného
dôchodku, tak si treba uvedomiť, že je to súčasne
výraz nášho presvedčenia a úsilia,
že navrhovanými veľkými investíciami
ideme zvyšovať práve národný dôchodok,
ktorého zväčšený obsah umožní
nám v budúcnosti jednak vyrovnať postupne rozpočtový
schodok, jednak systematicky zlepšovať a zvyšovať
životnú úroveň nášho obyvateľstva.
Pokiaľ ide o sumy, preliminované pre potreby Slovenska,
znamená finančný zákon pre budúci
rok taký pokrok, že možno o ňom právom
hovoriť ako o ďalšom výraznom dokumente
ozajstného bratstva Čechov a Slovákov. Iba
nenapraviteľný separatista a otvorený nepriateľ
republiky môže túto očividnú pravdu
nevidieť a neuznať.
Nový rozpočet možno plným právom
nazvať ľudovo-demokratickým, lebo berie zreteľ
nielen na tie veľké budovateľské úlohy
republiky, ktoré nám predpisuje dvojročný
plán, ale v rámci možností aj na záujmy
všetkých složiek nášho obyvateľstva
a najmä - ako ukazuje vysoká suma, preliminovaná
pre rezort sociálnej starostlivosti - pamätá
na veľké sociálne úlohy našej verejnej
správy a na sociálne potreby nášho ľudu.
Vzhľadom na dobre vymeraný podiel Slovenska je nový
rozpočet v ozajstnom a dobrom smysle československým
a spravodlivým. (Potlesk.)
V mene poslancov komunistickej strany Slovenska preto vyhlasujem,
že budeme za finančný zákon na rok 1947
v navrhovanej a predloženej forme hlasovať. (Potlesk.)
Místopředseda Petr: Dalším řečníkem
je p. posl. dr Šabo. (Nebyl přítomen.)
Není přítomen, ztrácí tedy
slovo.
Listina řečníků v povšechné
rozpravě je vyčerpána, povšechná
rozprava je tedy skončena.
Přerušuji projednávání pořadu
schůze a sděluji, že se předsednictvo
usneslo, aby se příští schůze
konala zítra ve čtvrtek dne 12. prosince 1946 o
9. hodině
Zpráva výboru rozpočtového o vládním
návrhu (tisk 244) finančního zákona
republiky Československé, kterým se stanoví
státní rozpočet na rok 1947 (tisk 260),
a rozprava o prohlášení ministra financí,
učiněném v 23. schůzi ústavodárného
Národního shromáždění
dne 22. listopadu 1946.
Končím schůzi.