Rozpočtové zvýšenie sa prejavuje i z väčšieho podielu Slovenska na dvojročenke, čím sa prispeje k vyrovnaniu hospodárskych rozdielov v oboch častiach republiky. Pokiaľ ide o zvýšenie štátnych výdavkov na Slovensku, treba podotknúť, že toto je spôsobené novými a zvýšenými úlohami štátu, najmä v odvetví sociálnej starostlivosti, ďalej sú to úlohy, vyplývajúce z dvojročného budovateľského plánu a z presídlenia našich krajanov z cudziny do vlasti, najmä z Maďarska.

Všetky tieto úlohy odzrkadľujú sa vo zvýšení štátnych výdavkov, a to nielen vo výdavkoch vecných, ale aj osobných, pretože na zdolanie týchto úloh vyžaduje sa veľkého aparátu. Podrobnejšie sa budem zaoberať týmto zvýšením pri rozbore jednotlivých kapitol.

Tu len spomeňme, že pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov v odvetví starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov, je ono vo veľkom nepomere proti potenciálu štátneho hospodárenia na Slovensku, a tak ťaživé zaťaženie preň nebude trvale možné.

Podľa výdavkov prvé miesto na Slovensku zaujíma Povereníctvo sociálnej starostlivosti, na ktoré pripadá 18,79% z celkových výdavkov Slovenska. Za ním nasleduje Povereníctvo techniky, na ktoré pripadá 15,34%. Potom príde Všeobecná pokladničná správa, ktorá reprezentuje 12,52% výdavkov, pravda, i s prídelmi pre samosprávu a s dotáciou štátnych podnikov slovenských a na pravé obnovy a tiež investície. Ďalej je tu Povereníctvo vnútra s účasťou 12,06% a Povereníctvo školstva a osvety, na ktoré pripadá 10,30% celkových výdavkov slovenských v rozpočte na rok 1947. Ako je teda z uvedeného zrejmé, najväčšie zvýšenie ostatných výdavkov - ako som uviedol - vykazuje Povereníctvo sociálnej starostlivosti. Je to dôsledok plánovaného rozšírenia činnosti štátnej správy v sociálnej politike, ako bola nastúpená rôznym naším zákonodarstvom. Na druhom mieste, pokiaľ ide o zvýšenie ostatných výdavkov, je Povereníctvo techniky. Citeľné zvýšenie nastalo v odbore ciest a mostov, a to o 265 mil., ďalej v odbore vodných stavieb o 390 mil. atď. Je to samozrejme percentuálne vyššie než v Čechách, a to jednoducho z toho dôvodu - ako pozdejšie uvediem - že vojnové škody zasiahly Slovensko omnoho ťažšie ako zem Českú a Moravskú. Zvýšenie výdavkov kapitoly Povereníctva vnútra, ktoré v tomto zaujíma tretie miesto, je spôsobené v prvom rade presídlovacou akciou našich krajanov z cudziny, najmä z Maďarska na podklade medzištátnej dohody medzi Československou republikou a Maďarskom. Táto akcia sa prejavuje vo zvýšení štátnych výdavkov proti roku 1946, a to z toho dôvodu, že presídlenie fakticky sa len teraz začína a že v minulom roku sme podobné výdavky zaradené v rozpočte nemali.

Nasleduje Povereníctvo školstva a osvety a tu zvýšenie vecných výdavkov je spôsobené najmä rozšírením siete meštianskych škôl, zvýšením nákladov na udržovanie poštátnených škôl, zvýšením nákladov na štátne divadlá, na telovýchovu; ďalej nastáva zvýšenie výdavkov aj v odbore sociálnej starostlivosti o študentstvo, tak vysokoškolské ako i stredoškolské.

U Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy nastalo zvýšenie výdavkov v dôsledku osobitnej štátnej starostlivosti o zmechanizovanie poľnohospodárstva, na ktorú sa v štátnom rozpočte počíta s príspevkom štátu v sume 30 mil., a s príspevkom Štátneho ústavu pre zmechanizovanie poľnohospodárskej výroby v čiastke 9 mil., ako aj v dôsledku ďalších výdavkov novším našim zákonodarstvom uvedených. Pozoruhodnejšie zvýšenie nastalo v kap. Povereníctva výživy a zásobovania jednak preliminovaním výdavkov na vyrovnaní cenových rozdielov, najmä krmív a olejnatých semien, v čiastke 63,7 mil. a preliminovaním príspevkov štátnej správy na vybudovanie mliečnych sberní, hydinárskych provozovní, na zveľadenie potravinárskeho priemyslu v odbore rastlinnej a živočíšnej výroby v sume okrúhle 52 mil. Kčs v rámci dvojročného plánu.

Zvýšenie výdavkov v kapitole Povereníctva zdravotníctva vyplýva z jeho úloh v boji proti chorobám, najmä proti tuberkulóze a venerickým nemociam, ktoré sa následkom vojnových udalostí v neobyčajnej miere rozšírily.

Sníženie nastalo naproti tomu i vo všeobecnej pokladničnej správe, a to čiastkou okrúhle 302 mil. Kčs, ktoré je však zdanlivé, lebo vo skutočnosti čiastka výdavkov na príspevky podľa nariadenia č. 128 SNR z r. 1945, ktorá v r. 1946 bola preliminovaná vo všeobecnej pokladničnej správe mimoriadneho rozpočtu vo výške 250 mil. Kčs, bola prenesená do kapitoly Povereníctva sociálnej starostlivosti, a preddavky na náhradu vojnových škôd, ktoré v r. 1946 boly preliminované vo výške 1.750 mil. Kčs, boly v rozpočte na r. 1947 vynechané a odkázané na úhradu z prostriedkov kmeňového likvidačného fondu.

Podľa dohody vlády s predstaviteľmi spoločnosti UNRRA finančné prostriedky z odpredajov tovarov UNRRA po odpočítaní režijných výdavkov majú sa obrátiť na povojnovú obnovu. Prostriedky tieto má použiť štátna správa podľa dohodnutého programu na sociálnu a zdravotnú službu, na poľnohospodársku obnovu, na obnovu verejnej správy a verejných podnikov a na repatriáciu čs. štátnych občanov. Na konto akcií z týchto prostriedkov bolo preliminované v slovenskej časti rozpočtu na r. 1946 skoro 1¹/₂ miliardy Kčs. R. 1947 sa na tieto ciele v kap. 28 preliminuje 1.686 mil. Kčs. Podľa očakávaného celkového výťažku z odpredaja týchto tovarov, který bude plynúť do štátnej pokladnice, sa očakáva pre Slovensko podľa vyhotoveného plánu na zužitkovanie týchto prostriedkov vyšší podiel, rátajúc, že taktiež celkový výťažok bude väčší, než ako bol prepokladaný.

Štruktúra rozpočtu štátnych podnikov nedoznala podstatnejších zmien. Štátne podniky boly aj v tomto roku rozčlenené na podniky ústredné, podniky v zemiach českých a podniky na Slovensku. U ústredných štátnych podnikoch sú rozpočítané celkové náklady sumou 28.528 miliónov Kčs, z ktorých pripadá na Slovensko 5.508 miliónov, čiže 19,31% Z ústredných štátnych podnikov sú aktívne tabaková režia, ktorá odvádza do štátnej pokladnice 9.069 mil., z čoho pripadá na Slovensko 2.618 miliónov, Štátna mincovňa, ktorá odvádza do štátnej pokladnice 14 mil., a československá pošta na Slovensku, ktorá odvádza do štátnej pokladnice 23 mil. Naproti tomu stratu vykazujú československé štátne železnice vo výške 631 mil., z čoho na Slovensko pripadá 179 mil.

Takto by som mohol ukázať a vytvoriť obraz účasti Slovenska na štátnom rozpočte. Bolo by to len torzo voči tomu, čo nám ukázal p. povereník v rozpočtovom výbore, a práve preto každého, koho toto zvlášť zaujíma, odkazujem v tomto ohľade na zápisnice rozpočtového výboru. Máme ale - keď sa takto pozeráme na účasť Slovenska v tomto rozpočte na rok 1947 - i nejaké skúsenosti, a práve preto by bolo nutné, aby sme do tohto rozpočtu nazreli čiastočne aspoň takým spôsobom, ako som to urobil ja. Vidíme jasne, že nám chýba sjednotenie finančného zákonodarstva, sjednotenie noriem, a bez tohto nebudeme môcť odstrániť diferencie, ktoré sa ukazujú a ktoré treba odstrániť. Lebo, ako som už tvrdil pri vyratúvaní účasti Slovenska či už na príjmoch alebo na výdavkoch, nedala sa presne určiť percentuálna hranica preto, lebo dodnes nemáme ešte ústavou, už či dočasnou tým menej definitívnou, určený percentuálny príspevok účasti Slovenska v hradení celoštátnych ustanovizní, ministerstiev, úradov atď. Práve preto by sme mali unifikovať budúce zákonodarstvo československé, čo práve ja - je tomu práve rok - som tu hlásal a žiadal v Dočasnom Národnom shromaždení, že by sme nemali robiť už v našom parlamente zvláštne zákony pre jednu časť republiky a zvláštne pre druhú, lebo takým spôsobom neprikročíme k unifikovaniu, ale ďalej budeme podporovať dvojkoľajnosť, ktorá, ako vidíte, nám i do štátneho hospodárstva donáša nedobré zjavy. Pevne verím, že márne budeme mať, tak ako sme mali dvadsať rokov, Ministerstvo unifikácií, či ako ho teraz voláme "Ministerstvo pre sjednotenie zákonov", keď my sami miesto sjednocovania budeme robiť dvojkoľajnosť, budeme vynášať nové zákony a nebudeme hľadieť skutočne aspoň pre budúcnosť sjednocovať to, čo sa sjednotiť dá. Prirodzene, i keď toto chceme prevádzať, musíme si byť vedomí veľmi ťažkej situácie, lebo z troch či štyroch legislatívnych mocností, komplexov musíme vytvoriť jeden, a nesmieme sa práve pre tie ťažkosti dopúšťať chýb, aké sa teraz často dejú, že jednotlivé povereníctva na Slovensku dostávajú lehoty dvoj- alebo trojdňové, prípadne i kratšie na to, aby sa k jednotlivým osnovám zákona vyjadrily, lebo rozhodnutie tam alebo onam v takej lehote padne.

Vážené dámy a pánovia, takéto urýchlené unifikovanie nemalo by ten účinok, ktorý očakávame. Práve preto prosíme, aby nielen Ministerstvo unifikácií, ale i slávna vláda v tomto ohľade vypracovala nejaké iné smernice, ktoré lepšie budú vyhovovať tak Sboru povereníkov, ako aj jednotlivým rezortným povereníkom, lebo ako vieme, všetci povereníci, či patria k tej či onej strane, všetci úradníci jednotlivých povereníctiev stále si sťažujú, že tieto krátke lehoty znemožňujú niekedy zaujať stanovisko, tým menej dávajú možnosť zaujať stanovisko také, aby u nás nastala skutočná unifikácia nových zákonných predpisov, a to či finančných či iných. A to je prvá vec, aby sme do budúcna vydávali zákony jednotné.

Ostáva druhá vec: sjednotiť to, čo sme my už rozdvojili, a najmä sústrediť, sjednotiť to, čo zlá doba šiestich rokov nám rôznym spôsobom uzákonila. A okrem toho ostáva nám ešte všeličo na sjednotenie, čo nám prvá republika nesjednotila, hoci ako som hovoril, sústavne sme mali Ministerstvo unifikácií. Žiaľbohu, od Ministerstva unifikácií dnešného, ktoré má 0,3% rozpočtu, teda menej ako vlastne jedno lepšie oddelenie slušného ministerstva, nemôžeme očakávať nijaké divy. A práve preto by som snažne prosil váženú vládu, aby v tomto ohľade kreovanie, ustanovenie Ministerstva unifikácií nebolo myslené a nebolo považované ako čosi takého, čím by sa vláda shostila povinnosti unifikovať. Vláda musí pomôcť nielen ministerstvu, ale aj Slovenskej národnej rade a každopádne nájsť nejakú cestu, aby naše zákonodarstvo skutočne ukázalo celoštátnu formu.

Ďalšou skúsenosťou pri štúdiu tohto nášho rozpočtu je to, čo nám povedal pán predseda vlády, ako aj pán minister financií, že sa nevyčerpajú všetky sumy do posledného haliera, ale že bude každý pán rezortný minister hľadieť použiť len toľko, čo je nevyhnutne nutné. V druhom rade, že do budúceho rozpočtu pôjdeme s tendenciou každopádne snižovať štátne výdavky, a to možno niekoľkým spôsobom.

Myslím, že stojí za úvahu, už či vo variácii tej alebo onej, odbúranie, prípadne sjednotenie, slúčenie niektorých ministerstiev, lebo nie som toho názoru, že by tak malý štát musel mať také ministerstvá tri, prípadne štyri, ktoré v minulosti patrily do jednej správy vtedy, keď nás bolo viac miliónov a keď sme mali aj viac kilometrov štvorcových. Aká variácia by sa v tomto ohľade použila, to je otázka štúdia, a v budúcom roku, dúfam, že také štúdium vláda prevedie a predovšetkým parlament, keď tu budeme mať našu úspornú komisiu.

Okrem zjednodušenia štátnej správy ostáva nám tu jeden veľmi ťažký problém. Pán minister financií nám vo svojim expozé hovoril, že máme viac ako 100.000 zamestnancov takých, ktorí sú prebytoční; o ten počet je viac štátnych úradníkov, o ten počet sa viac platí a títo úradníci, títo štátni zamestnanci sú vyňatí z toho výrobného procesu, kde sa predtým vyučili, kde predtým vykonávali efektívnu, tvorivú prácu, a takýmto spôsobom dnes zaťažujú štátny rozpočet miesto toho, aby nám donášali nové statky. Viem, že toto sa nebude môcť previesť, dámy a pánovia, s jedného dňa na druhý. Ale rozhodne, keď v tomto nebudeme plánovať, keď v tomto nezačneme už dnes porady, keď v tomto neurobíme, ako som povedal, už dnes určité prípravy alebo hneď na začiatku budúceho roku, príde zase rozpočet na rok 1948 a budeme stáť pred touto problematikou nevieme, ako sa budeme môcť zhostiť zodpovednosti, keď nás na toto v rozpočtovom výbore upozornili jednak pán minister financií, tak aj iní páni. Práve preto treba, aby sme mali nielen plánovací úrad, aby sme mali nielen hospodárske rady a čo ja viem ktoré nové inštitúcie, ale aby nám tieto i v ohľade na štátne výdavky doniesly naozaj jedno nové plánovanie, aby doniesly, hovoril by som, plán, ako zjednodušiť štátnu správu.

Pri tejto kapitole, dámy a pánovia, vyznely nesprávne útoky na štátnych zamestnancov na Slovensku, že sú výhodnejšie platení než ich kolegovia v Čechách. Dámy a pánovia, keď tieto námietky boly vznesené, nikto sa nedotkol toho, že za prvých dvadsať rokov, a to najmä v prvom desaťročí, všeobecne a nie tajnostkársky, ale verejne bolo známe, že zamestnanci, ktorí odtiaľ prišli na Slovensko, mali oveľa väčšie platy ako Slováci doma, a nikto sa proti tomu nestaval, lebo každý vedel, že pomery boly iné na Slovensku než tu. A vlani, keď sme my prišli do Prahy, videli sme zasa iné hospodárske pomery tu, než sme ich videli doma, bolo tu lacnejšie, i keď azda chudobnejšie, všeličo sa mohlo dostať, a predsa bolo tu živobytie lacnejšie ako u nás, a teraz odrazu sa ide na slovenských úradníkov a tvrdí sa, že sú lepšie platení než ich kolegovia v Čechách. Dovoľte, aby som sa tohto slovenského úradníctva zastal a aby som vám ukázal niekoľko príkladov, na ktorých je vidieť, že na Slovensku nie sú lepšie platy, a keď sú, tak len v nižších kategóriach štátnych zamestnancov, a to ženatých. Že tu teda prevládajú hlavne sociálne zretele, a nie zretele služobné. Ale ináč, dámy a pánovia, keby sme zunifikovali platový zákon štátnych zamestnancov, i tieto veci by sa daly eliminovať a práve preto ráčite vidieť, že pri hocakých diferenčných ťažkostiach v prvom rade základ celého je to, že nemáme jednotný zákonitý podklad, jednotné zákonité vedenie. Tu a tam na Slovensku sú totiž platy hodne nivelizované, preto i náklad na štátnych zamestnancov, pokiaľ sa týka tiež priemeru na jedného zamestnanca, je proti českým zemiam pomerne vyšší v niektorej nižšej kategórii, naproti tomu je nižší v kategóriach vyšších. Pravda, keď sa vezme do úvahy, že na Slovensku štátny aparát nie je tak predimenzovaný štátnym zamestnanectvom ako v českých zemiach, teda je náklad osobný na Slovensku pomerne percentuálne nižší ako v zemiach českých. Teda možno vcelku povedať, že na Slovensku následkom väčšej nivelizácie z ohľadov sociálnych a rodinných sú platy jednotlivcov v nižších kategóriach vyššie, naproti tomu celkový náklad na štátnych zamestnancov je v českých zemiach pomerne vyšší s ohľadom na veľký nadbytok štátnych zamestnancov, ktorý na Slovensku je pomerne nižší. Sjednotenie platového systému je preto potrebné. Treba však pritom brať do úvahy doterajšiu nejednotnosť cenového a distribučného systému v oboch zemiach, čo má vplyv na vyživovacie podmienky osôb odkázaných na verejné zásobovanie.

Tak napríklad keď srovnáme slobodného kancelárskeho pomocníka III. platovej stupnice, 1. stupeň, má na Slovensku 26.152 Kčs, v Čechách 27.328 Kčs, teda v zemiach českých viacej o 1.176 Kčs. Ženatý kancelársky pomocník v III. platovej stupnici 1. stupňa má na Slovensku 35.800 Kčs, naproti tomu v zemiach českých len 29.288 Kčs. Tu naproti tomu je na Slovensku ten istý zamestnanec tej istej triedy lepšie platený. Slobodný hlavný komisár I. služebnej triedy 5. platového stupňa, stupnica A na Slovensku má 44.052 Kčs ročne, kým v zemiach českých 42.769 Kčs. Plat tejto kategórie je teda na Slovensku o 1.283 Kčs vyšší.

Vážené dámy a pánovia, pri celoročnom plate 1.283korunový rozdiel - a nikde nie je priemerne väčší - myslím nie je takým rozdielom, že pre to by sa u nás mala dať otázka, či sú platy na Slovensku vyššie a či nie, je to také malé, nízke percento, že o tom skutočne nemožno hovoriť. Keby časová tieseň nešla, odrecitoval by som vám tu každú jednotlivú kategóriu, lebo som si to dal starostlivo vyrátať a môžem vás, dámy a pánovia, uistiť len o tom, že žiadne väčšie blahobyty, žiadny raj nemajú voči kolegom českým slovenskí úradníci na Slovensku, čo sa týka ich platov, a práve preto tie námietky, ktoré tu boly prednesené, neboly opodstatnené. (Predsedníctvo prevzala podpredsedníčka Hodinová-Spurná.)

Na jeden prípad musím ovšem upozorniť. U nás je hodne zamestnancov smluvných, ktorí majú pomerne, ako bolo uvedené, dosť vysoké platy, 3.000-4.000 Kčs priemerne, hoci tu len 2.000-2.200 Kčs.

Dámy a pánovia, to vyplýva z toho, lebo veľa našich starších úradníkov nie je ešte prevzatých. Tí sú ešte stále vo smluvnom pomere a týmto 10-15 rokov v štátnej službe žijúcim štátnym úradníkom nemohli sme dávať taký smluvný plat, ako dostáva prípadne začiatočná klepica, keď vstúpi do štátnej služby. Prosím, ráčte brať do povahy, že tento príjem 4.000 Kčs alebo 3.800 Kčs je zapríčinený tým, že na Slovensku smluvní štátni úradníci sú nie začiatočníci, ale pravidelne s minulosťou 10-15 služobných rokov.

Ešte niečo sa nám javilo v štátnom rozpočte a mimo toho aj v novinách, zase jedna nešťastná téza - Malypetr revidivus -, že sa na Slovensko dopláca. Viem, že kolegovia, ktorí za mnou z môjho klubu prídu, budú o tomto detailne hovoriť. Rozhodne som sa hneval vtedy, keď pred 15 rokmi s takýmito plagátmi prišiel ministerský predseda Malypetr. Dámy a pánovia, konečne založil slovenský a český národ alebo Česi a Slováci komanditnú alebo zárobkovú spoločnosť, keď utvorili tento štát? Či sme tu preto, aby sme jeden na druhom zarábali? Nie sme tu preto, lebo sme Slovania a bratia najbližší jeden druhému? (Potlesk.) Či máme u nás, dámy a pánovia, robiť podstatu tohto štátu na kalkulačnom výnose, komu to viac vynesie alebo nie? Keď páni v rozpočtovom výbore preberali príjmy a výdavky, prišli na to, že maximálna diferencia v jednotlivých kapitolách bola 2%. Pri tých miliardách i tie 2% činia 1,6 miliardy. Stojí to za to, aby sme opäť prišli k tým chybám, ktorých sa dopustil Malypetr? Nemáme sa niečo učiť z minulosti a žiť viac svornejšie, nemáme viac tvoriť jeden celý celok, než začať tieto staré balamuty minulosti, ktoré by sme už raz na večné veky mohli hodiť do koša? (Potlesk.)

Dámy a pánovia, keby mi čas dovolil, hovoril by som ešte o vývoji politických dohovorov, ktoré spadajú do všeobecnej debaty o tomto rozpočte, a to preto, lebo pri prejednávaní finančného zákona na podklade práve našej poslednej dohody z 28. júna 1946 boly všetky pozmeňovacie zákony demokratickej strany zamietnuté, i keď ich podstata, ich odôvodnenosť, ich oprávnenosť, a ja to kvitujem, nejedným rečníkom bola uznaná.

Dámy a pánovia, prešli sme už to, že sme boli opäť, tak ako pri dvojročenke, aj teraz - keď sme uplatnili uzákonenie výdobytkov slovenského národného povstania, Slovenskej národnej rady, Sboru povereníkov a hlavne kompetencie jednotlivých povereníctiev - odkázaní na ústavu. My sme to brali i teraz na vedomie. A dúfam, že tých niekoľko mesiacov, čo nás delia od ústavy, prežijeme a prejdeme napriek tomu, že tieto naše oprávnené novelizačné návrhy neboly prijaté. Ale som oprávnený v mene klubu, ktorý mám česť zastupovať, prehlásiť, že do ústavného riešenia sme ochotní, lepšie povedané, nútení, sa s týmto usmieriť, ale pri prejednávaní ústavy z týchto, hovoril by som, základných výdobytkov slovenského národného povstania nebudeme môcť a nechceme pustiť ani "i".