Podpredseda Komzala (zvoní): Ďalším
rečníkom je pán posl. Frlička.
Dávam mu slovo.
Posl. Frlička (uvítaný potleskom):
Slávne Národné shromaždenie!
Prejednávaný návrh o dvojročnom hospodárskom
pláne považujeme za vec mimoriadne dôležitú,
lebo jeho uzákonením započne nová,
nádejnejšie epocha celého nášho
hospodárskeho života. Je potrebné vyzdvihnúť,
že ide o dielo skutočne v celom svojom rozsahu nové,
o dielo naše československé, na cudzích
vzoroch nezávislé, ktorým kladieme si základy
pre vybudovanie spoľahlivého a účelného
hospodárstva i dokonalejšieho sociálneho a
kultúrneho života Slovákov a Čechov
v jednotnej Československej republike. Dôsledným
plnením tohto dvojročného hospodárskeho
plánu, svojou ukáznenosťou a odhodlanosťou
ukážeme svetu pri zachovaní všetkých
občianskych slobôd a demokratických zásad,
že sme schopní plánovite si vytvárať
predpoklady na zvýšenie blahobytu pracujúceho
obyvateľstva. Boli sme aj v pohnutých časoch
predmníchovských posudzovaní ostatným
svetom ako ostrov poriadku, je preto len samozrejmé, že
dnes, pri zvýšenom vedomí zodpovednosti, snažíme
sa skutkami dokázať celému svetu, ako si vážime
ťažkými obeťami vykúpenú slobodnú
a nezávislú Československú republiku.
Dvojročný hospodársky plán venuje
zvýšenú pozornosť hospodársky menej
vyvinutým krajom a hlavne tiež Slovensku, ktoré
prekonalo za prvej republiky éru demontovania priemyslových
závodov, zbudovaných kedysi maďarským
kapitálom. V posledných rokoch pred Mníchovom
síce započala obroda hospodárskeho života,
ale jej výsledky nebolo nám už dožičené
zhodnotiť.
Slovenské bane na železnú rudu posudzujú
dvojročný hospodársky plán s hľadiska
záujmu celoštátneho a zaisťuje ich jestvovanie,
ba aj sľubný rozvoj, keďže bude v jeho rámci
postarané o trvalé odberanie slovenskej železnej
rudy. V minulosti, ako je známo, slovenské bane
na železnú rudu zápasily s mimoriadnymi ťažkosťami,
pokiaľ ide o odbyt. Keďže im pomocou tohto plánu
tieto starosti odpadnú, bude im tak umožnené
venovať zvýšené úsilie rozšíreniu
ťažby a zintenzívneniu kapacity. Je ale potrebné
pripomenúť, aby si povolané kruhy čim
skôr povšimly tiež niektorých baní,
v ktorých ťažba pri zaostalých a zastaralých
zariadeniach stala sa nerentabilnou a preto bola prevádzka
v nich zastavená, ale v ktorých obnovená
ťažba dnes pri všeobecnom svetovom nedostatku kovov,
menovite kovov farebných, mohla by v našom kovopriemysle
znamenať dôležitú pomoc pri obstarávaní
niektorých surovín.
Pri tejto príležitosti považujem za účelné
pripomenúť potrebu preskúmať a odstrániť
príčiny stratového hospodárenia starých
banských závodov v Kremnici a Banskej Štiavnici.
Toto je žiadúce hlavne v záujme obyvateľstva
týchto miest, ktoré žije v ustavičnej
neistote a domnieva sa, že pri zintenzívnenej činnosti
baníckeho sektoru, najmä pomocou urýchlených
geologických výskumov, bolo by možné
prekonať ťažkosti a plánovite vybudovať
nové rentabilné banícke podnikanie. Žiadúce
je tiež v niektorých iných priemyslových
odvetviach, menovite v sklárstve, kožiarstve a obuvníctve,
na Slovensku usilovať o stupňovanie výroby.
V rámci dvojročného hospodárskeho
plánu má sa získať prenesením
podnikov z českomoravského pohraničia na
Slovensko trvalá pracovná príležitosť
pre 26.000 osôb. Tu treba upozorniť, že v niektorých
priemyslových sektoroch javí sa nám splnenie
tohto plánu len ako vynahradenie za stratenú pracovnú
príležitosť v dôsledku odbúrania
doterajších podnikov a nie ako industrializácia
Slovenska. Pozdáva sa nám, že pri sostavovaní
dvojročného hospodárskeho plánu bolo
zabudnuté rátať s nezbytnosťou znovuvybudovania
ťažkého priemyslu železiarskeho a oceliarskeho
na Slovensku.
Jedným z hlavných predpokladov industrializácie
Slovenska je nesporne náležité vybudovanie
komunikačnej siete. Žiada sa preto zdôrazniť
aj pri tejto príležitosti potrebu zintenzívniť
budovanie železníc a dobrých ciest. v tom prejavil
by sa konečne osoh pre všetky vrstvy obyvateľstva
celej Československej republiky.
V poľnohospodárstve na Slovensku, ktoré v mnohých
krajoch je zaostalejšie oproti krajinám českým,
je nám určenie pomerne vyšších
investičných súm vítanou príležitosťou
osvedčiť dôveru v hospodársky plán,
a chceme veriť, že toto rozhodnutie výdatne prispeje
k vyrovnaniu a sjednoteniu úrovne slovenského a
českého roľníctva. Autori plánu
správne vystihli, že na Slovensku je v tomto smere
veľká rezerva, kým v zemiach českých
väčšina krajov azda už dosiahla alebo sa
blíži kulminačnému bodu. Lebo, ako je
všeobecne známe, v poľnohospodárstve nie
je možné produkciu do nekonečna stupňovať,
ale tieto možnosti sú ohraničené. A
preto práve skutočnosť, že na slovenských
roliach nevyťažilo sa doteraz ani zďaleka toľko,
ako na roliach českomoravských, môže
a aj musí znamenať, že práve tu je najväčšia
možnosť stupňovať výnos pôdy
a docieliť tak a v merítku celoštátnom
zvýšenie poľnohospodárskej produkcie.
Bude tu veľmi mnoho záležať na tom, aby
investície, venované pre sektor poľnohospodársky,
boly rozumne a účelne použité a aby
naši slovenskí roľníci boli získaní
pre postupné zmechanizovanie poľnohospodárstva,
pomocou ktorého má sa ich namáhavá
činnosť značne uľahčiť. Domnievam
sa, že sa toho najlepšie dá docieliť, keď
všetci povolaní činitelia budú mať
vždy na zreteli v prvom rade záujmy roľníctva
a záujmy obyvateľstva, a záujmy strannícko-politické
budú považovať za druhoradé.
V tejto súvislosti považujem za potrebné upozorniť
tiež na tendecie lesného eráru. Tu nejde o
nový útvar, však veľké komplexy
štátnych lesov na Slovensku sú dávno
známou hospodárskou veličinou, v ktorej pracujúci
ľud - bohužiaľ - aj dnes vidí svojho nežičlivca.
Bude potrebné od základu pozmeniť celý
systém úradovania lesných správ a
úradov, aby mohla vznikať v srdciach ľudu nádej
na nápravu. Musia tu prestať metódy z časov
poddanstva a ľudia, ktorí erárne lesy spravujú,
musia si byť vedomí, že obyvateľstvo v horských
krajoch Slovenska tiež má svoje občianske práva,
ako obyvateľstvo ostatné. Okrem toho bolo by prospešné
zjednať jasno aj v otázke zkonfiškovaných
lesov, ktoré sú nateraz všade pripojované
k lesom štátnym a neberie sa najmenší
zreteľ na potreby obcí a ich obyvateľstva. Takáto
politika by znamenala, že občania budú nútení
naďalej obstarávať si potrebné drevo užitkové
i palivové za drahé, prehnané ceny od priekupníkov,
ktorým erár drevo vo veľkom odpredáva,
ako tomu bolo za panstva Károlyiho, Hunyadiho, Esterházyho
a iných maďarských grófov.
Kvitujeme, že z investícií celkových
skoro tretina má byť realizovaná na Slovensku.
Varujeme však, aby v tom niekto videl nejaké jednostranné
uprednosťovanie Slovenska alebo akýsi dar českých
zemí Slovensku. Tieto investície majú slúžiť
na odstránenie diferencií životnej úrovne
Slovenska a zemí českých, lebo nižšia
životná úroveň na Slovensku musela by
mať prv či neskoršie nepriaznivý odraz
aj na životnú úroveň pracujúcich
vrstiev v zemiach českých a bola by prekážkou
vývoju zdravého hospodárskeho života
v celej republike. Konečne treba si uvedomiť, že
značná časť investícií
vykonaných na Slovensku je aj v záujme českomoravského
hospodárskeho života nutnosťou, ba niekde bude
z nich mať väčší národohospodársky
osoh obyvateľstvo české, ako slovenské.
Napríklad košicko-bohumínska železnica
a dunajské prístavy majú nesporne väčší
význam pre český priemysel, lebo je tento
oveľa silnejší ako priemysel slovenský.
Vcelku treba vítať, že sa na Slovensku vytvorí
zvýšená pracovná príležitosť
a prestane odliv obyvateľstva, ktoré predtým
bolo nútené ísť za prácou do
zahraničia. Splní sa tak dávna túžba
Slovákov, ktorej ľudáci celé desaťročia
zneužívali na škodu československej vzájomnosti
a keď prišli k moci v takzvanom slovenskom štáte,
nevedeli tento problém vyriešiť, ale posielali
slovenské robotníctvo do nacistického Nemecka
pracovať.
Sociálna demokracia na Slovensku návrh dvojročného
plánu víta ako jedinečnú príležitosť
na urýchlené odstránenie vojnou spôsobených
škôd a dosiahnutie konsolidácie pomerov. Budeme
preto za jeho uzákonenie hlasovať a všetci príslušníci
našej strany budú sa usilovať o jeho splnenie.
(Potlesk.)
Podpredseda Komzala (zvoní): K ďalšiemu
prejavu je prihlásený pán posl. Bašťovanský.
Udeľujem mu slovo.
Posl. Bašťovanský: Slávne Národné
shromaždenie!
Pre veľkolepé úsilie o cieľavedomú
prestavbu podmienok nášho života o prebudovanie
hospodárskej skladby nášho štátu,
zvýraznené tvrdošijnou a usilovnou budovateľskou
prácou našej vlády a nášho ľudu,
ťažko by sme v našich doterajších národných
dejinách našli meradlo alebo obdobu.
Slúži akiste ku cti politickému vedeniu štátu,
ak ono od prvopočiatku vychádzalo z jasného
a správneho poznania, že nadľudské rekonštrukčné,
budovateľské a konsolidačné dielo, ktoré
pred nami stálo a stále ešte stojí,
nemožno stavať na starých základoch, nemožno
ho budovať starými spôsobmi a prežitými
prostriedkami. Zľudovenie a demokratizácia našej
štátnej a verejnej správy, rozhodujúca
účasť nášho pracujúceho
ľudu na riadení štátu a na politickej
moci, majetkové posilnenie našich roľníkov
parceláciou pôdy, vlastnenej predtým veľkostatkármi
nepriateľsky smýšlajúcimi a konajúcimi
voči nášmu národu a štátu,
znárodnenie najdôležitejších úsekov
a pozícií nášho priemyslu, baní
a peňažníctva, ďalej zapojenie a využitie
bohatých pramenov ľudovej iniciatívy v budovateľskom
úsilí - to bola doterajšia cesta našej
hospodárskej a sociálnej politiky, to boly tie žulové
základy, na ktorých sme budovali svoj nový
život, a to bol napokon kľúč k tým
nesporným úspechom, ktorými sa pred svetom
mohol prezentovať náš ľudovo-demokratický
režim.
Naozaj by sme v našej minulosti márne hľadali
prípady toľkej odvahy a súčasne takej
cieľavedomosti a plánovitosti, akou sa vyznačujú
duch a konanie prvých troch vlád našej republiky
po jej oslobodení z pazúrov nacistických
dravcov, a to v neslýchane ťažkých podmienkach
povojnového chaosu a zúboženia, v tiem vojnového
spustošenia a strašného dedičstva okupácie
a fašizmu. Len tento nový duch našej obnovenej
československej štátnosti, duch ľudovosti
a skutočnej demokracie, nezastavujúcej sa ani pred
- predtým nedobytnými a neprekročiteľnými
- bariérami bývalých hospodárskych
mocipánov, len tie fundamentálne reformy a zmeny
v hospodárskej štruktúre štátu
umožnily, aby bol tomuto zákonodarnému sboru
predložený návrh zákona takého
dejinného významu a takej nosnosti, ako je dvojročný
hospodársky plán Gottwaldovej vlády.
Nikto nebude a nemôže popierať, že v porovnaní
s hociktorým úsekom našej dejinnej púti
dnešné obdobie nášho národného
a štátneho života znamená kvalitativne
odlišný a vyšší stupeň spoločenského
vývinu, že to, čo dnes tvoríme a uskutočňujeme,
je otváraním brány do novej historickej etapy,
do šťastnejšej a radostnejšej budúcnosti
nášho národa. Už pred rokom znárodnením
podstatnej časti nášho priemyslu, baní
a peňažníctva podnikli sme rozhodný
a veľmi významný krok vo smere zúčtovania
s príčinami kapitalistickej výrobnej anarchie,
a predložený návrh zákona o dvojročnom
hospodárskom pláne, ktorý ideme kodifikovať
a hneď potom uvádzať do života, dokumentuje
nad každú pochybnosť jasnejšie, že
naša ľudovo-demokratická republika zakotvila
na pôde hospodárskeho plánovia, že sme
pevne odhodlaní nevydať svoj budúci hospodársky
vývoj napospas náhodám a vrtochom kapitalistickej
bezplánovitosti, ale že svoj hospodársky život
chceme viesť na spoľahlivých a trvalých
základoch vedeckého plánovania. A to predstavuje
v našich pomeroch taký hospodársko-sociálny
pokrok, otvára nám to také perspektívy
hospodárskeho a technického rozvoja a zvýšenia
životnej úrovne nášho ľudu, že
právom a s hrdosťou môžeme vyhlásiť,
že naša národná a demokratická
revolúcia nebola nadarmo, že krv a obete našich
národných hrdinov a mučeníkov nevyšla
nazmar, že z ich svätej žertvy rodí sa u
nás naozaj nový život a nový svet, lebo
kladieme základy novej a lepšej spoločnosti
s vedecky riadeným a plánovitým hospodárskym
systémom.
Pán predseda vlády vo svojom prejave zo dňa
16. t. m. vyzdvihol potešiteľnú skutočnosť,
že príprava dvojročného plánu
stála predovšetkým vo znamení utuženia
spolupráce všetkých složiek Národného
frontu, že všetky strany Národného frontu
priložily ruku k dielu a preukázaly dobrú vôľu
a snahu dohodnúť sa na najlepšie možnej
základni. Nazdávam sa, že toto radostné
konštatovanie bolo by možné v celkových
črtách rozšíriť na celý
náš doterajší politický vývin
v oslobodenej vlasti, a to, čo nás vzhľadom
na budúcnosť nášho národa i republiky
napriek všetkým tým početným
a nie bezvýznamným ťažkostiam a prekážkam,
napriek všetkým tým chmáram a mrakom
na našej oblohe domácej i na oblohe medzinárodnej
politiky, napĺňa istotou, pevnou vierou i nezlomným
a pri tom odôvodneným a realistickým optimizmom,
má svoje korene práve v poznaní, že
naša doterajšia politická cesta, cesta ľudovej
demokracie a Národného frontu, cesta spolupráce
a jednoty všetkých složiek nášho
národa bola cestou úspešnou, bola cestou správnou.
Jej môžeme ďakovať za pomerne rýchlu
povojnovú konsolidáciu našich pomerov a úspešnú
výstavbu republiky, v nej máme i záruku toho,
že dvojročnica bude nielen uzákonená,
ale v predvídanom časovom rozvrstvení aj
energicky a dôsledne uskutočnená. A ak sme
pri našej celkovej štátnej a národnej
politike - pritom všetkom, že sme veľmi starostlivo
sledovali a študovali štátne zriadenia a spôsob
utvárania hospodárskych a politických pomerov,
najmä u našich slovanských bratov - kráčali
uvedomele a dôsledne svojou vlastnou, svojráznou
československou cestou, danou našimi osobitnými
historicko-spoločenskými podmienkami, tak sme ostali
týmto zásadám verní i pri sostavovaní
dvojročného plánu, pri ktorom boly síce
použité i skúsenosti cudzích krajín
- menovite cenné a bohaté skúsenosti Sovietskeho
sväzu v plánovaní, ďalej Poľska a
Juhoslávie - no my tieto vzory nenapodobňujeme a
najmä neprenášame ich mechanicky do nášho
národného hospodárstva, ktoré má
inú štruktúru, iné potreby a inú
tvárnosť.
V budúcnosti teda základnými črtami
našej národohospodárskej sústavy budú:
1. jej ľudovosť, t. j. účasť najširších
vrstiev nášho pracujúceho ľudu nielen
na hospodárskom život vôbec, ale priamy a nie
bezvýznamný vplyv zamestnanectva na kontrolu a čiastočne
i na riadenie výroby. Táto ľudová základňa
nášho národného hospodárstva
zaistená je predovšetkým znárodnením
kľúčových pozícií v našom
priemysle, baníctve a peňažníctve a
ďalej významnou a ďalekosiahlou kompetenciou,
ktorú priznáva príslušný dekrét
prezidenta republiky závodným radám.
2. Plánovitosť a organizovanosť, ktorá
umožní racionálnejšie a ekonomickejšie
obhospodarovanie a využitie surovín i pracovných
síl, lepšiu organizáciu výroby, nehatený
a plánovaný rozvoj priemyslu i pôdohospodárstva
podľa skutočných potrieb a záujmov ľudu
a nášho národného hospodárstva.
Tretia vec, na ktorú treba klásť dôraz,
je zásada a nutnosť jednotného a celoštátneho
nazierania na vývoj hospodárskych pomerov v Republike,
je myšlienka, že naše československé
národné hospodárstvo je spoločné
a v ozajstnom slova smysle jednotné.
Nazdávam sa, že predložená osnova zákona
o dvojročnom pláne berie v plnej miere zreteľ
na všetky tieto tri hlavné aspekty našej novej
československej ľudovo-demokratickej hospodárskej
sústavy a že jej uzákonenie a uskutočnenie
prispeje k rozvitiu a k posilneniu tých prvkov nášho
hospodárskeho života, ktoré nám umožňujú
najrýchlejšie a najúspešnejšie hospodárske
napredovanie a rozvoj.
A v tejto súvislosti nech je mi dovolené povedať
k osnove niekoľko slov i o pomere československom.
(Predsedníctvo prevzal podpredseda Petr.)
Zastávali sme vždy ten náhľad, že
ozajstná štátna jednota Čechov a Slovákov,
skutočná politická jednota republiky musí
sa opierať aj o jednotu hospodársku, a z tohoto poznania
vyviera aj naše rozhodné a jasné stanovisko
o jednotnom, spoločnom a nedeliteľnom československom
národnom hospodárstve. Boli sme si jasne vedomí
spoločenstva hospodárskych záujmov Čechov
a Slovákov, preto odsudzovali sme vždy a odsudzujeme
aj teraz separatistické tendencie v našom hospodárskom
živote, ktoré pokladáme za prežitky, za
zvyšky a za neblahé dedičstvo takzvaného
slovenského štátu, za snahy, ktoré sú
škodlivé nielen československému národnému
hospodárstvu, ale aj slovenským národným
záujmom vieme, že v hlavách niektorých
našich ľudí strašia ešte reminiscencie
na expanziu českého kapitálu. No vtedy, keď
máme do činenia s hospodárstvom plánovitým
a so znárodneným priemyslom i peňažníctvom,
keď na čele českého a československého
politického života nestoja exponenti reakčného
finančného a priemyselného veľkokapitálu
a veľkostatkárskych záujmov, ale predstavitelia
pracujúceho ľudu, nemá smyslu hovoriť
o českom centralizme, a je pre slovenský národ
škodlivé a osudové oddeľovať ho od
bratského národa českého múrom
politických a hospodárskych výhrad, lebo
je jasné, že takýto múr poškodzoval
by predovšetkým nás, Slovákov.
Nakoľko máme jeden štát, jednu republiku,
odmietame pokusy niektorých kruhov na Slovensku maskovať
svoje reakčné a s jednotou republiky ťažko
slučiteľné ciele hávom akejsi národnej
slovenskej opozície proti údajným centralistickým
tendenciám a úsiliam československej vlády.
Z tohoto nášho zásadného postoja, opierajúceho
sa o základne novú a zmenenú konšteláciu
československej politiky - tak pokiaľ ide o jej hospodársko-sociálnu
náplň, ako aj čo sa týka bratstva
a rovnoprávnosti českého a slovenského
národa v duchu košického vládneho programu
- vyviera aj naše kladné a súhlasné
stanovisko k dvojročnému plánu, ktorý
Gottwaldova vláda predkladá na schválenie
ústavodarnému Národnému shromaždeniu.
Vítame úprimne dvojročný plán
ako celok a vítame osobitne tú jeho časť,
ktorá je venovaná hospodárskemu rozvoju Slovenska.
Neváham vyhlásiť, že po košickom
vládnom programe, ktorý bol právom nazvaný
Magnou chartou práv slovenského národa, bude
zákon o dvojročnom pláne najvýraznejším
a najpozitívnejším dokumentom nového
bratského pomeru Čechov a Slovákov v našej
spoločnej republike, nového bratského pomeru,
založeného na dorozumení, na dôvere,
na úzkej spolupráci a na všestrannej pomoci.
Bolo by pošetilým a úzkoprsým lokálpatriotizmom,
keby sme sa my, Slováci, zaujímali iba o tú
časť dvojročného plánu, ktorá
sa priamo a bezprostredne dotýka Slovenska, lebo si dobre
uvedomujeme, že položenie základov spriemyslenenia
Slovenska, ktoré je súčasťou dvojročnice,
je závislé od úspešného realizovania
celkového plánu a naopak. Budeme sa preto všetkými
svojimi silami, prostriedkami a možnosťami usilovať
o úspešné uskutočnenie dvojročného
plánu globálne, v jeho jednote a celku, t. j. v
zemiach českých rovnako ako na Slovensku. Musíme
pritom vychádzať zo skutočnosti, že jednotlivé
články plánu tvoria dovedna jednotný
a pevne skĺbený celok, ktorého čiastky
sa dopĺňajú a sú navzájom od
seba závislé. Nemožno napr. mechanizovať
v rámci dvojročného plánu slovenské
pôdohospodárstvo bez dodávky traktorov z českých
priemyselných podnikov, a opačne nebolo by možné
splniť plán zvýšenia priemyselnej a pôdohospodárskej
produkcie v českých zemiach bez pomoci Slovenska,
pokiaľ ide o suroviny, o pracovné sily atď.